Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/87/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114216563
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114216563.3

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: DPS financial consulting,
s.r.o., Mikovíniho 10, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, zastúpeného spoločnosťou advoconsulting
s.r.o., advokátska kancelária, Tamaškovičova 17/2472, 917 01 Trnava, proti žalovanému: P. M., G..
XX.X.XXXX, K. K. X/X, XXX XX I., o zaplatenie 263.44 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 11.6.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu
263,44 Eur spolu s príslušenstvom ku dňu 27.9.2013 vo výške 57,95 Eur a s úrokmi z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 263,44 Eur od 28.9.2013 do zaplatenia a náhradou trov konania.

Žalobca uviedol, že svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
27.9.2013 uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom. Svoj návrh ďalej odôvodnil tým, že prijatím návrhu na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte
došlodňa26.3.2008medzižalovanýmakoklientomaSlovenskousporiteľňouakopredchodcomžalobcu
k uzavretiu zmluvy o kreditnej karte, ktorej predmetom je vydanie kreditnej karty žalovanému a zároveň

poskytnutie úveru s celkovým úverovým rámcom vo výške 10.000,- Sk (331,93 Eur) žalovanému,
pričom žalovaný sa zaviazal čerpaný úver splácať formou inkasa minimálnej splátky. V zmluve sa
dohodli, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v tejto zmluve sa budú spravovať Obchodnými
podmienkami pre Kreditné karty vydanými Slovenskou sporiteľňou. Vzhľadom na skutočnosť, že
žalovanýsadopustilporušeniaustanoveniabodu10.3písm.b)af)ObchodnýchpodmienokpreKreditné
karty, Slovenská sporiteľňa odstúpila

dňa 22.10.2010 od zmluvy s účinnosťou od 31.10.2010. V zmysle obchodných podmienok bolo
odstúpenie od zmluvy žalovanému doručené dňa 25.10.2010. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola
Slovenskou sporiteľňou žalobcovi postúpená pohľadávka zo zmluvy o kreditnej karte, ktorá ku dňu
postúpenia pozostávala z istiny vo výške 263,44 Eur, spolu s jej príslušenstvom ku dňu 27.9.2003 vo
výške 57,95 Eur.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu to súd pri príprave pojednávania uznesením podľa § 114 ods.
3 O.s.p uložil a žalobu s prílohami mu doručil ešte dňa 7.8.2014.

Výzvouzodňa26.10.2015doručenouprávnemuzástupcovižalobcudňa30.10.2015súdvyzvalžalobcu,
aby v lehote 10 dní doplnili rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok žalobcu čo do
základu a výšky, teda z čoho pozostáva žalovaná suma, presný opis skutočností kedy a ako dlh vrátane

jeho jednotlivých častí vznikol, kedy a v akej výške ho mal žalovaný splácať, a aby súčasne predložil,
resp. označil dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca na túto výzvu nereagoval.Keďže v danom prípade predmet konania neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“ podľa §
200ea ods. 1 O.s.p.), súd vec v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania.

V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce
skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti,
ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná
povinnosť).

V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na

akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,

ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré

bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi, a na základe zhodných
(resp. nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.) a vykonaných dôkazov zistil tento

skutkový stav:

Dňa26.3.2008uzavrelaSlovenskásporiteľňa,a.s.akobankaažalovanýakodržiteľhlavnejkartyzmluvu
o kreditnej karte s celkovým úverovým rámcom 10.000,- Sk. Podľa listu zo dňa 22.10.2010 Slovenská
sporiteľňa, a.s. od tejto zmluvy odstúpila s účinnosťou ku dňu 31.10.2010 a žiadala, aby jej žalovaný

uhradil pohľadávku, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvou s tým, že nesplatená pohľadávka mala podľa
tohto listu predstavovať k dátumu 30.9.2010 sumu 385,35 Eur. Z čoho pozostávala táto pohľadávka
a akým spôsobom mala vzniknúť, to z tohto listu nevyplýva. Podľa listu zo dňa 11.10.2013 Slovenská
sporiteľňa, a.s. následne oznamovala žalovanému, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 27.9.2013 vyššie uvedenú pohľadávku vo výške 321,39 Eur s príslušenstvom postúpila na žalobcu.

Podľa § 708 ods. 1 a 2 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo aj „OBZ“) zmluvou
o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma

Podľa § 709 ods. 1 veta prvá OBZ banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie,
peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám.

Podľa § 710 OBZ ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 497 OBZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 351 ods. 1 veta prvá OBZ odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo
zmluvy.

