Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 18, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/211/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116213021
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116213021.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Všeobecná

úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného
JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: X. Z.,
I.. XX.XX.XXXX, Z. Ď. XXXX/XX, XXX XX B., o zaplatenie 3 003,75 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 800 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 %
ročne z tejto sumy od 16.05.2016 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 23.06.2016 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy vo výške
3003,75 € s príslušenstvom spočívajúcim v úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od
16.05.2016 až do zaplatenia. V návrhu uviedol, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom bola dňa 03.08.2012 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB.
Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80%. Ku dňu vystavenia výpisu
z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1200 € a bol povinný žalobcovi

platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 40 €. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu
zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred
postúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 07.05.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným
stavom ku dňu 30.04.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku
a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady od žalovaného s konečným zostatkom na
úhradu vo výške 3003,75 €.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 18.05.2017 v neprítomnosti strán sporu.

4. Súd vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis a zistil nasledujúce: 4.1. Medzi
stranami sporu bola dňa 03.08.2012 uzatvorená „Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro“. Z tejto
žiadosti vyplýva, že žalovaný mal predschválený úverový rámec vo výške 1200 €, štandardnú mesačnú

splátku vo výške 40 € a štandardnú úrokovú sadzbu v zmysle platného cenníka vo výške 22,80 % ročne.
Pod bodom V. zmluvy sa nachádzajú vyhlásenia klienta.4.1. Podľa bodu 2. článku V. - deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky je 15. deň v kalendárnom
mesiaci a bude uvedený vo výpise. V bode 1. článku V. sa nachádza indikatívny výpočet RPMN. V bode
3. článku V. je uvedená priemerná RPMN vo výške 21,82 %.

4.2. Súd ďalej konštatuje, že na strane 2. Zmluvy (č.l. 7 spisu) sa nachádzajú ďalšie zmluvné
ustanovenia, ktoré však bez pomôcky na zväčšenie textu nie sú čitateľné a z dôvodu grafickej úpravy
tohto textu sú veľmi ťažko čitateľné aj s pomocou týchto pomôcok. Na základe uvedeného súd
konštatuje, že z dôvodu nezrozumiteľnosti úpravy textu (§ 37 ods.1 Občianskeho zákonníka - Právny
úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný), Zmluva je tvorená iba

prvou stranou žalobcom predloženej Žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro.

5. Pri svojom rozhodnutí sa súd stotožňuje s rozhodnutím Finančného arbitra ČR registračné číslo 76/
SU/2012, ktorého odôvodnenie považuje za priliehavé aj v prejednávanej veci a ktorý uviedol:
„ Pokud jde o posouzení formálních náležitostí Smlouvy o úvěru, finanční arbitr při zkoumání Smlouvy
o úvěru shledal, že Instituce tuto smlouvu koncipovala, vyjma označení jednotlivých částí Smlouvy o

úvěru a identifikačních údajů smluvních stran, do dvou sloupců za využití typu bezpatkového písma
z rodiny Arial, ve velikosti odpovídající zhruba 5,5 typografického bodu. Finanční arbitr provedením
jednoduchého měření zjistil, že velká písmena abecedy dosahují velikosti menší než 2 mm a malá
písmena abecedy, jimiž je psána většina textu, pak mnohdy až o polovinu méně.
Z předložených dokumentů finanční arbitr dále zjistil, že tato miniaturní písmena o velikosti pohybující se

kolem 1 milimetru jsou vytištěna na barevném podkladě. Samotný text Smlouvy o úvěru čtenáři splývá,
neboť v textu nejsou užity prakticky žádné zvýrazňující prvky jako je například kurzíva, tučná písmena
nebo kapitálky (vyjma označení oddílů a článků Všeobecných obchodních podmínek). Všeobecné
obchodní podmínky navíc postrádají výraznější vizuálně dělící prvky, což nápadně ztěžuje orientaci a
pochopení textu.

