Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 23, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40C/178/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114209074
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7114209074.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnom spore žalobkyne: M. H., nar.

XX.X.XXXX, bytom Košice, L. XX, proti žalovanému: O. H., nar. X.XX.XXXX, bytom Košice, L. XX, o
zaplatenie 232,79 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Priznáva žalovanému právo na náhradu trov konania v pomere 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 7.4.2014 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobkyni 232,79 EUR titulom zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvorili strany sporu začiatkom apríla 2011
v ústnej forme. Žalobu odôvodnila tým, že na základe ústnej dohody dňa 11.4.2011 z osobného účtu

vedeného Dexia banka, a.s. uhradila sumu 232,79 EUR za žalovaného na pokrytie jeho mesačnej
splátky za motorové vozidlo I. K. H. XXX A., žalovaný sľúbil žalobkyni dlžnú sumu vrátiť. Žalobkyňa
vyzvala žalovaného v septembri 2013 a vo februári 2014 na vrátenie dlžnej sumy.

2.Žalovanýžiadalžalobuzamietnuť.Potvrdil,žežalobkyňazanehouhradiladňa11.4.2011sumu232,79
EUR titulom splátky za motorové vozidlo, strany sporu o 5 dní na to uzavreli manželstvo, v tom čase už
žalobkyňa bývala viac ako rok v byte žalovaného. Potom ako žalobkyni oznámil, že si potrebuje požičať

finančné prostriedky na splátku auta od rodičov, žalobkyňa povedala, že o 5 dní budú manželia, že
dlhodobo užívala bezplatne byt žalovaného, keďže nájomné za byt vrátane služieb uhrádzal žalovaný
a preto zaplatí splátku za žalovaného. Žalovaný s tým súhlasil. Vec považoval za vyporiadanú a preto
nereagoval na výzvy žalobkyne. Žalobkyňa využívala od mesiaca november 2012 motorové vozidlo
žalovaného bezplatne pre svoju osobnú potrebu ako taxikárka. Žalobkyňa mala po uzavretí manželstva
prístup na jeho osobný účet a ak by si bola vedomá, že sa ústne dohodli, bola by si peniaze zobrala.

3. Súd vykonal dokazovanie výpoveďou žalobkyne, výpoveďou žalovaného, výpoveďou svedka Z.. O.
H., výpoveďou svedkyne S. H. a zistil tento skutkový stav:

4. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že žalobkyňa požičala žalovanému peniaze, zaplatila mu 7 až
8 splátok na motorové vozidlo. Žalovaný stále tvrdil, že jej peniaze vráti a to až do doby, kedy boli
všetky splátky okrem splátky uplatnenej v žalobe už premlčané. Splátky zaplatila za žalovaného v dobe,
keď boli priatelia, prvú splátku v júli 2010, žalovaný tvrdil, že nemá peniaze, že si nebude požičiavať

od otca, keď žijú spolu, vyzval ju, aby splátky zaplatila. Splatnosť nebola dohodnutá, žalovaný stále
tvrdil, že jej peniaze vráti. Žalovaného vyzvala na vrátenie dlhu v roku 2011 a v roku 2012, na čo
nereagoval. Poslednú splátku, ktorú si uplatňuje v žalobe zaplatila krátko pred uzavretím manželstva so
žalovaným. Aj počas manželstva žalovaný tvrdil, že dlžnú sumu vráti. Splatnosť dlhu určila až vo výzvev lehote 30 dní od prevzatia výzvy. Za žalovaného zaplatila viac splátok z dôvodu, že stále verila, že jej
peniaze vráti. Manželstvo uzavreli tesne pred tým ako sa im narodilo dieťa, potom sa starala o dieťa,
vrátenie dlžnej sumy neriešila, následne odišla od žalovaného a domáhala sa vrátenia dlžnej sumy. Je

pravdou, že žalovaný platil za byt a stravu, ona platila nedoplatky, dovolenky a nie je si vedomá, že by
bola žalovanému niečo dlžná. Keď odchádzala zo spoločnej domácnosti, chcela podať na žalovaného
trestné oznámenie, otec žalovaného tvrdil, že zaplatí 1.600 EUR titulom splátok, ktoré zaplatila za
auto, naťahovali sa potom až do doby, kým uplynula premlčacia doba všetkých splátok okrem jednej.
Auto žalovaného používala ako taxikárka asi 4 mesiace, avšak investovala do tohto auta, vymenila

pneumatiky, investovala do servisu. Žalobkyňa označila prostriedok procesného útoku výsluch jej brata
Z. E., ktorého súd predvolal z adresy S. XXX, S., t.j. z adresy evidovanej v Registri obyvateľov, na tejto
adrese sa nezdržiava, žalobkyňa nevedela zabezpečiť výsluch svedka, keďže nemá vedomosť o tom,
kde sa jej brat zdržiava.

