Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoPr/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212210251
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8212210251.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobkyne Bc. W. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX U., zast. advokátkou JUDr. Blankou Nagyovou, so sídlom v
Košiciach, Štúrova 44, proti žalovanému ÚRAD PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY v Bardejove,
Dlhý rad 17, 085 01 Bardejov, IČO:37 937 774, o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1Cpr/3/2012-176 zo dňa
16.12.2013 takto

r o z h o d o l :

Po t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu vo vzťahu k
žalobkyne.

N e p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh v celom rozsahu zamietol. Ďalším výrokom vyslovil,
že účastníkom nepriznáva náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 16 ods.1, § 17 ods.1,3 písm.a/ bod
2 písm.b/, c/ a ods.4, § 18 písm.e/, f/, § 21, § 31, § 32 a § 33 (účinný v čase uzavretia dodatku 1 a
dodatku 2), § 56 účinného v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, § 55, § 46 ods.2, § 52
ods.1 písm.i/, § 52 ods.3, § 120, § 121, § 124, § 125, § 129 zákona č. 400/2009 Z.z. (Zákon o štátnej
službe), § 38 ods.1 a 4 Zákonníka práce a § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vyvodil, že:

A/ štátnozamestnanecký pomer žalobkyne vznikol na základe rozhodnutia o vymenovaní do štátnej
služby zo dňa 28.08.2008, č. BJ/2008/10821-17, pričom žalobkyňa bola vymenovaná do funkcie
samostatný radca, odbor štátnej služby: medzinárodná spolupráca, finančné prostriedky európskych
spoločenstiev, organizačný útvar: kancelária riaditeľa - vedúceho služobného úradu, referát EURES
a medzinárodných vzťahov, druh štátnej služby: dočasná štátna služba, s trvaním na dobu určitú
počas materskej a rodičovskej dovolenky Z.. S. F., so vznikom štátnozamestnaneckého pomeru dňa

01.09.2008, na služobnom úrade - Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov ( aj miesto výkonu
práce ). Pod nadobudnutí účinnosti Zákona (z. č. 400/2009 Z.z.) o štátnej službe v zmysle § 129 ods. 1
sa stala žalobkyňa štátnym zamestnancom podľa tohto zákona a rozhodnutie o vymenovaní, na ktorého
základe vznikol štátnemu zamestnancovi štátnozamestnanecký pomer podľa predpisov platných do 31.októbra 2009, sa považoval za služobnú zmluvu podľa tohto zákona. Teda z uvedeného vyplýva, že
služobná zmluva bola uzavretá v rámci dočasnej štátnej služby.
B/ následne Dodatkom č. 1 zo dňa 26.11.2010 došlo k vykonaniu zmien v služobnej zmluve

dohodou takto : zmena štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením s dátumom zmeny
štátnozamestnaneckého pomeru k 01.12.2010 a zmena štátnozamestnaneckého pomeru na dobu
neurčitú. Obsahom dodatku je aj: 1. Charakteristika najnáročnejších činností vykonávaných štátnym
zamestnancom: samostatné odborné činnosti na oddelení informačno - sprostredkovateľských služieb
a EURES poradenstva, referát sprostredkovateľských služieb. 2. Organizačný útvar : odbor služieb a

nástrojov zamestnanosti, oddelenie informačno - sprostredkovateľských služieb a EURES poradenstva,
referát sprostredkovateľských služieb. 3. Úväzok: 0,8. 4. Obe strany tento dodatok riadne prečítali, jeho
obsahu porozumeli a súhlasia s ním. Ostatné často služobnej zmluvy ostávajú nezmenené. Dodatok je
vyhotovený v dvoch vyhotoveniach, jedno obdrží služobný úrad a jedno žalobkyňa. 5. dátum 26.11.2010
a podpisy žalobkyne a žalovaného (vedúci služobného úradu - P. R.).
C/ Dodatkom č. 2 zo dňa 03.01.2011 došlo k vykonaniu zmien v služobnej zmluve dohodou takto :

zmenaštátnozamestnaneckéhopomerutrvalýmpreloženímsdátumomzmenyštátnozamestnaneckého
pomeru k 01.01.2011 a zmena štátnozamestnaneckého pomeru na dobu neurčitú. Obsahom dodatku
je aj : 1. Úväzok 100%. 2. Obe strany tento dodatok riadne prečítali , jeho obsahu porozumeli a
súhlasia s ním. Ostatné často služobnej zmluvy ostávajú nezmenené. Dodatok je vyhotovený v dvoch
vyhotoveniach, jedno obdrží služobný úrad a jedno žalobkyňa. 5. dátum 03.01.2011 a podpisy žalobkyne

a žalovaného (vedúci služobného úradu - P. R.).
D/ Žalobkyňou a žalovaným (v osobnom spise žalobkyne) boli predložené aj dodatky č. 1 a 2, kde je na
prvých stranách uvedená zmena oproti vyššie uvedeným zneniam v časti: druh štátnej služby: dočasná
štátna služba, ktorá trvá po dobu určitú počas materskej a rodičovskej dovolenky Z.. S. F.. K uvedeným
zmenám malo dôjsť podľa tvrdení žalobkyne po nátlaku zo strany žalovaného a jeho zamestnancov.

Uvedené však v konaní nebolo náležité preukázané ani výpoveďami svedkov. E/ Oznámením zo dňa
26.09.2012, č.sp. Bj/2012/14952-96 ( čl. 9 ) žalovaný žalobkyni oznámil skončenie dočasnej štátnej
služby. Uviedol, že podľa § 46 ods. 2 v nadväznosti na § 17 ods. 1 a ods. 3 písm. a) bod 2 z.č. 400/2009
Z.z. jej oznamuje, že jej dočasná štátna služba končí dňom 3.10.2012 z dôvodu nástupu dňa 04.10.2012
Z.. S. F. po materskej a rodičovskej dovolenke, na ktorej miesto bola prijatá. Z výpovede žalobkyne

vyplýva, že uvedené oznámenie jej bolo doručované na pracovisku dňa 28.09.2012 (po návrate zo
služobnej cesty), avšak neprevzala ho, bolo jej doručované poštou (cit. : Odmietla to oznámenie prevziať
a podpísať, tak jej to bolo doručené, vrátane všetkých dokladov poštou ). O jej vedomosti o obsahu
oznámenia svedčí aj jej podanie zo dňa 01.10.2012, v ktorom sa odvoláva na uvedené oznámenie.
Považuje ho za neplatné vzhľadom ku skutočnosti, že má štátnozamestnanecký pomer na dobu neurčitú

na základe Dodatku č. 1 a č. 2 k služobnej zmluve. Uviedla, že je PN a že po skončení PN nastúpi
na svoje pôvodné miesto. Jednalo sa o oznámenie podľa § 52 ods. 3 Zákona a súd má za to, že ho
možno považovať za doručené v zmysle § 38 ZP v spojení s § 120 Zákona, keďže ho žalobkyňa odmietla
prevziať na pracovisku.
F/Následne prebehla medzi stranami sporu písomná komunikácia (viď vyššie).

G/ Dňa 03.10.2012 vydal žalovaný žalobkyni potvrdenia žalovaného o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 03.10.2012, z ktorého vyplýva, že sa končí
štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca - žalobkyne vo funkcii samostatný radca, druh
štátnej služby dočasná štátna služba s dátumom 03.10.2012 z dôvodu uplynutia dočasnej štátnej služby
a vydal jej všetky potrebné potvrdenia, ako to vyplýva z predloženého osobného spisu.

H/ Z výpovedí svedkov vyplynulo, že dochádzalo k rozhovorom so zamestnancami z dôvodu
organizačných zmien a že sa dokonca riešili chyby v dodatkoch č. 1 a 2 v smere ich opravy podľa zák. o
štátnej službe, ktoré ako vyplýva z predložených písomnosti boli vykonané (všetky listiny sa nachádzajú
v osobnom spise žalobkyne). Nebol preukázaná diskriminácia, či nátlak na žalobkyňu.
I/ Z potvrdenia o príjme žalobkyne za obdobie od 01/2012 do 10/2012 vyplýva, že jej priemerný mesačný

príjem bol za uvedené obdobie vo výške 447,52 Eur, priemerná mesačná mzda vo výške 446,13 Eur,
zamestnanec bol neschopný práce od 01.10.2012 do 03.10.2012.
J/Z registračného listu pre Sociálnu poisťovňu zo dňa 04.10.2012 vyplneného odporcom na meno Z..
S. F. (čl. 129 - 130) vyplýva, že mala prerušené obdobie poistenia od 27.07.2010 do 03.10.2012 (RD
- rodičovská dovolenka).

