Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 19, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/840/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313208482
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2313208482.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.

Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpený: Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.,
B. XXX/X, o zaplatenie 98,26 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Galanta, č. k. 10C/182/2013-84 zo dňa 31. augusta 2015, v spojení s opravným uznesením č. k.
10C/182/2013-119 zo dňa 14. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Späťvzatie žaloby sa v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne p r i p ú š ť

a, rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne r
u š í a konanie sa v tejto časti z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšnej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

III. Žalovanej sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prevej inštancie žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. Rozsudok súd odôvodnil tým, že žalobca tlačivom A, návrhom na uplatnenie pohľadávky

(vzor je prílohou nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.1.2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) navrhol, aby súd zaviazal žalovanú
na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 98,26 eura, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo
sumy 98,26 eura od 12.3.2010 do zaplatenia, vyčísleného zmenkového úroku vo výške 392,47 eura,
úroku vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy od 12.3.2010 do zaplatenia a žiadal priznať aj zmenkovú
odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 2,02 eura a náhradu trov konania. Žalobca svoj návrh
odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná

dňa 21.11.2008. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“ s tým, že disponuje len originálom zmenky a teda nemá informácie o
akýchkoľvek iných potencionálne existujúcich vzťahoch žalovanej a predchádzajúceho majiteľa zmenky,
ktorá bola v tomto konaní uplatnená. Do textu zmenky bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 604,52 eura spolu s 0,25 % denným
zmenkovým úrokom od 19.5.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového
veriteľa spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25.

2. Po nariadenom pojednávaní považoval súd za preukázané, že dňa 21.11.2008 bola uzatvorená
písomná úverová zmluva č. 2250003, ktorou veriteľ, spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. poskytol žalovanej
ako fyzickej osobe, spotrebiteľovi spotrebiteľský úver vo výške 464,71 eura, ktorý sa žalovaná zaviazalsplatiť v celkovej 908,18 eura v 12 mesačných splátkach po 75,68 eura, poplatok za poskytnutie
úveru 443,47 eura, t.j. takmer 100 % z požičanej sumy. V zmluve nie je uvedený úrok, iba výška
poplatku v príslušnej výške, bez jeho konkretizácie a uvedenia ročnej priemernej miere nákladov

(RPMN), ako aj priemernej hodnoty RPMN. Spotrebiteľský úver prevzala žalovaná dňa 21.11.2008. Súd
považoval za preukázané, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského
vzťahu a preto napriek tomu, že v danom prípade ide o vzťah uplatnený na základe zmenky ako
abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovanej ako spotrebiteľa. Bez
ohľadu na skutočnosť, že predmetom konania sú nároky zo zmenky, súd sa musí zaoberať kauzálnymi

vzťahmi pôvodného zmenkového veriteľa a žalovaného (vzhľadom k tomu súd nariadil pojednávanie).
V súvislosti s poskytovaním úveru, od spotrebiteľa alebo inej osoby, sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom, tak ako to vyplýva zo zákona č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu uzatvorenia úverovej
zmluvy, t.j. k 14.11.2008 v spojení s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z, podľa ktorého veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak
ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej

výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva. Ak veriteľ koná v rozpore s uvedeným,
zmenka je aj tak prijatá, či vyplnená veriteľom, veriteľ je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie
vydať. Spotrebiteľovi musí byť poskytnutá ochrana pred neprijateľnými podmienkami aj v prípade, ak sa
uplatňuje právo zo zmenky a je stále potrebné aplikovať článok 1 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS a
chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom

úvere totiž nemá obligatórne náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch (ZoSÚ) čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a preto spotrebiteľ
by mal vrátiť veriteľovi len sumu poskytnutého úveru. Zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje, dokonca
umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 604,52 eura, čo je 91,25 %
ročne (v danom prípade ku dňu rozhodnutia súdu je to suma približne vo výške 527,30 eura). Takýto

zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje neplatnosť jeho dojednania
v súlade s ustanovením § 39 a § 3 OZ. Dohoda o vyplňovacom práve zmenky je uvedená vo
všeobecných úverových podmienkach, teda vo formulári, ktorý spracoval právny predchodca žalobcu
a žalovaná ich obsah nemala možnosť akokoľvek ovplyvniť. Táto podmienka teda nebola individuálne
dojednaná a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v

neprospech spotrebiteľa, keďže nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje vymáhať i plnenia, ktoré
sú uplatňované v rozpore so zákonom. Súd preto dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyhodnotil za
neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch
účastníkov spotrebiteľského vzťahu v neprospech spotrebiteľa.