Podľa § 451 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“) bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa §
157 ods. 2 O.s.p. (s uvedením čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov) považuje súd za
potrebné poukázať predovšetkým na to, že žalobca vo svojom návrhu v podstate ani len riadne netvrdil
všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali

celý uplatnený nárok, resp. jeho jednotlivé položky. V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na ich
často neprijateľne zjednodušené a netransparentné obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo sa už
aj v súdnom konaní negatívnym javom iba všeobecné uplatňovanie nárokov nekonkrétnym poukazom
na prílohy pripojené k návrhu. Na tento trend už reagoval aj zákonodarca, a v ustanovení § 132 ods.
2 platného Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016) už výslovne stanovil, že opísanie

rozhodujúcich skutočností v žalobe nie je možné nahradiť odkazom na označené dôkazy. Ani z týchto
príloh však nevyplývajú všetky dôvody uplatnených nárokov. Podľa názoru súdu ide o typický prejav
tzv. „Mcdonaldizácie“ spoločnosti a právnych služieb (Václav Vlk: Mcdonaldizace mění advokacii, je
nutné reagovat; dostupné na www.ceska-justice.cz ). Celá žaloba má skôr
len všeobecnú rámcovú (formulárovú) podobu s požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia

všetkých nevyhnutných (rozhodujúcich) skutočností tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe má
súd rozhodnúť (a to už vo vzťahu k tzv. istine, resp. nevyrovnanej výške debetného zostatku - kde
absentuje výslovné a zrozumiteľné tvrdenie o poskytnutí peňažný prostriedkov v určitej výške a záväzku
na ich vrátenie s určitým a zrozumiteľným vymedzením spôsobu tohto vrátenia).

Na doplnenie uvedeného súd poukazuje aj na uznesenie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 17. 6. 2010,
sp. zn. 33 Cdo 2259/2008, podľa ktorého nestačí len „aby žalobce předložil soudu celou řadu listin
a v žalobě (či jejím doplňku) souhrnně a nekonkrétně, bez vztahu k jednotlivým rozhodným tvrzením
odkázal na tyto listiny. Takový postup by stíral rozdíl mezi skutkovými tvrzeními stran a skutkovými
zjištěními, která soud činí z provedených důkazů, a zcela nepřípustným způsobem by přenášel aktivitu

a odpovědnost příslušející účastníkům řízení na soud a byl by též v rozporu se základními zásadami
občanského (sporného) řízení - zásadou dispoziční, projednací, rychlosti a hospodárnosti.“

Okrem toho, aj pri takýchto všeobecných tvrdeniach žalobcu a jeho všeobecnom odkaze na Obchodné
podmienky treba tiež uviesť, že aj keď časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na

obchodné podmienky (§ 273 OBZ), nemalo by sa to však týkať podstatných náležitostí zmluvy (ale len
dojednaní technického a vysvetľujúceho charakteru), keďže s týmito informáciami musí byť spotrebiteľ
oboznámený už pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a nič by preto, v prípade poctivého
prístupu veriteľa, nemalo brániť tomu uviesť ich aj priamo v zmluve (mutatis mutandis aj nález ÚS ČR
citovaný nižšie). Okrem toho tiež platí, že stanovenie časti obsahu zmluvy odkazom na obchodného

podmienky nemôže byť ani neprimerane všeobecné (nestačí iba zmienka o obchodných podmienkach),
pretože ak má byť súčasťou zmluvy (ako prejavu vôle), platia preňho, ak sa s ním majú spájať právne
účinky, rovnaké pravidlá ako aj pre iné právne úkony. Časť obsahu zmluvy, ktorú tento odkaz určuje
(poukazom na obchodné podmienky), by sa mala preto stanoviť konkrétne (určite a zrozumiteľne, § 37
ods. 1 OZ) tak, aby bolo zrejmé úpravu ktorej časti zmluvy (práv a povinností) treba hľadať a vykladať

na inom mieste (napr. v obchodných podmienkach). V tomto prípade tomu tak však nebolo.

V tejto súvislosti súd tiež pripomína, že určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy ako dvojstranného právneho
úkonu nesvedčí ani rozsiahlosť a neprehľadnosť textu obchodných podmienok napísaná drobným
písmom s prípadným súčasným zakomponovaním viacerých podstatných zmluvných náležitostí zmluvy

o úvere na ich viacerých miestach. Inými slovami vo vzťahu k ich platnosti súd zdôrazňuje, že v prípade
konfliktu záujmov spotrebiteľa a jeho zmluvného partnera je potrebné poskytnúť vyššiu mieru ochrany
spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane. V kontexte s týmto princípom je potrebné posúdiť aj zmluvné
podmienky. Tie zásadne nesmú slúžiť tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito formulovanej amalým písmom napísanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľa podmienky, ktoré sú podstatné, a o
ktorých môže predpokladať, že uniknú jeho pozornosti. Pokiaľ tak učiní, spreneverí sa princípu dôvery,
a preto takému jednaniu nemožno priznať právnu ochranu pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).

