Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615208858
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5615208858.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti o mal. P. C.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Liptovský Mikuláš, a t.č. plnoletého F. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, deti rodičov -
matky : T. C., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX/X, C. L., a otca : F. C., nar. XX. XX. XXXX,

bytom S. XX, P. F., zastúpený JUDr. Annou Járošovou, advokátkou so sídlom F. XXXX-OD U., XXX XX
C. L., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, ku ktorému sa pripojil i plnoletý syn F. C.,
v konaní o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1P/1/2016-73 zo dňa
13.09.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 1P/1/2016-88 zo dňa 04.11.2016, takto :

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením m e n í tak, že :
- otec je povinný prispievať na výživu F. C., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným v sume 150,- eur

mesačne, počnúc dňom 01.11.2015, vždy do 20. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám
syna F. C., nar. XX.XX.XXXX,
- otec je povinný prispievať na dcéru mal. P. C., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným v sume 120,- eur
mesačne počnúc dňom 01.11.2015, vždy do 20. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám
matky maloletej T. C., nar. XX.XX.XXXX,

- tým sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nové Ves, č.k. 11C/122/2010-23 zo dňa 08.09.2010
v časti o výživnom,
- zameškané zvýšené výživné na syna F. C., nar. XX.XX.XXXX, ktoré za obdobie od 01.11.2015 do
31.08.2016 činí sumu 1.000,- eur je otec povinný splácať k rukám syna v mesačných splátkach po 50,-
eur od právoplatnosti tohto rozsudku spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok,
- zameškané zvýšené výživné na dcéru mal. P. C., nar. XX.XX.XXXX, ktoré za obdobie od 01.11.2015 do

31.08.2016 činí sumu 700,- eur, je otec povinný splácať k rukám matky maloletej v mesačných splátkach
po 30,- eur od právoplatnosti tohto rozsudku spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

Vo zvyšku návrh F. C., nar. XX.XX.XXXX i návrh matky detí na zvýšenie výživného z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil otcovi povinnosť prispievať zvýšeným výživným na
syna F. v sume 180,- Eur mesačne počnúc od 01.11.2015 vždy do 15. dňa každého kalendárneho
mesiaca k rukám syna a zvýšeným výživným na mal. dcéru P. v sume 150,- Eur mesačne počnúc od
01.11.2015, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky tohto dieťaťa (výrok
I.). Zameškané výživné za obdobie od 01.11.2015 do 31.08.2016 na syna F. v sume 1.300,- Eur povolil
otcovi splácať k rukám syna v mesačných splátkach po 50,- Eur pod stratou výhody splátok (výrok II.),

zameškané výživné za obdobie od 01.11.2015 do 31.08.2016 na dcéru mal. P. v sume 1.000,- Eur povolil
otcovi splácať k rukám matky maloletej v splátkach po 30,- Eur mesačne pod stratou výhody splátok(výrok III.). Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 11C/122/2010-23 zo dňa
08.09.2010 v časti o výživnom (výrok IV.). Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania (výrok V.). Opravným uznesením zo dňa 04.11.2016 opravil dátum vydania rozsudku uvedený

v písomnom vyhotovení rozsudku, má byť správne 13.09.2016.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že matka sa návrhom doručeným súdu dňa 30.10.2015 domáhala
zvýšenia výživného na syna F. (v čase návrhu ešte maloletého) a dcéru mal. P. s odôvodnením, že od
posledného rozhodnutia o výživnom, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu každého dieťaťa

po 50,- Eur mesačne sa pomery na strane detí zmenili, nakoľko sú vekovo staršie a ich odôvodnené
potreby podstatne vzrástli.
Ďalej v odôvodnení uviedol, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o dôvodnosti návrhu matky,
ku ktorému sa v priebehu konania pripojil i t.j. dospelý syn F.. Z hľadiska skutkových zistení poukázal
na skutočnosť, že v čase posledného rozhodovania o výživnom na mal. deti (rozsudok Okresného súdu
Spišská Nová Ves č.k. 11C/122/2010-23 zo dňa 08.09.2010) syn F. mal 13 rokov a navštevoval 7. ročník

