Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/339/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114211924
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114211924.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovaným 1/ A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. nad C., K. XXX/
XX, 2/ S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. nad C., N. H. XXX/XX, 3/ K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., V.

XXXX/XX, žalovaní 1/ a 2/ zastúpení O. K. § A., s.r.o., so sídlom U., U. cesta XXXX/XX, IČO: 36 864 455,
do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných 1/ až 3/ VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, zastúpená JUDr.
Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Bratislava, Zámocká 36 o zaplatenie 5.637,54 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 27C/227/2014-126
zo dňa 17. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania
žalovaných 1/ a 2/ m e n í tak, že žalovaným 1/ a 2/ sa náhrada trov konania pred súdom prvej
inštancie nepriznáva a vo výroku IV. o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaných
1/ až 3/ p o t v r d z u j e .

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie /výrok I./, žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške
478,73 eur, na účet ich zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia /výrok II./,
žalovanému 3/ náhradu trov konania nepriznal /výrok III./, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaných 1/ až 3/ náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho

zastúpenia vo výške 502,05 eur, na účet zástupcu vedľajšieho účastníka, do troch dní od právoplatnosti
tohto uznesenia /výrok IV./ a nakoniec rozhodol, že žalobcovi sa vracia časť zaplateného súdneho
poplatku vo výške 331,30 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., po
právoplatnosti tohto uznesenia /výrok V./. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca
sa podanou žalobou voči žalovaným 1/ až 3/ domáhal zaplatenia sumy 5.637,54 eur s príslušenstvom
titulom nevrátených peňažných prostriedkov zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi veriteľom, právnym

predchodcom navrhovateľa - Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanými 1/, 2/ ako dlžníkmi dňa 27.08.2004
s tým, že žalovaný 3/ prevzal za splnenie záväzku žalovaných 1/, 2/ zo zmluvy o úvere ručenie dohodou
o ručení zo dňa 27.08.2004. Dňa 22.09.2014 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane žalovaných
1/ až 3/, zastúpený advokátom, ktorý dňa 18.08.2015 doručil súdu vyjadrenie k žalobe. Na základe
námietky žalobcu súd uznesením č.k. 27C/227/2014-78 zo dňa 25.08.2015 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/1304/2015-97 zo dňa 23.12.2015 pripustil vedľajšie účastníctvo na

strane žalovaných v osobe vedľajšieho účastníka VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962. Podaním zo dňa 29.03.2016, doručenýmsúdu dňa 31.03.2016 mailom, doplneným písomne dňa 04.04.2016, zobral žalobca svoju žalobu v
celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil, vrátil mu časť súdneho poplatku a vedľajšiemu
účastníkovi nepriznal trovy konania. Zo strany žalobcu došlo k účinnému späťvzatiu celej žaloby pred

prvým pojednávaním vo veci, preto odpadol predmet konania a súd v zmysle § 96 ods. 1, 3 O.s.p.
konanie zastavil bez zisťovania stanoviska žalovaných 1/ až 3/, resp. vedľajšieho účastníka na strane
žalovaných. Keďže dôvodom zastavenia konania bolo späťvzatie žaloby, pričom žalobca netvrdil a ani
nepreukázal, že by svoju žalobu vzal späť z dôvodu, že by žalovaní po začatí súdneho konania splnili
to, čoho sa podanou žalobou voči nim domáhal, je v zmysle § 146 ods. 2 vetá prvá O.s.p. žalobca

povinný nahradiť trovy konania. Trovy žalovaných 1/, 2/ predstavovali trovy právneho zastúpenia, ktoré
súd vyčíslil podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, účinnej v čase vykonania úkonov právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia
žalovaných 1/, 2/ spolu predstavujú sumu 478,73 eur. Žalovaný 3/ si v konaní náhradu trov neuplatnil,
a preto mu súd náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.
nepriznal. Vedľajší účastník sa k uvedenému písomne vyjadril dňa 31.03.2016 tak, že vzniesol námietku

aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, vyjadril sa k povahe právneho vzťahu medzi účastníkmi, k rozsahu
postúpenia pohľadávky na žalobcu i k otázke prípustnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru
žalobcu. V dôsledku toho súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval
za účelne vynaložené a vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania, pričom § 93
ods. 4 O.s.p. ustanovuje, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako riadny účastník

sporu a vzhľadom na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR má i vedľajší účastník právo dať sa v súdnom konaní
zastúpiť advokátom. Náhrada trov konania vedľajšieho účastníka pozostáva z náhrady trov právneho
zastúpenia vyčíslených podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase vykonania úkonov právnych služieb na celkovú sumu
502,05 eur. O vrátení časti súdneho poplatku zo žaloby žalobcovi rozhodol súd podľa § 11 ods. 3 veta

prvá a ods. 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Pretože žalobca vzal svoju žalobu
späť pred prvým pojednávaním vo veci, súd mu v zmysle týchto zákonných ustanovení vrátil súdny
poplatok 338,- eur krátený o minimálnu sumu 6,70 eur, t.j. vo výške 331,30 eur, a to prostredníctvom
prevádzkovateľa systému.

2. Proti tomuto rozhodnutiu do výroku II. o náhrade trov konania žalovaných 1/ a 2/ a výroku IV. o náhrade
trov konania vedľajšieho účastníka podal včas odvolanie žalobca. V prípade trov konania žalovaných 1/
a 2/ poukázal žalobca na skutočnosť, že svoju žalobu vzal späť dňa 29.03.2016. Nemôže ísť na jeho
ťarchu, že súd o zastavení konania rozhodol až dňa 17.05.2016 a medzičasom si žalovaní 1/ a 2/ zvolili
právneho zástupcu a tento vykonal úkony. Späťvzatie žaloby bolo voči súdu účinné v momente ako mu

bolo doručené a preto nemôže žalobca súhlasiť, aby boli žalovaným 1/ a 2/ priznané k náhrade trovy
konania, ktoré vynaložili na právne zastúpenie až po takomto účinnom späťvzatí jeho žaloby. Tieto trovy
právneho zastúpenia považuje za neúčinné. Okrem toho považuje žalobca trovy žalovaných 1/ a 2/ za
neúčelné z toho dôvodu, že po prevzatí a príprave zastúpenia advokátom už tento ďalší úkon, okrem
nazretia do spisu, nevykonal a nebol tak ani naplnení účel úkonu prevzatie a príprava zastúpenia. Čo

sa týka ďalšieho úkonu, ktorého trovy boli žalovaným 1/ a 2/ priznané k náhrade, nazretie do spisu,
predmetný úkon nemožno stotožňovať s úkonom uvedeným pod ustanovením § 13 ods. 1 písm. b)
vyhlášky č. 655/2004 z.z. a žalobca aj pochybuje, že nazretie do spisu za situácie, keď sa tam už
nachádzalo jeho späťvzatie žaloby mohlo trvať celú hodinu. Pokiaľ ide o trovy vedľajšieho účastníka na
strane žalovaných, aj tieto žalobca považuje za neúčelné. Vedľajší účastník ako občianske združenie

na ochranu práv spotrebiteľov malo byť samo osebe z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť
spotrebiteľovi odbornú pomoc v konaní a nie navyšovať trovy konania zastúpením advokátom. Okrem
toho združenie, ktoré je tu vedľajším účastníkom, vstupuje do množstva konaní, bez ohľadu na ich stav
a vôľu spotrebiteľov, nemá vedomosť o prejednávaných veciach a jeho úmyslom je len získať finančné
prostriedky v podobe náhrady trov konania. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu

prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že náhradu trov konania žalovaných zníži alebo aby ho
zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrilo občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV,ktorédo30.06.2016vystupovalovsporeakovedľajšíúčastníknastranežalovaných.
Predmetné vyjadrenie však bolo dané pošte na prepravu až dňa 12.07.2016 a preto odvolací súd
vzhľadom na zmenu právnej úpravy občianskeho súdneho konania /dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosťnový procesný kódex zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“/ a s tým spojený
zánik inštitútu vedľajšieho účastníka, na uvedené vyjadrenie neprihliadal.