3. Nakoľko súd dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyhodnotil za neprijateľnú podmienku s poukazom
na § 53 ods.1 OZ, z dôvodu, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú a nepochybne spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že
umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa.
V prípade ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka, čo

korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v rozhodnutí zo dňa 6.5.2008
pod sp. zn. 4 Obo 161/2007. Najvyšší súd v odôvodnení uviedol, že z neplatnej úverovej zmluvy v
dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval
zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku, nemohlo žalobcovi
vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu postupuje v

rozpore so zásadami spotrebiteľského práva, preukazuje aj list Európskej komisie z 25.4.2013 pod
č. 2012/4165 adresovaný Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského
práva Európskej únie s uvedením praktik obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., ktorá vymáha
nezákonné pohľadávky založené na nekalých podmienkach s konkrétnym uvedením blankozmeniek,
zameraných na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole. Podľa záverov uvedeného listu obchodníci

vypĺňajú do blankozmeniek svoju nárokovanú sumu, hoci to právne predpisy o spotrebiteľských úveroch
nedovoľujú a napriek skutočnosti, že tieto pohľadávky nemajú oporu v právnych predpisoch a sú
založené na nekalých podmienkach, rozhodcovské súdy vynášajú rozsudky aj na základe uvedených
zmeniek. Vyššie vyslovenému právnemu názoru súdu zodpovedá aj zákonná úprava o spotrebiteľských
úveroch (na základe ktorej bola zmenka vystavená), uvedená v § 17 ods. 3 citovaného zákona o

spotrebiteľských úveroch (účinný od 1.1.2011), ktoré zakazuje splnenie ale aj zabezpečenie úveru
zmenkou.Tedaajzuvedenejprávnejnormyjemožnévyvodiť záver,ženiejemožnéodčleňovaťzmenku
od noriem spotrebiteľského práva, ak je táto vydaná v rozpore so zákonom.4. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil aj jednoduchým matematickým porovnaním. Žalovaná za
úver vo výške 443,47 eura, ktorý je bezúročný a bez poplatkov a teda by jej povinnosťou bolo vrátiť
len zostatok nesplatenej istiny 443,47 eura. Žalovaná by mal na základe zmenky zaplatiť žalobcovi

zmenkovú sumu 98,26 eura, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 98,26 eura od 12.3.2010
do zaplatenia, vyčíslený zmenkový úrok 392, 47 eua, úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy od
12.3.2010 do zaplatenia a aj zmenkovú odmenu vo výške 2,02 eura, t.j. ku dňu rozhodnutia súdu celkovo
1.120,41 eura, čo je nekalá obchodná praktika, ktorá nemôže požívať právnu ochranu.

5. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) tak,
že súd náhradu trov konania žalovanému nepriznal, hoci bol plne úspešný, nakoľko si trovy konania
neuplatnil.

6. Odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca z dôvodu, že a) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) OSP);

b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s § 221 ods. 1
písm. f) OSP); c) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP). V prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním, ako
aj napadnutým rozhodnutím k porušeniu práva Európskej únie, konkrétne k porušeniu čl. 4, 5 a 7

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007. Nariadenie má všeobecnú
pôsobnosť a je záväzné vo všetkých svojich činnostiach a priamo aplikovateľné v Slovenskej republike.
V danej veci žalovaný nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6
Nariadenia. Súd bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3. Napadnuté rozhodnutie je preto
prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prvostupňový súd v

odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie o. i. oboznámením sa s
úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných
informácií ani žalovaný však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými
dôkazminenavrhli.Podľa§120OSPdokazovanievsporovomkonaníjeovládanéprejednacouzásadou,
čo znamená, že súd vychádzal len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy,

ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou,
keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb.
(Zákon zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej
sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok
nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných

pre rozhodnutie vo veci. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho
dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol
a mal rozhodnúť o práve na náhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.
Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračný zásada v
zmysle čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán,

nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Predpokladom vydania rozsudku v tomto
konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v
listine ako takej samo právo žalobcu. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť
námietkyvočizmenke,aktakvšakneurobil,musiabyťakékoľvekinénámietkyodmietnuté,atozdôvodu
uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu

žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázal
charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával. Súd
nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhovaných dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky,
teda neobjektívne podporil žalovaného v tomto konaní. Navyše žalovaný o túto podporu nepreukázal
žiadny záujem. Súd teda túto ochranu žalovanému prakticky nanútil, bez jeho vôle. Uvedené správanie

súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces,
ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z pohľadu neho
nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou Pohotovosť,
s.r.o., uzatvoril zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou

zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti
však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval
z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné.
Žalovaný a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akýmby súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na
základeaplikácienesprávnychprávnychpredpisov,akoajnesprávnejinterpretáciepríslušnýchprávnych
predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je

účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda
ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je
možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa
aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. (ďalej aj ZŠZ) vôbec
nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový

právny vzťah. Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí.
Súd však vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvným záväzok, čo je neprípustné. Súd predovšetkým
ignoroval ust. § 17 ZŠZ. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci, súd porušil
poučovaciu povinnosť súdu prekročením ust. § 5 ods. 1 OSP, súd porušil ustanovenia o vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné
prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.

Prvostupňový súd dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore s
dobrými mravmi, a teda v tejto časti považuje súd zmenku za čiastočne neplatnú pre rozpor s dobrými
mravmi. Prvostupňový súd vyhodnotil zmenku ako vadnú zmenku, t. j. neplatný právny úkon. Uvedený
záver súdu však vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol, ani ich nikto
z účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po idosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah

medzi žalovaným a remitentom je po indosovaní irelevantný. Navyše žalobcovi nie je známy obsah
údajnéhozmluvnéhozáväzku.PoukazujenarozsudokNejvyššíhosouduČRzodňa22.8.2002sp.zn.25
Cdo 1839/2000 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisk č. 59/2004).Směnečný závazek je
přitom zcela samostatný a oddělený od případného závazku, který byl původem jeho vzniku. Vzhľadom
na to, že Najvyšší súd ČR pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj

v tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Vzhľadom na úplnú samostatnosť,
oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa
zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má
všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok žalobcu je tak
v celom rozsahu dôvodný. Pôvod informácie prvostupňového súdu o existencii pripomienky Európskej

komisie k veci C-558/13 je pochybný. Prvostupňový súd odôvodnenie svojho rozhodnutia založil na
argumentácii, ktorú získal z neznámeho a neverejného zdroja, čo je v právnom štáte neprípustné a
predstavuje porušenie práva účastníkov konania na spravodlivý súdny proces. Súčasne, ak súd mienil
predmetné pripomienky Európskej komisie použiť v tomto konaní, mohol tak spraviť len vtedy, ak by
tieto pripomienky vykonal ako dôkaz, a to vzhľadom na to, že tieto pripomienky nie sú okolnosťami,

ktoré nie je potrebné v súdnom konaní dokazovať podľa ust. § 121 O.s.p.. Prvostupňový súd však
uvedenúpripomienkuakodôkaznevykonal.KsamotnémuobsahupripomienkyEurópskejkomisiekveci
C-558/13 je potrebné uviesť, že ide len o jeden z názorov jedného z účastníkov prejudiciálneho konania.
Citovanie a aplikovanie samostatného názoru jedného z účastníkov prejudiciálneho konania a nie
rozhodnutia súdu v danej veci je neodôvodnené a neprípustné. Taký postup predstavuje porušenie práva

na spravodlivý súdny proces. Vo veci C-558/13 poskytli svoje pripomienky aj ostatný účastníci konania,
medzi nimi Nemecko a Slovenská republika, ktorých vyjadrenia boli práve opačné ako pripomienka
Európskej komisie. V tejto súvislosti poukazujú na fakt, že prvostupňový súd si osvojil pripomienky
Európskej komisie vo veci C-558/13, avšak z neznámych príčin sa vôbec nezaoberal inými vyjadreniami
a pripomienkami iných účastníkov prejudiciálneho konania. Súd v odôvodnení rozsudku ďalej poukazuje

