Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 2, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/137/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217207077
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7217207077.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Agnesy Hricovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú G.
F. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
Staničné námestie č. 9, Košice dieťaťa rodičov I.. G. F. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Y., D. B., R. XXXX/
XX zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na

Štúrovej ulici č. 20 a I.. I. Žofčáka nar. X.X.XXXX bývajúceho v Y., D. B. na R. ulici č. XXXX/XX v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z
3.4.2017 č.k. 23P 86/2017-57 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením z 3.4.2017 č.k. 23P86/2017-57 zamietol návrh matky na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zaviazal otca maloletej prispievať na jej výživu 200
Eur mesačne od vykonateľnosti rozhodnutia vždy do 15-teho dňa v mesiaci rukám matky dieťaťa.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka dieťaťa v návrhu neosvedčila naliehavosť predbežnej úpravy
pomerov, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziace maloletej, ktoré by odôvodňovalo okamžitý

zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Konštatoval, že z návrhu matky vyplýva, že
starostlivosť o maloletú je zabezpečovaná matkou a styk otcovi s maloletou umožňuje podľa dohody
rodičov. Tvrdenie, že otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletej dobrovoľne neplní, matka žiadnym
spôsobom nepreukázala a neosvedčila. Výživa dieťaťa nie je ohrozená, keďže matka má dostatočne
vysoký príjem (1.234,08 Eur), aby zabezpečila nevyhnutné potreby dieťaťa. Matka rovnako žiadnym
spôsobom neuviedla, v čom spočíva nevyhnutná miera určenia vyživovacej povinnosti od otca vo výške

200 Eur mesačne. S poukazom na to, že v konaní je potrebné vykonať dokazovanie presahujúce rámec
konania o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré dokazovanie bude predchádzať rozhodnutiu súdu
vo veci samej návrh zamietol. Poukázal aj na to, že na konajúcom súde prebieha konanie o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej na čas do rozvodu manželstva, ktoré bolo so
súhlasom oboch rodičov prerušené, keďže sa vzdali práva podať odvolanie voči tomuto rozhodnutiu,
preto súd nenašiel právny základ nariadenia neodkladného opatrenia. Situácia spočívajúca v nezhodách

rodičov týkajúcich sa starostlivosti o maloletú G. trvá dlhodobo a naliehavosť bezodkladnej úpravy
matka súdu nepreukázala. Matka s dieťaťom nežije s otcom v spoločnej domácnosti od novembra
2016, ako to sama v návrhu uviedla, pričom túto skutočnosť v konaní, ktoré je vedené pod sp. zn. 27P
396/2015 nenamietala, dokonca sa vzdala práva podať odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým súd konanie
na pojednávaní 15.2.2017 prerušil. Obaja rodičia v prebiehajúcich konaniach tvrdia iné skutočnosti
zabezpečovania starostlivosti o maloletú a súd dospel k záveru, že maloletej nehrozí žiadna ujma, preto

nie je potrebné upravovať práva a povinnosti voči maloletej do rozhodnutia o merite veci. Nakoľko neboli
splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a nebola preukázaná naliehavosťzásahu súdu do pomerov účastníkov, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný
zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa s návrhom, aby odvolací
súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zaviaže otca
prispievať na výživu maloletej G. 200 Eur mesačne počnúc vykonateľnosťou rozhodnutia vždy do 15-
teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky dieťaťa. Vyjadrila názor, že napadnuté rozhodnutie je

nezákonné z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). V tejto súvislosti uviedla, že
Civilný mimosporový poriadok nevyžaduje pre nariadenie neodkladného opatrenia ani nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy, ani ďalšie podmienky stanovené v ust. § 326 ods. 1 CSP vychádzajúc z čl.
4 Civilného mimosporového poriadku. Je nesporné, že otec dieťaťa má voči nemu zákonnú vyživovaciu

povinnosť a rovnako je nesporné, že mať zabezpečenú výživu, je základným záujmom maloletého
dieťaťa. Súd nijakým spôsobom nespochybnil, že maloleté dieťa žije s ňou v nájme, za ktorý uhrádza
mesačne 500 Eur a rovnako je zrejmé z obsahu spisu 23P 395/2015, že matka má čistý mesačný príjem
1.234,08 Eur. Z doterajšieho dokazovania, z príjmu matky po zaplatení nájmu a po odpočítaní 200 Eur
na ňu a 200 Eur na maloleté dieťa, zostáva jej samotnej aj maloletej G. suma 330 Eur mesačne, z ktorej

má zabezpečiť dopravu dieťaťa ako aj svoju do školy a do zamestnania, ošatenie a obuv a všetky ďalšie
výdavky. Z týchto veľmi jednoduchých matematických operácii vyplýva, že matka nemôže zabezpečovať
svoju výživu a výživu maloletého dieťaťa bez pomoci svojich rodičov. Súd prvej inštancie nedal odpoveď
na otázku, akými logickými úvahami dospel k záveru, že je v záujme maloletej G., aby jej potreby boli
uspokojované v takom obmedzenom rozsahu, ako to príjem matky dovoľuje. Úvahy súdu o tom, že

