Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Jana Kotrčová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/39/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716201718
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5716201718.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a
členovsenátuJUDr.EvyMalíkovejaJUDr.JozefaTurzu,vprávnejvecižalobcu:PrimabankaSlovensko,
a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: R. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX T. č. XXX, v konaní o zaplatenie 401,12 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21C/54/2016-73 zo dňa 4. októbra 2016, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol, p o t v r d z u j e .
Vo výroku, stranami sporu nenapadnutom, ponecháva rozsudok prvoinštančného súdu n e d o t k n u t ý .
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 133,80 eur s úrokom
z omeškania 5,15 % ročne z tejto sumy od 19.08.2015 až do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol,
žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Z výsledkov vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že sporové strany uzatvorili 19.02.2010 zmluvu pri poskytovaní bankových služieb
a produktov. Na základe tejto zmluvy zriadil žalobca v prospech žalovaného bežný účet. Účastníci
zmluvy sa vzájomne dohodli na poskytovaní balíka služieb v rozsahu Balík výhoda 50 a
žalovanému bola vydaná aj platobná karta s dohodnutým denným limitom 1.300,- eur. Na bežnom
účte žalovaného bol ku dňu 28.06.2013 vykázaný zostatok 0,63 eur. Odvtedy na tomto účte neboli
zo strany žalovaného vykázané žiadne kreditné ani debetné položky. Dohodnuté poplatky za služby
„MC Gold“ vo výške 3,50 eur mesačne a poplatok za vykonávanie služby „balík služieb výhoda 50“
za 3,99 eur mesačne si žalobca aj naďalej uplatňoval, nakoľko žalovaný o zrušenie účtu nepožiadal.
Nárok žalobcu na zaplatenie ceny za tieto služby, ktoré boli žalovanému poskytnuté vo výške 133,80
eur, súd priznal a žalovaného zaviazal, aby túto sumu zaplatil do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
zostávajúcej časti o zaplatenie 267,32 eur súd nárok žalobcovi nepriznal, žalobu zamietol. Svoj postup
odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal, z akých čiastkových pohľadávok uplatnená suma pozostáva. V
rámci celkovo uplatnenej sumy si žalobca uplatnil aj právo na zaplatenie úrokov. Z výpisov z bežného
účtu, ktoré predložil, však nie je jasné, o aké úroky sa jedná. Výpisom z úrokových sadzieb produktov
účinných od 01.11.2015 vyplýva, že bola stanovená úroková sadzba vo výške 28 % ročne z dlžnej sumy.
Predložený výpis úrokových sadzieb sa však netýka služieb poskytovaných do tohto dátumu, teda do
01.11.2015. Zostalo sporným, z akej sumy, za aké obdobie sú uplatnené úroky z omeškania. V rámci
celkovouplatnenejsumysižalobcauplatnilajprávonazaplateniepoplatkuzavedenieexekúcievovýške
5,- eur, a to za každý mesiac od 30.11.2013. Odôvodnenosť tohto nároku však žalobca nepreukázal, a
preto mu tento nárok súd ani priznať nemohol. Taktiež, pokiaľ si uplatnil žalobca právo na zaplatenie
upomienok a žiadal od žalovaného, aby mu zaplatil za upomienku sumu 30,- eur pri sume poštovného0,45 eur, považoval tento jeho nárok za neodôvodnený. Na druhej strane však žalobcovi priznal nárok
na zaplatenie zákonného úroku z omeškania 5,15 % ročne z priznanej sumy 133,80 eur od 19.08.2015
do zaplatenia. Urobil tak postupom podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. Dátum omeškania stanovil podľa toho, že žalobca ukončil poskytovanie služieb na bežnom účte
žalobcu dňom 18.08.2015 a od nasledujúceho dňa si uplatnil právo na zaplatenie
sankčného úroku z omeškania vo výške 28 % ročne. V tejto súvislosti uviedol, že žalobca si svojvoľne
nemôže účtovať úrok z omeškania v rozpore s nariadením vlády, nakoľko toto záväzným spôsobom
limitujejehovýšku.Ďalejuviedol,žepodľazákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochuvedenie
ročnej úrokovej sadzby je zákonnou náležitosťou zmluvy (§ 4 ods. 2 písm. h/) a podľa § 4 ods. 3
citovaného zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere tento údaj neobsahuje, považuje sa zo zákona
úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca preukázal výpisom z úrokových sadzieb produktov účinným
od 01.11.2015 skutočnosť, že v prípade úverov čerpaných spôsobom nepovoleného prečerpania na
bežnom účte bola stanovená sadzba 28 % ročne z dlžnej sumy. Táto úroková sadzba sa však netýka
produktov poskytovaných do 01.11.2015. Ďalej uviedol, že podaním zo dňa 26.08.2013
žalobca vyzval žalovaného, aby zaplatil nepovolený debetný zostatok na jeho bežnom účte, ktorý v tom
čase predstavoval 55,43 eur a bol vyčíslený ku dňu 31.08.2013. Celkovú výšku uplatneného dlhu 401,12
eur žalobca preukázal výpisom z účtu ku dňu 18.08.2015 bez toho, aby bližšie svoj nárok špecifikoval
a bolo jasné, z akých čiastkových položiek pozostáva.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Poukazoval na
znenie ust. § 129 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že v prípade neúplných podaní súd obligatórne
vyzve stranu, aby podanie doplnila. Súd nemá fakultatívnu možnosť doplnenie podania urobiť podľa
vlastného uváženia. Zákon mu výslovne prikazuje pokúsiť sa odstrániť vady konania uvedené v §