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že pre právne posúdenie uplatneného nároku bolo potrebné sa
zaoberať služobnou zmluvou žalobkyne v znení jej Dodatkov č. 1 a 2 a teda jednoznačne ustáliť, či došlo
k zmene druhu štátnej služby z dočasnej štátnej služby na stálu štátnu službu tak, ako to tvrdí žalobkyňa.5. Ako vyplýva z vyššie zistených skutočností, Dodatkami č. 1 a č. 2 (v pôvodnom znení) došlo k
zmenám v služobnej zmluve žalobkyne s uvedením zmien štátnozamestnaneckého pomeru so zmenou

štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením na dobu neurčitú, pričom táto zmena na dobu
neurčitú je uvedená v oboch Dodatkoch. Následne došlo (so súhlasom žalobkyne) k ich oprave, kde je
na prvých stranách uvedená zmena oproti pôvodným Dodatkom v časti : druh štátnej služby : dočasná
štátna služba, ktorá trvá po dobu určitú počas materskej a rodičovskej dovolenky Z.. S. F..

6. Z citovaných ustanovení Zákona vyplýva, že dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu a
trvá, pokiaľ trvá dôvod na zastupovanie, v tomto prípade na zastupovanie štátneho zamestnanca podľa
§ 17 ods. 3 písm. a) Zákona (ktorý je na materskej dovolenke, na dovolenke, alebo na rodičovskej
dovolenke; Z.. F.). Ani z jedného z Dodatkov (v ktoromkoľvek znení) neplynie, aby došlo u žalobkyne
k zmene druhu štátnej služby z dočasnej štátnej služby, do ktorej bola prijatá na základe rozhodnutia,
teraz služobnej zmluvy. Dokonca v Dodatkoch sa konštatuje, že ostatné časti služobnej zmluvy ostávajú

nedotknuté a nezmenené (teda pôvodné prijatie žalobkyne do štátnozamestnaneckého pomeru). Je
pravdou, že v pôvodných zneniach dodatkov sa udáva pojem: zmena štátnozamestnaneckého pomeru
trvalým preložením na dobu neurčitú, avšak v rámci intencií ust. § 31 a 32 Zákona (bez ohľadu
na to, či bol správne uvedený § 31 ods. 1 písm. g) či h ) Zákona), teda vo vzťahu k ust. Zákona
upravujúcim zmenu štátnozamestnaneckého pomeru, kde sú taxatívne uvedené dôvody jeho zmeny.

Len tam uvedené dôvody majú za následok zmenu štátnozamestnaneckého pomeru (§ 31), na ktoré
sa ďalej samozrejme vzťahuje ust. § 32 Zákona a to že je možné ich vykonať (okrem iného) buď
trvalým alebo dočasným preložením. Ako vyplýva z cit. ust. § 31 Zákona, zmena druhu štátnej služby
nie je možná a v tomto prípade nie je možná ani na základe iných ustanovení Zákona. V pôvodných
dodatkoch je uvedená presná formulácia zmeny štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením

(na dobu neurčitú), avšak uvedené je nutné v zmysle cit. ust. vykladať len v ich intenciách a teda v
zmysle zákonných dôvodov zmeny štátnozamestnaneckého pomeru. Ak by došlo u žalobkyne k zmene
druhu štátnej služby (čo zákon nepripúšťa), došlo by ku konaniu v rozpore so Zákonom a s poukazom
na § 121 ods. 1 Zákona s použitím § 39 OZ a § 41 OZ by sa jednalo o neplatný právny úkon, v
tomto prípade v časti. K argumentácii žalobkyne týkajúcej sa znenia § 20 ods. 1 Zákona je nutné

uviesť, že áno, je možné voľné štátnozamestnanecké miesto (ktoré v podľa vyjadrení žalovaného a
všeobecne známemu znižovania počtu zamestnancov v štátnej správe) obsadiť aj preložením štátneho
zamestnanca; avšak ako vyplýva z cit. ust. § 33 Zákona bezprostredne nadväzujúceho na ust. § 31 a
32 Zákona (v rámci časti - 4. Hlavy - zmena štátnozamestnaneckého pomeru ), uvedené preloženie je
možné vykonať len mimo zmeny druhu štátnej služby a to v rámci zmeny napr. odboru štátnej služby v

rámci služobného úradu či iného služobného úradu a pod (viď presné znenie § 33 Zákona). Preložením
sa obsadí voľné štátnozamestnanecké miesto, avšak v rámci existujúceho štátnozamestnaneckého
pomeru (či už v dočasnej štátnej služby či stálej štátnej služby). Z toho plyne záver, že preloženie
podľa § 20 ods. 1 Zákona sa rovnako nedotýka zmeny druhu štátnej služby a že sa vzťahuje na
zmenu štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 31 a nasl. Zákona, tak ako to súd vyhodnotil vyššie.

Súd prvej inštancie tiež pripomenul, že k skončeniu štátnozamestnaneckému pomeru u žalobkyne
došlo na základe zákona, nie na základe rozhodnutia služobného úradu a to ukončením doby trvania
zastupovania Z.. S. F. počas jej rodičovskej dovolenky žalobkyňou, ako vyplýva z preložených dôkazov
s poukazom na § 18, § 46 ods. 2 a § 52 ods. 1 písm. i) Zákona. Zákon v § 52 ods. 3 Zákona vyžaduje
vydanie písomného potvrdenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona, pričom

túto povinnosť si žalovaný riadne a včas splnil. Zistené skutočnosti nemohli u žalobkyni v žiadnom
prípade vyvodiť záver o tom, že u nej došlo k zmene druhu štátnej služby a to z dočasnej na štátnu
službu stálu.

7. Nevykonanie dôkazov, ktoré navrhla žalobkyňa (výsluch svedka) súd prvej inštancie odôvodnil tým,

že jeho výsluchom by sa na záveroch rozhodnutia nič nezmenilo. S ohľadom na vyššie uvedené nebolo
možné prihliadnuť na tvrdenia žalobkyne a jej návrhu vyhovieť. Ku skončeniu štátnozamestnaneckého
pomeru došlo zo zákonných dôvodov a preto nemôže byť neplatné ako tvrdí žalobkyňa. Rovnako súd
zamietol uplatnený nárok na náhradu funkčného platu pre neplatné skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru, keďže neboli splnené podmienky dané na jeho priznanie. Súd vo veci vykonal rozsiahle

dokazovanie, postačujúce na skutkové a právne zhodnotenie veci, pričom dôkazy zhodnotil jednotlivo
aj vo vzájomných súvislostiach.8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust.§ 142 ods.1 Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30.06.2016(ďalej O.s.p.). Účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo
žalobkyňa bola v konaní neúspešná a úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil návrhom

podľa § 151 O.s.p.

9. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalobkyňa. Právne odôvodnila svoje odvolanie ust.§
205 ods.2 písm.a/, b/, c/, d/ a f/ O.s.p. Podľa názoru žalobkyne súd prvej inštancie dospel na základe
nedostatočného a nesprávneho vyhodnotenia dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a

jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva,
že tento pri rozhodovaní o predmete konania zohľadňoval pri svojom vyhodnotení spolu 10 dôkazov
tak ako ich uviedol v treťom odstavci a to postupne na stranách 22 a 23 napadnutého rozsudku.
S hodnotením dôkazov, účastníckych i svedeckých výpovedí, tak ako sa s nimi vyporiadal súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku sa žalobkyňa nemôže stotožniť. Súd dôsledne neakceptoval základnú
zásadu hodnotenia dôkazov v súlade s ust. § 132 O.s.p., v zmysle ktorého súd dôkazy hodnotí

podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Túto
zásadu si súd vysvetlil tak, že stačí vychádzať z toho, čo povie účastník konania v jednotlivých
podaniach alebo na jednotlivých pojednávaniach. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je len popisným
premietnutím zápisníc z jednotlivých súdnych pojednávaní Jeho vyhodnotenie, resp. aj zdôvodnenie je

nepresvedčivé, svojvoľné a zmätočné. Naviac, má žalobkyňa za to, že odôvodnenie rozsudku súdu
trpí nepreskúmateľnosťou, lebo z jeho odôvodnenia ani nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp. jeho
právne závery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami a z nich v žiadnej možnej
interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.

