Rozhodnutie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 19Sa/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200634
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4016200634.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobcu: G. L., nar. XX. XX.
XXXX, U., W. XX proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra,
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. 04. 2016 č. k. KRPZ-NR-
KDI-31/2016-SK , takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie Krajského riaditeľstva policajného zboru v Nitre, Krajského dopravného

inšpektorátu č. KRPZ-NR-KDI-31/2016-SK zo dňa 28. apríla 2016 a vec v r a c i a žalovanému na
ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je i spis prvostupňového
správneho orgánu súd zistil, že dňa 12. 10. 2015 bol šetrený dopravný priestupok, ktorého sa dopustil
žalobca G. L. (ďalej len "žalobca") ako vodič osobného motorového vozidla, pričom správny orgán
vykonal objasnenie priestupku.

2. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Nitra, Okresný dopravný inšpektorát vydal dňa 27. 11. 2015
rozkaz o uložení sankcie za priestupok a uznal žalobcu vinného zo spáchania priestupku podľa § 22
odsek 1 písm. k), l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a uložil mu
pokutu vo výške 250,- eur. Proti rozkazu podal žalobca odpor, čím došlo k zrušeniu rozkazu zo zákona.

3. Dňa 11.02.2016prvostupňovýsprávnyorgánprejednaldopravnýpriestupok,ktoréhosamaldopustiť
žalobca (v postavení obvineného), pričom o priebehu ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica.
Žalobca vo svojej výpovedi nenamietal, že sa dopustil priestupkov, a odkázal na svoje vyjadrenia, ktoré
sú uvedené v správe o objasňovaní priestupku, v zázname o podaní vysvetlenia, ako aj v podanom
odpore proti rozkazu o uložení sankcie. V týchto uviedol a opakovane zdôrazňoval, že je dôchodca s
nízkym dôchodkom vo výške 346,40 eur mesačne, ako i to, že manželka je chorá a je evidovaná na

úrade práce a 20 rokov nepracuje.

4. Po skončení ústneho pojednávania bolo vydané rozhodnutie pod č. p.: ORPZ-NR-ODI2-1060/2015-
Pr dňa 11. 02. 2016, ktorým správny orgán prvého stupňa rozhodol tak, že uznal žalobcu za vinného
z priestupku na tom skutkovom základe, že dňa 12. 10. 2015 v čase o 13:52 hodine v Nitre, na ulici
Hviezdoslavova trieda, ako účastník cestnej premávky, jazdiaci na neprihlásenom vozidle, zn. VW

Passatšedejfarby(VIN:XsevidenčnýmčíslomU.-XXXN.,ktoréjepridelenéinémuvozidlu,saotáčalna
križovatke s riadenou premávkou (Hviezdoslavova trieda Nitra, pri čerpacej stanici Slovnaft). Pri kontrolebol vodič podrobený dychovej skúške s negatívnym výsledkom. Na mieste bola s vodičom spísaná
správa o výsledku objasňovania priestupku, v ktorej sa vyjadril a podpísal ju. Ďalšia jazda mu bola na
mieste zakázaná a boli mu zadržané 2 kusy tabuliek s evidenčným číslom U.- XXX N. (potvrdenie K.).

5. V rozhodnutí sa konštatuje, že žalobca ako vodič porušil ustanovenie § 4 odsek 1 písmeno a), §
22 odsek 4 písmeno b), s poukazom na ustanovenie § 137 odsek 2 písmeno m), písmeno n) zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len "zákon o cestnej premávke"), t.j. jedná sa o porušenie pravidiel cestnej premávky

závažným spôsobom. Správny orgán prvého stupňa uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 odsek 1 písmeno k), písmeno l) zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o priestupkoch"). Podľa §
22 odsek 2 písmeno e), písmeno f) zákona o priestupkoch mu bola uložená pokuta vo výške 250,- eur.

6. K výške uloženej sankcie správny orgán prvého stupňa uviedol, že bolo prihliadnuté na sociálnu

situáciu žalobcu (dôchodca, ktorý je po operácií srdca, jeho manželka je nezamestnaná) a jeho
dôchodok je v sume 346,40 eur. Zároveň doplnil, že sankcia, ktorú uložil správny orgán je úmerná
charakteru priestupku, zodpovedajúca účelu sledovaného zákonom ako aj skutočnosť, že finančný
postih musí obsahovať represívnu zložku. Sankcia uložená žalobcovi má splniť svoj výchovný cieľ, má
ho viesť k tomu, aby sa v budúcnosti obdobného konania nedopustil.

