Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 14, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/133/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2104899257
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2104899257.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu v 1. rade:

A. V., nar. X.XX.XXXX, bytom C. 8, L., žalobkyne v 2. rade: N. V., rod. R., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
8, L. a žalobkyne v 3. rade: Y. K., rod. V., nar. X.X.XXXX, bytom C. 8, L., všetci žalobcovia zastúpení
JUDr. Tiborom Sanákom, advokátom so sídlom Nám. SNP 2, Trnava, proti žalovanej v 1. rade: V. E.,
nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, J. nad I., žalovanému v 2. rade: Q. E. - I.B.N., L. XX, L., žalovaní
v 1. a 2. rade zastúpení JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátom so sídlom Teodora Tekela 23, Trnava,
a žalovanému v 3. rade: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., IČO 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4,
Bratislava, žalovaný v 3. rade zastúpený JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom Vajnorská

55, Bratislava, o zaplatenie 1.212.700,- Sk, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná v 1. rade, žalovaný v 2. rade, a žalovaný v 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne
a nerozdielne žalobcovi v 1. rade sumu vo výške 674,67 €, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žalovaným súd priznáva nárok na náhradu trov konania
vo vzťahu voči žalobcovi v 1. rade v rozsahu 91,12%,
vo vzťahu voči žalobkyni v 2. rade v rozsahu 100,00%,
vo vzťahu voči žalobkyni v 3. rade v rozsahu 100,00%.

Žalovaní sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne Slovenskej republike -na účet tunajšieho súdu-
súdny poplatok vo výške 40,00 €, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

O trovách štátu súd rozhodne v samostatnom uznesení po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobcovia sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 20.12.2004 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 1. rade
sumu 458.000,- Sk s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia,
žalobkyni v 2. rade sumu 654.700,- Sk s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od právoplatnosti
rozsudku do zaplatenia a žalobkyni v 3. rade sumu 100.000,- Sk s 9%-ným ročným úrokom z omeškania

od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, a trovy konania.

2.Uznesením č. 14C/133/2004-46 zo dňa 18.8.2006 bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia
konania proti žalovanej v 1. rade vedeného pred Okresným súdom Trnava, sp.zn. 1T/6/2004.

3.
Uznesením č. 14C/133/2004-137 zo dňa 24.5.2013 súd do konania ustanovil znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, MUDr. Zdena Moresa. Znalec podal
znalecký posudok č. 20/2013 vypracovaný dňa 26.8.2013.
Uznesenímč.14C/133/2004-262zodňa9.6.2014súddoplnilotázkynaznalcavsúvislostisobodovaním

SSU žalobcu v 1. rade. Znalec podal dodatok k znaleckému posudku č. 20/2013 vypracovaný dňa
10.7.2014.

4.
Podaním zo dňa 18.5.2015, a zároveň prednesom pred súdom dňa 18.5.2015 žalobcovia -
prostredníctvom svojho právneho zástupcu- požiadali o pripustenie zmeny petitu návrhu a čiastočne

návrh vzali späť.
Uznesením č. 14C/133/2004-335 zo dňa 10.6.2015 súd
konanie v časti o zaplatenie žalobcovi v 1. rade úroku z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy
458.000,- Sk / 15.202,81 €, žalobkyni v 2. rade úroku z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy
654.700,- Sk / 21.732,06 €, žalobkyni v 3. rade sumy 3.262,13 €, a úroku z omeškania vo výške 9,0%

ročne zo sumy 3.262,13 €, zastavil,
apripustilzmenupetitunávrhuvnasledovnomznení:„Žalovanívrade1.,2.a3.radesúpovinníspoločne
a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi v 1. rade sumu 326,13 €, s 13,0% ročným úrokom z omeškania od 22.12.2002 do zaplatenia
(titulom bolestného), sumu 5.635,00 €, s 13,0% ročným úrokom z omeškania od 22.12.2002 do

zaplatenia (titulom SSU), a sumu 15.202,81 € (titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia bolestného
a SSU), a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
žalobkyni v 2. rade sumu 136,93 €, s 13,0% ročným úrokom z omeškania od 22.12.2002 do zaplatenia
(titulom bolestného), sumu 1.394,14 €, s 13,0% ročným úrokom z omeškania od 22.12.2002 do
zaplatenia (titulom SSU), sumu 21.732,06 € (titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia bolestného a

SSU), a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
žalobkyni v 3. rade sumu 57,26 €, s 13,0% ročným úrokom z omeškania od 22.12.2002 do zaplatenia
(titulom bolestného), a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
a trovy konania.“