narozhodnutieNSSRsp.zn.4Obo161/2007zodňa06.05.2008,ktorýkonštatovalabsolútnuneplatnosť
úverovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 39 OZ a § 265 Obchodného zákonníka. Zároveň konštatoval,
že z absolútne neplatnej úverovej zmluvy nemohlo vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Žalobca
považuje za potrebné vyjadriť sa aj k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky
by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto

súvislosti poukazuje na to, že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal,
aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná
bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj
v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek
doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve.

Súčasne z formulácie § 4 ods. 6 a použitia spojenia „v čase vyplnenia“ ako aj zo slov „vyplnenú
veriteľom“, je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení,
pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany
veriteľa. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnoupodmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala
používanie blankozmeniek. Ohľadne uvádzaného rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa
06.05.2008 žalobca uvádza, že v danom rozhodnutí išlo o konanie o vydanie zmenkového platobného

rozkazu. Zároveň nešlo o prípad indosovanej zmenky, tak, ako je to vo vyššie uvedenej veci. V danom
prípade sa neuplatňoval § 17 zákona zmenkového a šekového. Na základe tohto nie je možno v tomto
prípade vzhliadať na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 161/2007. V odôvodnení súd poukazuje aj na
rozhodnutie vo veci C-419/11 a odvodzuje z neho svoju povinnosť skúmať z úradnej moci postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa. Žalobca k tomuto uvádza, že v konaní vedenom pod sp. zn. C-419/11

je riešená celkom odlišná prejudiciálna otázka, než by sa mohlo týkať prejednávanej veci. Rozsudok
C-419/11 sa týka odlišných právnych predpisov Európskej únie - Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 - než
konajúci súd v tomto konaní aplikuje. Súdny dvor v bode 38 rozsudku C-419/11 uvádza, že v „každom
prípade na preukázanie na preukázanie postavenia spotrebiteľa v zmysle čl. 15 ods. 1 Nariadenia č.
44/2011nepostačujelenokolnosť,žezmenkovýručiteľjefyzickouosobou“. Kargumentomsúduprvého
stupňa, ktorý dospel k tomu záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti uviedol, že

je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený na predloženej zmenke ako údaj splatnosti „pri predložení“ je
tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri vistazmenke, t. j. zmenke splatnej na videnie. V
zmysle čl. 1 § 34 ods. 1 ZZŠ zmenku splatnú na videnie je potrebné predložiť na platenie do jedného roku
od dátumu vystavenia. Vystaviteľ môže lehotu na platenie predĺžiť alebo skrátiť. Predĺženie lehoty na
plateniesanazmenkemusíuviesť.Opätovneaniv tomtoprípadeniejevzákoneexplicitneuvedenéako

sa má údaj o predĺžení, resp. skrátení lehoty splatnosti uviesť. Dôležité je, aby bol údaj dostatočne určitý
a nevzbudzoval pochybnosti o zameniteľnosti s iným údajom. V tejto veci je na zmenke uvedené „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Pri jazykovom výklade uvedeného je celkom zrejmý
význam slova „na platenie“, „predložiť“. Otázkou je, čo znamená slovné spojenie v lehote 4 rokov od
vystavenia. Na základe výkladových pravidiel slovenského jazyka je možné vyvodiť, že zmenka má byť

predložená počas obdobia 4 rokov od vystavenia, tzn. že uvedený údaj vymedzuje časový úsek od kedy
„od vystavenia“ do kedy (uplynutím 4 rokov od vystavenia) má byť zmenka predložená na platenie. Nie
je možné sa stotožniť so záverom, že v údaji predlžujúcom lehotu na platenie by mala byť ešte uvedená
predložka „do“, a to tak, že údaj by mal znieť na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia.
Uvedené nemá žiadnu oporu v jazykovom výklade a význame z obsahu slov aj bez uvedenia predložky