7. Proti citovanému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
zo dňa 28. 04. 2016 č. KRPZ-NR-KDI-31/2016-SK, ktorým odvolanie zamietol a rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
8. Rozhodnutím zo dňa 28. 04. 2016 č. KRPZ-NR-KDI-31/2016-SK žalovaný ako odvolací orgán
odvolanie podané žalobcom zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Nitra
zo dňa 11. 02. 2016 č. p. ORPZ-NR-ODI2-1060/2015-Pr.

9. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia, dôvodov nespokojnosti
odvolateľa, i konania, ktoré mu prechádzalo dospel k záveru, že žalobca ako účastník konania dňa 12.
10. 2015 v čase približne o 13:52 hodiny v Nitre, na ulici Hviezdoslavova trieda, ako účastník cestnej
premávky,jazdiacinaneprihlásenomvozidle,zn.VWPassatšedejfarby(VIN:XsevidenčnýmčíslomU.-

XXX N., ktoré je pridelené inému vozidlu sa otáčal na križovatke s riadenou premávkou (Hviezdoslavova
triedaNitra,pričerpacejstaniciSlovnaft).Prikontrolebolvodičpodrobenýdychovejskúškesnegatívnym
výsledkom. Na mieste bola s vodičom spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku, ktorú po
vyjadrenísapodpísal.Ďalšiajazdamubolanamiestezakázaná.Namiestebolizadržané2kusytabuliek
s evidenčným číslom U.- XXX N. (potvrdenie K

10. Odvolací správny orgán uviedol, že správny orgán prvého stupňa správne kvalifikoval konanie
žalobcu ako účastníka konania, ako porušenie ustanovení § 4 odsek 1 písmeno a), § 22 odsek 4
písmeno b), zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, na základe čoho ho uznal za vinného zo
spáchania priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ustanovenia § 22 odsek

1 písmeno k), písmeno l) zákona o priestupkoch.

11. K námietke žalobcu, že správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí uviedol, že nemá žiadne
doplňujúce návrhy sa nezakladá na pravde. Ide o štandardný postup správneho orgánu pri ukončení
spisovania zápisnice z ústneho pojednávania. Poukázal na skutočnosť, že žalobca ako účastník

konania, ani v odvolaní neuviedol žiadne nové podstatné skutkové okolnosti, týkajúce sa spáchaných
priestupkov, preto uvedenú námietku považoval za bezpredmetnú.

12. Žalovaný vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že s prihliadnutím na závažnosť priestupku a mieru
nebezpečenstva pre spoločnosť dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa pri určovaní výšky

a druhu sankcie v súlade s ustanovením § 12 citovaného zákona prihliadal na všetky okolnosti, ktoré
majú na výšku a druh sankcie vplyv, prihliadal na osobu páchateľa a to evidenčnú kartu vodiča, z ktorej
je zrejmé, že účastník konania má záznam z dôvodu porušenia zákona o cestnej premávke a doposiaľ
nespôsobil dopravnú nehodu.13. V závere svojho rozhodnutia žalovaný už len poukázal na to, že uloženie sankcie - pokuty za
porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, bude na účastníka (žalobcu) dostatočne

výchovne pôsobiť, bude viesť k jeho náprave s tým, že splní u neho prevýchovný účel (individuálna
prevencia) a zároveň sankcia bude pôsobiť na predchádzanie protiprávneho konania spoločnosťou
(generálna prevencia).

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

14. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 28. 04. 2016, podal žalobca v zákonom stanovenej lehote
žalobu zo dňa 01. 07. 2016, ktorou žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

15. V žalobe uviedol, že pokutu uloženú vo výške 250,- eur považuje za neprimerane vysokú. Žalovaný
pochybil a konal v rozpore so zákonom, keďže neprihliadol na procesnú obranu žalobcu, konkrétne na
jeho zlú sociálnu situáciu, nakoľko je dôchodca s výškou dôchodku 348,30 eura mesačne. Okrem toho
akcentoval na fakt, že jeho manželka nepracuje a sám je po vážnej operácií srdca, čo si vyžaduje nemalé
výdavky na lieky.

16. Žalobca v žalobe poukázal i na to, že sa doznal k spáchaniu priestupku a svoje konanie oľutoval.
Priestupku sa dopustil práve preto, lebo nemal peniaze na "odťahovku" a tak išiel s vozidlom po vlastnej
osi, pritom nikoho neobmedzil ani neohrozil.