5.Keďžepopodaníodvolaniažalobcudošlokzmeneprávnejúpravyobčianskehosúdnehokonania,keď
nový CSP okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého súd
prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodoval, odvolací súd v prvom rade riešil podľa akého právneho
predpisu posúdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania žalovaných 1/ a 2/ a bývalého
vedľajšieho účastníka, ktoré svojím odvolaním napadol žalobca. CSP v § 470 ods. 1 a 2 veta prvá

stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Napriek tejto právnej úprave odvolací súd posudzoval rozhodnutie súdu
prvej inštancie o náhrade trov konania podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorých
súd prvej inštancie rozhodoval a to z dôvodu, že odvolanie žalobcu bolo podané ešte pred 01.07.2016 a
je nevyhnutné rešpektovať základné princípy CSP o potrebe ústavne konformného i eurokonformného

výkladu noriem vnútroštátneho práva /čl. 3 ods. 1 CSP/ a o spravodlivosti ochrany porušených práv a
právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych
očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy
procesného práva /čl. 2 ods. 1 a 2 CSP/.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 379 CSP
v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania žalovaných 1/ a 2/ a výroku IV. o náhrade trov
konania vedľajšieho účastníka, z dôvodov odvolania žalobcu podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je
potrebné v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania žalovaných 1/ a 2/ zmeniť podľa § 388

CSP a vo výroku IV. o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaných 1/ až 3/ ako
vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
7. Pokiaľ ide o výrok II. napadnutého uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie
priznal žalovaným 1/ a 2/ proti žalobcovi náhradu trov konania, tu súd prvej inštancie rozhodoval podľa
§ 146 ods. 2 O.s.p., kedy žalobcu zaviazal k náhrade trov konania žalovaných 1/ a 2/ z dôvodu,

že žalobca vzal svoju žalobu späť, čím zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. S takýmto právnym
posúdením sa odvolací súd zhoduje. Súd prvej inštancie sa však pri rozhodovaní dôsledne neriadil
ustanoveniami § 142 a nasl. O.s.p., podľa ktorých možno účastníkovi priznať len náhradu takých trov
konania, ktoré účastník účelne vynaložil na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva v konaní. V
otázke účelnosti trov konania, ktoré vynaložili žalovaný 1/ a 2/ a ktoré pozostávajú výlučne z trov

právneho zastúpenia, potom musí odvolací súd uviesť, že tieto neboli vynaložené účelne. Konanie v
tomto spore začalo podaním žaloby žalobcu na súde dňa 02.06.2014. Do konania na stranu žalovaných
vstúpil dňa 23.06.2015 vedľajší účastník, od počiatku zastúpený právnym zástupcom, ktorý následne
podal dňa 18.08.2015 vo veci samej vyjadrenie. Dňa 24.08.2015 žalobca podal námietku neprípustnosti
vedľajšieho účastníctva, o ktorej súd prvej inštancie rozhodol uznesením č.k. 27C/227/2014-78 zo dňa

25.augusta2015,ktorýmpripustildokonanianastranežalovanýchakovedľajšiehoúčastníkaobčianske
združenie VŠEOBECNÚ OCHRANU PRÁV SPOTREBITEĽOV. Toto rozhodnutie doručil aj žalovaným
1/ a 2/, a to spolu s vyjadrením vedľajšieho účastníka k žalobe žalobcu. Na odvolanie žalobcu toto
rozhodnutie potvrdil tunajší Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením č.k. 17Co/1304/2015-97
zo dňa 23. decembra 2015, ktoré bolo tiež doručené žalovaným 1/ a 2/. Následne vzal žalobca podaním

