Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 24, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Co/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113212000
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113212000.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej
a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, 110 00 Praha 1, Nové Město, Česká republika, IČO: 264
29 705, proti žalovanému: H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.-H. XXX, XXX XX F. pri Y., za účasti:
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava

- mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 362 962, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Patrikom
Podhorským, advokátom, so sídlom A. XX, XXX XX F., v konaní o zaplatenie zmenkového úroku s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 5C/200/2014-179 zo dňa
22.06.2016 vo výroku II., ktorým vo zvyšku uplatneného nároku bola žaloba zamietnutá v spojení so
závislými výrokmi III., IV. o trovách súdneho konania, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 5C/200/2014-179 zo dňa 22.06.2016 v napadnutom výroku
II., ktorým vo zvyšku uplatneného nároku bola žaloba zamietnutá v spojení so závislými výrokmi

III., IV. týkajúcimi sa trov súdneho konania p o t v r d z u j e .

Žalovaný a VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 362 962, n e m a j ú n
á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresného súdu výrokom I. konanie o nároku žalobcu na zaplatenie
zmenkového úroku nad 0,06% denne zo sumy:

- 215 Eur od 25. 09. 2009 do 18. 08. 2010,
- 145 Eur od 19. 08. 2010 do 07. 09. 2011,
- 120 Eur od 08. 09. 2011 do 19. 07. 2012,
- 95 Eur od 20. 07. 2012 do 19. 08. 2012,
- 70 Eur od 20. 08. 2012 do 19. 09. 2012,
- 45 Eur od 20. 09. 2012 do 19. 10. 2012 a
- 20 Eur od 20. 10. 2012 do 19. 11. 2012,

zastavil. Výrokom II. vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol. Podľa výroku III. bol žalobca
zaviazaný nahradiť VŠEOBECNEJ OCHRANE PRÁV SPOTREBITEĽOV trovy konania v sume 52,60
Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu. Výrokom IV. žalovanému sa
protižalobcovináhradatrov konanianepriznala.Vodôvodneníokresnýsúdpoukázalnažalobužalobcu,
v ktorej žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný dňa 02.04.2009 na zmenkovú sumu 215 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového

úroku vo výške 0,25% denne od 25.09.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou, opatrenou doložkou
„na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia". Zmenka bola vystavená 02.04.2009 na
sumu 215 Eur, čo bol dátum vystavenia, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť tútozmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným zmenkovým
úrokomod25.09.2009.Zamiesto splateniabolourčené sídloprvotnéhozmenkovéhoveriteľa. Indosant
predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 270 Eur a na zmenkovú sumu uhradil

215Eur,naúrokyuhradil55Eur.Keďžezmenkoválistinabolaopatrenádoložkou„bezprotestu"indosant
nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Žalobca návrh podal na vzorovom tlačive
„A" návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4. ods. l Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
„Nariadenie“). Žalovanému bolo doručené tlačivo „C“ na odpoveď. Žalovaný v odpovedi uviedol, že

pohľadávku žalobcu neuznáva, pretože JUDr. Rudolf Krutý, súdny exekútor, už vymáha pohľadávku
žalobou uplatnenou od neho pre obchodnú spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. v rámci exekúcie vedenej
pod sp. zn. Ex 14032/09 a na dôkaz tejto skutočnosti žiadal pripojiť predmetný exekučný spis a súčasne
žiadal, aby vo veci bolo nariadené pojednávanie.

2. Okresný súd poukázal na to, že v konaní na strane žalovaného vystupovala VŠEOBECNÁ

OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, a to vzhľadom k uzneseniu Krajského súdu v Žiline č.k.
10Co/568/2015-156 zo dňa 29. februára 2016, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu
Martin č.k. 5C/200/2014-123 zo dňa 8.6.2015, podľa ktorého vystupoval na strane žalovaného subjekt
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 7,
IČO: 42 362 962. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd zistil po oboznámení sa

aj s obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 23Er/1044/2010, že zmenka bola vystavená v
Martine dňa 02.04.2009 žalovaným, na zmenkovú sumu 174 Eur, zmenkový úrok 0,25% od 25.09.2009,
s doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka
obsahovala zmenkovú sumu 174 Eur a dátum začiatku úročenia 25.09.2009, pričom na okraji zmenky
bol uvedený údaj - číslo zmluvy 5022825. Zmenka bola opatrená menom a priezviskom, ako aj

adresou a rodným číslom vystaviteľa, pričom išlo o vlastnoručný podpis vystaviteľa - žalovaného. Na
rube zmenky sa nachádza zápis „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru
3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, podpis POHOTOVOSŤ s.r.o. Jaroslav
Fuchs, konateľ". Obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. oznámila okresnému súdu, že na plnenie
tejto úverovej zmluvy žalovaný doposiaľ, teda t.j. k 04.12.2014 uhradil sumu 461 Eur. Zo zmluvy o

úvere č. 5022825 uzavretej dňa 02.04.2009 okresný súd zistil, že touto úverovou zmluvou obchodná
spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom v Bratislave, IČO: 35 807 598 ako veriteľ so žalovaným ako
dlžníkom sa dohodla na poskytnutí úveru v sume 150 Eur, ktorý úver sa žalovaný ako dlžník zaviazal
zaplatiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 96 Eur, teda celkovo sa zaviazal zaplatiť veriteľovi
sumu 246 Eur v 6 mesačných splátkach po 41 Eur, počnúc dňom 20. 04. 2009. Súčasťou zmluvy mali

byť aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré doložené neboli a zmluva mala byť poskytnutá
žalovanému na výkon jeho povolania. Zmluva neobsahovala údaj o RPMN ani o priemernej RPMN, ani
o výške úrokovej sadzby. V danom prípade všeobecné obchodné podmienky veriteľa do spisu pripojené
neboli, avšak z rozhodovacej činnosti v obdobných sporoch okresnému súdu bolo známe, že súčasťou
takýchto formulárových zmlúv na rubovej strane boli aj všeobecné obchodné podmienky veriteľa, ktoré

obsahovali dohodu o vyplnení zmenky ale aj rozhodcovskú doložku v predtlačenom formulári.