10. Je pravdou, že podľa ust. § 129 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z. z. platí, že štátny zamestnanec,
ktorý na základe vymenovania podľa predpisov platných do 31.10.2009 vykonáva štátnu službu k
31.10.2009 sa považuje sa štátneho zamestnanca podľa tohto zákona. Na tohto štátneho zamestnanca
sa nevzťahujú ustanovenia o adaptačnom vzdelávaní. Rozhodnutie o vymenovaní, na ktorého základe

vznikol štátnemu zamestnancovi štátnozamestnanecký pomer podľa predpisov platných do 31. októbra
2009 sa považuje za služobnú zmluvu podľa tohto zákona. Za najnáročnejšie činnosti vykonávané
štátnym zamestnancom podľa § 27 ods. 2 písm. h/ sa považujú najnáročnejšie činnosti uvedené v
opise činností štátnozamestnaneckého miesta k 31. októbru 2009. Avšak vo vzťahu k ust. § 130 ods.4
zákona č. 400/2009 Z.z., v ktorom sa konkrétne uvádza vzťah štátnozamestnaneckého pomeru

štátneho zamestnanca vykonávajúceho tento pomer v dočasnej službe platí, že štátnozamestnanecký
pomer štátneho zamestnanca, ktorý k 31.10.2009 vykonáva dočasnú štátnu službu na základe
vymenovania na zastupovanie štátneho zamestnanca na voľnom štátnozamestnaneckom mieste do
doby vymenovania vybraného uchádzača do štátnej služby sa skončí najneskôr 30. apríla 2010. Pokiaľ
teda podľa argumentácie súdu vznikol žalobkyni štátnozamestnanecký pomer u žalovnaého od 01.

09. 2008 v zmysle Rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. 08. 2008 o vymenovaní do štátnej služby na
štátnozamestnanecké miesto, vo funkcii samostatný radca, v rámci dočasnej štátnej služby, tento mal
byť skončený so žalobkyňou práve vo vzťahu k ust. § 130 ods. 4 cit. zák. č. 400/2009 Z. z. najneskôr
k 30. 04. 2010, čo sa však v danom prípade nestalo. Nemôže preto žalobkyňa súhlasiť s názorom
súdu vyslovenom v poslednej vete tretieho odstavca, na strane 22 napadnutého rozsudku, že služobná

zmluva žalobkyne bola uzatvorená v rámci dočasnej štátnej služby. Pokiaľ žalovaný v zmysle svojho
Oznámenia (adresovaného žalobkyni) o účinnosti nového zákona o štátnej službe zo dňa
02.11.2009 a v zhode s vysloveným názorom súdu aplikoval vo vzťahu k štátnozamestnaneckému
pomeru žalobkyne, ako štátnej zamestnankyne v dočasnej štátnej službe do účinnosti zák. č. 400/2009
Z. z., jeho ust. §129 ods. 1, potom žalobkyňa, ktorá sa na základe vymenovania podľa skôr platného a

zrušeného predpisu (zák. č. 312/2001 Z. z.), platného do 31. októbra 2009 vykonávala štátnu službu, a
to v rámci dočasnej štátnej služby, k 31. októbru 2009, sa považovala za štátneho zamestnanca podľa
zákona č. 400/2009 Z. z, t. j. v rámci stálej štátnej služby u žalovaného (k 01.05.2010) preto, lebo
žalovaný so žalobkyňou preukázateľne neskončil štátnozamestnanecký pomer vykonávaný žalobkyňou
v dočasnej štátnej službe na základe vymenovania na zastupovanie Z.. F. najneskôr k 30. 04. 2010

tak ako to má na mysli ust. § 130 ods. 4 zák. č. 400/2009 Z. z. a tiež aj preto, lebo ust. § 129 ods. 1
zák. č. 400/2009 Z.z. ani nehovorí o žiadnom druhu štátnej služby (t.j. dočasnej alebo stálej). Naviac,
Oznámenie (adresované žalobkyni) o účinnosti nového zákona o štátnej službe zo dňa 02.11. 2009 súd
ani nevyhodnotil, pričom ani v tomto oznámení žalovaný nehovorí o druhu štátnej služby. Uvedenýmoznámením upozorňuje žalovaný žalobkyňu v tom smere, že Rozhodnutie žalovaného zo dňa 28. 08.
2008 o vymenovaní, na základe ktorého jej vznikol štátnozamestnanecký pomer sa podľa predpisov
platných k 31. 10. 2009 považuje za služobnú zmluvu podľa nového zákona o štátnej službe.

11. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že súd neposúdil dokumenty, t.j. Dodatok č. 1 zo dňa 26. 11. 2010
a Dodatok č. 2, zo dňa 03. 01. 2011 vo vzťahu k ust. § 27 zák. č. 400/2009 Z. z. o služobnej zmluve
a to aj napriek tomu, že žalobkyňa už vo svojom žalobnom návrhu tvrdila, že v zmysle uvedených
dokumentov je naďalej v štátnozamestnaneckom pomere u žalovaného na dobu neurčitú, lebo bola

trvalo preložená, a to na základe služobnej zmluvy tak ako to má na mysli § 27 zák. č. 400/2009 Z. z.
Z ustanovenia § 27 ods. 2 zák. č. 400/2009 Z. z. vyplývajú podstatné náležitosti, ktoré služobná zmluva
musí obsahovať. Preto žalobkyňa vo vzťahu k Dodatkom č. 1 a 2 zo dňa 26. 11. 2010 a 03. 01. 2011
poukázala najmä na ust. § 27 ods. 2, písm. j/ zákona, podľa ktorého musí služobná zmluva obsahovať
čas trvania dočasnej štátnej služby, ak ide o dočasnú štátnu službu. V zmysle obsahu Dodatkov č. 1
a 2 však tento údaj v nich už preukázateľne chýbal, resp. práve uvedenými dodatkami bol tento údaj

o dočasnej službe vzájomnou dohodou zrušený a nahradený novou dohodou o trvalom preložení na
dobu neurčitú, ktorá okolnosť nemôže ostať bez povšimnutia. Na druhej strane však súd vyhodnotil
neskoršiu zámernú výmenu prvých strán listov uvedených Dodatkov č. 1 a č. 2, vykonaných úmyselne
zo strany žalovaného na ťarchu žalobkyne, aj napriek jej rezolútnemu nesúhlasu s takýmito praktikami
ako jej údajný „súhlas k oprave“ tak, ako to súd prvého stupňa uvádza v prvom odstavci na 24 strane

napadnutého rozsudku. S týmto vyhodnotením sa však žalobkyňa nemôže zmieriť a nesúhlasí. Nie je
totiž pravdivá a ani logická argumentácia, že so súhlasom žalobkyne malo následne dôjsť k „oprave“
Dodatkov č. 1 a 2 tak, že sa jednoducho v osobnom spise žalobkyne žalovaný vymenil prvé strany
listov. Túto zvláštnu „opravu" súd odobril v prospech žalovaného aj napriek tomu, že išlo preukázateľne
o falšovanie listiny a nie o jej opravu, a to takmer po 8-mich mesiacoch od podpisu dodatkov. Preto

žalobkyňa vyčíta súdu túto okolnosť, že dôsledne neskúmal súvislosti, resp. okolnosti tejto zjavne
nechcenej „opravy" zo strany žalobkyne. Zo strany súdu došlo k legalizovaniu páchania nekalých praktík
u odporcu. Preto sa žalobkyňa nemôže zmieriť s tým, že takto týmto napadnutým rozhodnutím môže byť
bezpečným spôsobom pre všetkých aktérov podivne schválenej „opravy" Dodatkov č. 1 a 2 naplnená
skutková podstata ďalšieho trestného činu, a to podnecovania a schvaľovania trestného činu v zmysle

§ 337 a § 338 Trestného zákona. Súd v prvom odstavci na strane 23 napadnutého rozsudku uviedol, že
k „zmenám" prvých strán listín malo dôjsť podľa tvrdení žalobkyne po nátlaku voči žalobkyni zo strany
žalovaného a jeho zamestnancov, uvedený nátlak voči žalobkyni však v konaní nebol preukázaný a
to ani výpoveďami svedkov. Takýmto spôsobom súd definitívne neodsúdil a fakticky legalizoval nekalé
praktiky manipulácie žalovaného s osobným spisom žalobkyne, a to vo vzťahu k tvrdenej „oprave“, alebo

„zmene“ citovaných dodatkov zo dňa 26. 11. 2010 a zo dňa 03. 01. 2011. V tejto súvislosti žalobkyňa
poukázala na zmysel predmetu a pôsobnosti zák. č. 400/2009 Z.z., konkrétne na ust. § 1 ods. 2, 3, §
4 ods.4.