doručeným dňa 31.03.2016 svoju žalobu v celom rozsahu späť. Po týchto úkonoch si žalovaní 1/ a 2/
dňa 04.04.2016 zvolil právneho zástupcu, advokáta, ktorý dňa 13.04.2016 nahliadol do súdneho spisu
súdu prvej inštancie.
8. Z uvedeného vyplýva, že za situácie, kedy už na strane žalovaných aktívne vystupovalo na ochranu
ich práv spotrebiteľské združenie zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom, si žalovaní 1/ a 2/,

ktorí o uvedenom vedeli, sami zvolili právneho zástupcu, advokáta. Podľa odvolacieho súdu si tak
žalovaní 1/ a 2/ zvolili právneho zástupcu v čase, kedy už mali kvalifikovanú právnu pomoc zabezpečenú
prostredníctvom vedľajšieho účastníka vystupujúceho v konaní na ich podporu. Trovy takto vynaložené
nemožno hodnotiť inak ako neúčelné. Postup žalovaného, ktorý si zvolí platenú právnu pomoc advokáta
v situácii, kedy sa mu identická služba dostáva bezplatne prostredníctvom vedľajšieho účastníka

zastúpeného advokátom je z pohľadu žalovaného ekonomicky iracionálny, a tak sa javí, že v danej
situácii nie je účelom právneho zastúpenia žalovaného poskytnutie právnej pomoci, pretože tej sa mu už
dostalo, ale iba ekonomický prospech v podobe priznanej náhrady trov konania. V konaní, kde na strane
účastníka vystupuje ako vedľajší účastník združenie na ochranu spotrebiteľa a účastník i združenievyužívajú platenú právnu pomoc advokáta s identickým obsahom, sú účelne vynaložené trovy právneho
zastúpenia len na strane toho, komu bola právna pomoc v konaní poskytnutá skôr. V tomto spore preto
žalovaným 1/ a 2/ nemožno náhradu trov konania za ich právne zastúpenie advokátom priznať, pretože

ide o trovy, ktoré neboli vynaložené účinne na bránenie ich práv v konaní.
9. Čo sa týka ďalej účelnosti trov konania, ktoré v danej právnej veci vynaložil vedľajší účastník na strane
žalovanýchaktorémusúdprvejinštancieposprávnomvyčíslenípodľavyhláškyč.655/2004Z.z.priznal,
odvolací súd uvádza, že vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, má právo
zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom

uplatnené trovy právneho zastúpenia považuje v zásade za účelne vynaložené. Samotná skutočnosť,
či sa vedľajší účastník dá v konaní zastúpiť, je na voľbe samotného vedľajšieho účastníka. Preto úkon
prevzatia a prípravy zastúpenia ako aj trovy naň vynaložené nemožno hodnotiť ako neúčelné. Rovnako
tak aj ďalší úkon právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka a trovy naň vynaložené musí odvolací súd
hodnotiť ako účelné. Vedľajší účastník konania má právo vyjadriť sa k žalobe. Jeho písomné vyjadrenie
bolo meritórne, skutkovo i právne vyargumentované a odvolací súd nevidí žiadny relevantný dôvod,

prečo by trovy na takýto úkon vynaložené neboli vynaložené účelne. Za rovnako účelné musí odvolací
súd označiť aj trovy vynaložené vedľajším účastníkom na vyjadrenie k odvolaniu žalobcu proti jeho
pripusteniu ako vedľajšieho účastníka do konania.
10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku
II. o náhrade trov konania žalovaných 1/ a 2/ podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovaným 1/ a 2/ náhradu

trov konania pred súdom prvej inštancie nepriznal a vo výroku IV. o náhrade trov konania vedľajšieho
účastníka na strane žalovaných 1/ až 3/ podľa 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca úspešný len pokiaľ ide o rozhodnutie súdu
prvej inštancie o náhrade trov konania žalovaných 1/ a 2/, nie však pri rozhodnutí súdu prvej inštancie

o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka. Pomer jeho úspechu a neúspechu v odvolacom konaní
je rovnaký a preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Poučenie : Protirozhodnutiuodvolaciehosúdu je prípustné dovolanie,aktozákonpripúšťa(§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).