Finanční arbitr při zkoumání Smlouvy o úvěru, která při zvolené velikosti a typu písma představuje bez
Úvěrových produktů poskytovatele šest hustě zaplněných stran textu na jiném než bílém podkladě,
shledal, že Smlouva o úvěru je prakticky nečitelná pouhým okem, text není možné přečíst najednou a
udržet při tom koncentraci tak, aby čtenář pochopil její obsah a veškeré důsledky ze Smlouvy o úvěru
pro něj plynoucí.

Finanční arbitr konverzí textu obdobného rozsahu do běžně užívaného formátu, s přihlédnutím k
doporučovanému formátu pro formální písemnosti (srov. například normu ČSN 01 6910 11 Úprava
písemností zpracovaných textovými editory z roku 2007, která stanoví, že obchodní písemnosti se mají
psát písmem o velikosti alespoň 10 typografických bodů), zjistil, že text Smlouvy o úvěru by v takovém
formátu (za využití písma Times New Roman, velikost písma 12 typografických bodů, text bez sloupců)

vydal na zhruba čtyřnásobný počet stran, tj. na 24 stran.
Navícvpodmínkách,kdyčtenářnapříkladnemámožnostSmlouvuoúvěrustudovatzapříméhodenního
světla, nelze Smlouvu o úvěru bez využití pomůcek, jako jsou brýle, lupa či zdroj umělého osvětlení,
a bez dostatečné časové rezervy přečíst vůbec. Finanční arbitr pro úplnost doplňuje, že jemu čtení
písemností obecně nezpůsobuje žádné potíže, na čtení písemností nepotřebuje brýle a pro zkoumání

Smlouvy o úvěru si vytvořil ideální podmínky (prostorové i časové), přesto mu čtení Smlouvy o úvěru
působilo velké obtíže a přesvědčil se rovněž o tom, že při zhoršení světelných podmínek je Smlouva o
úvěru skutečně prakticky nečitelná.
Shora uvedené posouzení není, jak je rozvedeno dále, neodůvodněným či snad účelovým, neboť i
obecné soudy se jím zabývají, v neposlední řadě i Nejvyšší soud České republiky, který například ve

svém rozhodnutí ze dne 29. 6. 2010, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009, konstatoval, že [p]ro standardní adhezní
smlouvy je typický dlouhý nepřehledný text psaný miniaturním, jen obtížně čitelným písmem, popřípadě
dokonce jen odkaz na takto pojaté obchodní podmínky.
Nemožnost určitý text přečíst bez vynaložení zvláštního úsilí a bez využití zvláštních pomůcek, by
byla sama o sobě dostačujícím důvodem pro konstatování neplatnosti Smlouvy o úvěru pro její

nesrozumitelnost, jelikož platí, že právní úkon je nesrozumitelný, jestliže jednající po jazykové stránce
nedosáhl v důsledku vadného slovního či jiného zprostředkování (rozuměj ve zkoumaném případě
vizuálního zpracování) jasného vyjádření vůle (srov. Rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 31. 3. 2010, sp.
zn. 23 Cdo 2942/2009). Ke shodnému závěru došel například Vrchní soud v Praze ve svém rozsudku
ze dne 7. 9. 2011, sp. zn. 103 VSPH 84/2011.“

5.1. Článok V. od bodu 7 Zmluvy bol napísaný v nasledujúcom formáte, ktorý je na rozdiel od tejto
ukážky rozmazaný.
5.2. Ukážka: Podľa článku V. bodu 10. tejto žiadosti - Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti som
sa oboznámil s (a) OP, ktoré sú súčasťou tejto Žiadosti, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať,(b) Cenníkom, ktorý je prílohou tejto Žiadosti, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou
sadzbou ...
5.3. Súd je presvedčený, že ak by žalovaný obdržal zo súdu rozsudok písaný vo formáte ako je

ukážka, tento by bez ďalšieho taktiež považoval za nezrozumiteľný. V prejednávanej veci tak súd
má za to, že Zmluva, ktorej súčasťou je aj článok V. (obsahom, ktorého je inkorporačná doložka
vo vzťahu k Obchodným podmienkam, Cenníku a Potvrdzujúcemu listu) je pre nezrozumiteľnosť
vizuálneho spracovania neplatná od bodu 7. Článku V. Tento záver zároveň znamená, že neplatnou je
aj inkorporačná doložka, podľa ktorej by súčasťou zmluvy vo forme žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty

