Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 20, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Tos/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117010147
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8117010147.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Moniky Halkociovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20.06.2017,
v trestnej veci ods. I. C. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a iné, v konaní o
sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 4Pp/11/2017 zo dňa 01.03.2017,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť ods. I. C..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 1
Tr. poriadku návrh o podmienečné prepustenie ods. I. C. z výkonu trestu odňatia slobody uloženého
mu trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 3T/10/2014 zo dňa 28.01.2014 v trvaní 23
mesiacov a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová

Ves sp. zn. 3T/87/2013 zo dňa 22.10.2013 v trvaní 21 mesiacov, zamietol.

Proti tomuto uzneseniu hneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí podal
odsúdený sťažnosť, ktorú následne písomne zdôvodnil v podstate tým, že napadnutým uznesením
boli porušené jeho práva na spravodlivý proces, lebo sudca ho vopred, bez prejednania jeho sťažnosti,
upovedomoval, aby ju vzal späť, inak podanú žiadosť zamietne a namietal aj to, že okresný súd sa

nezaoberal jeho žiadosťou, aby vykonal dokazovanie a prihliadal na to, že pred nástupom výkonu trestu
odňatia slobody pracoval.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. poriadku
správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie
predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia, pričom zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je

dôvodná.

Súd prvého stupňa správne zistil, že I. C. bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov sp.
zn.3T/10/2014zodňa28.01.2014zaprečinkrádežepodľa§212ods.2písm.a/Tr.zákona,začomubol
uložený trest odňatia slobody v trvaní 23 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, pričom do výkonu tohto trestu mu bola započítaná vydávacia väzba od 23.12.2014

do 11.03.2015 a doba obmedzenia osobnej slobody od 11.03.2015 do 12.03.2015. Spôsob výkonu
tohto trestu bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Nt/53/2016 zo dňa 28.07.2016
zmenený tak, že odsúdený bol preradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Uvedený trest odňatia slobody vykonal dňa 23.11.2016, pričom zároveň nastúpil výkon súhrnného trestu
odňatia slobody v trvaní 21 mesiacov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová
Ves sp. zn. 3T/87/2013 zo dňa 22.10.2013, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže

podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, a ktorým bol zrušený výrok o treste v rozsudku
Okresného súdu Trebišov sp. zn. 0T/157/2012 zo dňa 20.11.2012, ktorým bol odsúdený za prečinmarenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, a do výkonu ktorého
mu uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/87/2013 zo dňa 12.10.2015 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/23/2015 zo dňa 04.09.2015 bola započítaná doba

predchádzajúceho výkonu trestu od 20.11.2012 do 20.06.2013.

Pokiaľ ide o priebeh výkonu trestu odňatia slobody, okresný súd vychádzal z hodnotenia odsúdeného
Ústavom na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov zo dňa 10.02.2017, z
ktorého vyplynulo, že odsúdený nastúpil výkon trestu v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon

trestu odňatia slobody Košice dňa 12.03.2015 a dňa 24.03.2015 bol eskortou premiestnený do Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová, v ktorom bol na základe slušného
správania a pozitívneho plnenia stanoveného základného programu zaobchádzania dňa 10.12.2015
disciplinárne odmenený pochvalou, a takto bol odmenený aj druhýkrát za dlhodobé plnenie svojich
povinností vyplývajúcich z ústavného poriadku a časového rozvrhu a na primeranú participáciu na plnení
stanoveného programu zaobchádzania. Jeho správanie sa viedlo k zaradeniu do výchovného kolektívu

s miernejšou diferenciačnou skupinou, než do akej bol zaradený pri nástupe výkonu trestu a k preradeniu
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odo dňa 16.08.2016 odsúdený pokračoval
vo výkone uloženého trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu, ktoré predmetné hodnotenie
podalo, pričom odo dňa 17.08.2016 odsúdený vykonáva uložený trest odňatia slobody v mieste výkonu
trestu v Sabinove, kde si podľa tohto hodnotenia plní základné povinnosti, interné normy neporušuje,

zásady osobnej a kolektívnej hygieny dodržiava a z tohto hodnotenia nevyplýva, že by jeho správanie
nebolo v súlade s ústavným poriadkom, no počas výkonu trestu v Ústave na výkon väzby a ústavu na
výkon trestu odňatia slobody Prešov už nebol ani disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný.
Uvedené hodnotenie ďalej konštatuje, že resocializačná prognóza odsúdeného vzhľadom na vysokú
recidívu a stupeň dosiahnutého vzdelania sa javí ako menej priaznivá a riziko jeho sociálneho zlyhania

do budúcna je stredné, a preto ho síce odporúča podmienečne prepustiť, avšak s dohľadom.