3. Okresný súd sa oboznámil s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 23Er/
l044/2010 a zistil, že súčasťou tohto spisu bol aj rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. Sr
00217/10 zo dňa 05.03.2010, ktorý bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská

rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8. Podľa tohto rozhodcovského
rozsudku žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu 174 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške
0,25% denne zo sumy 174 Eur od 25. 09. 2009 do zaplatenia a zákonným úrokom vo výške 6 % ročne
zo sumy 174 Eur od 06. 12. 2009 do zaplatenia spolu s náhradou trov konania vo výške 107,24 Eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť, podľa doložky právoplatnosti

22. 03. 2010 a vykonateľnosť 25.03.2010.

4. Dňa 25.06.2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal Okresný súd
Martin vo veci oprávneného, teda obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom
v Bratislave proti žalovanému o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na

vymoženie sumy 174 Eur s príslušenstvom. Následne po vykonanom dokazovaní Okresný súd Martin
uznesením sp. zn. 23Er/l044/2010 zo dňa 20.09.2010, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 11.01.2011, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Z odôvodnenia tohto uznesenia bolo zrejmé, že Okresný súd Martinvychádzal z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a z ust. § 45 ods. 2 Zákona
o rozhodcovskom konaní a dospel k záveru, že exekučný titul, teda rozhodcovský rozsudok je
nepreskúmateľný a neumožňuje preskúmať, či rozhodcovským rozsudkom nebolo

oprávnenému priznané plnenie právom nedovolené, alebo ktoré by bolo v rozpore s dobrými
mravmi.

5. Okresný súd poukázal na to, že spor rozhodoval v čase, keď mu bolo známe spoločné stanovisko
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.10.2015

prijaté v súvislosti s inými obdobnými spormi, ktoré žalobca viedol na takmer všetkých súdoch na
území Slovenskej republiky. Podľa tohto stanoviska, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného
nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že pokiaľ
z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou,
či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento (súd) ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v
intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky

spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu
platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky
vystaviteľom zmenky bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom, ktorý je na strane žalovaného je možné
preskúmať a podľa okolností prípadu, posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok, ako nárok uplatnený
v rozpore s dobrými mravmi ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu, takýto exces dosahuje.

6. Okresný súd podľa výsledkov dokazovania mal za zistené, že obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom v Bratislave dňa 7.4.2009 (správne malo byť 02.04.2009) uzavrela so žalovaným
úverovú zmluvu, na základe ktorej bol poskytnutý klasický spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahovali
ustanovenia vtedy platného Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. Obligátornou

náležitosťou takéhoto úveru je potom v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. j) ročná percentuálna miera
nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tiež podľa § 4 ods. 2 písm. k)
priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, platná ku dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnená podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

a ďalšie náležitosti, ktoré zmluva postrádala. V zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a 1) poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

7. Zmenka bola vystavená žalovaným dňa 02.04.2009 ako zmenka, ktorá

zabezpečovala práva veriteľa, teda obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. z úverovej
zmluvy č. 5022825 uzavretej 02.04.2009. Aj keď zo znenia úverovej zmluvy malo vyplynúť,
že poskytnutý úver žalovaný prevzal na výkon svojho povolania z jeho výpovede vyplynulo,
že v čase uzavretia zmluvy bol už na dôchodku a súčasne žalovaný uviedol, že úver si bral na
nákup tovaru, ktorý využil pre svoju osobnú spotrebu. Nároky veriteľa vo vzťahu k žalovanému ako k

spotrebiteľovi,atedaajprávnumožnosťzabezpečeniatýchtonárokovzúverovejzmluvyformouzmenky
bolo preto nutné posudzovať podľa režimu Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. Okresný
súd posúdil predmetnú úverovú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a keďže neuvádzala
ročnú percentuálnu mieru nákladov, spôsobovala, že poskytnutý úver sa považoval za bezúročný a bez
poplatkov, z čoho vyplynulo, že veriteľovi, teda obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá bola

remitentom zmenky, vznikol z úverovej zmluvy zmluvný nárok na vrátenie úveru v sume 150 Eur, teda len
úverovej istiny, ktorá bola žalovanému poskytnutá a ako vyplynulo z odpovede obchodnej spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. na dožiadanie okresným súdom, žalovaný tejto obchodnej spoločnosti na úhradu
nárokov zo zmluvy celkovo zaplatil sumu 461 Eur. Z uvedeného bolo zrejmé, že obchodnej spoločnosti
POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá bola