základnej školy, dcéra P. mala 7 rokov a navštevovala 1. ročník základnej školy. Matka detí bola v
tom čase zamestnaná ako predavačka s priemerným mesačným príjmom 406,88 Eur, otec dosahoval
priemerný mesačný príjem 251,- Eur, keď v období ku dňu rozhodovania súdu bol nezamestnaný. Syn
F. toho času študuje na Gymnáziu v Krompachoch, počas vyučovania býva u starej matky v P. F., do
školy dochádza autobusom, cez víkendy je doma. V poslednej dobe býva často chorý, nosí dioptrické

okuliare. Dcéra P. navštevuje základnú školu, vo voľnom čase nenavštevuje žiadny záujmový krúžok,
obidve deti sú vysoké, matka nakupuje synovi oblečenie a obuv ako na dospelého. Matka detí je toho
času na rodičovskom príspevku, ktorý poberá vo výške 203,50 Eur mesačne, žije s novým partnerom, s
ktorým majú spoločné dieťa - mal. L. vo veku 2 rokov. Partner matky má stále zamestnanie s priemerným
mesačným príjmom 550,- Eur. Otec detí je toho času zamestnaný v spoločnosti STI, s.r.o. Krompachy,

kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 805,35 Eur, býva u matky, ktorej prispieva na domácnosť,
má pôžičky, úvery i exekúcie.
Okresný súd s poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia, berúc do úvahy príjem a zárobkové
možnosti a schopnosti obidvoch rodičov ako i odôvodnené potreby detí, dospel k záveru, že je v
možnostiach a schopnostiach otca prispievať na syna zvýšeným výživným 180,- Eur mesačne a dcéru

zvýšeným výživným v sume 150,- Eur mesačne, nakoľko náklady na zabezpečenie životných potrieb
detí sú vyššie ako v dobe predchádzajúceho rozhodovania o výživnom. Syn od uvedeného obdobia
prešiel obdobím intenzívneho rastu, vývoja, stal sa študentom gymnázia s perspektívou pokračovania
v štúdiu na vysokej škole, dcéra je v období dospievania. U otca detí bolo preukázané, že došlo k
reálnemu zvýšeniu jeho príjmu v porovnaní s obdobím od posledného rozhodovania súdu o výživnom.

Súd neakceptoval argument otca, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu
detí v sumách vyšších ako po 100,- Eur mesačne, nakoľko má oproti obdobiu, kedy sa naposledy
rozhodovala o výživnom výrazne vyšší príjem, súd zároveň poukázal na jeho nadštandardný výdavok
na cigarety v sume 2,90 Eur na 2 dni. Argument otca o splácaní úveru a exekúcii nepovažoval súd z
hľadiska rozhodovania o výživnom za významný, nakoľko výživné má prednosť pred inými výdavkami

rodičov. Začiatok novourčenej vyživovacej povinnosti určil v súlade s návrhom od 01.11.2015.

3. Proti rozsudku podal odvolanie otec detí, ktorý namietal nesprávne skutkové zistenia, neúplné zistenie
skutočného stavu veci i nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Žiadal napadnutý
rozsudok zmeniť tak, aby bol zaviazaný platiť výživné na syna F. sumou po 130,- Eur mesačne a na

dcéru P. sumou po 100,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 01.11.2015. V
podrobnostiach v odvolaní namietal, že matka detí nepreukázala príjem svojho partnera, zamlčala, že
má príjem z prenájmu rodinného domu v P. F., súdom zistený jeho priemerný mesačný príjem 805,- Eur
nie je pravidelný, závisí od toho, či pracuje na území Slovenskej republiky, alebo ho zamestnávateľ vyšle
do zahraničia. Súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní zohľadniť skutočnosť, že má splátky exekúcie

40,- Eur mesačne, úveru 209,- Eur mesačne a pôžičky 50,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie tiež
nezohľadnil, že má aj výdavky na stravu, ošatenie a mobil a tiež nesprávne určil splátky bežného
výživného, nakoľko dátum - 15. deň v mesiaci je z hľadiska jeho výplatného termínu nevyhovujúci.

