Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206679
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714206679.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Kvietka a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v exekučnej
veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO : 35 807 598,
zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému:
T. Q., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom XXX, XXX XX P. W. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom

Krutým PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 1.841,35 - EUR s príslušenstvom, pod sp. zn. EX 13480/14, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 17Er/301/2014-22 zo dňa 18. novembra
2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 17Er/301/2014-22 zo dňa 18. novembra 2014
p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie založil na ustanovení § 44
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a § 45
ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ ZRK“). Podľa súdu
prvej inštancie povinný ako vystaviteľ zmenky podpísal predtlač zmenky s vopred vytlačenou výškou

zmenkového úroku 0,25 % denne, t. j. 91,25 % ročne. Priznané plnenie odplaty za poskytnutie úveru vo
výške 96,5 % a zároveň zmenkového úroku vo výške 91,25 % ročne súd považoval za plnenie v rozpore
s dobrými mravmi v zmysle § 45 ods. 2 s poukazom na § 45 ods. 1 písm. b) a c) ZRK. Na základe toho
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Oprávnený podal voči uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil

podľa § 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), pretože súd prvej inštancie
nesprávne aplikoval ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZRK“).
Podľa názoru odvolateľa v rámci prieskumu exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný
súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské
konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa musí v rámci materiálneho prieskumu
obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. V tomto smere oprávnený poukázal na nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. ÚS 5/2000, uverejnený pod č. 18/2000. Ďalej namietol,
že súd prvej inštancie ukrátil účastníkov exekučného konania o práva priznané ZRK, a to právo na
prejednanie veci pred príslušným súdom, keďže sa oprávnený mohol vyjadriť k zisteniam exekučného
súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Tým došlo k porušeniu zásady
dvojinštančnosti konania. Odvolateľ zároveň namietal podľa § 205 ods. 2 písm. c) OSP nedostatočné
zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie v otázke súdom vyhodnotenej neexistencie platnej

rozhodcovskej zmluvy. Uviedol, že oprávnený s povinným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu v súlade s §3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolacím návrhom oprávnený navrhuje, aby odvolací súd
podľa § 221 OSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Odvolanie oprávneného bolo doručené povinnému na vyjadrenie. Povinný sa k podanému odvolaniu
nevyjadril.

4. Súd prvej inštancie vydal odvolaním napadnuté uznesenie dňa 18.11.2014. Oprávnený podal
odvolanie dňa 08.12.2014. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v § 470 ods. 1 CSP ustanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle § 470 ods. 2 prvá veta
CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu citovaných prechodných ustanovení odvolací
súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok odvolaní, ktorý zostal zachovaný aj

po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla
2016 účinnej, právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní, sa v prípade týchto odvolaní nemôžu
uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný
záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán [viď tiež závery vyjadrené v
rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995] (In: uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2017 pod sp. zn. 2 Cdo 984/2015).

5. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Z dôvodu, že
odvolanie bolo podané za účinnosti OSP a zákonný sudca do 30.06.2016 nerozhodol podľa § 374 ods.
4 prvá a druhá veta OSP, musí od 01.07.2016 o odvolaní rozhodovať odvolací súd v režime CSP.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec podľa § 379 CSP
a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a napadnuté uznesenie
okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody:

7. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník uzatvorili
dňa03.01.2012zmluvuoúvereanasamostatnomdokumenterozhodcovskúzmluvuzodňa03.01.2012.
Dňa 13.03.2014 bola za účasti splnomocneného právneho zástupcu oprávneného spísaná zápisnica
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým PhD., obsahom ktorej je návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie. Súdny exekútor podal dňa 09.05.2014 na súde prvej inštancie žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841
04 Bratislava, IČO: 35 922 761 zo dňa 14.08.2014 pod sp. zn. SR 01865/13. Uvedený exekučný titul
nadobudol podľa vyznačenej doložky právoplatnosť dňa 26.08.2013 a vykonateľnosť dňa 29.08.2013.

Súd prvej inštancie po preskúmaní obsahu spisu napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

8. Odvolací súd podľa § 382 CSP vyzval dňa 19.04.2017 účastníkov konania, aby sa vyjadrili k prípadnej
aplikácii ust. §§ 52, 53, 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) v znení platnom

v čase uzavretia zmluvy o úvere, ktoré neboli pri rozhodovaní súdu prvej inštancie použité. Uvedené
zákonné ustanovenia sú rozhodujúce pre posúdenie, či uzavretá rozhodcovská zmluva nepredstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a 4 písm. r) a ods. 5 OZ. Ďalej aby sa vyjadrili k
použitiu § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.04.2014,
ktoré rovnako nebolo pri doterajšom rozhodovaní použité.