Správne súd prvého stupňa poukázal na znenie ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., podľa
ktorého súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu
plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať,

že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice
uloženéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyaleborozhodnutímprezidentaSlovenskejrepubliky
zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Aktuálne teda odsúdený vykonáva trest odňatia slobody spolu vo výmere 44 mesiacov nepretržite,

ktorý mu bol uložený za prečiny. Začal ho podľa správy o nastúpení trestu vykonávať dňa 12.03.2015
po tom, čo mu bola započítaná vydávacia väzba od 23.12.2014 do 11.03.2015 a doba obmedzenia
osobnej slobody od 11.03.2015 do 12.03.2015 a doba predchádzajúceho výkonu trestu od 20.11.2012
do 20.06.2013, a teda podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zákona pre splnenie formálnych podmienok
pre podmienečné prepustenie bolo nevyhnutné, aby vykonal aspoň polovicu uloženého trestu odňatia

slobody, čo sa stalo 23.03.2016.

Ajkeďpodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobodyniejemimoriadnyminštitútom,ktorýby
súd mal aplikovať len výnimočne, na podmienečné prepustenie odsúdený nemá automatický nárok, ale
súd ho môže použiť len za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to tak formálneho charakteru,

ktorým je vykonanie v prejednávanej veci polovice súdom uloženého trestu odňatia slobody, ako aj
materiálneho charakteru, a to preukázanie polepšenia odsúdeného, pričom vykonané dokazovanie
musí jednoznačne viesť k pozitívnemu záveru, že odsúdený sa svojím správaním a plnením povinností
skutočne polepšil, čo znamená, že už doterajší výkon trestu bol postačujúci pre naplnenie účelu trestu,
ktorým je najmä prevýchova odsúdeného tak, aby viedol riadny život a jeho ďalší výkon preto už nie

je potrebný. Pokiaľ teda súd na základe vykonaného dokazovania nedospeje k bezpečnému záveru,
že odsúdený sa polepšil, nemôže odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť,
pričom nemôže ďalej skúmať, či trest uložený pôvodným rozhodnutím, ktorý je trestom zákonným,
je primeraný, alebo naopak neprimerane prísnym, pretože v opačnom prípade by išlo o neprípustné
preskúmavanie právoplatného rozhodnutia súdu mimo rámca mimoriadnych opravných prostriedkov.

Taktiež dobré správanie odsúdeného v dôsledku motivácie podmienečným prepustením z výkonu trestu
odňatia slobody nie je prejavom, že sa odsúdený polepšil, pretože v prípade jeho prepustenia, teda po
odpadnutí motivácie dobrého správania, niet záruky, že odsúdený povedie riadny život.K splneniu materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia
slobody, podľa názoru krajského súdu, teda dôjde až vtedy, keď odsúdený sa vo výkone trestu odňatia
slobody dobre správa, pretože si uvedomuje nesprávnosť svojho doterajšieho konania spočívajúceho

v páchaní trestnej činnosti, je odhodlaný viacej takto nekonať a aktívne prejavuje snahu po náprave
objektivizovanú disciplinárnymi odmenami. Len pasívne prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu
odňatia slobody pre podmienečne prepustenie z výkonu takéhoto trestu zjavne stačiť nebude.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania, aj krajský súd

dospel k záveru, že aj keď formálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, a to vykonanie polovice uloženého trestu, boli splnené, vykonané dokazovanie neviedlo k
dostatočne odôvodnenému záveru, že sa odsúdený už doterajším výkonom trestu polepšil, a preto jeho
ďalší výkon nie je potrebný.

Nemožno prehliadnuť, že odsúdený napriek tomu, že bol vo výkone trestu odňatia slobody po dobu viac

ako 27 mesiacov, získal len dve disciplinárne odmeny.

Dobré správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, je potrebné preto hodnotiť len ako
prispôsobeniesapodmienkamvýkonutrestuodňatiaslobody,motivovanénanajvýšsnahouodsúdeného
byť podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, nesvedčí však aj o tom, že odsúdený

sa naozaj už doterajším výkonom trestu odňatia slobody polepšil, a že už po doterajšom výkone trestu
odňatia slobody môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a že preto jeho ďalší
výkon už nie je potrebný.

Z odpisu registra trestov vyplýva aj skutočnosť, že odsúdený I. C. v minulosti bol už podmienečne

prepustený z výkonu uloženého trestu odňatia slobody, a to dokonca dva krát. Rozsudkom Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/120/1995 zo dňa 03.08.1995 bol odsúdený za trestný čin krádeže
podľa § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. zákona /Zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov/ spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona /Zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon
v znení neskorších predpisov/, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 1 rok so zaradením

do nápravnovýchovného ústavu pre mladistvých, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený dňa
15.08.1996 na skúšobnú dobu 3 roky. V skúšobnej dobe sa síce osvedčil, no následne bol za spáchanie
obdobnej trestnej činnosti odsúdený Okresným súdom Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp.
zn. 4T/464/1998 na trest odňatia slobody na 20 mesiacov so zaradením do druhej nápravnovýchovnej
skupiny, ktorý výrok o treste bol zrušený rozsudkom toho istého súdu sp. zn. 5T/149/2001 zo dňa