„do“ ako bolo analyzované vyššie. Na základe uvedeného údaj zaplatením za túto zmenku pri predložení
si navzájom nekonkuruje s údajom na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia, pretože ide o
dva rozličné údaje s dvomi rozdielnymi významami z pohľadu zmenkového, tzn. že nejde o vnútorný
rozpor zmenky. Pokiaľ ide o argument, že Najvyšší súd SR mal v rozsudku zo dňa 26.1.2011 sp. zn.
1Obdo/59/2010 uviesť, že zmenka je neplatná, ak sú na nej uvedené dva rozdielne údaje splatnosti

uviedol, že z odôvodnenia súdneho prípadu Najvyšším súdom SR pri uvedení konštatácie Krajského
súdu v Nitre ako odvolacieho súdu skôr vyplýva, že nie je presne popísaný celý text zmenky, že na listine
boli uvedené dva rozdielne údaje splatnosti a to splatná na videnie, t. j. ide o vistazmenku a zároveň
splatná do 2 rokov od vystavenia, t. j. ide o datozmenku. Ak tieto údaje boli uvedené takto, potom je
pravdou, že text je v listine vnútorne rozporný a Krajský súd Nitra ako súd odvolací správne konštatoval,

že zmenka je ničotná, teda neplatná. V posudzovanom prípade je údaj splatnosti uvedený „na videnie“,
avšak iný údaj na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia nie je ďalší údaj splatnosti v zmysle
čl. 1 § 33 ods. 1 ZZaŠ, ale ide o údaj predĺženia lehoty na predloženie zmenky na platenie v zmysle čl.
1 § 34 ods. 1 ZZaŠ. záver súdu je teda nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Potom odvolateľ poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoZm/10/2013

zo dňa 21.11.2013 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4CoZm/3/2014 zo dňa 13.06.2014.
Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky
v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.

7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
OSP, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov,

ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie

v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie
odvolateľa nie je dôvodné.

10. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty
podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie

tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o
predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Podľa čl. 6 ods. 1 cit. smernice, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa §
53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 3 ods.

1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39
OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému
záväzkužalovanej(vystaviteľazmenky)vrátiťposkytnutéfinančnéprostriedky,vyplývajúcemuzozmluvy
o úvere č. 2580003, ktorou veriteľ, spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. poskytol žalovanej ako fyzickej osobe,
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, čím zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou
zmenkou. Žalobca nadobudol práva zo zmenky indosamentom od remitenta zmenky Pohotovosť,

s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava (veriteľ). Zmenka bola vystavená podľa slovenského
práva, miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Žalovaná dňa 21.11.2008
vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad
spoločnosti Pohotovosť s.r.o. sumu 604,52 eura a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z tejto sumy od
19.5.2009. Uvedená zmenka bola vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkou „bez protestu“ a

„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a za miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného
zmenkového veriteľa, a to spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že uvedená
spoločnosť túto zmenku indosovala na rad žalobcu. Ide o vzorové tlačivo zmenky, do ktorého boli rukou
vpísané údaje dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom
zmenková suma je vyjadrená číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku úročenia je v listine uvedený

odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.

14. V zmysle čl. 5 ods. 1 veta prvá a druhá nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007z 11.07.2007 európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo
tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo o to požiada niektorá zo strán.

Z uvedeného vyplýva, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007
nevylučujeústnepojednávanieajehopotrebnosťponechávanaúvahusúdu.Cieľmieurópskehokonania
vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1nariadenia sú zrýchlenie, zjednodušenie
konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch v rámci EÚ a zníženie nákladov,čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti. Pri plnení týchto cieľov majú súdy kľúčovú úlohu iniciovať
kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu dodržiavať, ako aj primeraným spôsobom uplatňovať vnútroštátne procesné právo, čo vyplýva

z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia by mal súd rešpektovať právo na
spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho
pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom sa vykonávajú dôkazy. Povinnosť súdu
kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa
posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2, ktorým sa súdu ukladá aj povinnosť podporovať strany sporu,

pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií o procesnoprávnych otázkach, pričom
z odôvodnenia čl. 9 vyplýva, že súd musí v záujme zabezpečenia spravodlivosti konania voči obidvom
stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom.