4. Matka detí a syn F. vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že plne súhlasia s rozhodnutím súdu prvej

inštancie, nakoľko výška zvýšeného výživného je v súlade s potrebami detí. Čo sa týka prenájmu
nehnuteľnosti, ktorá bola v minulosti spoločným vlastníctvom rodičov detí, dlhy na tejto nehnuteľnosti
pomohol matke vyplatiť jej priateľ svojimi finančnými prostriedkami a v súčasnosti jej pomáhal splácať
hypotéku za 3-izbový byt v sume 224,23 Eur + inkaso 190,- Eur. Po majetkovom vysporiadaní otcadetí riadne vyplatila, na rodinný dom do dnešného dňa nenašla kupca, a preto v ňom umožnila bývať
synovcovi otca detí, ktorý platí iba inkaso a náklady spojené s udržiavaním nehnuteľnosti. V súčasnosti
je jej jediným príjmom rodičovský príspevok vo výške 203,- Eur mesačne, prídavky na deti 70,56 Eur

mesačne a výživné na dcéru 180,- Eur mesačne. Syn Štefan osobitne vo vyjadrení k odvolaniu uviedol,
že v súčasnej dobe má zvýšené náklady na stužkovú, tiež si podáva prihlášku na vysokú školu a v
prípade prijatia mu vzniknú zvýšené náklady na internát, stravu, dopravu, osobné výdaje a školské
pomôcky.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie v
celom rozsahu potvrdiť, určené zvýšené výživné je primerané veku a odôvodneným potrebám detí.

6. Otec detí v replike na vyjadrenie matky detí, syna F. a kolízneho opatrovníka uviedol, že dlhy
pochádzajúce z manželstva s matkou detí boli vysporiadané v súdnom konaní, preto je zavádzajúce
tvrdenie matky detí, že dlhy pochádzajúce z manželstva jej pomohol splatiť priateľ. Po rozvode jej zostal

vo vlastníctve rodinný dom v P. F., nebol dôvod, aby si zaobstarala nové bývanie a zadĺžila sa. On
nevlastnížiadnymajetok,bývausvojejmatky,ktorájestarobnoudôchodkyňou,ktorejprispievanastravu
a bývanie sumou 200,- Eur mesačne. Pokiaľ syn F. vo svojom vyjadrení poukazuje na náklady, ktoré
mu majú vzniknúť v budúcnosti, ide len o predpokladané náklady, ktoré ešte ani nevie preukázať. V
zmysle súdnej judikatúry má súd vychádzať z okolností a dôkazov, ktoré sú preukázané v čase súdneho

rozhodnutia. Je ochotný prispievať na potreby syna aj nad rámec výživného, ak mu to finančná situácia
dovolí.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku - v ďalšom texte už len
CMPvspojenís§34Civilnéhosporovéhoporiadku-vďalšomtexteužlenCSP),pozistení,žeodvolanie

bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu
prvej inštancie podľa kritérií uvedených v ust. § 62, § 63, § 65 a § 66 CMP, skúmajúc i prípadné vady
konania pred súdom prvej inštancie v zmysle § 67 CMP a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 CSP), podľa § 388 CSP zmenil, pretože
neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že odvolanie otca detí je sčasti dôvodné. V úvode svojich právnych úvah uvádza, že
súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil skutočný stav veci, v tomto smere mu nemožno nič
podstatné vytknúť. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvej inštancie sa stotožnil i so
záverom tohto súdu o splnení zákonnej podmienky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu

k obidvom deťom (§ 75 a § 78 Zákona o rodine v platnom znení), v tomto smere odkazuje na bod 18
písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku, no nestotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie o
určení výšky zvýšeného výživného na t.č. plnoletého F. i na mal. P., ktoré nepovažuje za správne.