12. Žalobkyňa má za to, že jej ľudská dôstojnosť utrpela u žalovaného preukázateľne ujmu práve tým,

že aj vypočutí svedkovia ani nepopreli, že bolo voči žalobyni konané kolektívne rokovanie zo strany
žalovanéhotakmerpo8-michmesiacochodriadnehouzatvoreniaobsahuadohôduvedenýchvDodatku
č. 1 zo dňa 26. 11. 2010 a v Dodatku č. 2 zo dňa 03. 01. 2011. Toto kolektívne rokovanie zo strany
žalovaného sa konalo s odstupom 8-mich mesiacov, so zjavným zámerom žalovaného a jeho výčitkami
voči osobe žalobkyne preto, že práve ona je zodpovedná za údajne nesprávny obsah znenia Dodatku

č. 1 a Dodatku č. 2. Ďalej žalobkyňa poukázala na fakt, že pri uzatváraní dodatkov boli nesporne
účastníkmi dohody o obsahu týchto dodatkov jednak žalobkyňa ako štátny zamestnanec a žalovaný,
zastúpený vedúcou služobného úradu, p. P. R., ktorú však súd odmietol vypočuť v konaní pred súdom.
Pritom žalobkyňa poukazuje na amorálnosť konania žalovaného, že po takmer 8-mich mesiacoch od
riadneho uzatvorenia obsahov a dohôd uvedených v Dodatkoch č. 1 a č. 2 bola žalobkyňa predvolaná

pred väčšiu skupinu vedúcich štátnych zamestnancov žalovaného, kde došlo fakticky k jej kolektívnemu
pranierovaniu zo strany vedúcej služobného úradu a H.. R. ako vedúcej osobného úradu u žalovaného,
za obsah dohôd navrhovaných a uzatvorených pred niekoľkými mesiacmi práve žalovaným. Žalobkyňa
má za to, že súd rozhodol predčasne, lebo ňou navrhované dôkazy odmietol vykonať. Odmietnutím
žalobkyňou požadovaných dôkazov súd otázku neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

fakticky odobril v prospech žalovaného a to len na základe ním predložených, či naučených výpovedí.

13. Ďalej žalobkyňa poukázala na oznámenie žalovaného zo dňa 26.09.2012, o ktorom bola žalobkyňa
informovaná na pracovisku žalovaného dňa 28. 09. 2012, ktorým jej žalovaný oznamoval že s ňou končídočasnúštátnuslužbuatodňom03.10.2012zdôvodunástupudňa04.10.2012Z..S.F.pomaterskeja
rodičovskej dovolenke, na ktoré miesto bola žalobkyňa prijatá. Nakoľko uvedené oznámenie žalovaného
zo dňa 26. 09. 2012 odmietla žalobkyňa dňa 28. 09. 2012 na pracovisku prevziať, súd ho považoval

za doručené. Oznámenie žalovaného považoval súd za oznámenie v zmysle ust.§ 52 ods.2 zákona č.
400/2009 Z.z., s čím sa však žalobkyňa nestotožňuje. Oznámenie nie je písomným potvrdením tak ako
to má na myslí ust. § 52 ods. 2 zák. č. 400/2009 Z. z. Takýmto podaním bolo až Potvrdenie o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona vydané žalovaným dňa 03. 10. 2012 a doručené
žalobkyni až 08. 10. 2012 a to v prílohe jeho písomného vyjadrenia zo dňa 04. 10. 2012. S okolnosťou,

že až dňa 08. 10. 2012 bolo žalobkyni doručené Potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru
sa súd nijako nevysporiadal a tento skutkový stav ani nevyhodnotil, resp. ho vyhodnotil tendenčné v
prospech žalovaného tak ako to vyplýva z bodu 7 na 23 strane napadnutého rozsudku. Žalobkyňa
poukázalaďalejnato,žeanizregistračnéholistupreSociálnupoisťovňuzodňa04.10.2012vyplneného
žalovaným na meno Z.. S. F. o tom, že táto zamestnankyňa mala prerušené obdobie poistenia od 27.
07. 2010 do 03. 10. 2012 nevyplýva, či skutočne menovaná štátna zamestnankyňa nastúpila na ten istý

organizačný útvar, prípadne, či s tou istou charakteristikou činností, ktoré boli dohodnuté v služobnej
zmluve u žalobkyne, ktorá ju mala zastupovať, a to na základe pôvodného Rozhodnutia žalovaného
zo dňa 28. 08. 2008 o vymenovaní žalobkyne do štátnej služby, t.j. pred zmenou, prípade potom po
zmene na služobnú zmluvu zmenenú na základe dodatkov zo dňa 26. 11. 2010 a následne zo dňa
03. 01. 2011 na dobu neurčitú. Súd ani neskúmal, kedy a na aké miesto, prípadne na aký organizačný

útvar nastúpila menovaná Z.. F.U. po ukončení svojej materskej dovolenky ani to do akej funkcie.
Napadnutý rozsudok považuje žalobkyňa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za arbitrárny a
tendenčný a to jednak, že súd úplne odignoroval všetky skutočnosti, ktoré svedčia v neprospech
žalovaného a súčasne sa stotožnil s ničím nepodloženými a nepreukázanými tvrdeniami žalovaného,
pričomanijednotlivésvedeckévýpovedenijako,anivovzájomnýchsúvislostiachnevyhodnotilvovzťahu

k štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne u žalovaného a jeho neplatnému skončeniu. Žalobkyňa
vyčíta súdu aj v rozsudku nesprávne a úplne nelogicky nezrozumiteľné vyhodnotenie jednak po
skutkovej, tak aj po právnej stránke uplatneného nároku žalobkyne. Súd konštatuje, že ani z jedného
z Dodatkov nevyplýva, že by došlo u žalobkyne k zmene druhu štátnej služby z dočasnej štátnej služby
do ktorej bola prijatá na základe rozhodnutia, teraz už služobnej zmluvy, na stálu štátnu službu. Ďalej

konštatuje, že sa v dodatkoch tiež konštatuje, že ostatné časti služobnej zmluvy ostávajú nezmenené a
nedotknuté. Potom tu súd bez akéhokoľvek vyhodnotenia súvzťažností v danej právnej veci pripúšťa, že
je pravdou, že v pôvodných zneniach dodatkov sa udáva pojem zmena štátnozamestnaneckého pomeru
trvalým preložením na dobu neurčitú, avšak v rámci intencií ust. § 31 a § 32 Zákona bez ohľadu na to,
či bol správne uvedený § 31 ods. 1, písm. g/, či h/ Zákona, teda vo vzťahu k ust. Zákona upravujúceho

zmenu štátnozamestnaneckého pomeru, kde sú taxatívne uvedené dôvody jeho zmeny. Žalobkyňa je
nútená namietať argumentáciu súdu vyslovenú v druhom odstavci na strane 24 napadnutého rozsudku,
kde tento súd uvádza, že z ust. § 31 Zákona vyplýva, že zmena druhu štátnej služby nie je možná a nie
je možná ani na základe iných ustanovení Zákona, pričom z tohto ustanovenia § 31 vôbec nevyplýva
aj napriek tomu, že súd prvého stupňa citoval ustanovenie § 31 zák. č. 400/2009 Z. z. na stranách 18

až 19 napadnutého rozsudku. Žalobkyňa má za to, že súdom takto zmätočne tvrdená argumentácia k
ustanoveniu § 31 zák. č. 400/2009 Z. z. vôbec nevyplýva. Naviac ustanovenie § 31 má 3 odseky a ust.
§ 32 má tiež 3 odseky, čo súd prvého stupňa riadne ani nevysvetlil. Žalobkyňa vyčíta súdu aj nesprávnu
a nelogickú argumentáciu na str. 24 a to čo do zmeny druhu štátnej služby (čo zákon nepripúšťa), došlo
by ku konaniu v rozpore so Zákonom a s poukazom na § 121 Zákona s použitím § 39 Občianskeho

zákonníka a § 41 Občianskeho zákonníka by sa jednalo o neplatný právny úkon, v tomto prípade v
časti. Či došlo, alebo nedošlo u žalobkyne k zmene štátnozamestnaneckého pomeru a v ako rozsahu
to súd ani poriadne nevysvetlil. Je však faktom, že tento súd sa nevyporiadal ani s tým ktorá dohoda
vo veci štátnozamestnaneckého pomeru vo vzťahu k stranám sporu je vlastne platná. Na strane druhej
súd formuláciou vyššie citovanej vety jednostranne ochraňuje - schvaľuje konanie žalovaného, a to v

rozpore so zásadou rovnosti práv účastníkov konania. V tejto súvislosti poukázala žalobkyňa na článok
46 ods.1 Ústavy SR, zároveň poukázala na ust.§ 157 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku a právny
názor vyslovený v Náleze Ústavného súdu III. ÚS 119/03-30 a IV. ÚS 115/03.