15. V odvolaní žalobca poukázal na to, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci
vykonal dokazovanie o. i. oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými

dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaný však dokazovanie úverovou zmluvou,
exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Podľa § 120 OSP, platného a účinného v
čase rozhodnutia súdom prvej inštancie, dokazovanie v sporovom konaní bolo ovládané prejednacou
zásadou, čo znamená, že súd vychádzal len zo skutočností tvrdených stranami a vykonával len tie
dôkazy, ktoré strany navrhli. V tejto súvislosti preto žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch

platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané
zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový), dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo
na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného
žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších
dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd k tejto argumentácii udáva, že i keď vo

všeobecnosti procesné predpisy prenechávali do značnej miery smerovanie konania v dispozícii strany
(zvyšujúcisadôraznadispozitívnosťakontradiktórnosťkonania),nemožnopripustiť,abysasúdy,dostali
do postavenia, aby len automaticky vytvárali exekučné tituly vychádzajúce iba z formálnych náležitostí
podkladovrozhodnutia.Takýtoprístupbybolvpríkromrozporesostatusovým zákonomsudcov, §2ods.
2 zák. č. 385/2000 Z. z. v ktorom je zakotvené právo aj povinnosť sudcov byť pri výkone svojej funkcie

nezávislý, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia
a svedomia; rozhodovať nestranne a spravodlivo. Preto, v akokoľvek formalizovanom procesnom
postupe musel a musí súd dbať, aby neprestal byť orgánom ochrany práv. Práve takéto postavenie
súdu je nevyhnutným atribútom právneho štátu a spravidla je vyjadrené v procesných ustanoveniach
predpisov stanovujúcich ich základné princípy vychádzajúce z hodnotových základov spoločnosti. V

prípade Nariadenia je to jednoduchý odkaz na spravodlivosť ako vodiaci princíp, na ktorý priamo
odkazuje v bode 1 Preambuly. Nebolo by možné považovať za spravodlivé také rozhodnutie, ktoré by
súd vydal napriek závažným principiálnym pochybnostiam o dôvodnosti uplatneného nároku iba preto,
že bol dodržaný procesný postup, ktorý sám o sebe dovoľuje uplatnenému nároku vyhovieť. Vzhľadom
na to bol súd prvej inštancie aj v procese podľa Nariadenia oprávnený rozhodnúť inak ako vyhovením

žalobe, a bol oprávnený aj na vykonanie nenavrhovaných dôkazov, pretože boli nevyhnutné pre také
rozhodnutie vo veci, ktoré zabránilo zjavne neprimeranému použitiu zmenky. Odvolací súd v konaní
nezistil, že pred súdom prvej inštancie došlo k vadám v postupe súdu podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia pri
posudzovaní procesných otázok v priebehu konania. Preskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd
zistil, že žalobca mal objektívnu možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom, pripojeným

do spisu bez návrhu strany podľa § 120 ods. 1 veta tretia OSP, platného a účinného v čase rozhodnutia
súdom prvej inštancie a ktoré pri rozhodovaní posúdil ako významné pre zistenie skutkového stavu a
právne posúdenie žalobcom uplatneného peňažného nároku zo zmenky podľa § 123 OSP platného a
účinného v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie. Toto ustanovenie dávalo súdu možnosť vykonať
aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany za účelom zistenia skutkového stavu, zvlášť za situácie, aká

nastala v danom spore. Ide o prelomenie zásady formálnej pravdy v sporovom konaní. Tento postup
bol výnimočný, a bolo možné ho využiť vtedy, keď bolo vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. I za platnosti CSP v spotrebiteľských veciach v zmysle § 295 CSP, súd môže
vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd
aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Súd prvej inštancie mal so žalobcom predloženej

zmenky preukázané, že pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., na radu, ktorej
vystavila dňa 21.11.2008 žalovaná zmenku na líci ktorej sa nachádza číslo zmluvy 2580003. Práve tieto
skutočnosti boli podkladom pre postup súdu prvej inštancie podľa § 120 ods. 1 veta tretia OSP platného
a účinného v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie, pretože vznikli pochybnosti, či zmenka vystavenážalovaným má alebo nemá zabezpečovací charakter, či zabezpečovala alebo nezabezpečovala plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, príp. i zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