9. Oprávnený vo svojej odpovedi na výzvu uviedol, že úver poskytol oprávnenému na účely podnikania.
Povinný v zmluve o úvere uviedol, a aj osobitne podpísal, že poskytnuté prostriedky sú na tento účel
a preto treba chrániť jeho dobrú vieru. Povinný podpisom zmluvy potvrdil, že informácie v zmluve sú
pravdivé. Z toho dôvodu zákon o spotrebiteľských úveroch nie je na danú vec aplikovateľný. Skutočnosť,

na čo konkrétne bol povinným úver využitý, oprávnený neskúma. Povinnému vzhľadom na to nemožno
priznať postavenie spotrebiteľa. Okrem toho zo zmluvy o úvere vyplýva, že povinný je živnostníkom
zapísaným v živnostenskom registri v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.10. Povinný sa v stanovenej lehote k výzve súdu nevyjadril.

11. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1

alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1.
januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

12. Poznámka 4ead) k ustanoveniu § 243d ods. 1,2 Exekučného poriadku znie: zákon č. 335/2014 Z.

z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

13. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.12.2014) súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

14. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ v znení účinnom do 29.02.2012 (1) spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 2 a 3 OZ (2) za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú

také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom do 29.02.2012 za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

17. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

19. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je povinný skúmať,
či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je v súlade so zákonom, teda je

spôsobilým exekučným titulom. Súd sa okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené
v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či ide o
rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho
konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia -
jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia

uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 Cdo 146/2011).

20. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským právnym vzťahom, v zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú
pre spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah
upravený (§ 52 ods. 2 OZ a § 54 ods. 1,2 OZ). K tomuto záveru odvolací súd dospel napriek tvrdeniuoprávneného, že úver bol poskytnutý za účelom podnikania. V zmluve o úvere, ako aj v rozhodcovskej
zmluve, je síce povinný označený menom, priezviskom a IČO-m, avšak rovnako je označený aj rodným
číslom a občianskym preukazom. To znamená, že v zmluvách je označený v podstate dvojako, ako

podnikateľ - živnostník, ale aj ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z toho pohľadu sa javí ako sporné,
či povinný zmluvu uzatvoril v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti, alebo ako spotrebiteľ. Podľa
názoru odvolacieho súdu je rozhodujúce, ako s povinným konal v základnom (rozhodcovskom) konaní
rozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný titul. V záhlaví rozhodcovského rozsudku je povinný označený
rodným číslom s adresou trvalého pobytu. Povinný nie je označený údajmi, ktoré by ho identifikovali

ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 Obchodného zákonníka. Z toho vyplýva,
že rozhodcovský súd jednal s povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Ďalšie pochybnosti o
tom, že išlo o obchodno-právny vzťah zakladá aj vyhlásenie v obchodných podmienkach k zmluve o
úvere, kde je uvedené vyhlásenie podľa § 262 Obchodného zákonníka, t. j. tzv. fakultatívny obchod.
Ak by skutočne išlo o tvrdený obchodno-právny vzťah, zmluva o úvere sa riadi § 261 ods. 6 písm.
d) Obchodného zákonníka (absolútny obchod). Vzhľadom na to nebol daný dôvod pre vyhlásenie

zmluvných strán podľa § 262 Obchodného zákonníka, ktoré sa aplikuje na prípady, keď si zmluvné
strany chcú, bez ohľadu na povahu právneho vzťahu, zvoliť režim obchodného práva. Celkové okolnosti
charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a spornosť o tom, o aký vzťah sa jedná, je
potrebné vykladať spôsobom, ktorý je v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ). Oprávnený nepredložil
také dôkazy, ktoré by svedčili s istotou o tom, že ide o obchodno-právny vzťah. Poskytnutie úveru na

podnikanie totiž musí byť dostatočne overené, t. j. musí ísť materiálne o účelový úver. V danej veci
povaha zmluvy má adhézny charakter. To znamená, že bola vopred pripravená oprávneným, povinný
nemohol v zásade meniť jej znenie a jej súčasťou boli obchodné podmienky. V znení zmluvy je už priamo
vopred napísané, že ide o poskytnutie úveru za účelom podnikania. Z obsahu zmluvného dojednania,
ako aj zabezpečenia splnenia dlhu blankozmenkou vyplýva, že oprávnený vystupoval voči povinnému v

zmluvnom vzťahu nadradene, v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vnútil povinnému obsah zmluvy,
pretože inak by mu úver neposkytol. To len svedčí o potrebe aplikácie príslušných ustanovení o ochrane
spotrebiteľa.