129 CSP. Napriek tomu súd žalobcu na doplnenie návrhu nevyzval, vo veci meritórne rozhodol.
Zastal názor, že pokiaľ súd prvého stupňa rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania, jeho
rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie
konania žalobcom, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Ide o vadu konania vymedzenú v § 365
ods. 1 písm. b) CSP, ktorá je porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý
proces. V tejto súvislosti poukázal na čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
právazákladnýchslobôd.Ďalejuviedol,žedoručil20.04.2016výpisyzúčtuovznikudebetnéhozostatku
až po uzatvorenie predmetného účtu, z ktorých sú zrejmé položky, z ktorých dlh pozostáva. Poplatok
za upomienku vo výške 30,- eur skutočne predstavuje náklady, ktoré žalobcovi vznikajú v súvislosti s
vypracovaním a odoslaním upomienky. Žiadal zmeniť rozsudok prvoinštančného súdu, v napadnutej
časti žalobe vyhovieť v plnom rozsahu a uložiť žalovanému zaplatiť žalobcovi trovy prvostupňového i
odvolacieho konania.
3.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP) a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania (podľa § 385
CSP a contrario) odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1
CSP v napadnutej časti ako správne potvrdil.
4. Za podstatné považoval uviesť, že žalobca si v podanom odvolaní sám odporuje, keď na jednej strane
uvádza, že súd bol povinný ho vyzvať na odstránenie vád podania postupom podľa § 129 ods. 1 CSP,
čím mu odňal možnosť konať pred súdom a porušil základné právo účastníka súdneho konania na
spravodlivý proces, na druhej strane žiadal v napadnutej časti rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť,
žalobe vyhovieť v celom rozsahu.
5. Za podstatné pre rozhodnutie odvolací súd považoval, že prvoinštančný súd nezamietol v časti žalobu
žalobcu z dôvodu neurčitosti ním podanej žaloby, ale z toho dôvodu, že pokiaľ sa týka uplatnených
poplatkov a úrokov mal za to, že pokiaľ došlo k prečerpaniu finančných prostriedkov na bežnom účte
žalovaného, ide o spotrebiteľský úver podliehajúci režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Zákonnou náležitosťou takejto zmluvy je v zmysle § 4 ods. 2 písm. h) uvedenie ročnej úrokovej
sadzby. Pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere tento údaj neobsahuje, považuje sa zo zákona úver
za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3).
6. I z ust. § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že pri
úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankouiným spôsobom ako na kreditné karty alebo ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí
byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako 3
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch. Žalobca nepreukázal, že by si tieto povinnosti vyplývajúce mu z vyššie uvedeného
zákonného ustanovenia vo vzťahu k žalovanému splnil.
7. Podľa čl. VI bod 4 zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu za poskytovanie produktov/služieb je
banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov v platnom znení a všetky takého
poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby
týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke.
8. Takúto formuláciu (prípadne formuláciu, že klient sa oboznámil so sadzobníkom) nemožno považovať
za skutočnosť, že sadzobník poplatkov sa stal súčasťou zmluvy. Naviac podľa § 4 ods. 4 zákona č.
258/2001 Z. z. v platnom znení od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V nadväznosti na uvedené je potrebné stotožniť sa
s postupom prvoinštančného súdu, pokiaľ vo zvyšnej časti požadovaných úrokov a poplatkov žalobu
žalobcu zamietol. Pokiaľ z § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
platnom znení vyplýva, že podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie úrokovej
sadzbyspotrebiteľskéhoúveru,žalobcabolpovinnýuviesťkonkrétnuvýškuúrokovejsadzby, za
ktorú požičiaval finančné prostriedky (povolil ich prečerpať) tak, aby žalovaný ako klient a spotrebiteľ
vedel, za akých podmienok si peniaze požičiava a akú sumu peňazí zaplatí žalobcovi naviac, t. j. aby
vedel, koľko ho táto služba poskytovaná žalobcom bude stáť. Pri absencii výšky úrokovej sadzby
ide o úver bez úrokov a poplatkov, ako ustálil prvoinštančný súd.
9. V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany
prvoinštančného súdu, odvolací súd toto ako správne postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. Nakoľko z obsahu spisu nezistil, že by žalovanému ako úspešnej strane sporu účelne vynaložené
výdavky v súvislosti s odvolaním žalobcu vznikli, nárok na náhradu trov odvolacieho konania mu
nepriznal.
11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.