Uznesenie Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš

Judgement was issued by JUDr. Eva Uličná

Judgement form – Uznesenie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/202/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616206268
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5616206268.1

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľa Rudolfa Flóra, nar. 27. 9. 1964, bytom
Liptovský Mikuláš, Jefremovská 614/7, proti odporcom: 1) Stavebnému bytovému družstvu Liptovský
Mikuláš, so sídlom Kollárova 3588, Liptovský Mikuláš, IČO: 00 222 011, 2) LICITOR group, a. s., so
sídlom Sládkovičova 6, Žilina, IČO: 36 421 561 a 3) Z. X., nar. XX. X. XXXX, bytom S. XXX/XX, o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Odporca 1) j e p o v i n n ý zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej
dražby nehnuteľností, a to bytu číslo XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí, vo vchode číslo X,
bytového domu súpisné číslo XXX postaveného na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 776/20,
nachádzajúceho sa v katastrálnom území X., obec Liptovský Mikuláš, vrátane spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 6030/551680-ín, zapísaného v
katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo

XXXX a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 6030/551680-ín k pozemku zapísanému ako parc. č.
KN-C 776/20, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1078 m2, nachádzajúcemu sa v
katastrálnom území X., obec Liptovský Mikuláš, zapísanému v katastri nehnuteľností Okresného úradu
Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX.

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa voči odporcovi 2) a odporkyni 3) z a m i e t a.

Odporca 1) s a p o u č u j e, že môže voči navrhovateľovi podať žalobu vo veci samej o
splnenie povinnosti zaplatiť peňažnú pohľadávku, na vymoženie ktorej začal výkon záložného práva
prostredníctvom odporcu 2) oznámením zo dňa 8. 4. 2016 pod číslom D5150316 na záloh - byt číslo
XX, nachádzajúci sa na X. poschodí, vo vchode číslo X, bytového domu súpisné číslo XXX postaveného

na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 776/20, nachádzajúci sa v katastrálnom území X., obec
Liptovský Mikuláš, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domuvoveľkosti6030/551680-ín,zapísanývkatastrinehnuteľnostíOkresnéhoúraduLiptovskýMikuláš,
katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 6030/551680-ín k
pozemku zapísanému ako parc. č. KN-C 776/20, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere
1078 m2, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území X., obec Liptovský Mikuláš, zapísanému v katastri

nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX.

Navrhovateľovi s a p r i z n á v a voči odporcovi 1) náhrada trov konania v plnom rozsahu.

Odporcovi 2) s a p r i z n á v a voči navrhovateľovi náhrada trov konania v plnom rozsahu.

Odporkyni 3) s a p r i z n á v a voči navrhovateľovi náhrada trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :1. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným súdu dňa 7. 9. 2016,
domáha uloženia povinnosti odporcovi 1) a odporcovi 2) zdržať sa výkonu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby nehnuteľností, a to bytu č. 32, nachádzajúceho sa na X. poschodí, vchod č. X,

v bytovom dome súpisné č. XXX, postavenom na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 776/20,
katastrálne územie X., ulica A., spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu vo veľkosti 6030/551680-ín, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastri
nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, v časti B pod poradovým č. 49 a
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 6030/551680-ín k pozemku zapísanému k parc. č. KN-C 776/20,

druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1078 m2, nachádzajúcemu sa v katastrálnom
území X., zapísanému na liste vlastníctva XXXX v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský
Mikuláš, katastrálny odbor, v časti B pod poradovým číslom 28. V návrhu uviedol, že spolu s odporkyňou
3) je spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností. Oznámením o začatí výkonu záložného práva zo
dňa 8. 4. 2016, D 5150316, v spojení s oznámením o dražbe zo dňa 4. 8. 2016, mu odporca 2)
oznámil začatie výkonu záložného práva podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z.. Dobrovoľná dražba

sa má uskutočniť dňa 14. 9. 2016 o 14.00 hod.. Predmetom dražby je byt, vrátane spoluvlastníckeho
podielu a spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku.
Dobrovoľná dražba bude vykonaná v rozpore so zákonom a jej vykonaním dôjde k porušeniu jeho
práv a nárokov. V zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov vzniká