5. Žalobkyňa označila prostriedok procesného útoku výpis z účtu vedený na jej meno v Dexia banke,

z ktorého súd zistil, že dňa 11.4.2011 poukázala splátku auto apríl 2011 vo výške 232,79 EUR, dňa
8.7.2010 splátka za auto júl 2010, 6.9.2010 splátka za auto august 2010 232,79 EUR, 4.10.2010 splátka
za auto október 2010 232,79 EUR, 8.11.2010 splátka za auto november 2010 232,79 EUR, 2.12.2010
splátka za auto december 2010 232,79 EUR, 7.1.2011 splátka za auto za január 2011 232,79 EUR,
11.4.2011 splátka za auto apríl 2011 232,79 EUR.

6. Z výpovede žalovaného súd zistil, že žalovaný mal auto, bol nezamestnaný, na auto mu prispieval
otec. Žalobkyňa sa ponúkla, že zaplatí splátky za auto, ktoré aj užívala ako taxikárka. Neuzavreli žiadnu
zmluvu ohľadom toho, že by mal peniaze vrátiť. Peniaze mu dala dobrovoľne, bývala v jeho byte, všetky
výdavky za byt platil on a splátka za auto bola kompenzácia za to, že bývala v jeho byte. Zo spoločnej

domácnosti odišla v marci 2013 a až v septembri 2013 od neho pýtala peniaze. Žalobkyňa poškodila
auto, najprv robila taxikárku iba v piatok a v sobotu v noci, keď prišla ráno, spala, o dcéru sa staral
žalovaný. V decembri 2013 robila už každý deň a vtedy sa o dcéru a domácnosť staral žalovaný. Splátky
za auto za neho najprv platil otec a až keď začal žiť so žalovanou, začala splátky uhrádzať žalovaná.
Ako prostriedky procesnej obrany navrhol výsluch svojich rodičov, svedkov S. H. a Z.. O. H..

7. Z výpovede svedka Z.. O. H. súd zistil, že svedok je otcom žalovaného, v minulosti 2 až 3 krát
zaplatil splátku za žalovaného, pamätá si, že predtým ako mali uzavrieť manželstvo so žalobkyňou,
prišiel žalovaný opätovne za ním, či by mu mohol uhradiť splátku a následne mu povedal, že žalobkyňa
uviedla, že ona zaplatí za neho splátku, pretože u neho býva a žiadnym spôsobom sa nepodieľa na

platbách za byt a že užíva auto žalovaného. Preto za žalovaného splátku nezaplatil. O tom má vedomosť
aj matka žalovaného, v žiadnom prípade nešlo o pôžičku.

8. Z výpovede svedkyne S. H. súd zistil, že svedkyňa je matkou žalovaného. Pamätá si, že syn prišiel za
jej manželom, aby za neho zaplatil splátku za auto s čím manžel súhlasil. Asi o 2 až 3 dni prišiel žalovaný

opätovne a povedal, že nie je potrebné, aby manžel uhrádzal splátku, keďže jeho priateľka, s ktorou
dlhšie žil, povedala, že sa nezúčastňuje na poplatkoch za nájom, vodu, plyn a že túto splátku uhradí.
Bolo to asi týždeň, možno 8 až 9 dní pred uzavretím manželstva. So žalobkyňou sa o tom nerozprávala.

9. Podľa ust. § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä

peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

10. Predmetom konania je zaplatenie dlhu zo zmluvy o pôžičke.

11. Z vykonaného dokazovania zo zhodného tvrdenia oboch sporných strán ako aj z listinného dôkazu

- výpisu z účtu žalobkyne nepochybne vyplýva a súd má za nesporné, že žalobkyňa zaplatila dňa
11.4.2011 za žalovaného splátku za auto za apríl 2011 vo výške 232,79 EUR.