17. Vo vzťahu k pokute, ktorá mu bola uložená vo výške 250,- eur dodal, že je ochotný zaplatiť za
priestupok pokutu v sume 100,- eur.

18. Žalobca vo svojej žalobe upriamil pozornosť na tvrdenie žalovaného, že žalobca mal a mohol vedieť,
že v prípade, ak sa dopustí priestupku, môže mu byť uložená pokuta, v dôsledku čoho si skomplikuje

finančnú situáciu v rodine, a z toho dôvodu žalovaný nemôže prihliadnuť na námietky žalobcu a znížiť
pokutu.

19. Ďalej doplnil, že žalovaný nevychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, čím pochybil,
keď neprihliadol na vysoký vek žalobcu (70 rokov). Mohol určiť nižšiu sadzbu pokuty dostupnej žalobcovi

100,- eur.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

20. Žalovaný vo vyjadrení, ktoré bolo podané na Krajský súd v Nitre dňa 26. 01. 2017, k námietke
žalobcu ohľadne neprimerane vysokej pokuty uviedol, že žalovaný sa dopustil viacerých porušení v
cestnej premávke. V zmysle ustanovenia § 12 odsek 2 zákona o priestupkoch sa za viac priestupkov
toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní, uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho

sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný, čo bolo aj v prípade žalobcu. Vzhľadom na túto skutočnosť
bolo v zmysle § 22 odsek 2 písmeno e) zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písmeno k)
možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov. V predmetnom prípade bola
síce uložená pokuta v hornej hranici stanovej zákonom, avšak zákaz činnosti viesť motorové vozidlá
uložený nebol.

21. Žalovaný ďalej uviedol, že na ústnom pojednávaní nevyšli najavo nové podstatné skutkové okolnosti,
preto postup prvostupňového správneho orgánu bol zákonný.

22. Žalovaný vyzdvihol, že sa zaoberal každou namietanou skutočnosťou v odvolacom konaní, pričom

preskúmaním spisového materiálu mal za to, že prvostupňovým správnym orgánom bolo v danej
veci dokazovanie vykonané procesne legálnymi dôkazmi, čím bol skutkový stav spoľahlivo zistený a
preukázaný, na základe čoho dospel k záveru, že skutok, ktorý sa kládol za vinu žalobcovi sa skutočne
stal a oprávnene bol uznaný za vinného.23. Pri rozhodovaní o merite veci žalovaný vychádzal zo základných zásad správneho konania, ktoré
sú zakotvené v ustanovení § 3 Správneho poriadku, pričom detailnejšie poukázal na zásadu zákonnosti

a materiálnej pravdy.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

24. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust. §
10, ust. § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len "SSP") a vychádzajúc
zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 28. 04.
2016 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba je
dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného zrušil v zmysle ustanovenie § 191 odsek 1 písmeno d) SSP a
vrátil mu vec na ďalšie konanie.

25. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupkom
je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne
označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných
právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa § 22 ods. 1, písm. k/, l/, 2 vyššie citovaného zákona, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky sa dopustí ten, kto
k) iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky
závažným spôsobom podľa osobitného predpisu,

l) iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne záväzný právny predpis o
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Za priestupok podľa odseku 1
f) písm. k) možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov.

26. Podľa § 137 ods. 1, 2, písm. m/, n/ zákona o cestnej premávke, porušenie povinností ustanovených
týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky (v znení účinnom do 31. 12. 2015).
Porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je:
m) vedenie vozidla bez tabuľky s evidenčným číslom alebo s tabuľkou s evidenčným číslom, ktorá

nezodpovedá svojím vyhotovením a umiestnením na vozidle tomuto zákonu, alebo s tabuľkou s
evidenčným číslom, ktorá nie je pridelená tomuto vozidlu,
n) vedenie vozidla vyradeného z cestnej premávky alebo vozidla, ktoré nebolo schválené na prevádzku
v cestnej premávke, alebo vozidla vyradeného z evidencie.

27.Úlohousúduboloposúdiťsprávnosťpostupuaprávnychzáverovsprávnychorgánovprirozhodovaní
o priestupku, ktoré vydal Okresný dopravný inšpektorát Nitra, pod č. ORPZ-NR-ODI2-1060/2015-Pr zo
dňa 11. februára 2016, ktorým uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1, písm. k/ l/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov na skutkovom základe popísanom vyššie v tomto rozhodnutí, ako aj rozhodnutia

Krajského riaditeľstva policajného boru v Nitre, Krajského dopravného inšpektorátu č. KRPZ-NR-
KDI-31/2016-SK zo dňa 28. apríla 2016, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa.