13.06.2001, ktorým bol odsúdený za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona /Zákon č.
140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov/ na súhrnný trest odňatia slobody na 4 roky so
zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny, z výkonu ktorého bol dňa 22.04.2003 podmienečne
prepustený so skúšobnou dobou na 5 rokov, v ktorej sa však neosvedčil a uložený trest tak v celom
rozsahu vykonal dňa 14.03.2010. Ani podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

uloženého za závažnejší trestný čin, ani jeho úplný výkon neviedli k tomu, aby odsúdený prestal páchať
trestné činy, pretože od 14.03.2010 až do uloženia trestov odňatia slobody, z výkonu ktorých žiadal
podmienečneprepustiť,bolspolu4krátodsúdený,ztohodvakrátzaobdobnúmajetkovútrestnúčinnosť,
pričom vo všetkých týchto odsúdeniach vykonal celé uložené tresty odňatia slobody, spolu v dĺžke 3
roky a 6 mesiacov.

Ani tieto skutočnosti nenasvedčujú tomu, aby bolo možné predpokladať, že ods. I. C. už po doterajšom
výkone trestu odňatia slobody v budúcnosti povedie riadny život a že preto jeho ďalší výkon už nie je
potrebný.

Nemožno sa stotožniť s námietkou odsúdeného týkajúcou sa toho, že by sa okresný súd
odmietol zaoberať takou okolnosťou, akou bolo zamestnanie odsúdeného pred nástupom do výkonu
predmetných trestov odňatia slobody. Už v hodnotení odsúdeného ústavom, kde tresty vykonáva,
bolo v jeho prospech zohľadnené, že odsúdený bol pred nástupom výkonu trestov odňatia slobody
zamestnaný. Aj zo samotného návrhu odsúdeného vyplynulo, že sa mu vyskytla možnosť pracovať

tam, kde pracoval pred nástupom do výkonu trestu. Tieto skutočnosti okresný súd zohľadnil, čo vyplýva
aj zo samotného odôvodnenia napadnutého uznesenia a správne okresný súd postupoval, keď sa
neobmedzil len na zohľadnenie spôsobu života odsúdeného pred výkonom trestov odňatia slobody, ale
predovšetkým skúmal splnenie podmienok vyžadovaných v § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku, ktorýchúčelom je zistiť, či už doterajším výkonom uložených trestov odňatia slobody došlo k takému stupňu
dosiahnutia účelu trestu, že ďalší výkon pôvodne uložených trestov odňatia slobody nie je potrebný.

Z predloženého spisu nevyplýva, že by odsúdený namietal postup konajúceho sudcu súdu prvého
stupňa na verejnom zasadnutí, na ktorom, či už v rámci svojho výsluchu alebo aj kedykoľvek
až do skončenia verejného zasadnutia, mohol námietky vzniesť a nevyplýva z neho ani žiadna
skutočnosť, ktorá by nasvedčovala zaujatému postupu konajúceho sudcu. Odsúdený pritom svoj návrh
na podmienečné prepustenie z výkonu horeuvedených trestov podal za okolnosti, že už skôr taký návrh

po jeho podaní vzal späť dňa 31.10.2016 v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
41PP/57/2016 ešte pred konaním verejného zasadnutia a opätovne podaný návrh na povolenie obnovy
konania vzal späť v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 33PP/74/2016, a to na
verejnom zasadnutí dňa 04.01.2017. V obidvoch prípadoch sa konanie o návrhoch odsúdeného na
podmienečné prepustenie z výkonu horeuvedených trestov odňatia slobody viedlo pred inými sudcami.
Niet teda dôvodu pochybovať, že pokiaľ by odsúdený skutočne mal pochybnosti o nezaujatosti sudcu,

ktorý o jeho návrhu rozhodol napadnutým uznesením, na verejnom zasadnutí by svoje námietky
oznámil. Za takých okolností musí krajský súd konštatovať, že procesný postup súdu prvého stupňa
predchádzajúci napadnutému uzneseniu bol v súlade s Trestným poriadkom, keďže odsúdený bol pred
vyhlásením napadnutého uznesenia vypočutý a dôkazy boli vykonané na verejnom zasadnutí podľa
pravidiel stanovených v tomto procesnom predpise, pričom krajský súd nezistil žiaden podklad pre

uznanie námietok odsúdeného voči postupu konajúceho sudcu súdu prvého stupňa.

Len pre úplnosť je potrebné dodať, že aj keď odsúdený podal žiadosť o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody dňa 27.01.2017 a okresný súd o nej rozhodol dňa 01.03.2017, a
teda okresný súd o žiadosti odsúdeného nerozhodol v rámci lehoty uvedenej v § 415 ods. 3 Tr. por.,

Trestný poriadok nespája márne uplynutie tejto lehoty s takým dôsledkom, ktorým by bolo podmienečné
prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Nepochybil preto súd prvého stupňa, keď žiadosť ods. I. C. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody zamietol, a krajskému súdu nezostávalo nič iné, len jeho sťažnosť postupom podľa §

193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietnuť.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.