K tomu možno poukázať aj na právny záver uvedený v náleze Ústavného súdu ČR z 11.11.2013, sp. zn.
I.ÚS 3512/11. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute (argumentum a
minori ad maius tým skôr o predmete hlavného záväzku resp. o podstatných náležitostiach zmluvy, pozn.
súdu) v zásade nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných zmluvných podmienok, ale len spotrebiteľskej

zmluvy samotnej (na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ sa
má chovať k spotrebiteľovi, ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je
možné poskytnúť právnu ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú
byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy
prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby

do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ
dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa
zrejme uniknú.

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.

Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o

skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. „Zákon účastníkom
ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností,
je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto
norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako

rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného
bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti
účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo
okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).

Žalobca vo svojom návrhu všeobecným poukazom na prílohy neuviedol v podstate žiadne konkrétne
dôvody, ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali uplatnené nároky. Celá argumentácia k nim je
v podstate založená len na dôvere v ich strohé vyčíslenie bankou ako jeho právnym predchodcom, a
nevyplýva z neho z čoho, akým spôsobom a kedy dlh vznikom. Obdobný postup bol síce v minulosti

niekedy možný v zmysle bývalého (dnes už neplatného) znenia ust. § 172 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom
do r. 2003 (ak sa právo opieralo o výpis z kníh tuzemského peňažného ústavu - zrejme ako relikt
bývalého štátneho vlastníctva, kontroly a z toho a priori predpokladanej správnosti účtovania všetkých
peňažných ústavov), ktoré dnes už neplatí, a aj to iba pri vydávaní platobných rozkazov (procesne bez
osobitného skúmania a dokazovania). V sporovom konaní v súčasnosti, s rovnocenným postavením

sporných strán, osobitne v prípadoch ex offo kontroly nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle
ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, však v súdnom konaní nemožno nekriticky
akceptovaťavychádzaťibazjednostrannýchnepreskúmateľnýchvyčíslenísporovejstrany(dodávateľa)
bez posúdenia práva. Z tvrdených (a preukazovaných) skutočností musí právo vyplývať. Nemožno
súhlasiť s názorom žalobcu, že evidovanie pohľadávky v uvedenom výpise z účtu je snáď akousi

verejnou listinou, a tento výpis potvrdzuje výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému.
Podľa § 134 O.s.p. iba listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v
medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú,
že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť
toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Je zrejmé, že v návrhovom konaní je povinnosťou a zodpovednosťou žalobcu tvrdiť všetky také
skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali (bremeno tvrdenia), súd nie je povinný a ani oprávnený
vyhľadávať za navrhovateľa rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali, tieto lenposudzuje (vychádza z tvrdeného a zisteného skutkového stavu), a preto v prípade, že z tvrdených
skutočností právo nevyplýva, nemožno mu priznať súdnu ochranu, a nárok žalobcu z takejto žaloby
musí byť zamietnutý.

V danom prípade si žalobca uplatňuje nárok na úhradu pohľadávky postúpenej mu bankou, z návrhu
žalobcu však nevyplývajú žiadne konkrétne dôvody tohto nároku, kedy, prečo a na základe čoho ho
žalobca resp. jeho právny predchodca v konkrétnej výške žalovanému vyúčtoval. Ani vo vzťahu k
vyčísleným úrokom žalobca neuviedol na základe čoho, z akých súm a za aké obdobie ich žalovanému

účtoval (tak aby bolo možné overiť ich výpočet). Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že ohľadom tohto
nároku žalobca bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno neuniesol, teda v čase rozhodovania súd nezistil
právny dôvod, podľa ktorého by bol žalovaný povinný túto sumu žalobcovi zaplatiť, a preto ho, podľa
toho ako bol predmet konania skutkovo vymedzený v návrhu, považoval za nedôvodný.

Okrem toho súd poukazuje aj na to, že právny predchodca žalobcu od zmluvy odstúpil, a v zmysle

ust. § 351 OBZ by tak mohol mať nárok len na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov resp.
vydanie bezdôvodného obohatenia, a keďže žalobca žiadne takéto konkrétne skutočnosti netvrdil a ani
nepreukázal, a navyše žaloba bola podaná viac ako dva roky po odstúpení od zmluvy a tento eventuálny
nárok by tak bol v zmysle ust. § 107 ods. 1 OZ už aj premlčaný, súd žalobu zamietol.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1vspojenís§151ods.1O.s.p.,keďžalovanému,ktorý
bol v konaní úspešný, bolo potrebné priznať náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva, keďže však o trovách konania rozhoduje súd na návrh, žalovaný si ich náhradu
neuplatnil a neúspešný žalobca na ich na náhradu nemá právo, súd náhradu trov konania nepriznal
žiadnemu z nich.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.