indosantom predmetnej zmenky, žalovaný úver, ktorý bol zabezpečený práve predmetnou
zmenkou, vysoko preplatil. V tejto súvislosti okresný súd poukázal aj na ust. § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z.. Naviac zmenková suma, ktorá bola uvedená na zmenke, a ktorú predložil žalobca, bola
v sume 174 Eur, pričom žalobca tvrdil, že mala byť vystavená na zmenkovú sumu 215 Eur. Zmenkovú
sumu však už žalobca žalobou neuplatňoval, keďže uplatňoval len zmenkový úrok vo výške 0,25 %

denne, ktorý v priebehu konania obmedzil. Okresný súd dospel k názoru, že dňa 25.09.2009, keď
remitent, teda obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., vyplnil bianko zmenku vystavenú žalovaným
dňa 02.04.2009, mohla vzhľadom na to, čo bolo uvedené, vyplniť len zmenkovú sumu zodpovedajúcu
dlhovanej istine poskytnutého úveru bez poplatkov a úrokov, teda maximálne vo výške 30% istinyposkytnutého spotrebiteľského úveru, vzhľadom na ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.. Bolo zrejmé,
že tak remitent zmenky neurobil, vyplnil sumu vyššiu než 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru.

8. Zmenkový úrok vo výške 0,25% denne, ktorý bol požadovaný od 25.09.2009
okresný súd považoval za odporujúci dobrým mravom a dohodu o ňom v zmenke za neplatnú,
vzhľadom k ust. § 3 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Napriek
tomu, že žalobca tento zmenkový úrok obmedzil na sadzbu 0,06% denne, okresný súd dospel k

presvedčeniu, že ak je absolútna neplatnosť dohody o zmenkovom úroku pre rozpor s dobrými mravmi, a
teda neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nie je možné požadovať ani len časť takto neplatne
dohodnutého úroku.

9. Okresný súd poukázal na ust. § 48 ods. 1 bod 2 Zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého
majiteľ zmenky mohol žiadať aj šesťpercentné zákonné úroky odo dňa zročnosti zmenky, ktoré naviac

v petite žaloby aj vyčíslil a celkovo mali predstavovať sumu 25,58 Eur, tie však žiadal bez sumy 55 Eur,
ktoré už žalovaný na úrokoch zaplatil. Bolo však zrejmé, že žalovaný zaplatil vyššiu zmenkovú sumu
než bola suma, ktorú mohol indosant požadovať, mal zaplatiť 215 Eur na úhradu zmenkovej sumy, hoci
veriteľ-indosantmoholpožadovaťlenistinuúveru,resp.30%zistiny150Euranazákonnéúrokyzaplatil
sumu 55 Eur, naviac celkovo zaplatil indosantovi sumu 461 Eur, čo vyplynulo z výpovede obchodnej

spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., teda zaplatil viac ako indosant voči žalovanému a následne aj
žalobca ako indosatár predmetnej zmenky mohol požadovať. Na základe týchto okolností okresný súd
dospel k záveru, že nie je možné uplatňovať nároky zo zmenky, ktoré predložil žalobca, keďže tieto boli
žalovanýmuspokojenévovzťahukprvémumajiteľovizmenky.Okresnýsúd pretožalobu,počiastočnom
zastavení konania podľa § 96 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, ako nedôvodnú v celom rozsahu

zamietol.

10. O trovách súdneho konania rozhodoval podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do
30.06.2016. Žalovaný bol voči žalobcovi úspešný, avšak nárok na náhradu trov konania si
neuplatnil, preto žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania. VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV

SPOTREBITEĽOV, ktorá vystupovala na strane žalovaného, si uplatnila trovy konania, a to trovy
právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a tieto v sume 52,60 Eur boli
priznané.

11. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365

ods.1písm.b),d),h)CSP.Žalobcanamietal,žeokresnýsúd,pokiaľvykonaldokazovanieoboznámením
sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, tak takéto dokazovanie
úverovou zmluvou ani dokazovanie exekučným spisom, žalobca ani žalovaný nenavrhli. Pokiaľ žalobca
predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, tak okresný súd bol povinný rozhodnúť len o
nárokoch vyplývajúcich z tejto zmenky. Žalovaný podľa článku 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia mohol

vznášať námietky voči zmenke, a ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a
to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Okresný súd mal ďalej za
nesporné, že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ako aj, že
zmenka, ktorá je predmetom sporu je zmenkou zabezpečovacou a žalovaný uzavrel zmluvu o úvere
ako spotrebiteľ. Tieto údajne nesporné skutočnosti neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania.

Žalovaný ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd
mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Podľa názoru žalobcu okresný súd ignoroval ust. §
17 zákona č. 191/1950 Zb., keďže žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak
tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. Z ustanovenia