8. Z ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že pri určení výživného na deti sa vychádza zo základnej

premisy, že obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov, keď deti zároveň majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Ods. 3
označeného ustanovenia stanovuje minimálnu sumu, ktorú je každý rodič povinný plniť na výživu svojich
detí(čovšakniejeprípadprejednávanejveci-pozn.odvolaciehosúdu).Ust.§62ods.2Zákonaorodine
teda vyjadruje (okrem iného) zásadu, že u rodiča, ktorý je povinný plniť vyživovaciu povinnosť na deti,

sa posudzuje miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov plniť v určitom rozsahu svoju
vyživovaciu povinnosť, pričom za situácie, keď táto jeho miera je objektívne nízka (t.j. nie je preukázaná
možnosť ju zvyšovať), potreby eventuálne nároky jeho detí sa musia prispôsobiť životnej úrovni rodiča
povinného plniť si vyživovaciu povinnosť.
Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že majetkové pomery otca detí sú závislé od

jeho mzdy dosahovanej zo zamestnania, ktorá bola v prvostupňovom konaní zistená priemerne vo výške
805,- Eur mesačne. Možnosti iných príjmov otca detí neboli v konaní zistené, u otca nebolo zistené (a
ani tvrdené), že by vlastnil majetok väčšej hodnoty. Za situácie, kedy otec býva v dome svojej matky,
kde sa podľa vykonaného dokazovania podieľa na nákladoch na bývanie a zároveň za situácie, kedy
otec má nevyhnutné výdavky na stravovanie a ošatenie, po odpočítaní týchto nevyhnutných výdavkov

čo i len v minimálnej miere (odvolací súd uvažujúc o sume cca 300,- Eur mesačne), by suma výživného
určená súdom prvej inštancie (spolu na obidve deti 350,- Eur mesačne) bola neadekvátna schopnostiam
a možnostiam otca detí. Takto určená výška výživného by zároveň ohrozila životné minimum, ktoré za
posledné 4 roky predstavuje sumu 198,09 Eur mesačne na jednu plnoletú fyzickú osobu.Odvolací súd na základe vyššie uvedených zistení a právnych úvah rozsudok okresného súdu zmenil
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, keď zároveň pri určení splatnosti bežného výživného
prihliadol na výplatný termín otca detí. Zároveň rozhodol o zameškanom výživnom, ktoré za obdobie od

01.11.2015 do 31.08.2016 u syna F. činí 1.000,- Eur (150,- - 50,- = 100,- x 10 mesiacov) a u mal. P.
700,- Eur ( 120,- - 50,- = 70,- x 10 mesiacov).
Odvolací súd v závere (v súlade s názorom právneho zástupcu otca detí) poznamenáva, že v čase
tohto rozhodnutia nebolo možné prihliadať na v budúcnosti možné zvýšené potreby syna F., eventuálne
i dcéry P., nakoľko pre súd je rozhodujúci stav v čase jeho rozhodnutia (§ 217 ods. 1 CSP). Otázka

v budúcnosti zvýšených potrieb detí sa môže riešiť podaním ďalšieho návrhu na zvýšenie výživného,
ktorého úspešnosť bude závisieť od skutkových okolností zistených súdom v rámci konania o ďalšom
návrhu na zvýšenie výživného.

9. Pokiaľ syn F. i matka v mene mal. P. žiadali zvýšiť výživné vo väčšom rozsahu, aký bol priznaný
rozhodnutím odvolacieho súdu, odvolací súd vo zvyšku tieto návrhy zamietol.

10. Rozhodnutie o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods.
1 , 2 v spojení s § 52 CMP.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)