Quatro mali byť potvrdzujúci list, obchodné podmienky a cenník.
5.4. V rámci právnej argumentácie k tejto časti odôvodnenia poukazuje súd aj na rozhodnutie NS
SR sp. zn. 1 Cdo/320/2013 - „Dovolací súd tiež zdôrazňuje, že neprijateľnou podmienkou môže byť
nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale aj spôsob
jeho formálneho vyjadrenia, zahrňujúci nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej
zmluvy. Jednoznačne možno súhlasiť s odvolacím súdom, že text uvedený v úverovej zmluve a v

úverových zmluvných podmienkach, je voľným okom nečitateľný. Veľkosť písma je tak minimálna, že je
reálne nanaplniteľné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s dotknutým textom, nie
to ešte mu porozumieť a vyhodnotiť jeho dôsledky dopadajúce na neho ako spotrebiteľa. Žalovanému
nič nebránilo zmluvu pripraviť tak, aby spotrebiteľ získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým obsahom
povinností vznikajúcich mu uzavretím zmluvy. Takú zásadnú a dôležitú informáciu, akou je odkaz na

úverové zmluvné podmienky, mali byť minimálne uvedené zvýrazneným písmom, aby spotrebiteľa
upozorňovali na nevyhnutnosť preštudovania zmluvy v celom rozsahu jej rozsahu.“

6. Podľa súdu platnú čitateľnú časť zmluvy s názvom Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro,
posudzoval súd podľa nasledujúcich ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 03.08.2012

(deň uzatvorenia zmluvy podľa žalobcu)
: § 9 ods.2 písm.f) - zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
: § 9 ods.2 písm). k) - zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

7. V posudzovanej zmluve chýba deň splatnosti 1. splátky. Rovnako chýba aj uvedenie doby trvania
zmluvy, ktoré malo byť uvedené ako „zmluva je uzavretá na dobu neurčitú“.

8. Z výpisu z Pôžičkovej karty Quatro (č. l. 10-12) súd zistil, že žalovaný čerpal finančné prostriedky v
celkovej výške 1200 € a finančné prostriedky vrátil v rozsahu 280 €.
8.1. Pokiaľ ide o právnu argumentáciu žalobcu týkajúcu sa zákona č. 258/2011 Z.z. (vyjadrenie na č.l. 22
- 23), súd konštatuje, že prejednávaná úverová zmluva už bola uzatvorená podľa zákona č. 129/2010
Z.z. Pokiaľ ide o žalovanú sumu vo výške 3003,75 € žalobca uviedol, že je tvorená istinou vo výške

1150,58 €, poplatkami vo výške 260,61 €, štandardným úrokom vo výške 1302,96 €, sankčným úrokom
vo výške 289,60 €. Súd konštatuje, že výška poplatkov, štandardného úroku a sankčného úroku nebola
súdu žiadnym spôsobom preukázaná.

9. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu má súd za to, že zmluva o úvere

neobsahovala podstatné náležitosti vyžadované zákonom 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, a preto z dôvodu aplikácie § 11 ods.1 písm.a) uvedeného zákona (Poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až

k) , r) a y) a § 10 ods. 1 ) je poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov. Uvedené znamená, že
žalovaný má vrátiť iba rozdiel medzi čerpanou a vrátenou istinou. Tento rozdiel je 920 €.