14. Aj napriek argumentácii žalobkyne týkajúcej sa znenia ust. § 20 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z.z., o ktorom

sa súd zmieňuje v druhom odstavci na strane 24 tak, že je možné voľné štátnozamestnanecké miesto
obsadiť aj preložením štátneho zamestnanca, avšak ako to vyplýva z ust. § 33 Zákona bezprostredne
nadväzujúceho na ust. § 31 a § 32 Zákona, je to možné vykonať len mimo zmeny druhu štátnej služby v
rámci služobného úradu, či iného služobného úradu a pod Tu tiež súd opätovne vyzdvihol len vyjadreniežalovaného o všeobecne známom znižovaní počtu zamestnancov v štátnej správe, pričom zo žiadneho
dôkazu nevyplýva, že strany sporu rokovali o znižovaní počtu zamestnancov v štátnej správe a to práve
vovzťahukžalobkyni.Baprávenaopakdohodamipodľadodatkovzodňa26.11.2010anáslednezodňa

03. 01. 2011 riešili podmienky stability štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne a to na dobu neurčitú.
Spor v danej právnej veci o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a náhradu funkčného
platu sa posunul do štádia zisťovania platnosti, či neplatnosti tzv. „pôvodných“ dodatkov uzatvorených
a podpísaných medzi stranami konania dňa 26. 11. 2010 a následne dňa 03. 01. 2011, oproti tzv.
„opraveným“, alebo „zmeneným“ dodatkom, ktoré však neboli nikdy ani uzatvorené a ani podpísané,

avšak žalovaný si ich neskôr svojvoľne patrične opravil výmenou prvej strany listiny tak, aby mohol
žalobkyni následne tvrdiť, že ani vlastne nebola trvalo preložená od 01. 12. 2010, či od 01. 01. 2011
na dobu neurčitú, na iný organizačný útvar, vrátane zmeny jej pracovného úväzku. Následne žalobkyňa
poukázala na ust.§ 153 ods.1 O.s.p. a znova na ust.§ 157 ods.2 a § 132 O.s.p. s tým, že súd nesprávne
vyhodnotil i skutkový stav priamo v rozpore so zásadou spravodlivej ochrany práv a oprávnených
záujmov strán sporu, bez akéhokoľvek vysvetlenia nebral do úvahy obsah listinných dôkazov, vyjadrení

svedkov, ako aj žalobkyne, na druhej strane tiež neprihliadol komplexne na celý obsah svedeckých
výpovedí, obsah listinných dôkazov, a to aj vo väzbe na vlastné vyjadrenia žalovaného, ktorý ani
nepoprel, že dodatky č. 1 a 2, z 26. 11. 2010 a z 03. 01. 2011 sú neplatné. Žalobkyňa nesúhlasí s
tým, že žalovaný si splnil povinnosť vydať písomné potvrdenie podľa § 53 ods. 3 Zákona o štátnej
služby. Z vykonaného dokazovania táto skutočnosť nevyplynula, lebo aj potvrdenie o skončení

štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona obdržala až dňa 08. 10. 2012, k čomu súd fakticky
ani neprihliadol a táto okolnosť ostala bez povšimnutia. Súd sa nijako nevyporiadal so skutočnosťou, že
so žalobkyňou bol uzatvorený štátnozamestnanecký pomer na dobu neurčitú, a preto jej tento nemohol
skončiť s poukazom na § 18, § 46 ods. 2 a § 52 ods. 1 písm. i/ Zákona tak ako to súd vyhodnotil
vo svojom napadnutom rozsudku. Závery a hodnotenia napadnutého rozsudku súdu vychádzajú preto

z nesprávneho právneho posúdenia veci, aj keď súd použil správny predpis, ktorý však nesprávne
aplikoval. Žalobkyňa má za to, že súd v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia
ani riadne nevysvetlil prečo žalobkyňa, ktorá prišla o svoje právo výkonu štátnozamestnaneckého
pomeru dojednaného na dobu neurčitú neplatným právnym úkonom žalovaného, ktorý jej oznámením,
zo dňa 26. 09. 2012, o ktorom bola žalobkyňa informovaná dňa 28. 09. 2012 v spojení s jeho potvrdením

o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona, doručeného jej dňa 08. 10. 2012, musí
znášať jeho negatívne dôsledky, keď všetkým zúčastneným musí byť jasné, že bola týmto konaním
žalovaného na svojich právach diskriminovaná a ukrátená.

15. Žalobkyňa zároveň zdôraznila, že aj keď bola zmluvnou stranou v zmysle Služobnej zmluvy,

ktorá nesporne bola uzavretá medzi ňou a žalovaným a teda o svoje nespochybniteľné právo na
určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo strany žalovaného v tomto konaní
ani nemohla prísť, preto jej konajúci odvolací súd v súlade s ustanoveniami Zákona č. 400/2009 Z. z.
a Ústavy SR musí poskytnúť ochranu práve v tomto konaní. Preto navrhla, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie a návrhu vyhovel a v prípade, ak nebudú podmienky na zmenu rozsudku

navrhla odvolaciemu súdu rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila trovy
odvolacieho konania vo výške 69,91 Eur.

16. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Navrhol rozsudok súdu ako vecne správny potvrdiť.
Má za to, že súd zistil dostatočne skutkový stav, danú vec preskúmal dôsledne a posúdil správne.

Konanie nemá vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odôvodnenie je v
súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Hodnotenie je v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. a ani
účastníkovi konania sa postupom súdu neodňala možnosť pred súdom. Sama žalobkyňa svoju žalobu
opiera o neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona dané písomným
oznámením zo dňa 26.09.2012, o ktorom bolo informovaná 28.09.2012, v spojení s potvrdením o

skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona zo dňa 03.10.2012, teda úkonom a nie
faktom (uplynutím dočasnej štátnej služby). Žalobkyňa si účelovo prispôsobuje ustanovenie § 130
ods. 4 Zákona č. 400/2009 Z. z. Toto ustanovenie sa na žalobkyňu nevzťahuje, a preto ani s ňou
nemohol byť ukončený štátnozamestnanecký pomer najneskôr 30.04.2010. Žalobkyňa nevykonávala
dočasnú štátnu službu na základe vymenovania na zastupovanie štátneho zamestnanca na voľnom

štátnozamestnaneckom mieste do doby vymenovania vybraného uchádzača do štátnej služby, ale na
základe rozhodnutia o vymenovaní na zastupovanie zamestnanca z dôvodu materskej a rodičovskej
dovolenky. Je zavádzajúce tvrdenie žalobkyne, že ustanovenie § 129 ods. 1 Zákona č. 400/2009 Z. z.
nehovorí o žiadnom druhu štátnej služby. Je zrejmé, že v nadväznosti na ďalšie ustanovenia sa uvedenýodsek vzťahoval na zamestnancov v dočasnej aj stálej štátnej službe. Rovnako sa nedá súhlasiť s
poukazom žalobkyne na ustanovenie § 27 ods. 2 písm. j) Zákona č. 400/2009 Z. z. nadväznosti na
obsah Dodatkov č. 1 a 2, na základe ktorých mal byť údaj o dočasnej štátnej službe vzájomnou dohodou

zrušený a nahradený novou dohodou o trvalom preložení na dobu neurčitú a to v súlade s ustanovením
§ 20 ods. 1, § 31, § 32 a § 33. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v obidvoch dodatkoch doba
neurčitá bola služobným úradom, teda žalovaným, myslená doba počas celého trvania dočasnej štátnej
služby. Dodatkami č. 1 a 2 bol menený iba pracovný úväzok a v Dodatku č. 1 aj zmena organizačného
útvaruazdôvodu,abynedošlozjejstranykmylnémunázoru,žesajejzmeniladočasnáslužbanaštátnu

službu, lebo to ani zákon nepripúšťa. Do stálej štátnej služby je možné prijať občana iba na základe
výberu, resp. výberového konania. Bolo iba na žalobkyni, či dodatky vráti na opravu zamestnávateľovi,
alebo žalovaný jej to, čo jej bolo oznámená ústne, zašle písomne samozrejme už bez návrhu na opravu
dodatkov. Sama sa rozhodla a doniesla sporné dodatky na opravu. Ak by tomu tak nebolo, disponovala
by nimi doteraz. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby sa jej žalovaný nejakým spôsobom
vyhrážal, alebo nejakým spôsobom od nej vynucoval vrátenia dodatkov, čo napokon ani nie je pravda.