28. Žalobca v podanej žalobe namietal proporcionalitu uloženého trestu vo vzťahu k priestupku, za ktorý

bol uznaný za vinného, pričom namietal výšku uloženej pokuty vo výške 250,- eur, nakoľko vo veci
nebolo sporné, že sa dopustil viacerých priestupkov, keďže sa v plnom rozsahu k ich spáchaniu priznal
a svoje konanie oľutoval.
29. Správne orgány pri rozhodovaní o sankcii za spáchané priestupky žalobcu (nakoľko o jeho vine
neboli žiadne dôvodné pochybnosti, keďže svoju vinu priznal), správne vychádzali z dikcie ustanovenia

§ 12 odsek 2 zákona o priestupkoch, keď za viac priestupkov žalobcu, ktoré boli prejednávané v jednom
konaní, uložili sankciu podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný, v
danom prípade bolo možné uložiť pokutu vo výške 60 eur - 300 eur a zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá až do dvoch rokov.30. Správny orgán prvého stupňa, ako aj odvolací správny orgán vo svojom rozhodnutí poukázali na
to, že sankciu vo forme pokuty ukladali žalobcovi podľa § 12 odsek 1 zákona o priestupkoch, keď pri

určení druhu sankcie a jej výmery prihliadali na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania
a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu
páchateľa (žalobcu).

31. Správy súd však pripomína, že pod pojmom "prihliadne na osobu páchateľa" (uvedený v dikcii

ustanovenia § 12 odsek 1 zákona o priestupkoch) sa rozumie napríklad postoj páchateľa k priestupku,
osobné vlastnosti páchateľa, vek, skutočnosť, že ide o osobu, ktorá doposiaľ nebola postihnutá
za spáchanie priestupku, ale i majetkové pomery. Správne orgány však nedostatočným spôsobom
vysvetlili, prečo ukladali pokutu vo výške 250,- eur, pretože jednak neuviedli konkrétne a právne
relevantné dôvody, ktoré ich viedli k uloženiu neprimerane vysokej sankcie žalobcovi, následkom čoho
v rozhodnutiach správnych orgánov absentoval dostatok dôvodov, prečo tak v prejednávanej veci

učinili. Nestračí len poukázať na dôkazy, z ktorých správne orgány vychádzali, ale tieto je potrebné aj
vyhodnotiť. Konzekvenciou uvedeného postupu je arbitrárnosť rozhodnutí správnych orgánov, čo bolo
zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu a súčasne jeho vrátenie na ďalšie
konanie.

32. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti, správne orgány sa dôslednejšie nezaoberali
námietkou žalobcu, ktorý opakovane a sústavne zdôrazňoval, že je osobou vyššieho veku (70 rokov), v
zlejsociálnejsituácií(nízkydôchodok,nepracujúcamanželka),čímnevykonaliprecíznejšiedokazovanie
týkajúce sa majetkových a osobných pomerov žalobcu, napríklad nevyžiadali si od žalobcu potvrdenie,
že jeho manželka je evidovaná na úrade práce alebo potvrdenie preukazujúce poberanie sociálnych

dávok (napríklad dávky v hmotnej núdzi, dávka v nezamestnanosti a podobne). V dôsledku uvádzaných
skutočností potom uložili pokutu v hornej hranici zákonom ustanovenej sadzby, i napriek tomu, že mali k
dispozíciíminimálnepotvrdeniežalobcuotom,žemujevyplácanýstarobnýdôchodok,správyalekárske
recepty nasvedčujúce jeho zlému zdravotnému stavu.

33. Okrem toho, v prejednávanom prípade žalobca priznal svoju vinu, oľutoval svoje konanie, vysvetlil
dôvody, ktorého viedli k protiprávnemu konaniu, čím vyjadril svoj kritický postoj k vlastnému zlyhaniu, a
prejavil presvedčenie, že v budúcnosti sa už nebude takéto konanie opakovať, čo však správne orgány
"neocenili", keďže nepovažovali priznanie a oľutovanie skutku (skutkov) za významnú poľahčujúcu
okolnosť, ktorá má svoj význam pri ukladaní druhu a výmery sankcie. V takejto situácií však bolo

povinnosťou správnych orgánov zohľadniť žalobcovu kritickú sebareflexiu, ako aj skutočnosť, že
nemuseli vykonať často rozsiahle dokazovanie o vine za spáchaný skutok, pre ktorý bol uznaný za
vinného, čím im žalobca podstatne pomohol skrátiť prejednávanie skutku pred správnym orgánom.

