Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 26, 2014

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/183/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413216707
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6413216707.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

navrhovateľky B. Ď., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž. - K., B.. E. XXXX/X, zastúpená advokátom Igorom
Šimom, so sídlom v Žiline, Hollého 49, IČO: 42 068 690, proti odporcovi Peter Búry - KRuBER
SLOVAKIA, miesto podnikania Nová Baňa, Nábrežná 9, IČO: 33 996 512, zastúpený advokátkou JUDr.
Zdenkou Hulmanovou, so sídlom v Žiline, Kysucká cesta 3, o návrhu na zaplatenie sumy 973,41 € s
prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania a zaplatiť ich do rúk právnej zástupkyne
odporcu, JUDr. Zdenky Hulmanovej, vo výške 237,96 €, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia, na č. ú. A. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, vedený v OTP banka Slovensko, a.s.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom domáhala zaplatenia
od odporcu sumy 973,41 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, počítaný od 21.4.2012 do
zaplatenia. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že na odporcom zaregistrovanej internetovej
doméne kruber.sk, propagujúcej odporcu ako podnikateľský subjekt, boli ku dňu 21.12.2011 nájdené
fotografické diela navrhovateľky, pričom na použitie odporcovi nebola zo strany navrhovateľky udelená

platná licencia, čiže diela navrhovateľky používal neoprávnene. Navrhovateľka prostredníctvom svojho
právneho zástupcu konštatovala, že sa nejednalo o diela zamestnanecké, ale o diela súkromné,
pričom tieto diela vyhotovila v dňoch 20.4.2009 - 23.4.2009 a 27.4.2009 a 9.11.2011 svojou vlastnou
tvorivou činnosťou, na vyhotovenie ktorých použila vlastný digitálny fotoaparát zn. Panasonic TZ4-
Black. Fotografií vyhotovila okolo tisíc, pričom ich zálohovala v počítači, ktorý mala v práci vo firme
RUNO, s.r.o., kde si vytvorila svoj priečinok pod svojim osobným menom a tieto fotografie tu aj uložila.
Zástupca navrhovateľky poukázal na to, že RUNO s.r.o. nemôže vlastniť diela, a preto ani nemohol

tieto diela dať k dispozícii odporcovi. Navrhovateľka konštatovala, že nedala súhlas druhej konateľke
RUNO s.r.o., aby s týmito fotografiami disponovala. Vzhľadom na to, že odporca využil jej diela bez
uzavretej platnej licenčnej zmluvy, žiadala priznať bezdôvodné obohatenie, pričom výška bezdôvodného
obohatenia predstavuje 870 €, určenú ako odmenu za licenciu za použitie 29 diel vo výške 30 € za
dielo. Zvyšok žalovanej sumy tvorí suma 103,41 € ako pomerná časť nákladov na vyhotovenie notárskej
zápisnice, usvedčujúcej umiestnenie a zverejnenie diel na doméne, a to poplatok za notársku zápisnicu
a hotové výdavky.

Odporca s podaným návrhom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne nesúhlasil, návrh žiadal
zamietnuť, poukázal na to, že uzatvoril so spoločnosťou RUNO, s.r.o. platnú kúpnu zmluvu, v zmysle
ktorej mohol disponovať s uvedenými dielami, ktoré boli na internetovej stránke RUNO s.r.o. Podľanázoru právnej zástupkyne odporcu sa jednalo o zamestnanecké diela a uvedené fotografie neboli
súkromným vlastníctvom navrhovateľky.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámil
sa s notárskou zápisnicou N 177/2011, Nz 59171/2011, so zoznamom fotografií, zverejnených na
internetovej sieti dňa 21.12.2011, s kúpnou zmluvou, uzavretou medzi odporcom a RUNO, spol. s r.o.,
s čestnými prehláseniami, s ostatným spisovým materiálom.