Žalobkyňa poukazuje na to, že súd odignoroval zákaz diskriminácie uvedených v ustanovení § 4 ods.
4 Zákona č. 400/2009 Z. z. Žalovaný je toho názoru, že práve prijatím žalobkyne do stálej štátnej
služby bez výberu alebo výberového konania, by služobný úrad porušil okrem iným práv aj zákaz
diskriminácie ostatných občanov, ktorí by sa chceli uchádzať o prijatie do stálej štátnej služby, ak by
bolovoľnéštátnozamestnaneckémiesto.Kskončeniuštátnozamestnaneckéhopomeružalobkynedošlo

na základe uplynutia dočasnej štátnej služby, t.j. ukončením zastupovania Z.. S. F. počas rodičovskej
dovolenky. Nie je pravdou, aby žalobkyňa navrhovala súdu zistiť u žalovaného kedy a na aké miesto,
prípadnenaakýorganizačnýútvarnastúpilaZ..F.,poukončenísvojejmaterskejarodičovskejdovolenky.
Navrhovala iba vypočuť svedkov P. R. a H.. R.K., predchádzajúcu právnu zástupkyňu žalovaného.
Žalobkyňa neuviedla a ani nedoložila jediný dôkaz na základe ktorého by sa stala zamestnancom v

stálej štátnej službe, resp. nepoukázala na jediné ustanovenie Zákona o štátnej službe a na neho
nadväzujúcich právnych predpisov, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že uvedenými
dodatkami došlo k zmene z dočasnej štátnej služby na stálu štátnu službu. Žalobkyňa vôbec neberie do
úvahy písomné dôkazy predložené žalovaným na pojednávaní dňa 16.12.2013, z ktorých je zrejmé, že u
žalovanéhodošlokzníženiupočtuzamestnancovo19miestavrámcitohoboloajzníženieúväzkuna80

% a jej presun na iný organizačný útvar, ale práve naopak tvrdí, že žiaden dôkaz neexistuje a dokonca,
že išlo o riešenie stability jej štátnozamestnaneckého pomeru, čo nemá logiku a nie je ani pravda.
Zároveň vôbec neberie do úvahy, že neplatným právnym úkonom, resp. jeho časťou, nemohlo dôjsť k
zmene štátnozamestnaneckého pomeru z dočasnej štátnej služby na stálu štátnu službu. Podmienky
prijatia občana do stálej štátnej služby a sú taxatívne stanovené v obidvoch Zákonoch o štátnej službe.

Žalobkyňa nepreukázala, že sa stala zamestnancom v stálej štátnej službe, poukazuje na neplatné
právne úkony spojené s oznámením, resp. potvrdením o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na
základe zákona, keď poukazuje, že jej bolo doručené až 08.10.2012. Žalobkyňa považuje za skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru až doručenie potvrdenia a nie deň uplynutia dočasnej štátnej služby.
Žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

17. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobkyne nebolo žalobkyni doručené. Napriek tomu odvolací
súd rozsudkom č.k. 5CoPr/3/2014-212 zo dňa 17.02.2015 vo veci rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil a rozhodol, že žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania.

18. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, ktorého prípustnosť
odôvodnila tým, že odvolací súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom (§ 237
písm.f/ Občianskeho súdneho poriadku, ďalej „O.s.p.“), konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods.2 písm.b/ O.s.p.) a rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods.2 písm.c/ O.s.p.), a to tým, že jej bola odňatá možnosť
konať pred súdom, rozhodnutia sú nepreskúmateľné, súdy vykonali ňou navrhnuté dôkazy a súdy vec
aj nesprávne právne posúdili.

19. Z dôvodu, že vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobkyne, hoci obsahovalo skutkovú i právnu

argumentáciu nebolo žalobkyni doručené, dovolací súd uznesením č.k. 4Cdo/1189/2015-244 zo dňa
28.09.2016 rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.02.2015 sp.zn. 5CoPr/3/2014 zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie.20. Odvolací súd následne doručil vyjadrenie k odvolaniu žalovaného právnej zástupkyni žalobcu dňa
15.12.2016.

21. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobkyne zaslala stanovisko žalobkyňa. Žalobkyňa má za to,
že bezdôvodne v období od 06/2011 po 8 mesačnej platnosti dodatkov došlo z iniciatívy žalovaného
k výmene prvých strán v DODATKU č.1 a DODATKU č. 2 bez vedomia a súhlasu žalobkyne, a to
len na základe účelového tvrdenia žalovaného, že došlo k chybe pri vyhotovovaní DODATKU č. 1
a DODATKU č. 2. Tento postup, t.j. výmeny strán spisu však bol protiprávny, nakoľko interná norma

platná u žalovaného č. IN - 035/2007 - Postup pri podpisovaní písomností vydaných v rámci činnosti
ÚPSVaR v Bardejove a norma č. IN - 002/2009 - Postup pri podpisovaní písomností vydaných v
rámci činnosti ÚPSVaR v Bardejove - Dodatok č. 1 takýto postup fakticky neumožňovali. Všetky
písomnosti vyhotovované žalovaným totiž podpisuje vedúci služobného úradu, vedúci osobného úradu a
zamestnanec, ktorý písomnosť vyhotovil. Tento postup upravený internou normou žalovaného dôrazne
nepripúšťa výmeny strán v Rozhodnutiach a ani v ich dodatkoch. Štandardný postup u žalovaného

bol totiž taký, že ak došlo k chybe, tak sa musel vyhotoviť nový dodatok, ktorý by potom podpísali
obidve zmluvné strany, čo sa však v prípade žalobkyne neudialo. Nový dodatok by totiž nebolo možné
realizovať bez súhlasu žalobkyne. Aj napriek tomu sa žalovaný svojvoľne rozhodol pre nelegálnu, a
teda protiprávnu výmenu prvých strán dodatkov. Potom však ale žalovaný aj následne protiprávne,
resp. neplatne ukončil služobný pomer, a to fakticky bez akceptovania prvých platných dodatkov k

rozhodnutiam o Vymenovaní do štátnej služby, čo v danej veci nemožno prehliadnuť. Práve pred
súdom prvej inštancie bolo nesporne zistené, že zo strany žalovaného došlo k manipulácii v osobnom
spise žalobkyne, a že teda pôvodné platné DODATKY č. 1 a č. 2, ktoré sú notársky overené sa v
osobnom spise žalobkyne už u žalovaného vôbec nenachádzajú. Je neuveriteľné, že túto nespornú
okolnosť súd prvej inštancie prehliadol a riadne nevyhodnotil. V súvislosti s vyjadrením žalovaného sa

žalobkyni tiež žiada uviesť, že odvolaním osvedčila svoje právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46
Ústavy, keď okrem iného poukázala na pochybenie procesných úkonov súdu prvej inštancie, lebo nebol
vypočutý kľúčový svedok, a to býv. riaditeľ ÚPSVaR Bardejov, R.. P. R., ktorej výsluch okrem žalobkyne
fakticky navrhol aj žalovaný, a to aj napriek tomu, že menovaná bola práve súdom prvej inštancie 2x
predvolaná. Preto v tejto súvislosti nemožno jej výpoveď žiadnym spôsobom, a to ani odvolacím súdom

prejudikovať, keďže preukázateľne ide o riadne navrhnutého, avšak nevypočutého svedka. To isté platí
aj vo vzťahu k ďalšiemu navrhovanému svedkovi, a to p. H.. R.. Pokiaľ by teda mala žalobkyňa v
danej kauze poukázať na pravidlo, ktoré platilo už v rímskom práve a to, že: „Z nepráva by nemalo
vzniknúť právo“, tak potom ak žalobkyňu vymenoval žalovaný do štátnej služby protiprávne, samotné
Dodatky k rozhodnutiu o vymenovaní, že nevykonal výberové konanie, tak potom s ňou ani nemohol

skončiť štátnozamestnanecký pomer na základe práva. Zároveň poukázala na čl. 2 Ústavy SR. Ďalej
žalobkyňa poukázala na rad pochybení a neakceptáciu jej dôkazov, resp. návrhov na výsluch svedkov,
ktoré viedli Najvyšší súd Slovenskej republiky k zrušeniu rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa
17.02.2015 sp.zn. 5CoPr/3/2014. Vo všetkých stanoviskách a súdnych konaniach sa žalovaný zjavne
vyhýba vysvetleniu skutočnosti, že došlo k protiprávnej manipulácii s pracovnoprávnou dokumentáciou