§ 17 zákona č. 191/1950 Zb. vyplýva, že dôkazné bremeno v rovine kauzálnych námietok spočíva
na žalovanom a nie na žalobcovi. Ak takéto dôkazné bremeno neunesie, tak je povinný plniť zo
zmenky. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.8.2002 sp. zn.
25 Cdo 1839/2000, z ktorého vyplýva, že zmenkový záväzok je úplne samostatný a oddelený od
prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom vzniku tohto zmenkového záväzku. Ďalej žalobca poukázal

na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré
bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu, z ktorého vyplýva, že ak žalobca uplatnil
nároky zo zmenky, ktorú žalovaný podpísal a ktorú pôvodný majiteľ previedol na žalobcu rubopisom,
nemôže byť žalobcom uplatnený nárok neprípustný. Žalobca v súvislosti so stanoviskom Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky č. 93/2015 poukázal na niekoľko príkladov rozhodnutí Oberster Gerichtshof
- najvyššieho rakúskeho súdu v civilných veciach, a keďže rakúsky ústavný súd nie je oprávnený
skúmať ústavnosť rozhodnutí Oberster Gerichtshof, sú tieto rozhodnutia považované za konečné v

rámci súdneho systému Rakúskej republiky. Ani nemecká ani rakúska úprava ochrany spotrebiteľa
neobsahuje žiadne prelomenie ochranyhodnosti prevodu (rubopisu) v prípadoch zmenky založenej
spotrebiteľským vzťahom, čoho dôkazom je: BGH, 25.02.1965 - II ZR 191/62 (Dr. Fisher, Dr. Kuhn,
Liesecke, Dr. Bukow a Dr. Schulze. Žalobca v podanom odvolaní uviedol závery a rozhodnutia práve
vo vzťahu k ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. v nadväznosti na Spoločné stanovisko Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky č. 93/2015 so záverom, že samotné stanovisko bez odôvodnenia sa vôbec
nezmieňuje o prelomení ochrany nadobúdateľa zmenky podľa § 17 čl. I zákona č. 191/1950 Zb., t.j. o
nepotrebnosti preukazovania zlomyseľného konania nadobúdateľa zmenky (indosatára) pri nadobúdaní
zmenky, či už na námietku dlžníka alebo bez nej, z čoho jasne vyplýva, že ust. § 17 zákona č. 191/1950
Zb. naďalej platí v celej svojej šírke, že stanovisko sa skutočne týka iba povinnosti ex offo preskúmať
zmenkový nárok v intenciách možnej absolútnej neplatnosti podkladového úkonu (kauzálneho úkonu)

z dôvodu jeho nekalej povahy alebo neprípustnosti nároku zo zmenky. Stanovisko NS SR č. 93/2015 v
žiadnom prípade neprelomilo zásadu ochranyhodnosti prevodu zmenky rubopisom. K prelomeniu došlo
až zmenou zákona zmenkového a šekového k 23.12.2015, a to nepochybne bez spätných účinkov na
zmenky vystavené pred týmto dátumom. Stanovisko Najvyššieho súdu SR v podstate odmieta aplikovať
ochranu zmenkového dlžníka voči indosantovi cestou náhrady škody a tlačí všeobecné súdy do hľadania

riešení poskytnutia ochrany dlžníkovi pred ochranou indosatára, avšak nijako neuvádza, že ak aj
všeobecný súd zistí neplatnosť kauzálneho úkonu, čo má všeobecný súd okrem prieskumu zmenkového
nároku v intenciách neplatného kauzálneho úkonu robiť. Prieskum zmenkového nároku v intenciách
neplatnosti kauzálneho úkonu po dobromyseľnej indosácii má ten následok, že sa to nijako nedotýka
povinnosti zaplatiť sumu uvedenú na zmenke. V ďalšej časti odvolania žalobca poukázal na rakúsku

úpravu ochrany spotrebiteľa pri zmenkových vzťahoch, a to znenie rakúskeho spolkového zákona o
ochrane spotrebiteľa, ako aj rozsudok Oberster Gerichsthof, rozhodnutie sp. zn. 1Ob602/87 z 10.6.1987.
Žalobca zdôraznil, že neexistuje taký judikát českého, nemeckého alebo rakúskeho súdu, ktorý by
umožňoval chrániť zmenkového dlžníka pred dobromyseľným (pri nadobúdaní zmenky) indosatárom
tak, že by chránil zmenkového dlžníka bez námietky zmenkového dlžníka vo vzťahu k okolnostiam,

ktoré by mohol namietať voči predchádzajúcemu majiteľovi zmenky. Princíp zákazu zneužitia práva totiž
chráni len tých, čo sa o svoje práva starajú. To, že bolo možné zmenkou zabezpečiť sumu len do výšky
30 % (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.) nie je dôvodom na neplatnosť zmenky, ak suma v nej uvedená
presahuje túto sumu. Uvedené je možné považovať len za relatívnu námietku zmenkového zákazu,
ktorá je založená na porušení povinnosti veriteľa dlžníka neprijať zmenku v rozpore so zákazom jej

prijatia t.j. na osobných vzťahoch medzi veriteľom a dlžníkom. Neplatnosť zmenky je regulovaná výlučne
zákonom č. 191/1950 Zb., a preto nie je možné na ňu aplikovať ustanovenie o neplatnosti právnych
úkonov v zmysle Občianskeho zákonníka. Zmenka v danom konaní spĺňa všetky náležitosti vyžadované
v § 75 zákona č. 191/1950 Zb., tak potom nemôže byť zmenkou neplatnou, a to z dôvodu, že by
svojim obsahom alebo účelom odporovala zákonu. Skúmaním kauzy ex offo by dochádzalo k narúšaniu

pilierov, na ktorých stojí zmenkové právo a Dohovor o jednotnom zmenkovom práve zo 7.6.1930, čím
by dochádzalo k budovaniu nedôvery voči zmenke ako cennému papieru. Názor Najvyššieho súdu SR
v odôvodnení stanoviska o tom, že pri uplatnení námietky dlžníka, že žalobca konal vedome na škodu
dlžníka, by výkon práva bol v rozpore s dobrými mravmi ako aj v rozpore so zákonom o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. (§ 4 ods. 7), je podľa názoru žalobcu nesprávny. V prípade indosácie zmenky,

sa zmenka stáva platidlom, takže možnosť vznášať námietky voči nej je obmedzená len na prípady
zlomyseľnosti nadobúdateľa pri jej nadobúdaní. Najvyšší súd SR v stanovisku nesprávne vykladá pojem
„vedome na škodu veriteľa“ spôsobom, ktorý bol v Rakúska na Oberster Gerichtshof opustený v roku
1972. Pre porovnanie žalobca poukázal na rozhodnutie OGH 1 Ob 270/57 z 8.1.1958, OGH 5 Ob 275/71
z 25.01.1972 SZ 45/6 - EvBI 1972/190 S 352.