Podľa § 1 Zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach, súvisiacich s autorským právom v
znení neskorších predpisov tento zákon upravuje vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením a použitím
literárneho a iného umeleckého diela a vedeckého diela, umeleckého výkonu, s výrobou a použitím
zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu, s vysielaním a použitím rozhlasového vysielania
a televízneho vysielania (ďalej len "vysielanie") a v súvislosti so zhotovením a použitím databázy tak,
aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu,

výrobcu zvukovo-obrazového záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa (ďalej len
"vysielateľ") a zhotoviteľa databázy. Zákon ďalej upravuje výkon kolektívnej správy práv podľa tohto
zákona.

Podľa § 2 ods. 1 toho istého zákona ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na dielo

a) autora, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky (ďalej len "občan Slovenskej republiky") alebo
má na jej území trvalý pobyt, alebo

b) zverejnené v Slovenskej republike bez ohľadu na štátne občianstvo alebo trvalý pobyt jeho autora.

Podľa § 5 ods. 6 toho istého zákona káblová retransmisia diela je súčasný, nezmenený a úplný verejný
prenos vysielaného diela prostredníctvom káblového alebo mikrovlnného systému uskutočňovaný inou
osobou, ako je pôvodný vysielateľ.

Podľa § 5 ods. 17 toho istého zákona vyhotovenie rozmnoženiny diela je prenesenie diela alebo

jeho časti na iný hmotný podklad priamo z originálu diela alebo nepriamo z inej rozmnoženiny diela
dočasne alebo trvalo, a to akýmkoľvek spôsobom a v akejkoľvek forme; rozmnoženinu diela možno
vyhotoviť najmä vo forme tlačenej, fotografickej, zvukovej alebo zvukovo-obrazovej rozmnoženiny,
stavbou architektonického diela, alebo vo forme inej trojrozmernej rozmnoženiny, alebo v elektronickej
forme zahŕňajúcej analógové aj digitálne vyjadrenie.

Podľa § 5 ods. 22 toho istého zákona zamestnanecké dielo je dielo, ktoré autor vytvoril na
splnenie svojich povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu, služobného vzťahu alebo
zo štátnozamestnaneckého vzťahu k zamestnávateľovi alebo z pracovnoprávneho vzťahu medzi
družstvom a jeho členom.

Podľa § 6 ods. 1 toho istého zákona autor je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila.

Podľa § 7 ods. 1 toho istého zákona úredmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo a
vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, najmä

g) fotografické dielo,

Podľa § 50 ods. 1 toho istého zákona majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu vykonáva
vo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ, ak nie je dohodnuté inak. Zamestnávateľ môže právo
výkonu majetkových práv autora postúpiť tretej osobe len so súhlasom autora; to neplatí, ak ide o predaj

podniku alebo samostatnej organizačnej zložky podniku.

Podľa § 50 ods. 3 toho istého zákona ak zamestnávateľ vykonáva majetkové práva autora k
zamestnaneckému dielu, platí, že autor udelil súhlas na zverejnenie tohto diela, ako aj na to, aby
zamestnávateľ toto dielo uvádzal na verejnosti pod svojím menom, ak nie je dohodnuté inak; osobnostné

práva autora k zamestnaneckému dielu inak nie sú dotknuté.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že odporca ako kupujúci uzatvoril s RUNO, s.r.o.
ako predávajúcim Kúpnu zmluvu dňa 3.11.2010, predmetom ktorej je záväzok predávajúceho dodávaťkupujúcemu tovar, špecifikovaný v prílohe, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Okrem iného z
predmetnej zmluvy vyplýva, že predávajúci udelil kupujúcemu súhlas k použitiu reklamných materiálov
na svoje výrobky počas platnosti zmluvy, a tento súhlas sa týkal aj zverejnenia výrobkov na stránkach

internetového obchodu kupujúceho.