žalobkyne,kčomusažalobkyňaviackrátpodrobnevyjadrila,avšakodpovedeasúvislostivdanejprávnej
veci jej neboli zo strany súdu prvej inštancie a ani v súlade s rozsudkom odvolacieho súdu zo 17. 02.
2015 riadne odôvodnené. Preto trvá na doplnení dokazovania, navrhuje vydať rozhodnutie v súlade s
navrhovaným petitom uvedeným v jej odvolaní.

22. Stanovisko žalobkyne k vyjadreniu žalovaného bolo doručené žalovanému, ktorý zaslal odvolaciemu
súdu vyjadrenie zo dňa 23.02.2017. Žalovaný ďalej trval na vyjadreniach zaslaných k odvolaniu ako aj k
dovolaniu žalobkyne. Podľa názoru žalovaného je právne irelevantné, či došlo k výmene prvých strán v
Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 v súlade s internou normou vzhľadom na to, že tak ako to žalovaný uviedol v
svojich písomných vyjadreniach, ako aj na samotných pojednávaniach, zmena štátnozamestnaneckého

pomeru je možná iba v zmysle zákonných dôvodov zmeny Štátnozamestnaneckého pomeru, t.j. iba
podľa ust. § 31 a § 32 zákona č. 400/2009 Z.z. a z nich vyplýva, že zmena druhu štátnej služby nie
je možná a nie je možná ani na základe iných ustanovení cit. zákona. Napokon žalobkyňa uvedené
interné normy ako dôkaz mohla predložiť do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a nie
až teraz. Taktiež na jednotlivých pojednávaniach bolo preukázané, že k výmene prvých strán v Dodatku

č. 1 a Dodatku č. 2 došlo bez akéhokoľvek nátlaku, a to so súhlasom žalobkyne, aj keď neštandardným
spôsobom. Je síce pravda, že v súlade s čl. 2 Ústavy SR platí, že štátne orgány môžu konať iba na
základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, avšak nie je možné
súhlasiť s poukazom žalobkyne na pravidlo, ktoré platilo už v rímskom práve a to, že: „Z nepráva bynemalo vzniknúť - právo", a preto s ňou žalovaný nemohol skončiť štátnozamestnanecký pomer na
základe práva, ak žalobkyňu vymenoval do štátnej služby protiprávne tým, že nevykonal výber. Je to pre
žalobkyňu typické, že si predložené a vykonané dôkazy na jednotlivých pojednávaniach prispôsobuje

tak, ako jej to vyhovuje, rovnako si prispôsobuje výklad jednotlivých ustanovení zákona o štátnej službe,
ako aj Občianskeho zákonníka, Zákonníka práce, Ústavy SR bez vzájomnej nadväznosti a súvislosti
a k tomu si vyberá iba ustanovenia, resp. ich časť, ktorá jej vyhovuje teraz aj s uplatnením pravidla
z rímskeho práva. Práve vychádzajúc z uvedeného pravidla nemôže vzniknúť právo žalobkyne na
štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe z nepráva, a to z porušenia ustanovení zákona o

štátnejslužbeaustanovení§§39až41Občianskehozákonníka.Žalovanýsanestotožňuje svyjadrením
žalobkyne, že odvolaním osvedčila svoje právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy SR. Odvolací
súd sa k námietke nevykonania dokazovania výsluchom P. R. vyjadril, keď okrem iného uviedol, že
ak súd rozhodne, že navrhnuté dôkazy nevykoná, nemôže to byť považované za postup odnímajúci
účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Napokon aj dovolací súd správnosť postupu obidvoch
súdov vo veci nevykonania navrhnutých dôkazov nepriamo potvrdil, keď v odôvodnení svojho uznesenia

uviedol na strane 3, že dovolací súd bol povinný pri preskúmavaní prípustnosti dovolania prihliadať na
vadu konania vyplývajúcu z nedoručenia písomného vyjadrenia žalovaného, ktoré obsahovalo skutkovú
i právnu argumentáciu žalobkyne a nie aj z dôvodu nevypočutia navrhnutých svedkov. Žalovaný má za
to, že návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania je neopodstatnený, preto navrhuje vydať rozhodnutie
bez doplnenia dokazovania, v ktorom odvolací súd potvrdí rozsudok súdu prvej inštancie.

23. Vyjadrenie žalovaného k stanovisku žalobkyne bolo právnej zástupkyni žalobkyne doručené dňa
13.03.2017. Žalobkyňa ďalšie vyjadrenie odvolaciemu súdu nezaslala.

24. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ

súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
(zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel
postupovať a vec posudzovať už podľa nových civilných procesných kódexov, a to zákona č. 160/2015
Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom
aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie

(okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

25. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 11.04.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
nie je dôvodné.

26. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto
skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo. Preto si odvolací súd osvojuje náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a k odvolacím
námietkam žalobkyne uvádza.

27. Žalobkyňa namietala, že rozhodnutie súdu nie je riadne odôvodnené. K uvedenému odvolací
súd uvádza, že iba v prípade, keď si právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými
skutkovými zisteniami, alebo z nich v žiadnej možnej interpretácií odôvodnenia súdneho rozhodnutia
nevyplývajú,trebatakérozhodnutiepovažovaťzastojacevrozporesozásadamispravodlivéhoprocesu.

Nepreskúmateľnými sú rozhodnutia, keď sa v odôvodnení reprodukujú jednotlivé dôkazy aj protichodné
bez toho, aby bolo zaujaté stanovisko, čo súd skutočne zistil. Iba také rozsudky sú v skutočnosti
nepreskúmateľné. V danom prípade tomu tak nie je. Súdu prvej inštancie možno skutočne vytknúť, že
v rozsudku prakticky opísal celý priebeh konania vrátane vykonaného dokazovania veľmi podrobne a
obšírne. Napriek tomu správne aplikoval na danú vec právne predpisy k návrhu sa vzťahujúce a zároveň

presne špecifikoval na str. 22 až 25 rozsudku čo podľa jeho názoru vyplýva z vykonaného dokazovania
a aký konkrétny právny predpis sa má na tú, ktorú problematiku aplikovať.28. Pokiaľ sa týka námietky nevykonania dokazovania výsluchom P. R. súd v rozsudku vysvetlil, prečo
výsluch svedkyne nevykonal. Uviedol, že výsluch by na záveroch rozhodnutia nič nezmenil. Z ustálenej
judikatúry vyplýva, že k procesným právam strany sporu nepatria, aby bol súdom vykonaný každý

ňou navrhnutý dôkaz. Rozhodnutie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí vždy
výlučne súdu (§ 185 C.s.p.). Ak súd rozhodne, že navrhnuté dôkazy nevykoná, tak ako to bolo v danom
prípade, nemôže to byť považované za postup odnímajúci možnosť konať pred súdom. Zároveň je
potrebné uviesť, že súd neodníme možnosť konať pred súdom ani tým, že nesprávne vyhodnotí niektorý
z vykonaných dôkazov. Jeho rozhodnutie môže byť z toho dôvodu vecne nesprávne.