nepreukázala, prečo žiada výživné vo výške 200 Eur mesačne neodpovedajú úprave postupu súdu v
Civilnom mimosporovom konaní so zreteľom na najlepší záujem dieťaťa. Výživné, ktoré navrhla určiť v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má zabezpečiť plnenie vyživovacej povinnosti zo strany
otca voči maloletej G. v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre jej blaho. Vychádzajúc z predpokladu, že súd
nespochybňuje samotnú existenciu maloletej G., dovolí si predpokladať, že súd rovnako nespochybňuje,

že maloletá G. tak, ako každý iný človek potrebuje jesť, obliekať sa, obúvať sa, umývať sa a navyše ako
dieťa má rôzne školské a iné potreby, ktoré sa nedajú zabezpečiť inak ako tým, že sa kúpia. Dodala,
že nie je potrebné dokazovať skutočnosti známe súdu z jeho činnosti, ako to vyplýva z CMP a z CSP.
Bez akéhokoľvek významu je konštatovanie súdu o tom, že sa vzdala práva odvolania proti rozhodnutiu
súdu o prerušení konania (sp. zn. 27P 396/2015). Návrh na prerušenie konania nepodala a súdom

oznámený zamýšľaný postup spočívajúci v nariadení znaleckého dokazovania z odboru psychológie, ak
by konanie nebolo prerušené, by opätovne znamenalo vystavenie maloletého dieťaťa ďalšiemu stresu,
ju viedlo k tomu, že rozhodnutie súdu rešpektovala. Ani táto skutočnosť, ako to vyššie uviedla, nemá
identifikovateľný vplyv k dôvodnosti jej návrhu a nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Úvaha súdu
o tom, že nepreukázala, že otec neprispieva na výživu dieťaťa, je pre ňu nepochopiteľná, keďže jej

nie je známe, akým spôsobom by mohla preukázať túto skutočnosť. Na rozdiel od tvrdenia súdu, túto
skutočnosť osvedčila uvedením podstatných faktov, ktorými sú to, že žije s maloletou G. v nájme a
zabezpečuje jej výživu výlučne sama. Žiadne iné skutočnosti, ani tvrdené, ani osvedčené neboli.

4. Otec dieťaťa, ktorému doručoval odvolanie matky odvolací súd, sa v zákonnej lehote k odvolaniu
matky nevyjadril.

5. Kolízny opatrovník dieťaťa sa k odvolaniu matky nevyjadril.

6. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa ust. § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.8. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 a § 66 CMP
a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípadne neboli ku dňu
jeho rozhodnutia splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože matka
neosvedčila naliehavosť potreby predbežnej úpravy vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu nariadením

neodkladného opatrenia vyplývajúce zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom uznesení.
Podľa ust. § 366 CMP možno povinnej osobe uložiť povinnosť platiť výživné len v nevyhnutnej miere tak,
aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie nevyhnutných životných nákladov oprávneného, pričom nie je
rozhodujúce, že povinný je schopný plniť vyššie dávky výživného. Kritéria určovania rozsahu vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom vo veci samej vyplývajú z ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine, ktorými sú

možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ako aj odôvodnené potreby dieťa s tým, že dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Tento rozsah je však zásadne odlišný od neodkladného
opatrenia, ktorý je daný len nevyhnutnosťou. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia
správne konštatoval, že matka neosvedčila naliehavosť potreby predbežnej úpravy vyžadujúcej si
okamžitý zásah súdu nariadením neodkladného opatrenia s poukazom na to, že výchova a výživa

maloletej G. je riadne zabezpečená matkou majúcou príjem 1.234,08 Eur postačujúci na zabezpečenie
základných potrieb dieťaťa, nota bene nie je možné uzavrieť, že by uspokojovanie nevyhnutných potrieb
dieťaťa bolo ohrozené. Odvolací súd zastáva rovnaký názor, ako súd prvej inštancie, že aj keď rodičia
maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletej
G. nevyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov, t.j. určenie výživného, a to vzhľadom na deklarovaný

mesačný príjem matky, z ktorého matka dokáže maloletému dieťaťu zabezpečiť potrebnú výživu v
nevyhnutnom rozsahu. Z tohto dôvodu argumentácia matky v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a odvolaní proti zamietajúcemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie môže mať relevanciu pre
rozhodnutie súdu v merite veci, nie však pre bezodkladnú ingerenciu súdu do pomerov účastníkov
konania formou nariadenia neodkladného opatrenia. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne vo

veci rozhodol, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil
a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.

11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).