10. Podľa § 5b Zákona číslo 250/2007 Z.z. - orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktorébránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka - Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka - Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane
zročným celý dlh (§ 565 ), začne
plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 33 Odo 1112/2003 - Bylo-li ve
smlouvě o půjčce dohodnuto vrácení dluhu vesplátkáchsplatných
v pravidelných časových intervalech, je právem dlužníka při

plnění označit, kterou z dohodnutých splátek věřiteli
poskytuje. Věřiteli nepřísluší právo
určit o své vůli, na kterou z dosud neuhrazených splátek bude plnění za-

počteno. Neoznačil-li dlužník, kterou splátku chce poskytnutým plněním uhradit, je
nutno plnění v souladu s obsahem smlouvy považovat za splátku za ten
časový interval, ve kterém bylo věřiteli poskytnuto.
10.1. Žaloba bola na súde podaná dňa 23.06.2016. Prihliadajúc ex offo na premlčanie je zrejmé, že

všetky splátky úveru splatné pred dňom 23.06.2013 sú premlčané. Do dňa 23.06.2013 mal žalovaný
splátkami zaplatiť splátky 09/2012 - 06/2013, teda 10 x 40 € = 400 € a zaplatil sumu 280 €. Premlčaná
je tak suma vo výške 120 €.
10.2. Dlžná istina tak má výšku 800 € (920 € - 120 € ). Z dôvodu, že s vrátením tejto sumy sa žalovaný
dostal do omeškania, patrí žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne, a to od 16.05.2016, keďže

v petite žaloby požadoval žalobca úrok v takejto výške a od takéhoto dátumu. Z kapitalizovaného úroku
z omeškania súd nepriznal žiadnu čiastku, nakoľko žalobca nepreukázal výpočet úroku z omeškania iba
z dlžnej istiny (zákaz anatocizmu, teda úročenia úrokov).

11. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len

Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 NV č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka -
Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ku dňu 16.05.2016 bola základná úroková sadzba ECB 0,00% p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú
výšku 8,00% ročne.

12. Listom zo dňa 09.03.2017 požiadal súd žalobcu o zaslanie všetkých dokladov a výstupov z registrov,
ktorými sa overovala bonita žalovaného. Keďže žalobca skúmanie bonity nepreukázal, aj z tohto dôvodu

je prejednávaný úver bez úrokov a bez poplatkov.
12.1. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa

a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo
cennýmipapiermi;týmniejedotknutéustanovenie§17ods.3.Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1
,niejeoprávnenývyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

12.2. Napriek tomu, že v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 21.08.2012, ustanovenie
§ 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahovalo sankciu bezúročnosti úveru pre porušenie povinnosti
dodávateľa skúmať bonitu klienta, má súd za to, že k takému záveru možno dospieť aj aplikáciou § 3
ods.1 Občianskeho zákonníka - Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore

s dobrými mravmi.
12.3. Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/171/2016 k otázke skúmania bonity spotrebiteľa uviedol:
„Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím
zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je
to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské

štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na
základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.
V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné
opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy

osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií
a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili

potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté
ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.
júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého

obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.
V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,
EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol
stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v

zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice
2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa
ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu
dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne
znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto

zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53)
(bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej)
Žalobca nijako nepreukázal, že by ho zaujímala bonita a stav núdze žalovaného a či žalovaný dokáže
plniť záväzky z úverového vzťahu. Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti žalovaného, odvolací
súd považuje aj ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu

veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ žalobca ako veriteľ využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a
to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity žalovaného, životných nákladov a celkovej schopnosti
splácať úver. Žalobca pri poskytovaní úveru zanedbal možnosti a schopnosti žalovaného spotrebiteľa
splácať úver a prvostupňový súd veľmi správne odmietol priznať aj akékoľvek trovy, ktoré sa môžu na
prvý pohľad zdať primerané, ale pre človeka v núdzi potenciálne spôsobilé prispieť k nezvládnuteľnému

zadlženiu. Je dôležité, aby žalovaný ako spotrebiteľ finančnej služby žalobcu nezanevrel na služby
a aby mohol s prehľadom zvládnuť úverový vzťah bez jeho extrémneho navýšenia (čl. 38 Charty
základných práv EÚ) (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/151/2013 z dňa 25.09.2013).
Žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy sa zameral len na zistenie príjmových pomerov žalovanej a jej
schopnosť splácať úver vôbec neskúmal. Podľa tvrdenia žalovanej pri uzatváraní zmluvy sa zástupca