12. Žalobca poukázal na to, že znenie dohody o vyplňovacom práve vo všeobecných obchodných
podmienkach nemá žiadne znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože nebude spôsobovať
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oproti zákonnej úprave a navyše sa bude týkať ceny
hlavného predmetu plnenia, ktorá bola individuálne vyjednaná, pričom sa v ňom nebude spomínať

žiaden zmenkový úrok, ani taký, ktorý je neprimeranej výšky ako sankcia za nesplnenie zmluvnej
povinnosti, a potom dohoda o vyplňovacom práve nemala byť ako porušená, keďže dlžník podpísal
blankozmenku s údajom, ktorý sa v dohode o vyplňovacom práve nespomínal, čo však, keďže išlo
o prejav dlžníka, nie pôvodného veriteľa, znamená, že dohoda o vyplňovacom práve nemôže byťani neplatná, nielen porušená. Nadobúdateľ zmenky je chránený a nemožno mu rozpor s dohodou
o vyplňovacom práve namietať, okrem prípadu zlomyseľnosti alebo hrubej nedbanlivosti, čo však v
situácii predtlačenej sumy zmenkového úroku a neznalosti všeobecných obchodných podmienok v čase

nadobudnutia zmenky znamená, že nadobúdateľ zmenky nemal žiadnu indíciu, aby pátral po dohode
o vyplňovacom práve. Vo vzťahu k zmenkovému úroku vo výške 0,25 % denne samotné stanovisko
NS SR jednoznačne požaduje posúdiť mieru primeranosti takéhoto úroku a zamietnuť žalobu v časti
nad rámec primeranosti. Tento úrok sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky v prípade
zmenky vystavenej na videnie, čo je moment jej predloženia dlžníkovi a od tohto momentu sa počíta

zákonný úrok z omeškania vo výške 6 % ročne. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej
veci žalobcu, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 a vzhľadom ku
komplexnej argumentácii v odvolaní žiadal žalobca rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalobe
bude vyhovené s priznaním trov súdneho konania.

13. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v písomnom podaní zo dňa 31.10.2016 č.l. 219
spisu. Uviedol, že nesúhlasí s odvolaním žalobcu a pridržiava sa záverov rozhodnutia okresného súdu.

14. Podľa postupu okresného súdu bolo odvolanie doručované aj právnemu zástupcovi VŠEOBECNEJ
OCHRANE PRÁV SPOTREBITEĽOV podľa doručenky na č.l. 217 rub spisu, s možnosťou vyjadrenia

sa k tomuto odvolaniu, ktorá možnosť nebola využitá, keď nedošlo k vyjadreniu k odvolaniu žalobcu zo
strany tohto subjektu.

15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 379, 380 ods. 1 CSP bez

nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219
ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

16. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia

pojednávania,sapoukazujenauznesenieKrajskéhosúduvŽilineč.k.13Co/3/2017-227zodňa7.4.2017
s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v
lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 16.5.2017
a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému
vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods.

1 CSP.

17. Krajský súd primárne uvádza, že v štádiu svojho konania a rozhodovania aplikoval rozhodné
ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“), a to vzhľadom k jeho účinnosti
od 1. júla 2016 podľa ust. § 474 CSP a ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

19. Za aplikácie ust. § 380 ods. 1 CSP v ďalšom svojom postupe odvolací súd bol viazaný rozsahom

odvolania žalobcu v zmysle podaného odvolania zo dňa 13.9.2016, pretože nebol preukázaný ani jeden
z dôvodov podľa ustanovenia § 379 pod písmenom a) až c) CSP. Krajský súd uvádza, že odvolaním
žalobcu obsiahnutom v písomnom podaní zo dňa 13.9.2016, bola namietaná len výroková časť II., ktorou
vo zvyšku uplatneného nároku bola žaloba zamietnutá, ako aj závislosť výrokov III., IV. týkajúcich sa trov
súdneho konania. Výrok I. rozsudku okresného súdu nebol napadnutý odvolaním žalobcu, keďže týmto

výrokom bolo konanie o nároku žalobcu na zaplatenie zmenkového úroku nad 0,06% denne z jednotlivo
vyjadrených súm a konkrétneho obdobia zastavené, čo bolo v súlade s dispozitívnym úkonom žalobcu,
a to úkonom zo dňa 18.12.2015, ktorý je súčasťou spisového materiálu č.l. 158 spisu. Ak okresný súd
výrokom I. čiastočne konanie o zaplatenie zmenkového úroku nad 0,06% denne zastavil, keďže žalobca
žiadal priznať zmenkový úrok len v časti 0,06% denne oproti pôvodne uplatnenému 0,25% denne, tak