21. Súdny dvor EU v rozhodnutí vo veci C-76/2010 zo dňa 16.11.2010 uviedol, že vnútroštátny súd je

povinný aj vo fáze výkonu rozhodnutia aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v
zmluve o úvere so spotrebiteľom. Odvolací súd po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy dospel k záveru,
žeuzavretározhodcovskázmluvaspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (povinného). Uvedená rozhodcovská zmluva mala rovnako ako zmluva
o úvere formulárový charakter. Spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej spotrebiteľskej

zmluvy ovplyvniť, bola podpísaná v rovnaký deň ako zmluva o úvere a spotrebiteľ nebol poučený o tom,
žeuzavretietejtorozhodcovskejzmluvyniejepodmienkouuzavretiazmluvyoúvere.Zároveňspotrebiteľ
nemal možnosť od rozhodcovskej zmluvy jednostranne odstúpiť, keďže sa rozhodcovská zmluva mohla
meniť a rušiť výlučne len dohodou zmluvných strán s úradne overenými podpismi. Spornosť o vyvážení
nerovnomerného právneho vzťahu je daná priamym určením rozhodcovského súdu v predtlačenej

rozhodcovskejzmluve.Jezjavné,žetenbolvybratýveriteľom(oprávneným),ktorýrozhodcovskúzmluvu
spotrebiteľovi vypracovanú predložil. Spotrebiteľ si nemohol v zmysle zmluvnej autonómie vybrať alebo
navrhnúť iný rozhodcovský súd, ktorý by prípadný spor zo zmluvy o úvere prejednal a rozhodol.

22. Pokiaľ bol spotrebiteľ oprávnený obrátiť sa v prípade sporu na všeobecný súd, odvolací súd uvádza,

že oprávnený ako veriteľ podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovskom súde zmaril naplnenie
článku 2 ods. 2 rozhodcovskej zmluvy. V zmysle rovnakého ustanovenia rozhodcovskej zmluvy je totiž
uvedené, že vyššie uvedené sa neuplatní, ak bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. Po podaní
žaloby na rozhodcovský súd už spotrebiteľ/dlžník nemal možnosť obrátiť sa so svojim prípadným
nárokom na všeobecný súd, čím fakticky a právne došlo k zmareniu možnosti podať návrh na začatie

konania pred nezávislým a nestranným všeobecným súdom garantovaným článkom 46 ods. 1 Ústavy
SR. Takto formulovaná a uzavretá rozhodcovská zmluva jasne spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a v zmysle § 53 ods. 4 písm. r)
OZ (v znení do 29.02.2012) núti spotrebiteľa, aby spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Takéto
zmluvné dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.

23.Oprávnenýuviedol,žebolvdobrejviereanemalpretodôvodskúmaťpoužitieúveru.Ktomuodvolací
súd uvádza, že potom nie je ani daný dôvod, aby bolo v zmluve o úvere predtlačenou formou uvedené,
že sa poskytuje úver za účelom podnikania. V skutočnosti potom oprávnený ako veriteľ neposkytujeúver na podnikanie, ale bez účelu. To znamená, že uvedené ustanovenie zmluvy nemá pre oprávneného
materiálny význam. Vzbudzuje to naopak dojem, že účelom vyššie uvedeného ustanovenia je len snaha
vyhnúť sa aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušných spotrebiteľských ustanovení v OZ.

24. Ďalej odvolateľ namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k právnym dôvodom, na ktorých súd
založil svoje rozhodnutie, čím malo dôjsť k porušeniu jeho práva na prejednanie veci. Ani táto námietka
odvolateľa nemá právne opodstatnenie. Oprávnený mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým vo veci
rozhodujúcimotázkampodanímodvolania,čoajvyužil.AjpodľakonštantnejjudikatúryEurópskehosúdu

pre ľudské práva nedostatok pri uplatňovaní niektorých záruk spravodlivého súdneho konania, napr. na
súde prvého stupňa, môže byť korigovaný konaním na druhostupňovom súde (Le Compte, Van Leuven
a De Meyere v. Belgicko zo dňa 23. júna 1981, Adolf v. Rakúsko zo dňa 26. marca 1982, Feldbrugge
v. Holandsko zo dňa 29. mája 1986; porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 1/2013 zo 16. januára 2013).

25. V podanom odvolaní oprávnený uviedol ako dôvod odvolania aj ust. § 205 ods. 2 písm. c) OSP,
podľa ktorého súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Podmienkou naplnenia uvedeného odvolacieho
dôvodu je námietka, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, v dôsledku čoho došlo k
nedostatočnému zisteniu skutkového stavu. V podanom odvolaní však vyššie uvedené tvrdenie vo

vzťahu k uplatnenému odvolaciemu dôvodu absentuje. Vzhľadom k tomu uplatnený odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodný.

26. Odvolací súd neaplikoval ustanovenie § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože
zistenie súdu o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu vylučuje, aby

sa odvolací súd zaoberal nárokom oprávneného z hmotnoprávneho hľadiska.

27. Odvolací súd záverom konštatuje, že právomoc rozhodcovského súdu v danej veci bola založená
neplatnou rozhodcovskou zmluvou a z toho dôvodu je v rozpore so zákonom aj rozhodcovský rozsudok,
ktorý bol na základe takejto rozhodcovskej zmluvy vydaný. Neplatná rozhodcovská zmluva nemohla

založiť právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť. Rozhodcovský rozsudok vydaný
rozhodcovským súdom bez právomoci má charakter "rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky
paaktu.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§
427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).