Z predloženej notárskej zápisnice, spísanej notárkou JUDr. Zuzanou Kolembusovou dňa 21.12.2011
č. N 177/2011, Nz 59171/2011 vyplynulo, že osvedčila skutočnosť, že navrhovateľka sa v uvedený
deň dostavila na notársky úrad, predložila zoznam fotografií, zverejnených na internetovej sieti ku dňu

21.12.2011 v rozsahu podľa zoznamu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice. Notárka
osvedčila, že fotografie, uvedené v zozname, sú umiestnené a zverejnené v čase vyhotovenia tejto
notárskej zápisnice, a to od 13.05 hod. do 14.20 hod. na sieti internet v rozsahu podľa záznamu.
Z predloženého zoznamu fotografií, zverejnených na internetovej sieti dňa 21.12.2011 je zrejmé, že
na doméne kruber.sk bolo umiestnených 29 fotografií v zmysle predloženého zoznamu. Súd v danej
veci mal za preukázané, že uvedené fotografie výrobkov vyhotovila navrhovateľka, pričom sa jedná

o fotografické diela, ktoré je definované ako záznam svetla alebo iného žiarenia na nosič, na ktorom
sa vytvára obraz bez ohľadu na spôsob, akým sa záznam urobil. Navrhovateľka svoje fotografické
diela uložila v počítači firmy RUNO, s.r.o., ktorý priečinok označila svojim menom. Čiže navrhovateľka
uvedené diela zhotovila, je možné ju považovať za autorku fotografického diela. Fotografické dielo
môže byť predmetom autorského práva. Autorské právo na dielo vzniká okamihom, keď je dielo

vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo
formu jeho vyjadrenia. Autorské právo zahŕňa výhradné osobnostné práva a výhradné majetkové
práva. Navrhovateľka vytvorila fotografické dielo ako výsledok tvorivej duševnej činnosti, pričom pri
jeho vyhotovovaní pracovala so svetlom, hĺbkou ostrosti, uhlom a pod. Navrhovateľka bola konateľkou,
zamestnankyňou aj spolumajiteľkou spoločnosti RUNO s.r.o., pričom túto skutočnosť nenamietala ani

samotná navrhovateľka, ani odporca. Tieto skutočnosti vyplývajú z výpovede svedkyne, T.. V. A.,
ktorá bola tiež konateľkou spoločnosti RUNO, s.r.o. Z jej výpovede vyplynula aj tá skutočnosť, že
navrhovateľka vo firme RUNO, s.r.o. vykonávala jednak prácu podľa pracovnej zmluvy, ale vykonávala
aj iné druhy prác podľa potreby. Pokiaľ sa týka potreby vykonávania prác vo firme, toto bolo riešené
ústne na poradách. Z výpovede svedkyne T.. V. A. vyplynula aj tá skutočnosť, že RUNO s.r.o.

uzatvorilo s odporcom vyššie spomínanú kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej vyvstalo odporcovi právo
používať fotografie spolu s textom, ktoré boli zverejňované na stránke RUNO s.r.o., čo aj odporca
urobil. Svedkyňa konštatovala, že vo firme mali tri počítače, jeden bol napojený na internet, odtiaľ sa
dali posielať aj fotky. Navrhovateľka tam súkromné fotografie nemala, mala tam len fotografie, ktoré
svedkyňa považovala za fotografie RUNO s.r.o. Svedkyňa nepopierala, že tieto fotografie vyhotovila

navrhovateľka a následne ich vložila do počítača, a oni potom tieto fotky dávali k dispozícii aj
odberateľom. Konštatovala, že do týchto obrázkov, ktoré boli v súboroch pod menom navrhovateľky,
bol voľný prístup, obrázky zaheslované neboli. V čase, keď svedkyňa bola na materskej dovolenke,
zmluvy s odberateľmi uzatvárala navrhovateľka a tiež vlastne využívala uvedené fotografie. Svedkyňa
potvrdila, že uvedené fotografie mohla vyhotovovať navrhovateľka ja vo svojom dome s tým, že ona