je zrejmé, že týmto výrokom vyhovel čiastočnej dispozícii žalobcu, z ktorého dôvodu odvolanie žalobcu
nesmerovalo voči výrokovej časti I. rozsudku okresného súdu.20. Žalobca v podanom odvolaní kládol dôraz hlavne na charakter konania, ktoré bolo vyvolané pred
okresným súdom podaným návrhom, a to konania v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) a uplatneného nároku, ktorý vychádzal z predloženého originálu
zmenky ako cenného papiera abstraktnej povahy, s poukazom aj na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb.,
keď podľa názoru žalobcu nebolo možné vznášať kauzálne námietky, na ne prihliadať a tým ani viesť
dokazovanie v smere kauzy, čím podľa žalobcu ako odvolateľa boli porušené ustanovenia Nariadenia,
ako aj koncentračná zásada konštruovaná týmto Nariadením, pokiaľ žalovaný nevzniesol námietky

voči zmenke podľa čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia. Žalobca súčasne v odvolacom konaní namietal
závery Spoločného stanoviska Najvyššieho súdu SR pod č. 93/2015, na ktoré poukázal aj okresný
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Vzhľadom k rozsahu, podstaty odvolacích dôvodov žalobcu
primárne krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný. Okresný súd prijal vecne správne
závery vzhľadom aj k priebehu a postupu konania, vykonávaného dokazovania pred okresným súdom
a výsledkom tohto konania bolo zamietnutie žaloby žalobcu vo zvyšnej časti s nepriznaním náhrady trov

konania žalovanému.

21. Krajský súd na základe odvolacích dôvodov žalobcu nezistil, že by postupom okresného súdu došlo
k takým vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to ani po skutkovej, ani po
právnej stránke. Nemožno sa stotožniť ani s námietkou žalobcu ako odvolateľa, že okresný súd vykonal

dokazovanie listinami, a to úverovou zmluvou, exekučným spisom, prípadne ďalšími listinnými dôkazmi,
ktoré nenavrhol ani žalobca a ani žalovaný. Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu sa krajský súd v
potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom spisového materiálu a zistil, že postupom okresného súdu
bolo žalovanému doručené tlačivo C na odpoveď v zmysle článku 5 ods. 2 a 3 Nariadenia, na ktoré
doručené tlačivo žalovaný v požadovanej lehote reagoval, keď poukázal na to, že JUDr. Rudolf Krutý,

súdny exekútor, už vymáha pohľadávku od žalovaného pre spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. sp. zn.
EX 14032/09, ktoré vyjadrenie žalovaného bolo v časti viažucej sa k pohľadávke a v časti dôkazov,
ktoré žalovaný žiadal vykonať na popretie pohľadávky, uviedol exekučný spis sp. zn. EX 14032/09 s
návrhom,abysanariadiloústnepojednávanienavykonaniedokazovaniaexekučnýmspisom.(TlačivoC
na odpoveď vyplnené žalovaným sa nachádza na č.l. 52 - 54 spisu.) Na základe tejto obrany žalovaného

a na základe ním uskutočneného návrhu na dokazovanie okresný súd nariadil pojednávanie, na ktorom
bolo vykonávané dokazovanie v zmysle návrhu žalovaného. Pokiaľ sa nariadeného pojednávania
nezúčastnil žalobca a ani jeho zástupca, tak svojou vlastnou neúčasťou sa vzdali možnosti vyjadrovať
sa k týmto vykonávaným dôkazom, uplatňovať tvrdenia, prípadne iné návrhy. Okresný súd vykonal
dokazovanie pripojeným spisom Okresného súdu Martin sp. zn. 23Er/1044/2010, Zmluvou o úvere č.

5022825 zo dňa 2. apríla 2009 a dospel k vecne správnym záverom, že žalobe žalobcu vo zvyšnej
časti požadovaného zmenkového úroku 0,06% denne, 6% ročného úroku, zmenkovej odmeny spolu
s náhradou trov konania nie je možné vyhovieť. Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu
poukazuje na uznesenie Okresného súdu v Martine č.k. 23Er/1044/2010-28 zo dňa 20.9.2010, ktoré
bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoE/104/2010 zo dňa 14. decembra 2010,

podľa ktorého bola žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti žalovanému
ako povinnému zamietnutá pre nepreskúmateľný exekučný titul, a to rozhodcovské rozhodnutie, keď
v tomto samostatnom konaní odvolací súd - krajský súd, sa stotožnil s názorom okresného súdu, že
zmluvaoúvereuzavretásožalovanýmakopovinnýmaoprávnenýmPOHOTOVOSŤ,s.r.o.mácharakter
spotrebiteľskej zmluvy, pre ktorý vzťah je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy. Okresný súd

na nariadenom pojednávaní sa oboznámil aj so zmenkou, s listinami, ktoré boli zaslané obchodnou
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. vo vzťahu k plneniu žalovaného. Ak okresný súd zachoval práva
žalobcu a žalovaného a na vykonávanie dôkazov nariadil pojednávanie, tak nie je možné sa relevantným
spôsobom zo strany žalobcu brániť tým, že by postupom vykonávaného dokazovania bolo zasiahnuté
do práv žalobcu, prípadne žalovaného. Okresný súd práve z dôvodov, že je potrebné vo veci vykonať

dokazovanie vzhľadom k obrane žalovaného obsiahnutej v tlačive C na odpoveď, nariadil pojednávanie,
a tým tak žalobcovi, ako aj žalovanému, t.j. obidvom sporovým stranám vytvoril rovnaké možnosti na
uplatňovanie ako aj ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, a preto nemožno dospieť k záveru o
zásahu do práv žalobcu v zmysle Nariadenia.

