Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Martin

Judgement was issued by JUDr. Dušan Pagáč

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21C/54/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716201718
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716201718.3

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: R. M., F.. XX. XX. XXXX, bytom
038 04 Bystrička č. 503, v konaní o zaplatenie 401,12 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 133,80 € a úrok z omeškania 5,15 % ročne z tejto sumy
od 19.8.2015 až do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola doručená 16. 02. 2016, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť dlh,

ktorý vznikol nepovoleným prečerpaním na jeho bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX. Žalobca svoj
nárok preukázal zmluvou o poskytnutí bankových produktov a služieb a výpisom z účtu žalovaného
k 18. 08. 2015, ktorý neobsahuje špecifikáciu uplatnenej pohľadávky. Súd vo veci rozhodol vydaním
platobného rozkazu, voči ktorému žalovaný podal odpor.

2. Žalovaný namietal, že v rozhodujúcom období na svojom účte nevykonával žiadne úkony, nevyberal

zosvojhoúčtufinančnéprostriedkyanerealizovalžiadneplatby.Uviedol,žepovolenienaprečerpaniena
osobnom účte nežiadal a preto mu dlh vzniknúť z tohto dôvodu nemohol. Žalovaný uviedol, že uplatnený
sankčný úrok vo výške 28% považuje za neoprávnený a navyše je aj v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa žalovaného účtovanie takého vysokého úroku je neetické a amorálne. Žalovaný nesúhlasil ani s
uplatnením položky 30 € za upomienku, ktorá bola odoslaná žalobcom na jeho adresu.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu a to v neprítomnosti
žalovaného. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, žalovaný svoju
neprítomnosť ospravedlnil až dodatočne po pojednávaní, avšak vážny dôvod svojej neúčasti neuviedol.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a zistil:

Sporové strany uzatvorili dňa 19. 02. 2010 Zmluvu pri poskytovaní bankových služieb a produktov.
Na základe tejto zmluvy zriadil žalobca v prospech žalovaného bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. V
bode 4 tejto zmluvy povolené prečerpanie na bežnom účte žalovaného dohodnuté nebolo. Účastníci
sa vzájomne dohodli na poskytovaní balíka služieb v rozsahu Balík výhoda 50 a žalovanému bola
vydaná aj platobná karta s dohodnutým denným limitom 1 300 €. Na bežnom účte žalovaného bol
ku dňu 28. 06. 2013 vykázaný zostatok 0,63 €. Odvtedy na tomto účte neboli zo strany žalovaného

vykázané žiadne kreditné, ani debetné položky. Dohodnuté poplatky za služby „MC Gold“ vo výške 3,50
€ mesačne a poplatok za vykonávanie služby „balík služieb výhoda 50“ za 3,99 € mesačne si žalobaaj naďalej uplatňoval, pretože žalovaný o zrušenie účtu nepožiadal. Nárok na zaplatenie dohodnutých
poplatkov za služby poskytované v súvislosti s vedením bežného účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX
žalobcapreukázalvýpisomzospornéhoúčtuatovcelkovejvýške133,80€.Nárokžalobcunazaplatenie

ceny za tieto služby, ktoré boli žalovanému poskytnuté a to vo výške 133,80 € súd priznal a odporcu
zaviazal, aby túto sumu zaplatil do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V zostávajúcej časti o zaplatenie 267,32 € súd nárok žalobovi nepriznal a žalobu zamietol (401,12 € -
133,80 €). Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, z akých čiastkových pohľadávok uplatnená suma

vo výške 401,12 € pozostáva. V rámci celkove uplatnenej sumy 401,12 € si žalobca uplatnil aj právo na
zaplatenie úrokov. Z výpisov z bežného účtu, ktoré žalobca predložil, nie je jasné, o aké úroky sa jedná.
Pravdepodobne sa jedná o úroky z omeškania, ktoré žalobca preukázal výpisom z úrokových sadzieb
produktov účinných od 01. 11. 2015. Podľa tohto výpisu bola s účinnosťou od 01. 11. 2015 stanovená
úroková sadzba vo výške 28 % ročne z dlžnej sumy. Predložený výpis úrokových sadzieb sa však netýka
služieb poskytovaných do 01. 11. 2015. Nie je teda jasné, z akej sumy a za aké obdobie sú uplatnené

úroky z omeškania. V rámci celkove uplatnenej sumy si žalobca uplatnil aj právo na zaplatenie poplatku
za vedenie exekúcie a to vo výške 5 € a to za každý mesiac od 30. 11. 2013. Žalobca nijakým spôsobom
nárok na zaplatenie poplatkov za vedenie exekúcie nevysvetlil, ani nepreukázal a preto mu súd tento
nárok priznať nemohol a žalobu v tejto časti zamietol. V rámci celkove uplatnenej sumy si žalobca
uplatnil aj právo na zaplatenie upomienok. Žalobca od žalovaného, ktorý je spotrebiteľom, požadoval,

abymuzaplatilza upomienkusumu30€,pričomcenapoštovnéhozazaslanépísomnostije0,45centov.

4. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a opravných záujmov iných a nesmie byť v
rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Vzhľadom na citované ustanovenia súd žalobcovi nárok na zaplatenie upomienok priznať nemohol a

žalobu v tejto časti zamietol.

Zasielanie upomienok bolo vykonávané žalobcom v rámci predmetu svojej činnosti, ktorým je okrem
iného aj vedenie bežných účtov pre spotrebiteľov. Takéto plnenie v skutočnosti žalovanému poskytnuté
nebolo. Zasielanie upomienok nie je možné považovať za službu, ktorá bola reálne žalovanému

poskytnutá a slúži záujmom žalobcu. Aj z tohto dôvodu súd nárok žalobcu, ktorým žiadal o zaplatenie
ceny za zasielanie upomienok, priznať nemohol a žalobu v tejto časti zamietol.

Súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania 5,15 % ročne z priznanej sumy
133,80 € od 19. 08. 2015 až do zaplatenia. Úrok z omeškania za oneskorené platenie poplatkov za

vedenie bežného účtu súd priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Žalobca rozhodol o ukončení poskytovania služieb na bežnom
účte žalobcu dňom 18. 08. 2015 a od nasledujúceho dňa, teda od 19. 08. 2015 si uplatnil právo na
zaplatenie sankčného úroku z omeškania vo výške 28% ročne. Žalobca si svojvoľne nemôže účtovať
úrok z omeškania, pretože Nariadenie vlády záväzným spôsobom limituje jeho výšku. Navyše účtovanie

úroku z omeškania vo výške, ktorá päťnásobne prevyšuje zákonnú výšku úroku z omeškania, je krajne
nemorálneaneslušné. Ztýchtodôvodovsúdnávrhnavrhovateľanazaplatenieúrokuzomeškania,ktorý
prevyšuje zákonný úrok z omeškania, zamietol. Súd žalobcovi úrok z omeškania nepriznal z uplatnenej
sumy 401,12 €, ale len z priznanej sumy 133,80 €.

Podľa Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch uvedenie ročnej úrokovej sadzby je zákonnou
náležitosťou takejto zmluvy (§ 4 ods 2 písm.h) a podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, ak zmluva o
spotrebiteľskomúveretentoúdajneobsahuje,považujesazozákonaúverzabezúročnýabezpoplatkov.
Navrhovateľ preukázal výpisom z úrokových sadzieb produktov účinných od 01. 11. 2015 skutočnosť,
že v prípade úverov čerpaných spôsobom nepovoleného prečerpania na bežnom účte, bola stanovená

sadzba 28 % ročne z dlžnej sumy. Táto úroková sadzba sa však netýka produktov poskytovaných od
01. 11. 2015.Podaním zo dňa 26. 08. 2013 žalobca vyzval žalovaného, aby zaplatil nepovolený debetný zostatok na
jeho bežnom účte, ktorý v tom čase predstavoval 55,43 € a bol vyčíslený ku dňu 31. 08. 2013. Celkovú
výšku uplatneného dlhu 401,12 € žalobca preukázal výpisom z účtu ku dňu 18. 08. 2015. Tento nárok

však nie je špecifikovaný a nie je jasné, z akých čiastkových nárokov pozostáva. Na základe podrobného
výpisuzospornéhoúčtužalovanéhoč.XXXXXXXXXXbolozistené,žeuplatnenápohľadávkapozostáva
z mesačných poplatkov za službu MC Gold 3,50 € a za službu Balík služieb výhoda 50 - 3,99 € mesačne
a opakovane aj účtovanie poplatku za vedenie exekúcie vo výške 5 € a to každý mesiac od 30. 11. 2013.
Výpisy z účtu obsahujú aj položku úroky, z týchto dôvodov nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za

vedenie účtu (dohodnutý poplatok za službu MC Gold a dohodnutý poplatok za balík služieb výhoda 50)
súd žalobcovi priznal a to v celkovej sume 133,80 € a túto sumu je žalovaný zaplatiť spolu so zákonným
úrokom z omeškania 5,15 % ročne od 19. 08. 2015 až do zaplatenia. Úrok z omeškania za oneskorené
platenie poplatkov za vedenie bežného účtu súd priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Žalobca rozhodol o ukončení poskytovania
služieb na bežnom účte žalobcu dňom 18. 08. 2015 a od nasledujúceho dňa, teda od 19. 08. 2015 si

uplatnil právo na zaplatenie sankčného úroku vo výške 28 % ročne z celkovej dlžnej sumy 401,12 €. Súd
žalobcovi priznal len zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy 133,80 €. Vo zvyšujúcej časti súd nárok
žalobcu na zaplatenie úroku zamietol. Žalobcovi nepriznal uplatnený úrok z omeškania 28% ročne zo
sumy 401,12 €. Z výpisov z bežného účtu žalovaného bolo zistené, že viaceré položky, ktoré sú súčasťou
celkovej uplatnenej sumy 401,12 €, sú uplatnené neoprávnene, alebo bez právneho dôvodu. Jedná sa

napríklad o uplatnenie poplatku za upomienku vo výške 15 € a poplatok za výzvu na zaplatenie dlhu
vo výške 30 €. Zasielanie upomienok bolo vykonávané v rámci predmetu činnosti žalobcu, ktorým je
poskytovanie a správa úverov a v skutočnosti žalovanému poskytnuté nebolo. Zasielanie upomienok nie
je možné považovať za službu, ktorá bola reálne žalovanému poskytnutá a slúži záujmom žalovaného.
Požadovať od spotrebiteľa, aby za upomienku zaplatil 30 € je v rozpore so zásadami slušnosti a morálky

(§ 39 Občianskeho zákonníka). Cena poštovného za zaslanie písomnosti je 0,45 centov. Z týchto
dôvodov súd nárok v časti o zaplatenie poplatkov za upomienky nepriznal. Žalobca v rámci celkovej
žalovanej sumy 401,12 € uplatnil aj právo na zaplatenie poplatku za vedenie exekúcie. Tento nárok
žalobca nijakým spôsobom nevysvetlil, ani nepreukázal.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 v spojení s § 255 Civilného sporového poriadku tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.