12. Žalobkyňa tvrdila, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, žalovaný túto skutočnosť popiera.

13. Žalovaný tvrdil, že predmetnú splátku zaplatila žalobkyňa žalovanému z dôvodu, že žalobkyňa s
ním žila v jeho byte v spoločnej domácnosti a o 5 dní mali uzavrieť manželstvo, k uzavretiu manželstva
aj reálne došlo. Žalobkyňa tvrdila, že splátku za auto žalovanému zaplatila titulom pôžičky, ktorý jej
sľúbil vrátiť finančné prostriedky, keď ich bude mať k dispozícii, pričom v priebehu manželstva po dobu,kedy žili v spoločnej domácnosti, sa nedomáhala vrátenia týchto peňazí, avšak predpokladala, že jej
ich žalovaný vráti. Žalovaný tvrdil, že chcel si finančné prostriedky požičať od svojho otca, ktorého o
poskytnutie finančných prostriedkov aj požiadal, pričom keď mu žalobkyňa oznámila, že zaplatí splátku

pôžičky za neho, oznámil otcovi, že nie je potrebné, aby za neho zaplatil splátku, keďže splátku za neho
zaplatila žalobkyňa, pretože u neho bývala a mali uzavrieť manželstvo.

14. Z ust. § 657 OZ vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma,
takáto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou

obsahudohodyjeoznačeniezmluvnýchstrán,určeniepredmetupôžičky,zobsahuzmluvymusívyplývať
povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu je
nevyhnutné aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.

15. Žalobkyňa okrem svojho tvrdenia o uzavretí zmluvy o pôžičke a listinného dôkazu, že skutočne
zaplatila za žalovaného splátku v apríli 2011 napriek procesnému poučeniu o povinnosti dôkazného

bremena, nepreukázala uzavretie zmluvy o pôžičke, reálne odovzdanie predmetu pôžičky titulom
pôžičky ani dohodu o splatnosti. Samotné preukázanie skutočnosti, že odovzdala finančné prostriedky
zaplatením splátky za auto žalovanému prostredníctvom finančného ústavu, nie je dôkazom o uzavretí
zmluvy o pôžičky, t.j. o dohode oboch sporných strán veriteľa a dlžníka, ktorým veriteľ prenecháva
peniaze a dlžník sa zaväzuje po určitej dobe vrátiť finančné prostriedky veriteľovi. Na žalobkyni ako

veriteľovi spočívalo dôkazné bremeno preukázanie uzavretia zmluvy o pôžičke. Bolo jej povinnosťou
preukázať tvrdenie, že so žalovaným uzavrela zmluvu o pôžičke a že na jej základe aj boli odovzdané
peniaze. Žalobkyňa navrhla výsluch svedka - svojho brata, súd zamietol návrh na výsluch svedka podľa
ust. § 198 ods. 3 CSP, keďže žalobkyňa nemá vedomosť o tom, kde sa jej brat v súčasnosti zdržiava,
pričom na adrese zapísanej v Registri obyvateľov sa nezdržiava.

16. Súd mal za to, že žalovaný preukázal právny dôvod plnenia žalobkyne, ktorým zaplatila za
žalovaného splátku vo výške 232,79 EUR dňa 11.4.2011 a to bezodplatne a jeho tvrdenie bolo
preukázané svedeckými výpoveďami matky a otca žalovaného. Naopak žalobkyňa nepreukázala
uzavretie zmluvy o pôžičke t.j. vzniku odplatného právneho úkonu, na základe ktorého by sa žalovaný

zaviazal v určitej lehote vrátiť poskytnuté finančné prostriedky.

17. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno
a nepreukázala uzavretie zmluvy o pôžičke, preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

18. O výške trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a zaviazal žalobkyňu, ktorá v konaní
nemala úspech, nahradiť úspešnému žalovanému trovy potrebné na účelné bránenie práva v rozsahu
100%, keďže žalovaný bol úspešný v celom rozsahu.

19. O trovách konania súd rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak

povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38
exekučného poriadku.