len k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome, teda nevzniká k pozemku, na ktorom je stavba
postavená. Preto spoluvlastnícky podiel na takomto pozemku nemôže byť predmetom dobrovoľnej
dražby. Napriek tomu odporca 2) vykonáva dobrovoľnú dražbu aj ku spoluvlastníckemu podielu na
pozemku zapísanému ako parc. č. KN-C 776/20. Záložné právo ku spoluvlastníckemu podielu na
pozemku nie je zapísané ani v časti C listu vlastníctva č. XXXX. Podľa oznámenia o začatí výkonu

záložného práva je vykonávaná dobrovoľná dražba za účelom uspokojenia údajnej pohľadávky vo výške
2718,30 eura. Z uvedenej listiny však nie je zrejmé, o akú pohľadávku sa jedná, z akých nárokov a koho
nárokov pozostáva, akého obdobia sa týka. Odporca 1) odmietal a odmieta o týchto otázkach s ním
komunikovať a nie je mu ochotný podstatu pohľadávky objasniť. Nie je zrejmé, či odporca 1) navrhol
vykonanie dražby na uspokojenie pohľadávky ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, alebo

či nejde o pokus odporcu 1) dosiahnuť uspokojenie jeho údajných pohľadávok, napr. na zmluvnej
pokute, pre uspokojenie ktorých však dobrovoľnú dražbu podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. nemožno
vykonať. Do pozornosti dal rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 4. 7. 2011, č. k.
8C/238/2010-109, ktorým bola už skoršia dobrovoľná dražba bytu navrhovaná odporcom 1) zrušená
ako nezákonná. Pokiaľ by aj pohľadávka vo výške 2718,30 eura predstavovala len nároky ostatných

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, na zabezpečenie ktorých je podľa § 15 zákona č.
182/1993 Z. z. zriadené zákonné záložné právo k bytu, nemôže byť pohľadávka čo do výšky správna
a dôvodná. Odporca 1) mu dlhodobo a vedome stanovil mesačné zálohové predpisy preddavku na
zabezpečenie plnení spojených s bývaním a na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv domu v
nesprávnej výške, nakoľko ich stanovuje pre 4 osoby. V období od 1. 12. 2009 až do súčasnosti

však v byte žije len so svojím synom. Uvedenú skutočnosť aj odporcovi 1) oznámil oznámením zo
dňa 23. 12. 2009. Vo vyúčtovaní platieb spojených s užívaním bytu za rok 2012 odporca uvedenú
skutočnosť nezohľadnil a vyúčtoval mu sumu 2836,78 eura, hoci oprávnené náklady by predstavovali
len 988,29 eura a za rok 2011 vznikol preplatok 943,12 eura. Spolu mu teda odporca 1) doposiaľ
nevyplatil preplatok vo výške 2791,61 eura, na zaplatenie ktorého ho aj písomne vyzval reklamáciou

zo dňa 2. 6. 2013. Možno dôvodne predpokladať, že výška pohľadávky odporcu 1) by nedosahovala
ani zákonnú hranicu pre vykonanie dobrovoľnej dražby v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z.
o dobrovoľných dražbách. Taktiež existuje prekážka vykonania dražby, a to prebiehajúce a doposiaľ
meritórne nerozhodnuté konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedené
Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4C/119/2012, predmetom ktorého je aj vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov k dotknutým nehnuteľnostiam. Pre účely dobrovoľnej dražby
bola znaleckým posudkom č. 34/2016 znalcom P.. N. C. stanovená všeobecná hodnota bytu na 29800
eur. Táto cena je významne podhodnotená, a to najmenej o sumu presahujúcu 10000 eur, keďže
porovnateľné byty majú trhovú cenu 41000 a viac eur. Pokiaľ by došlo k vydraženiu bytu za znalcom
určenú alebo nižšiu cenu, bola by mu spôsobená značná majetková ujma. Neodkladné opatrenie sa