žalobcu zaujímal o jej príjmy a o nič iné a to i napriek upozorneniu zo strany žalovanej na existenciu
ďalších úverov. Za dôkaz podporujúci toto tvrdenie je potrebné považovať i samotnú zmluvu o úvere.
V nej okrem údajov zameraných na zamestnanie a príjem žalovanej iné údaje obsiahnuté nie sú. V
priebehu konania žalobca ničím právne významným nepreukázal, aby mal akúkoľvek snahu čo i lenformálne zisťovať celkovú zadlženosť žalovanej a teda jej schopnosť platiť ďalší poskytnutý úver. Cieľom
žalobcu bolo bez akýchkoľvek pochybností dosiahnutie zisku, bez ohľadu na to, že žalovaná vzhľadom
na svoju vysokú zadlženosť množstvom ďalších úverov nebola objektívne schopná dlh takto vzniknutý

uhradiť, nakoľko celková výška mesačných splátok úverov presahovala výšku jej príjmu. Žalobca pri
uzatváraní úverovej zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a ani so zaužívanou
praxouazvyklosťamipriposkytovaníúverov.Takétojehokonanieniejemožnéhodnotiťinakakokonanie
priečiace sa dobrým mravom v dôsledku čoho je ním uzatvorená zmluva neplatná podľa ustanovenia §
39 Občianskeho zákonníka (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co/134/2012 zo dňa 24.01.2013).

Dôsledkom podcenenia bonity nie je neplatnosť zmluvy ale neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý
s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.
Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vôbec nepôsobí
odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona - Občianskeho zákonníka,
a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu.
To, že žalovaná za stavu finančnej tiesne prijala peňažné prostriedky, je pochopiteľné a prirodzené.

Ide o veľmi častý prípad, kedy sú osoby z dôvodu značne nepriaznivej finančnej situácie dotlačené
vstúpiť do úverových vzťahov. Prístup spotrebiteľa je prirodzený, čo sa ale nedá povedať o veriteľovi,
ktorý je podnikateľom v oblasti sledovanej centrálnou bankou. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi
vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale
o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto

agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom
musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť
bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa
z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Je nelogické
až hazardné, poskytovať úver osobe za podmienok, ktoré neprivodia nič iné len následný súdny

spor, exekúciu, navyšovanie zadlženia. V celoštátnom meradle vysoko participujú obdobné úverové
vzťahy na vzniku nadmerného počtu exekúcií (https://www.noviny.sk/ekonomika/123468-na-slovensku-
prebiehaju-viac-ako-3-miliony-exekucii). Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie
úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou
starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1

Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.
Zmyslom a cieľom úverovania nemôže byť sledovanie exekúcie obyvateľstva, najmä u subjektov
personálne vybavených v oblasti právnej ako aj ekonomickej.
OdvolacísúdnepovažovalzapotrebnépredložiťprejudiciálnuotázkuSúdnemudvoruohľadommožnosti
použitia ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že slovenská právna úprava explicitne

neupravuje efektívnu a odradzujúcu sankciu za porušenie vážnej povinnosti na finančnom trhu.
Povolenie splátok (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.) nepredstavuje žiadnu sankciu ale len spôsob
splatenia dlhu a je oprávnené skonštatovať, že slovenská právna úprava nenapĺňa cieľ smernice odradiť
veriteľa od porušovania povinnosti na finančnom trhu.“

13. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd vychádzal z nasledujúceho:
Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa§255ods.C.s.p.-Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Žalobca v konaní prevažne neúspešný nárok na náhradu trov konania nemá a prevažne úspešnému
žalobcovi nárok na náhradu nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.