29. Súd prvej inštancie riadne zistil, že predmetom konania bolo vyslovenie neplatnosti skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou zo strany žalovaného písomným oznámením
zo dňa 26.09.2012, o ktorom bola informovaná dňa 28.09.2012 v spojení s potvrdením o
skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona zo dňa 03.10.2012 a vyslovenie, že
štátnozamestnanecký pomer žalobkyne u žalovaného ďalej trvá, tak ako to bolo formulované v petite

návrhu na začatie konania. Okrem uvedeného žalobkyňa žiada uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej
náhradu funkčného platu v sume priemerného mesačného funkčného platu za obdobie od 03.10.2012
až do času, keď jej žalovaný umožní pokračovať v práci. Žalobkyňa v priebehu konania, ale aj v
odvolaní tvrdí, že Dodatkom č. 1 zo dňa 26.11.2010 a Dodatkom č. 2 zo dňa 03.01.2011 je naďalej
v štátnozamestnaneckom pomere u žalovaného na dobu neurčitú, lebo bola trvalo preložená a to na

základe služobnej zmluvy tak, ako to má na mysli § 27 Zákona č. 400/2009 Z. z. Konkrétne poukázala
na ustanovenie § 27 ods. 2 písm. j) Zákona č. 400/2009 Z. z., podľa ktorého musí služobná zmluva
obsahovať čas trvania dočasnej štátnej služby, ak ide o dočasnú štátnu službu. V zmysle obsahu
Dodatkov 1 a 2 tento údaj preukázateľne chýbal, resp. bol vzájomnou dohodou zrušený a nahradený
novou dohodou o trvalom preložení na dobu neurčitú, ktorá okolnosť nemôže ostať bez povšimnutia.

30.Podľanázoruodvolaciehosúdusúdprvejinštanciesprávneustálil(str.24rozsudku),žeanizjedného
z Dodatkov (v ktoromkoľvek znení) neplynie, aby došlo u žalobkyne k zmene druhu štátnej služby z
dočasnej štátnej služby, do ktorej bola prijatá na základe rozhodnutia, teraz služobnej zmluvy. Dokonca
v Dodatkoch sa konštatuje, že ostatné časti služobnej zmluvy ostávajú nedotknuté a nezmenené

(teda pôvodné prijatie žalobkyne do štátnozamestnaneckého pomeru). Je pravdou, že v pôvodných
zneniach dodatkov sa udáva pojem: zmena štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením na
dobu neurčitú, avšak v rámci intencií ustanovenia § 31 a § 32 Zákona (bez ohľadu na to, či bol
správne uvedený § 31 ods. 1 písm. g), h)), teda vo vzťahu k ustanoveniam zákona upravujúcim zmenu
štátnozamestnaneckého pomeru, kde sú taxatívne uvedené dôvody jeho zmeny.

31. Záver súdu prvej inštancie, že len tam uvedené dôvody majú za následok zmenu
štátnozamestnaneckého pomeru (§ 31), na ktoré sa ďalej samozrejme vzťahuje ustanovenie § 32
Zákona a to, že je možné ich vykonať, buď trvalým alebo dočasným preložením a že ako to vyplýva z
ustanovenia § 31 Zákona zmena druhu štátnej služby nie je možná v takom prípade a nie je možná ani

na základe iných ustanovení Zákona č. 400/2009 Z. z. si plne osvojuje i odvolací súd.

32. I odvolací súd súhlasí so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že v pôvodných dodatkoch
je uvedená presná formulácia zmeny štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením na dobu
neurčitú, avšak uvedené je nutné vykladať len v intenciách zákona, teda v zmysle zákonných dôvodov

zmeny štátnozamestnaneckého pomeru. Ak by došlo u žalobkyne k zmene druhu štátnej služby, čo
zákon nepripúšťa, došla by ku konania v rozpore so zákonom a s poukazom na § 121 ods. 1 Zákona č.
400/2009 Z. z. s použitím ustanovenia § 39 až § 41 OZ by sa jednalo o neplatný právny úkon v danom
prípade sčasti.

33. Správne súd prvej inštancie argumentoval i k námietke žalobkyne, týkajúcej sa znenia § 20 ods.
1 Zákona č. 400/2009 Z. z., že je možné voľné štátnozamestnanecké miesto obsadiť aj preložením
štátneho zamestnanca, avšak ako to vyplýva z ustanovenia § 33 Zákona č. 400/2009 Z. z. bezprostredne
nadväzujúceho na ustanovenia § 31 a § 32, preloženie je možné vykonať len mimo zmeny druhu štátnej
služby a to v rámci zmeny napr. odboru štátnej služby v rámci služobného úradu, či iného služobného

úradu, presné znenie je uvedené v ustanovení § 33 Zákona č. 400/2009 Z. z. Preložením sa obsadí
voľné štátnozamestnanecké miesto, avšak v rámci existujúceho štátnozamestnaneckého pomeru či už
v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe. Správny je i záver súdu prvej inštancie, žepreloženie podľa § 20 ods. 1 Zákona č. 400/2009 Z. z. sa nedotýka ani zmeny druhu štátnej služby a
vzťahuje sa na zmenu štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 31 a nasl. Zákona č. 400/2009 Z. z.

34. Podľa názoru odvolacieho súdu je správny záver súdu prvej inštancie, že k skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru u žalobkyne došlo na základe zákona a nie na základe rozhodnutia
služobného úradu, a to ukončením doby trvania zastupovania Z.. S. F., počas jej rodičovskej dovolenky
žalobkyňou, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania s poukazom na ustanovenie § 18, § 46 ods. 2 a §
52 ods. 1 písm. i) Zákona č. 400/2009 Z. z. Súd v rámci zisťovania skutkového stavu na str. 23 rozsudku

bod 10 zistil, že z registračného listu pre Sociálnu poisťovňu zo dňa 04.10.2012 vyplneného žalovaným
na meno Z.. S. F. vyplýva, že mala prerušené obdobie poistenia od 27.07.2010 do 03.10.2010, išlo o
rodičovskú dovolenku. Skutočnosť, že Z.. S. F. sa mala vrátiť z rodičovskej dovolenky dňa 04.10.2012
spochybňuje žalobkyňa až v odvolaní. Na túto skutočnosť ani nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie.
Preto na odvolaciu námietku žalobkyne, že súd neskúmal kedy a na aké miesto, prípadne na aký
organizačný útvar nastúpila Z.. F. po ukončení svojej materskej dovolenky odvolací súd neprihliadol (§

154 C.s.p., predtým § 120 ods.4 O.s.p.s tým, že strany sporu boli poučené na č.l. 152 spisu).

35. Správny je i záver súdu prvej inštancie o zamietnutí nároku na náhradu funkčného platu pre neplatné
skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, keď neboli splnené podmienky dané na jeho priznanie z
dôvodu, že návrh na určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bol zamietnutý.

Správne rozhodol súd prvej inštancie i o trovách konania.

36. K odvolacej námietke žalobkyne, že v danom prípade rozhodnutím súdu môže byť naplnená
skutková podstata trestného činu podnecovania a schvaľovania trestného činu v zmysle § 337 a
§ 338 Trestného zákona, odvolací súd uvádza, že v danom prípade súd prvej inštancie i odvolací

súd rozhoduje o predmete konania, tak ako je definovaný vyššie, a nemá právomoc posudzovať, či
konaním žalovaného bol alebo nebol spôsobený trestný čin. Žalobkyňa predložila doplnenie odvolania,
ktorého prílohou bolo trestné oznámenie zo dňa 28.02.2014 adresované Okresnej prokuratúre Bardejov,
ktorá ako vecne príslušný orgán činný v trestnom konaní sa môže okolnosťami prípadného spáchania
trestného činu zaoberať.

37. Odvolacie námietky žalobkyne neboli spôsobilé privodiť záver odvolacieho súdu o tom, že skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona dané žalobkyni žalovaným písomným oznámením
zo dňa 26.09.2012, o ktorom bola žalobkyňa informovaná dňa 28.09.2012 v spojení s potvrdením
o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona zo dňa 30.10.2012 je neplatné a že

štátnozamestnanecký pomer žalobkyne u žalovaného naďalej trvá. Preto odvolací súd rozsudok podľa
ust.§ 387 ods.1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

38. O trovách odvolacieho rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.1 C.s.p. v spojení s
ust.§ 255 ods.1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal trovy odvolacieho konania vo vzťahu k

neúspešnej žalobkyni v plnom rozsahu. O trovách dovolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že
nepriznal náhradu trov dovolacieho konania žalobkyni, aj keď bola v dovolacom konaní úspešná podľa
ust. § 453 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§ 257 C.s.p. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie
trov dovolacieho konania žalobkyni vo vzťahu k žalovanému odvolací súd videl v tom, že výnimočnosť
spočíva v okolnostiach danej veci vzhľadom na úspech žalovaného v konaní. Išlo by o neprimeranú

tvrdosť vo vzťahu k žalovanému.

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.