Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/213/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200732
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6014200732.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej
a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci navrhovateľa: O.
M., bytom XXX XX E. - W., ul. Q. M. XXXX/XX, právne zast. JUDr. Ľubomírom Kaščákom, advokátom
so sídlom AK v Banskej Bystrici, Horná ul. č. 35, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29
augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 11. júna 2015, č. k. 26Sd/141/2014-20, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. júna 2015,
č. k. 26Sd/141/2014-20, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 11. júna 2015, č. k. 26Sd/141/2014-20, potvrdil rozhodnutie číslo XXX XXX
XXXX X z 24. marca 2014, ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný
dôchodok z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia nie je invalidný, lebo
miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne vo
svojich posudkoch zo dňa 20. februára 2014 a 05. júna 2014 zhodne ustálili, že rozhodujúcim

zdravotným postihnutím navrhovateľa je gonartróza, obmedzenie pohybu v oboch kolenných kĺboch
stredného stupňa so zaradením pod kapitolu XV. , odd. G, pol. 50, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu
o sociálnom poistení, ktorému funkčnému postihnutiu zodpovedá 25% miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Pre iné zdravotné postihnutia posudkoví lekári navýšili mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % ( stav po resekcii žalúdka v zmysle kapitoly X., odd. B,
pol.2,písm.a)prílohyč.4kzákonuosociálnompoistení)nacelkových35%.Krajskýsúdpooboznámení
sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i

ústredia dospel k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví
lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a
bez rozporov. Ich posudkové stanoviská považoval za podrobne, vecne a logicky
zdôvodnené, v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa,
posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Konštatoval,
ževecnúsprávnosťnapadnutéhorozhodnutianemohliovplyvniťaniodbornélekárskenálezypredložené

navrhovateľom na pojednávaní pred krajským súdom, pretože chirurgický nález z 8. marca 2013 bol
posudkovo vyhodnotený posudkovým lekárom ústredia a z chirurgického nálezu z 13. marca 2015
vyplynulo, že pre opakovanú tenznú náplň kolena s palpačnou bolestivosťou bola vykonaná punkcia.Keďže krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila,
ich závery si osvojil a rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Namietal predovšetkým hodnotenie obmedzenia
pohybu v oboch kolenných kĺboch posudkovým lekárom odporkyne. Argumentoval, že má dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav a napriek predloženým nálezom posudkový lekár tento stav hodnotil
nesprávne na spodnej hranici stredne ťažkej poruchy obmedzenia pohybu v oboch kolenných kĺboch.
Zdôraznil, že opakované zápaly, popisované hrubé flekčné drásoty, stupňujúca sa bolestivosť a neustále

opuchy, brániace hybnosti kolien, trvalá potreba šetrenia i nosenie barle neumožňujú navrhovateľovi
zapojiť sa do pracovného procesu a už vôbec vykonávať pôvodné povolanie spojené so stálou záťažou
obidvoch kolien. Ani odporkyňa ani krajský súd sa dôsledne neriadili ustanovením § 71 zákona o
sociálnom poistení. Rozhodnutie krajského súdu podľa jeho názoru vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na nové
prerokovanie a rozhodnutie.

Odporkyňa dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní nepovažovala za
opodstatnené, keďže neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť,
objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia vyhotovených v konaní.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom

určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a preto mu nárok na invalidný
dôchodok nevznikol. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdil.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len

„S.s.p.“). V zmysle § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku konania podľa
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Keďže predmetné konanie začalo pred nadobudnutím účinnosti S.s.p., odvolací súd v konaní postupoval

podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti
navrhovateľa o invalidný dôchodok.

Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona podmienený predovšetkým invaliditou

poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods.1
zákona).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,

duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 3
zákona).

Podľa § 71 ods. 4 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby
a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne mierypoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných
zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8

zákona).

Navrhovateľ sa domáhal priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 %.

Podľa kapitoly XV., oddielu G, položky 50. písm. b) prílohy č. 4 zákona pri

obmedzení pohybu v oboch kolenných kĺboch stredného stupňa je percentuálna miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v rozpätí 25 - 35 %, pričom podľa posudkového
hľadiska sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určí podľa funkčného postihnutia
(postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb) a vplyvu na ostatné systémy a
orgány.Prizistenípohybovýchadegeneratívnychzmientrebaporovnať,čiichrozsahavýskytpresahujú
zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne

zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná
operácia na končatine alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom. Pri chronických zápaloch kĺbov treba
prihliadnuť popri poruche funkcie tiež na aktivitu chorobného procesu.

Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého

zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári, ktorí vyhotovili posudky
pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyňou, postupovali v súlade so
zákonom. V posudkoch zohľadnili zdravotné ťažkosti navrhovateľa preukázané lekárskymi správami
z absolvovaných vyšetrení ortopedických, chirurgických, gastroenterologických a tiež spirometrického
vyšetrenia a za rozhodujúce zdravotné postihnutie po vykonaní tiež vlastného vyšetrenia určili rtg -

vyšetrením potvrdenú artrózu dolných končatín (viac vpravo) avšak bez zdokumentovania závažnejšej
poruchy funkcie so záverom, že postihnutie u navrhovateľa zodpovedá strednému stupňu. Za
iné ochorenia (stav po operácii žalúdka s dobrou funkciou), zvýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť u navrhovateľa podľa § 71 ods. 8 zákona o 10 %, na celkových 35%.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že v minulosti absolvoval operácie oboch kolien, opakovane
mu opuchajú a vzniká výpotok s bolestivosťou kolien a zníženou hybnosťou a potrebou punkcie
oboch kolien, pričom poukazoval na lekárske nálezy zo 4. apríla 2013, 7. mája 2013, 2. augusta 2013,
21. októbra 2013, 19. novembra 2013, 14. januára 2014, 24. februára 2014, 25. februára 2014, 14.
marca 2014, 24. marca 2014, odvolací súd poznamenáva, že všetky uvedené nálezy boli posudkovými

lekármi vyhodnotené. Z vyšetrení zo dňa 26. marca 2014 a 01. apríla 2014, na ktoré navrhovateľ v
odvolanítiežpoukazoval,vyplývalentoľko,ženavrhovateľabsolvovalkonziliárneortopedickévyšetrenie
s indikovanou TEP pravého kolena, na realizáciu ktorej čaká. Potreba punkcie z pravého kolena je
u navrhovateľa zdokumentovaná len vo vyšetrení z augusta 2013 a vo vyšetrení z februára 2014,
kedy bola vykonaná už na oboch kolenných kĺboch. Z vyšetrení, na ktoré navrhovateľ poukazuje však

zároveň vyplýva, že v novembri 2013 navrhovateľ s operačným riešením svojho zdravotného stavu
nesúhlasil a tiež odmietol RTG liečbu. Posudkový lekár ústredia po vlastnom vyšetrení konštatoval,
že hybnosť kolena vľavo je bez deficitu flexie a extenzia viazne len terminálne (v koncovej polohe),
vpravo je flexia 95 stupňov, extenzia viazne tiež len terminálne a pri pohybe sú prítomné drásoty.
Ani predloženými lekárskymi vyšetreniami nebola preukázaná závažnejšia porucha funkcie, pri rtg-

vyšetrením preukázanej artróze. Keďže stav (bolesť, opakovanú náplň) je možné riešiť operačne
endoprotézou, posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri
rozhodujúcom zdravotnom postihnutí na dolnej hranici rozpätia, t. j. na úrovni 25%, aj odvolací súd jeho
záver považoval za logický a presvedčivý.

Vzhľadom na to, že zdravotný stav navrhovateľa je liečbou ovplyvniteľný, odvolací súd nepovažoval za
dôvodnúnámietkunavrhovateľa,žehrubéflekčnédrásotyaopuchybrániacehybnostikolien,stupňujúca
sa bolestivosť, trvalá potreba šetrenia či nosenie barle mu neumožňujú zapojiť sa do pracovného
procesu.

Rovnako ako krajský súd aj odvolací súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný
stav navrhovateľa v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom, úplne a objektívne, svoj záver o
rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú
činnosť náležite odôvodnili, pričom ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárov. Takako krajský súd aj odvolací súd mal preto za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľa zatiaľ
nepodmieňuje invaliditu podľa § 71 ods.1 zákona a preto mu nevznikol nárok na invalidný
dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto podľa §
219 O.s.p. rozsudok krajského súdu potvrdil.

Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo

navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.