javí ako jediný efektívny prostriedok ochrany, ktorým možno zamedziť preventívne porušovaniu práv
vlastníka a vzniku majetkovej ujmy. Je otázne, či je nevyhnutné vykonávať záložné právo, pri ktorom je
za účelom dosiahnutia uspokojenia nepreskúmanej pohľadávky nepomerne nižšej hodnoty postihovať
vlastnícke právo fyzickej osoby k nehnuteľnostiam, ktorých hodnota dosahuje 1500 % hodnoty dražbouuspokojovanej pohľadávky, pričom uvedeným spôsobom sú fyzickým osobám odňaté vlastnícke práva
a „jediná strecha nad hlavou“.

2. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd osvedčený nasledovný skutkový stav:

Oznámením zo dňa 8. 4. 2016, číslo D5150316 oznámil odporca 2) navrhovateľovi a odporkyni 3)
začatie výkonu záložného práva na byt č. XX, na X. poschodí, vo vchode č. X, obec F. Z., katastrálne
územie X., súpisné č. XXX, list vlastníctva č. XXXX, postavený na parcele č. 776/20, podiel priestoru na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 6030/551860,
ktoré vzniklo v súlade s § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v
znení neskorších predpisov a slúži na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa vo výške 2718,30
eura vrátane príslušenstva ku 28. 2. 2016. Pohľadávka vznikla z titulu nedoplatku na platbách za plnenia
za služby spojené s užívaním bytu a nedoplatku na platbách do fondu prevádzky, údržby a opráv,
ktoré sa zaviazal uhrádzal vlastník bytu na základe zmluvy o výkone správy domu. Odporca 2) dňa

4. 8. 2016 vydal oznámenie o dražbe na deň 14. 9. 2016 o 14.00 hod.. Navrhovateľ a odporkyňa
3) sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to bytu číslo XX, nachádzajúceho sa na X.
poschodí, vo vchode číslo X, bytového domu súpisné číslo XXX postaveného na pozemku zapísanom
ako parc. č. KN-C 776/20, nachádzajúceho sa v katastrálnom území X., obec Liptovský Mikuláš,
vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti

6030/551680-ín, zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny
odbor,nalistevlastníctvačísloXXXXaspoluvlastníckehopodieluvoveľkosti6030/551680-ínkpozemku
zapísanému ako parc. č. KN-C 776/20, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1078
m2, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území X., obec Liptovský Mikuláš, zapísanému v katastri
nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX. V

časti C listu vlastníctva číslo XXXX je, okrem iného, zapísané aj záložné právo podľa § 15 zákona č.
182/1993Z.z..Vlistochvlastníctvasúvyznačenépoznámkyozačatívýkonuzáložnéhoprávaodporcom
2) a o dražbe nehnuteľností dňa 14. 9. 2016. Dňa 23. 12. 2009 oznámil navrhovateľ odporcovi 1), že v
domácnosti žije len s mladším synom, t. j. v domácnosti žijú len dve osoby, a preto od januára 2010 bude
platiť zálohové platby vo výške 97,51 eura. Zálohový predpis neakceptuje, nakoľko je vypočítaný na 4

osoby. Podľa zálohového predpisu účinného od 1. 1. 2010 je výška zálohovej platby za užívanie bytu
navrhovateľa a odporkyne 3) 134,17 eura mesačne, pričom počet osôb je uvedený 4. Výška mesačnej
zálohovej platby od 1. 1. 2013 činila 98,27 eura, pričom ako počet osôb užívajúcich byt sú uvedené 4
osoby, od 1. 4. 2015 101,25 eura mesačne, pričom sú uvedené 4 osoby, od 1. 1. 2016 116,68 eura,
pričom sú uvedené 4 osoby. Znaleckým posudkom zo dňa 25. 7. 2016 č. 34/2016 znalec P.. N. C. určil

všeobecnú hodnotu bytu č. XX, vrátane spoluvlastíckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na 29800 eur. V znaleckom posudku nebol ocenený spoluvlastnícky podiel na
pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 776/20, nachádzajúcom sa v katastrálnom území X..