16. Odvolací súd pri rozhodovaní prihliadol aj na stanovisko spoločného zasadnutia občianskoprávneho
a obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 podľa ktorého, v prípade, ak z
akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či
neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách
možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ,

je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a
účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Úlohou súdov členských štátov EÚ (ďalej vnútroštátny súd)
je uplatňovať popri vnútroštátnom práve pri použití vnútroštátneho práva a najmä ustanovení právnej
úpravy osobitne prijatej za účelom splnenia požiadaviek smernice, povinný vykladať vnútroštátne
právo v čo najširšom možnom rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej smernice, aby dosiahol
výsledok stanovený touto smernicou dosiahol tak súlad s článkom 249 tretím odsekom ZES (Zmluva

o založení Európskeho spoločenstva). Predovšetkým platí, že pokiaľ ide o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, nemožno posudzovať práva a povinnosti z tejto zmluvy oddelene od použitých zabezpečovacích
inštitútov (dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvnej pokuty a vystavenie zmenky). Aj zabezpečenie
spotrebiteľskej zmluvy totiž podlieha režimu ochrany spotrebiteľa vo forme súdnej kontroly, či zmluvné
dojednania, vrátane akcesorických, neobsahujú nekalé podmienky v neprospech spotrebiteľa. V zmysle

článku 6 smernice 93/13/EHS, súd aj bez návrhu skúma nekalú povahu podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, čím sa má zabrániť tomu ,aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a
zároveň sa tým sleduje dosiahnutie cieľa v článku 7 uvedenej smernice, pretože takéto skúmanie môže
mať odradzujúci účinok, smerujúci ku končeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov, alebo dodávateľov. Ak by vnútroštátne právo (prípadne jeho výklad

v súdnej praxi) umožňovalo veriteľovi obísť takéto pre skúmanie prostredníctvom zmenky, išlo by o
pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku. Z hľadiska práva EÚ platí pre členské štáty
povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia všeobecnej, alebo osobitnej povahy na dosiahnutie výsledku
stanoveného smernicou. Vnútroštátny súd je pri použití vnútroštátneho práva, najmä ustanovení právnej
úpravy osobitne prijatej za účelom splnenia požiadaviek smernice, povinný vykladať vnútroštátne

právo v čo najširšom možnom rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej Smernice, aby sa dosiahol
výsledok stanovený touto Smernicou a dosiahol tak súlad s článkom 249 tretím odsekom Zmluvy o
založeníEurópskehospoločenstva.Ochranaspotrebiteľaakopovinnosťsúduvyplývanielenzpredpisov
hmotného práva, ale aj z práva Európskej únie. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo
spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke

z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho
vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola
neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To
platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia, v ktorých má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Súdny
dvor Európskej únie vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13 EHS ( C-240-244/98

Oceano Grupo Editorial,C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08) dokonca vyslovil, že ich
musí skúmať ex offo(C-618/10 Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu ak ich súd
nemôže skúmať alimine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd
vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom Európskej únie.

17. Súdu prvej inštancie nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je
spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Vychádzajúc
z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vo viacerých rozhodnutiach poukázal nato, že
spotrebiteľ sa či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície alebo z dôvodu neinformovanosti

dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto nerovnováhu súd môže odstrániť ex offo zbavením
účinku nečestných zmluvných podmienok (porov. C-240 až C-244/98). Súdny dvor zároveň judikoval,
že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú
povahu zmluvnej podmienky. Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduché.
Smernica indikatívnym spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu

predmetnej klauzuly, posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými zmluvami,
vyhodnotenie všetkých okolností prípadu...). Z ustanovenia § 17 zák. č. 191/1950 Zb. nevyplýva
zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré
by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých zabezpečenie bolavystavená zmenka. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje, že súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá
rozsudok „ nestanovuje, že súd žalobe musí vyhovieť. Súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na
ochranu pred nečestnými klauzulami pri štandartných produktoch obdobne ako vyžadujú vnútroštátne

pravidlá verejného poriadku, teda vždy za každých okolností (porov. C-76/10 Pohotovosť/Korčkovská,
bod 50,51). Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s hmotným
právom, keď riešil kauzu zmenky a zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu
neprijateľné zmluvné podmienky.