v tom čase bola na materskej dovolenke a navrhovateľka ju informovala, že takéto fotografie urobila.
Svedkyňa poukázala na to, že predpokladá, že to bolo na popud určitého zákazníka, ktorý požadoval
fotografie ich sortimentu, pretože sortiment vo firme sa obmieňal, prípadne niektorým zákazníkom sa
určité fotografie nepáčili. Svedkyňa konštatovala, že uvedené fotografie boli odosielané aj ostatným
odberateľom. Z predloženého čestného vyhlásenia T.. M. Y., ktorý je otcom navrhovateľky, ako aj

vypočúvanej svedkyne a druhej konateľky spoločnosti T.. V. A. vyplynulo, že nabádal navrhovateľku, aby
zvýšila tržby firmy pre stabilizáciu firmy, a to prostredníctvom internetového obchodu ich spoločnosti,
nakoľko on bol zakladateľom firmy RUNO s.r.o. V čestnom vyhlásení konštatoval, že navrhovateľka
dostalakdispozícii výrobky,priestornavypracovaniefotografiíatextovpreinternetovýobchodawebovú
stránku, slúžiace pre potreby firmy RUNO s.r.o. Následne túto činnosť vykonala ako konateľka a zároveň

aj zamestnanec firmy, za čo poberala pravidelný plat. Fotografie, zobrazujúce výrobky firmy RUNO
s.r.o. boli majetkom firmy RUNO s.r.o. a mali slúžiť nielen pre potreby internetového obchodu firmy
RUNO s.r.o., ale boli aj poskytované odberateľom a predajcom ich výrobkoch na reklamné účely na ich
webových stránkach a v propagačných materiáloch, slúžiacich pre podporu predaja ich výrobkov. T..
M. Y. bol vypočutý aj na pojednávaní, kde potvrdil skutočnosť, že navrhovateľka, ktorá bola konateľkou

spoločnosti, robila uvedené fotografie, pričom sa na pojednávaní nevedel vyjadriť, či robila fotografie
pre potreby firmy alebo pre vlastnú potrebu. Z výpovede svedkyne, Q. A., ktorá pracuje v internetovom
obchode spolu s odporcom vyplynulo, že komunikovali s T.. A., nakoľko mali záujem spolupracovať
so spoločnosťou RUNO s.r.o., konateľku aj navštívili, dohodli sa, pričom svedkyňa potvrdila, že čerpalifotografie a texty z internetovej stránky RUNO s.r.o., pričom oni fotografie mali len z tejto internetovej
stránky. Navrhovateľka v konaní nepreukázala skutočnosti, ktoré by poukazovali na to, že odporca
mal uvedené fotografie z iného zdroja, resp. že by si ich stiahol z jej internetového obchodu. Súd

preto konštatuje, že fotografické diela, ktoré použil odporca na svojej internetovej stránke, a ktoré
mala vyhotoviť navrhovateľka, či už všetky alebo sčasti, sú zamestnanecké diela. Zamestnaneckým
dielom je dielo, ktoré autor vytvoril na splnenie svojich povinností, vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho
vzťahu. Navrhovateľka bola konateľkou, spolumajiteľkou a zároveň aj zamestnankyňou RUNO s.r.o. Na
vyhotovenie tohto diela nepotrebovala písomný pokyn nadriadeného orgánu, nakoľko sama zastávala

funkciu konateľky predmetnej spoločnosti.

Ak zamestnávateľ vykonáva majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu platí, že autor udelil
súhlas na zverejnenie tohto diela, ako aj na to, aby zamestnávateľ toto dielo uvádzal na verejnosti pod
svojim menom, ak nie je dohodnuté inak. Osobnostné práva autora k zamestnaneckému dielu inak
nie sú dotknuté. Zamestnanecké dielo zodpovedá európskym štandardom a jeho úprava v autorskom

zákone významným spôsobom posilňuje postavenie zamestnávateľa. V súvislosti so zamestnaneckým
dielom, ktorým rozumieme dielo, vytvorené autorom na splnenie si povinností, vyplývajúcich mu z
pracovnoprávneho vzťahu, sa dispozitívne ustanovuje, že zamestnávateľ vykonáva vo svojom mene
a na vlastný účet majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu, ak nie je dohodnuté inak. To
znamená, že medzi zamestnancom, čiže autorom, a zamestnávateľom možno dohodou právo výkonu