3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho

skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím
konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci

samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

7. Podľa § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím
konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným

opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým
spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.8. Podľa § 337 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1
uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na
navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom

neodkladného opatrenia.

9. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov, na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu,
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok

vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil
vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru
v dome záložné právo v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona
záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného
práva sa zapíše do katastra nehnuteľností.

10. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov,
dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným
právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur.

11. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanému návrhu navrhovateľa na nariadenie

neodkladného opatrenia vo vzťahu k odporcovi 1) vyhovel, nakoľko mal osvedčenú jeho dôvodnosť. Z
listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd osvedčené, že navrhovateľ a odporkyňa
3) vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov byt, vrátane spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku, na ktorom
je bytový dom postavený. Odporca 1) ako správca bytového domu, prostredníctvom odporcu 2),

oznámil navrhovateľovi a odporkyni 3) začatie výkonu záložného práva podľa § 15 ods. 1 zákona
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov na
predmetné nehnuteľnosti, formou dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách v znení neskorších predpisov. Záložné právo je vykonávané, podľa oznámenia o začatí výkonu
záložného práva, na vymoženie pohľadávky vo výške 2718,30 eura vrátane príslušenstva, vyčíslenej

ku dňu 28. 2. 2016, ktorá vznikla ako nedoplatok na platbách za služby spojené s užívaním bytu a
nedoplatok na platbách do fondu prevádzky, údržby a opráv. Deň konania dražby bol určený na 14.
9. 2016, pričom predmetom dražby je byt, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C
776/20. Navrhovateľ spochybnil existenciu, výšku a dôvodnosť pohľadávky, za účelom vymoženia ktorej

sa vykonáva záložné právo. Poukázal pritom na skutočnosť, že z oznámenia o začatí výkonu záložného
práva nie je zrejmé, z akých nárokov vymáhaná pohľadávka pozostáva, najmä či jej súčasťou nie je aj
pohľadávka odporcu 1), napr. na zmluvnú pokutu. Súd považoval uvedenú argumentáciu navrhovateľa
zadôvodnú.Zoznámeniaozačatívýkonuzáložnéhoprávanevyplýva,navymoženieakejpohľadávkysa
záložné právo vykonáva. Vymáhaná pohľadávka je určená len jej výškou ku dňu 28. 2. 2016 a uvedením,

že sa jedná o nedoplatok na platbách za plnenia za služby spojené s užívaním bytu a nedoplatok na
platbách do fondu prevádzky, údržby a opráv. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva však
nevyplýva, za aké konkrétne obdobie je uvedená pohľadávka vyčíslená, v akých konkrétnych sumách,
z akých položiek pozostáva. Nie je teda zrejmé, či sa jedná o pohľadávku na zálohových platbách,
ak áno, za ktoré konkrétne kalendárne mesiace a v akej výške, o pohľadávku z titulu vyúčtovania

služieb spojených s užívaním bytu, ak áno, za aké obdobie a v akej výške, resp. či pozostáva aj
z iných pohľadávok, ak áno, akých, z akého právneho dôvodu a v akej výške. Odkaz na zákonné
ustanovenie § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. je nepostačujúci, nakoľko z neho nevyplýva konkrétna
špecifikácia dlhu navrhovateľa tak, aby bol preskúmateľný z hľadiska jeho výšky a právneho dôvodu.
V oznámení o začatí výkonu záložného práva je, navyše, uvedené, že sa jedná o pohľadávku vrátane

príslušenstva, pričom z oznámenia nevyplýva, v akej výške pozostáva vymáhaná pohľadávka z istiny, v
akej z príslušenstva, čo tvorí príslušenstvo vymáhanej pohľadávky a v akej výške. Vzhľadom na uvedenú
skutočnosť nie je možné posúdiť ani súladnosť výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby so
zákonným ustanovením § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého nie je možné dražiť nehnuteľné veci v prípade, že hodnota pohľadávky bez jej