18. Ako základnú a významnú neprijateľnú zmluvnú podmienku posúdil súd prvej inštancie dohodu
o vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru podľa § 53 ods. 4
písm. k) OZ. Týka sa to najmä neprijateľnej sankcie 91,25% ročne (0,25% denne) zmenkových
úrokov, ktoré drasticky spôsobili zvýšenie zadlženia spotrebiteľov, neprimerane vysokej zmluvnej
pokuty za ,,porušenie zmluvných povinností“, netransparentného administratívneho poplatku za úver,
neprijateľnej rozhodcovskej doložky, neuvedenia RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a pod.

Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. pôvodne uplatnila práva z úverovej zmluvy na rozhodcovskom súde, ktorý
jej návrhu v celom rozsahu vyhovel, avšak všeobecný súd exekúciu nepovolil, a to pre neprijateľné
zmluvné podmienky. Po nepovolenej exekúcii spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. indosovala zmenku
(podpísanú pri dojednávaní vyššie uvedeného úveru) na žalobcu CD Consulting s.r.o.. Je evidentné,
že pôvodný veriteľ uplatnil v minulosti na súde plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok a že po

nepovolení exekúcie pre rozpor s dobrými mravmi sa tentokrát uplatňujú v podstate obdobné plnenia,
len ich uplatňuje žalobca ako indosatár zo zmenky, a to podľa nariadenia. Dojednanie plnenia v uvedenej
výške správne prvoinštančný súd považoval za rozporné so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje
jeho neplatnosť podľa § 39 v spojení s § 3 OZ a dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyhodnotil
ako neprijateľnú podmienku, majúc za to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú a nepochybne

spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa z dôvodu,
že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa,
ide o neplatné dojednanie (§ 53 ods. 5 OZ). Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je
neplatná aj samotná zmenka, čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom
SR dňa 6.5.2008 pod sp. zn. 4Obo/161/2007.

19. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj so
skutočnosťou, že zmluva o úvere je nielen zmluvou spotrebiteľskou, ale aj zmluvou o spotrebiteľskom
úvere na vystavenie a na prijatie ktorej treba aplikovať § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Podľa tohto ustanovenia mohol veriteľ zmenku vystavenú dlžníkom, ktorý mal v záväzkovom

vzťahu postavenie spotrebiteľa, prijať len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v
čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú
veriteľom v rozpore s týmto ustanovením, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na
požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia

práv zo zmenky (znenie od 1.1.2008 do 31.12.2010). Súd prvej inštancie správne posúdil, že zmenka
bola vyplnená podstatne vyššou zmenkovou sumou než pripúšťa zákonné ustanovenie, pretože daný
spotrebiteľský úver treba považovať pre absenciu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere za úver poskytnutý bez úrokov a poplatkov. Takto dohodnutý zmenkový úrok je v rozpore so
zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť (§ 39 OZ v nadväznosti na § 3 ods. 1 OZ).

20. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane vecne správneho a odvolaním osobitne nenapadnutého výroku
o náhrade trov konania, potvrdil, s potrebou prihliadnuť na čiastočné späťvzatie žaloby.

21. Počas odvolacieho konania zobral žalobca dňa 4.1.2016 späť žalobu v časti uplatneného
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne. Odvolací súd s poukazom na § 96 ods. 1 a 2 OSP (§
145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP) žiadal žalovanú, aby sa vyjadrila, či s čiastočným späťvzatím súhlasí.
Žalovaná na výzvu súdu nereagovala. Pasivitu žalovanej je potrebné vyložiť tak, že žalovaná neprejavil
nesúhlas so späťvzatím žaloby v časti, preto odvolací súd podľa § 370 CSP za použitia § 145 ods.

2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a zastavil konanie v časti uplatneného zmenkového úroku
vo výške 0,19 % denne.22. V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi. Z dôvodu, že žalovaná ale
preukázateľne a účelne nevynaložila žiadne výdavky v súvislosti s týmto konaním, ako to predpokladá §

251 CSP, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

23. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).