vylúčiť alebo obmedziť. Dôvodom na zverejnenie výkonu majetkových práv autora zamestnávateľovi
priamo zákonom je ochrana jeho investícií (rozsah tohto výkonu ohraničený nie je). Zamestnávateľ môže
tedabezďalšiehodielopoužiťsám,alebomôžeinémuudeliťsúhlasnapoužitieamáprávoajnaodmenu
za takéto použitie. V súlade s povahou tohto výkonu (zamestnávateľ vykonáva cudzie majetkové práva)
sa zakotvuje konsolidačná zásada pri zániku alebo smrti zamestnávateľa bez právneho nástupcu,

keď právo výkonu majetkových práv zamestnávateľa zaniká a majetkové práva k zamestnaneckému
dielu vykonáva autor. Zamestnávateľovi je zverený len výkon majetkových práv autora zamestnanca,
nie jeho osobnostných práv (právo na autorstvo diel, právo rozhodnúť o zverejnení diela, právo na
nedotknuteľnosť diela podľa § 17 ods. 1 písm. d/ Autorského zákona). Ustanovenie § 50 ods. 3 však
obsahuje nevyvrátiteľnú právnu domnienku, že ak zamestnávateľ vykonáva majetkové práva autora, tak

platí, že autor zamestnanec súhlasil so zverejnením diela, ako aj s tým, aby zamestnávateľ uvádzal dielo
na verejnosti pod svojim menom. Zamestnávateľ je teda oprávnený na určitý zásah do osobnostných
práv autora na základe tejto nevyvrátiteľnej právnej domnienky, ktorá sa dotýka práva na zverejnenie
diela a práva na označenie diela. Ide tu však o dispozitívnu úpravu, ktorá umožňuje dohodou medzi
zamestnávateľom a autorom zamestnancom upraviť podmienky aj inak, napr. pre autora výhodnejšie.

V rámci konania však nebola preukázaná dispozitívna úprava medzi navrhovateľkou a firmou RUNO
s.r.o. Majetkové právo autora zamestnanca je obmedzené tak osobne, ako aj vo vzťahu k tretím
osobám, ak zo zmluvy nevyplýva inak. To znamená, že autor zamestnanec môže použiť svoje dielo
alebo udeliť súhlas na použitie diela inej osobe len ak sa tak dohodne so zamestnávateľom. Táto
odchýlna dohoda by však musela byť dohodnutá ešte pred vytvorením diela, pretože vtedy vznikne

zamestnávateľovi ex lége právo výkonu v plnom rozsahu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd
konštatuje, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, že sa jedná o
súkromné dielo, a nie o dielo zamestnanecké. Vzhľadom na to, že v danej veci súd ustálil, že sa jednalo
o zamestnanecké dielo, vzniklo oprávnenie spoločnosti RUNO, s. r. o. poskytnúť použitie uvedených
fotografických diel odporcovi. Vzhľadom na tieto skutočnosti návrh navrhovateľky nie je dôvodný, a preto

ho v plnom rozsahu zamietol. Zo strany odporcu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko mu
vzniklo oprávnenie predmetné fotografické diela využívať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca mal v konaní úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia
v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. za štyri úkony po 51,45 € (príprava a prevzatie veci,
písomné podanie na súd zo dňa 3.3.2014 a účasť na pojednávaniach dňa 11.6.2014 a 5.11.2014), súd

priznal právnej zástupkyni odporcu aj náhradu výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 predmetnej vyhlášky, a to
režijný paušál 4 x 8,04 €. Spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 237,96 €.O povinnosti navrhovateľky zaplatiť trovy konania do rúk právnej zástupkyne odporcu súd rozhodol v
zmysle § 149 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.