príslušenstva ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2000 eur. Navrhovateľ
tiež poukázal na nesprávne určovanie výšky zálohovej platby odporcom 1) z dôvodu, že byt dlhodobo
užívajú dve osoby, pričom odporca 1) vystavuje zálohový predpis na štyri osoby, čo mal súd osvedčené
aj z predložených zálohových predpisov. Vzhľadom na spornosť existencie, právneho dôvodu a výškypohľadávky, ktorej vymoženia sa odporca 1) domáha výkonom záložného práva vzniknutého v zmysle
§ 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. a prihliadajúc ku skutočnosti, že realizáciou záložného práva
formou dobrovoľnej dražby bude významným a zásadným spôsobom zasiahnuté do majetkovej sféry

navrhovateľa, mal súd dostatočne odôvodnenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Bezodkladnosť potreby nariadenia
neodkladného opatrenia mal súd osvedčenú oznámením o dražbe, ktorá sa má konať dňa 14. 9. 2016.
Preto súd uložil odporcovi 1) ako navrhovateľovi výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby
(v zmysle § 8b ods. 2 písm. i/ zákona č. 182/1993 Z. z.) povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva

formoudobrovoľnejdražbyknehnuteľnostiamvbezpodielovomspoluvlastníctvemanželovnavrhovateľa
a odporkyne 3), špecifikovaným vo výroku uznesenia. Pokiaľ navrhovateľ argumentoval tým, že dražba
je vykonávaná aj na spoluvlastnícky podiel k pozemku zapísanému ako parc. č. KN-C 776/20, hoci
zákonné ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. upravuje vznik zákonného záložného
práva len k bytu a nebytovému priestoru, súd nepovažoval uvedenú argumentáciu za dôvodnú. V
zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je

nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva
a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku. Vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu
k pozemku je teda nerozlučne spojené s vlastníctvom bytu a nemôže byť prevedené samostatne,
bez prevodu vlastníctva k bytu. Pokiaľ teda dochádza k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej
dražby, s vlastníckym právom k bytu nerozlučne prechádza na nadobúdateľa aj vlastnícke právo k

spoluvlastníckemu podielu na pozemku. V tejto súvislosti však súd poukazuje na skutočnosť, že znalec
v znaleckom posudku č. 34/2016, ktorý bol podkladom pre určenie najnižšieho podania v dobrovoľnej
dražbe, neurčil všeobecnú hodnotu spoluvlastníckeho podielu na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-
C 776/20. Znalec v znaleckom posudku určil len všeobecnú hodnotu bytu, vrátane spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Za nedôvodnú súd považoval aj

argumentáciu navrhovateľa o prebiehajúcom konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov s odporkyňou 3). Súd mal za to, že uvedené konanie nemá vplyv na rozhodnutie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcovi 2) a odporkyni 3) súd zamietol, nakoľko

výkon záložného práva prislúcha, v zmysle vyššie uvedenej právnej argumentácie, odporcovi 1) ako
správcovi bytového domu. Preto nebolo možné uložiť odporcovi 2) a odporkyni 3) povinnosť zdržať sa
výkonu práva, ktoré im neprislúcha.

13. Súd, vzhľadom na spôsob rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, neuložil

navrhovateľovipovinnosťpodaťvurčitejlehotežalobuvovecisamej(ktoráje,súčinnosťounovejprávnej
úpravy od 1. 7. 2016, len fakultatívna). Odporca 1), ktorému bola neodkladným opatrením uložená
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, sa môže žalobou vo veci samej
domáhať splnenia povinnosti zaplatiť peňažnú pohľadávku, na vymoženie ktorej začal výkon záložného
práva prostredníctvom odporcu 2), ktorej dôvodnosť a výška sú sporné.

14. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal v konaní úspešnému navrhovateľovi
náhradu trov konania voči odporcovi 1) v plnom rozsahu a v konaní úspešným odporcovi 2) a odporkyni
3) náhradu trov konania v plnom rozsahu voči navrhovateľovi. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového

poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.