22. Krajský súd vzhľadom k uplatnenému nároku žalobcu, jeho posúdeniu okresným súdom a doterajšej
rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho považuje za potrebné uviesť, že
pokiaľ aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred
20. októbrom 2015 vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku, v kombináciis účelom Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za
zmenkou, tak v danom momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja
rozhodovacej praxe súdov SR v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté Stanovisko vo veciach

občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov
SR č. 8/2015 ako Spoločné Stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015
k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k
ochranespotrebiteľa.Právesohľadomnaprincípprávnejistoty,ktorýspočívavzabezpečeníjednotného

rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací
bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru, ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať
judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k rozhodovacej praxi odvolacieho súdu.

23. Okresný súd za dodržania ustanovení Nariadenia a cez úpravu čl. 19 Nariadenia v spojení s

ustanoveniami O.s.p. v tom čase platného vo vzťahu k dokazovaniu správne postupoval, vychádzajúc
i zo Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu
súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane
spotrebiteľa,publikovanévZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky

8/2015, pod č. 93, podľa ktorého : „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku
doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1.
pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne

žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v
rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti
posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je
vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že

nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý
je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený
zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa
úvahysúdutakýtoexcesdosahuje“,keďzabezpečilprieskumnárokuuplatnenéhožalobcomvintenciách
možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má žalovaný nárok svoj základ, a to v situácii, ak

žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predložil súdu zmenku. Teda na bližšie zistenie
povahy subjektov pôvodného záväzkového vzťahu ako aj z dôvodu komplexného posúdenia existencie
záväzkového vzťahu ako spotrebiteľského, súd prvej inštancie v konaní zabezpečil exekučný spis
súvisiaci so zmluvou, ktorá bola označená číslom zmluvy na origináli zmenky, a ktorá bola uzavretá
medzi žalovaným ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z ktorého okresný súd zistil

spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy, s prihliadnutím aj na tú okolnosť, keď žalovaný v tlačive C
na odpoveď sa bránil prebiehajúcou exekúciou.

24. V konkrétnych podmienkach danej veci odvolací súd zvýrazňuje tie zistenia a závery okresného
súdu, ktoré v súvislosti s predtým vedeným exekučným konaním voči žalovanému sp. zn.

23Er/1044/2010, viedli k zamietnutiu uplatneného nároku žalobcu, ak bolo zrejmé postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa v úverovom vzťahu s predchádzajúcim majiteľom zmenky zabezpečovacej
poskytnutý spotrebiteľský úver. Bolo preukázané, že zmenka sa kauzálne týkala a mala zabezpečovať
poskytnutýspotrebiteľskýúverazdokazovaniadostatočnevyplynulzáverokresnéhosúdu,žemaloísťo
úver bez úrokov a poplatkov, pre chýbajúce zákonné náležitosti vyžadované pri úveroch poskytovaných

spotrebiteľom.

25. Vychádzajúc z uvedeného spoločného stanoviska, aj keď v rozhodnom období (do 31.12.2010)
samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bolo povolené, rovnako tak indosácia
zmenky zabezpečovacej spotrebiteľský úver, v danej veci bolo dôvodné poskytnutie ochrany súdom

prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere odvolací súd zhodne so
spoločným stanoviskom zdôrazňuje, že „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké
námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že
navrhovateľvedomekonalnaškoduodporcuakodlžníkazindosovanejzmenky,pretožeprinadobudnutízmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v
zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a
z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu

zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského
vzťahu), výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s
dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia
zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach
predmetnýchprípadovbolavrozporesust.§4ods.7citovanéhozákonavzneníplatnomdo31.12.2007;

toto platí aj pre ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010“.

26. „Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd
nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných
podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany
prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila

spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti
spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať

o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý
je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný“.

27. „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych

okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov.
Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a
prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho
neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými
mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na

ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na
absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v
takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-
právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru
síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania

záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR“.

28. Na základe uvedeného potom aj v rámci tohto odvolacieho konania bolo potrebné prihliadnuť na
Spoločné Stanovisko Najvyššieho súdu SR v spojení aj s rozhodnou zákonnou úpravou, pričom okresný
súd vyvodil vecne správny záver k uplatnenému nároku žalobcom, ak žalobu vo zvyšku uplatneného

zmenkového úroku, 6% ročného úroku a zmenkovej odmeny zamietol cez ochranu žalovaného
ako spotrebiteľa a zistení o platbách žalovaným obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá
spoločnosť bola pôvodným majiteľom zmenky a s ktorou žalovaný uzavrel zmluvu o úvere. Okresný
súd postupoval vecne správne, ak pohľadávku žalobcu podrobil prieskumu na základe nariadeného
pojednávania, ktorý prieskum bol v súlade aj s vyvíjajúcou sa rozhodovacou činnosťou všeobecných

súdov, za vzatia do úvahy aj Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
20. októbra 2015, aby sa tak zabezpečil princíp právnej istoty pri rozhodovaní v druhovo rovnakých
veciach, ktorý princíp právnej istoty patrí k základným znakom právneho štátu, ktorým právnym štátom
nepochybnejeajSlovenskárepublika.Vpodrobnostiachprijatýchzáverovokresnýmsúdomsaodkazuje

na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, za použitia aj ust. § 387 ods. 2 CSP.