34. Navyše, vzhľadom na vymedzenie zákonného pojmu správne trestanie vymedzené v ustanovení

§ 194 ods. 1 SSP je zrejmé, že základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku a
základné zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona je povinný správny súd používať vo veciach
správneho trestania bez ohľadu na zákonnú kategorizáciu správnych deliktov. Správny súdny poriadok
totiž za správne delikty považuje priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty, pre ktoré v § 71
ods. 1 zaviedol legislatívnu skratku "správny delikt".

35. V administratívnom trestaní treba rešpektovať Odporúčanie výboru ministrov [Rady Európy (91)]
z 13. 02. 1991 (relative aux sanctions administratives), podľa ktorého pre ukladanie administratívnych
sankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných s tým, že správny (administratívny) postih
protiprávneho chovania možno uplatniť len v primeranej lehote. Keďže administratívne trestanie má aj

podľa štrasburskej judikatúry trestnoprávny charakter, treba vychádzať z Ústavy Slovenskej republiky
(čl. 50) a analogicky aj z Trestného zákona. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.
mája 2012, sp. zn. 5Sžf/85/2011).

36. Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len ,,dohovor"), z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách
schváleného Výborom ministrov 13. 02. 1991 (ďalej aj "odporúčanie o správnych sankciách") ako aj
z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976)
Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správnedelikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb -podnikateľov) musí podliehať rovnakému
režimu, ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú
zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu,

voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č.
6odporúčaniaosprávnychsankciách,podľaktorej jenevyhnutnévrámcisprávnehokonaniavoveciach
správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31
aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými
deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány,

sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno- právnymi princípmi (Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2012, sp. zn. 5Sžf/85/2011).

37. Základné zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona a základné zásady trestného konania
podľa Trestného poriadku, ktoré musí správny súd aplikovať podľa § 194 ods. 1 Správneho súdneho
poriadku, sú však podskupinami zásad trestného práva, s ktorými súvisia a z ktorých vychádzajú. Teória

trestného práva v súvislosti s platnou právnou úpravou hovorí, že medzi základné zásady ukladania
trestov (sankcii) patrí okrem iných aj zásada personality trestu, zásada humánnosti trestu a zásada
spravodlivosti trestu.

38. V predmetnom prípade však podľa názoru správneho súdu došlo k porušeniu všetkých vyššie

citovaných základných zásad, podľa ktorých sa ukladala sankcia žalobcovi v priestupkovom konaní. V
prvom rade súd pripomína správnemu orgánu, že zo zásady personality trestu (§ 34 odsek 3 Trestného
zákona) vyplýva, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Inak povedané, ujma na právach (v prejednávanom prípade na
majetkových) sa nesmie citeľne dotýkať sociálnych a ekonomických väzieb žalobcu, teda jeho rodiny

(napríklad aj manželky). Zo zásady humánnosti trestu (čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd), ako aj zo zásady humanizmu rezultuje zákaz neprimeranej sankcie, predovšetkým
ku konkrétnym okolnostiam prípadu a pomerov u páchateľa. S uvedenou zásadou úzkou súvisí
požiadavka primeranosti trestu z hľadiska jeho druhu a výmery, pretože trest (obdobne potom aj sankcia
- pokuta) nemá spôsobovať páchateľovi vyššiu ujmu, než je potrebné na dosiahnutie účelu, na ktorý

bola uložená. Napokon, zo zásady spravodlivosti trestu vyplýva, že táto je primárne prepojená so
závažnosťou spáchaného trestného činu.

39. Správny orgán v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom súdu (§ 191 odsek 6 SSP) bude
povinný sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu a doplniť dokazovanie v zhora naznačenom

smere, nakoľko len tak môžu byť dodržané základné princípy a zásady administratívneho trestania.
Pokiaľ po opätovnom posúdení všetkých okolností prípadu a dôkazov dospeje správny orgán opätovne k
záveru, že žalobca sa dopustil správneho deliktu, bude jeho povinnosťou uložiť sankciu zodpovedajúcu
vykonanému dokazovaniu o majetkových a osobných pomeroch žalobcu pri dodržaní základných zásad
trestania, vzťahujúcich sa na trestné konanie (analogicky aj na priestupkové konanie).

40. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobe vyhovel), priznal nárok na úplnú náhradu trov konania, a to podľa ustanovenia § 167 odsek 1
SSP. Podľa § 175 odsek 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.