29. Krajský súd dodáva, že posudzované rozhodnutie okresného súdu v napadnutých výrokoch tak z
procesného ani vecno-právneho hľadiska nevybočilo z rámca daného právnou úpravou aplikovanou
okresným súdom, relevantnou pre rozhodnutie v danej veci aj s uvádzaným Spoločným Stanoviskom

NS SR. Pokiaľ vznášal žalobca v podanom odvolaní aj právnu argumentáciu vo vzťahu k Spoločnému
stanovisku Najvyššieho súdu SR pod č. 93/2015, krajský súd uvádza, že práve princíp právnej istoty
ako znak právneho štátu, ktorým nepochybne Slovenská republika je, si vzhľadom k rozdielnosti
rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vyžadoval zaujať zjednocujúci postoj k právnej ochranespotrebiteľa v takomto druhu vyvolaných súdnych sporov s uplatneným nárokom zo zabezpečovacej
zmenky, a ak sa týchto právnych záverov Najvyššieho súdu SR držal v rámci rozhodnutia okresný súd
a vo vyvolanom odvolacom konaní aj krajský súd, tak tento postup je zákonným postupom bez ohľadu

na rozhodovaciu činnosť iných súdov, súdov iných štátov, na ktoré odkazoval žalobca v odvolaní.

30. Krajský súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že pokiaľ v zmenke, v zmysle ktorej žalobca
uplatnil svoje nároky je uvedený zmenkový úrok vo výške 0,25% denne, tak ide o zmenkový úrok
v rozpore s dobrými mravmi, pre ktorú skutočnosť za aplikácie ust. § 39 Občianskeho zákonníka je

takýto rozpor s dobrými mravmi postihnutý neplatnosťou v celom rozsahu, a preto nie je možné takto
neplatný zmenkový úrok vo výške 0,25% denne moderáciou, ktorú uskutočnil žalobca, a to znížením
na 0,06% denne, uplatňovať ako platný nárok práve z dôvodu, že pre tento rozpor s dobrými mravmi
bol postihnutý tento inštitút neplatnosťou v celom rozsahu tak, ako to uviedol okresný súd v odôvodnení
svojhorozsudkuviažucomsakvýrokovejčastiII/.Akokresnýsúduviedol,ževyjadrený0,25%zmenkový
úrok denne je v rozpore s dobrými mravmi, a tým postihnutý absolútnou neplatnosťou ako celok,

tak potom sa hľadí na úkon vyjadreného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne ako keby nebol
urobený, t.j. niet platnej dohody, resp. vyjadrenia vôle žalovaného o jeho záväzku na zaplatenie 0,25%
zmenkového úroku denne. Ak takýto záväzok tu platne nebol vyjadrený, tak následne tu nebol zákonný
priestor pre to, aby bolo vyhovené uplatnenému nároku žalobcu po uskutočnenom úkone čiastočného
späťvzatia žaloby o zaplatenie zostávajúceho a žalobcom požadovaného 0,06% zmenkového úroku

denne (obdobne rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Co/68/2016, sp. zn. 13Cob/35/2015).

31. V konaní pred krajským súdom neboli zistené dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku okresného
súdu a ani pre jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, preto vo vyvolanom
odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II., ktorým okresný súd vo zvyšku

uplatneného nároku žalobu zamietol, potvrdený ako v tomto výroku vecne správne rozhodnutie v spojení
aj so závislými výrokmi III., IV., ktorými bolo rozhodované o trovách súdneho konania.

32. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo

zrejmé, že úspešnou stranou sporu bol žalovaný. Z obsahu spisu vznik trov tohto odvolacieho konania
na strane žalovaného a ani na strane subjektu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV
nevyplýval, preto o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaný
a VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV nemajú nárok na náhradu trov tohto odvolacieho
konania.

33. Krajský sú dopĺňa, že pokiaľ v štádiu svojho konania a rozhodovania uvádzal na strane žalovaného
subjekt VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, tak s prihliadnutím aj k postupu okresného
súdu, ktorý pri podanom odvolaní žalobcu toto odvolanie doručoval VŠEOBECNEJ OCHRANE PRÁV
SPOTREBITEĽOV prostredníctvom právneho zástupcu a dával možnosť vyjadrenia sa k odvolaniu

žalobcu, naviac, ak podaným odvolaním žalobcu boli dotknuté aj závislé výroky o trovách súdneho
konania, vo vzťahu ku ktorému závislému výroku III. vystupovala VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, preto aj pre túto dotknutú výrokovú časť trov podaným odvolaním žalobcu bolo
potrebné zo strany krajského súdu vyjadriť tento subjekt v rozhodnutí odvolacieho súdu. Uvedené
vychádza zo stavu tejto sporovej právnej veci, keď boli vzaté do úvahy okolnosti danej odvolacej veci,

ak odvolaním podanom žalobcom boli dotknuté aj výrokové časti III., IV., trov konania vzniknutých
pred súdom prvej inštancie, tak na strane žalovaného, ako aj VŠEOBECNEJ OCHRANY PRÁV
SPOTREBITEĽOV.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.