5.
Po oboznámení sa s návrhom a vyjadreniami strán sporu, výsluchu žalobcov a ich právneho zástupcu,
právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade, a splnomocnenej zástupkyne žalovaného v 3. rade,
oboznámení sa so znaleckým posudkom a jeho dodatkom vypracovanými MUDr. Zdenom Moresom,
oboznámení sa s ostatnými listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i po oboznámení sa s obsahom

celého spisového materiálu tunajší súd vydal dňa 13.7.2015 Rozsudok č. 37C/133/2004-345, v spojení
s dopĺňacím Rozsudkom č. 37C/133/2004-367 zo dňa 13.7.2015, ktorým
návrh voči žalovanému v 2. rade zamietol,
žalovanej v 1. rade a žalovanému v 3. rade uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi v
1. rade sumu vo výške 1.847,24 €, do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku,

žalovanej v 1. rade a žalovanému v 3. rade uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni v
2. rade sumu vo výške 136,92 €, to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku,
žalovanej v 1. rade a žalovanému v 3. rade uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni v
3. rade sumu vo výške 57,92 €, to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku,
vo zvyšku súd návrh voči žalovanej v 1. rade a žalovanému v 3. rade zamietol,

nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov,
rozhodol, že o trovách štátu súd rozhodne v samostatnom uznesení po nadobudnutí právoplatnosti
rozsudku,
žalovanej v 1. rade a žalovanému v 3. rade uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne Slovenskej
republike -na účet tunajšieho súdu- súdny poplatok vo výške 122,50 €, do troch dní odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
Voči uvedenému rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom podali dňa 13.10.2015 odvolanie
žalobcovia (v časti zamietnutého návrhu voči žalovanému v 2. rade, v časti zamietnutého návrhu voči
žalovanej v 1. rade a voči žalovanému v 3. rade, a v časti náhrady trov konania).Voči uvedenému rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom podal dňa 16.10.2015 odvolanie žalovaný
v 3. rade (voči rozsudku ako celku).
Krajský súd v Trnave Uznesením č. 23Co/70/2016-400 zo dňa 22.6.2016 rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6.
Predmetom konania tak po rozhodnutí odvolacieho súdu ostalo rozhodnutie o uložení povinnosti
žalovaným v rade 1., 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť

žalobcovi v 1. rade sumu 326,13 €, s 13,0% ročným úrokom z omeškania od 22.12.2002 do zaplatenia
(titulom bolestného), sumu 5.635,00 €, s 13,0% ročným úrokom z omeškania od 22.12.2002 do
zaplatenia (titulom SSU), a sumu 15.202,81 € (titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia bolestného
a SSU), a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
žalobkyni v 2. rade sumu 136,93 €, s 13,0% ročným úrokom z omeškania od 22.12.2002 do zaplatenia
(titulom bolestného), sumu 1.394,14 €, s 13,0% ročným úrokom z omeškania od 22.12.2002 do

zaplatenia (titulom SSU), sumu 21.732,06 € (titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia bolestného a
SSU), a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
žalobkyni v 3. rade sumu 57,26 €, s 13,0% ročným úrokom z omeškania od 22.12.2002 do zaplatenia
(titulom bolestného), a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
a trovy konania.

7.
Žalobcovia sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 20.12.2004 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 1. rade
sumu 458.000,- Sk s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia,

žalobkyni v 2. rade sumu 654.700,- Sk s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od právoplatnosti
rozsudku do zaplatenia a žalobkyni v 3. rade sumu 100.000,- Sk s 9%-ným ročným úrokom z omeškania
od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, a trovy konania. Uviedli že dňa 21.12.2002 v čase o 9,15
hod. došlo na diaľnici D-1 k dopravnej nehode tak, že vodič I. P. jazdiaci v pravom jazdnom pruhu bol
predchádzaný motorovým vozidlom zn. Honda Civic EČ TT XXX AF, ktoré riadila v ľavom jazdnom

pruhu ako vodička žalovaná v 1. rade, ktorá pri ukončení predchádzania sa z nezistených príčin prednou
časťou svojho vozidla narazila do zadnej časti vozidla zn. Opel A. EČ TT XXX BJ jazdiaceho v pravom
jazdnom pruhu, ktoré v tom čase riadil ako vodič žalobca v 1. rade - vozidlo žalobcu v 1. rade bolo po
náraze odrazené a následne prednou časťou narazilo do stromu, napravo od diaľnice. Pri dopravnej
nehode utrpel žalobca v 1. rade vykĺbenie pravého bedrového kĺbu so zlomeninou zadnej hrany jamky

bedrového kĺbu s dobou liečenia a práceneschopnosti od 21.12.2002 do 8.11.2003; žalobkyňa v 2. rade
utrpela otras mozgu, podvrtnutie krčnej chrbtice, tržnú ranu na hlave, pohmoždenie hrudníka - bola
hospitalizovaná od 21.12.2002 do 23.12.2002, práceneschopná bola do 21.12.2003; žalobkyňa v 3. rade
utrpela otras mozgu, pohmoždenie hrudníka a brušnej steny, pohmoždenie a odierky kolena vpravo,
odierky úst - bola hospitalizovaná od 21.12.2002 do 23.12.2002, práceneschopná bola do 4.6.2003.

Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 13.5.2004 sp.zn. 1T 6/04 bola žalovaná v 1. rade
uznaná za vinnú z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224, ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona
(bola odsúdená k trestu odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov podmienečne so skúšobnou dobou 2 roky
a bol jej uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 2 roky); v čase podania návrhu
trestný rozkaz nebol právoplatný v dôsledku podania odporu žalovanou v 1. rade. Dopravnú nehodu teda

zavinila žalovaná v 1. rade, ktorá pri vedení motorového vozidla porušila § 15, ods. 1 a § 14, ods. 5 zák.č.
315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách tak, ako to vyplýva zo záverov vyšetrovania,
predovšetkým zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy, ktorý konštatoval, že
rýchlosťvozidlaHONDACivicvsúčinnostisostavomvozovkyviedlakstrastesmerovejstabilityvozidlaa
následne ku vzniku dopravnej nehody, pričom rýchlosť vozidla bola z technického hľadiska neprimeraná.

Prevádzateľom motorového vozidla HONDA F. v zmysle § 427, ods. 2 Občianskeho zákonníka bol v
čase dopravnej nehody Q. E. - I.B.N Trnava (žalovaný v 2. rade), poisťovateľom v zmysle § 2, písm. d)
zák.č. 381/2001 Z.z. vo vzťahu k motorovému vozidlu bola KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. (žalovaný
v 3. rade). V ďalšom poukázal na znenie zákonných ustanovení § 427, ods. 1 a ods. 2, § 442, ods. 1,
§ 444 a § 121, ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 11, ods. 1 zák.č. 437/2004 Z.z., § 7, ods. 1, ods. 2

a ods. 3 vyhl.č. 32/1965 Zb.
Žalobca v 1. rade si uplatňuje bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU) vo výške 458.000,-
Sk / 15.202,81 € (jeho práceneschopnosť trvala od 21.12.2002 do 7.11.2003). Podľa obodovania
bolestnéhoaSSU(MUDr.Krištofík)jebolestnévovýške190bodov,aSSUvovýške330bodov(spoluvovýške 520 bodov); požaduje 1/ bolestné 11.400,- Sk (190 bodov x 60,- Sk), keď v súvislosti so zranením
prežíval veľké bolesti, bol hospitalizovaný na traumatológii v Trnave, podrobovaný intenzívnej liečbe,
mal problémy s dýchaním v dôsledku priečnej zlomeniny hrudného koša. Domáha sa odškodnenia

bolestného vo výške 171.000,- Sk, čo zodpovedá 15 násobku základného obodovania, po odpočítaní
sumy10.000,-Sk,ktorémutitulombolestnéhobolovyplatenýchpoisťovňouKOOPERATIVA-jehonárok
teda činí sumu 161.000,- Sk / 5.344,22 €, 2/ SSU 19.800,- Sk (330 bodov x 60,- Sk), keď pred úrazom bol
zdravotne v poriadku, nemal žiadne problémy ktoré by ho obmedzovali v bežnom spôsobe života, mohol
vykonávať podnikateľskú činnosť, hrával stolný tenis a futbal, lyžoval, po úraze sa týmto činnostiam

nemôže venovať, v dôsledku zmenšenej pohyblivosti pre zranenie kĺbu a zhoršeným dýchaním nemôže
vplnomrozsahuvykonávaťpodnikateľskúčinnosť,úraznegatívneovplyvňujejehopsychiku(jenervózny
a podrážditeľný, navštívil neurológa). Domáha sa odškodnenia SSU vo výške 297.000,- Sk / 9.858,59
€, čo predstavuje 15 násobok základného obodovania.
Žalobkyňa v 2. rade si uplatňuje bolestné a SSU vo výške 654.700,- Sk / 21.732,06 €. Jej
práceneschopnosť trvala od 21.12.2002 do 20.12.2003, pred úrazom bola zdravotne v poriadku, nemala

žiadne problémy, podnikala, jej koníčkom bola záhrada, venovala sa ručným prácam (pletenie), čítala
beletriu, pomáhala pri starostlivosti o vnúčence - po úraze musela ukončiť živnosť pre sústavné bolesti
hlavy, v dôsledku zranenia krčnej chrbtice musela zanechať práce v záhradke, je oslabená jej schopnosť
starať sa o vnúčence. Po úraze sa stala labilnou, uvedomuje si že stratila možnosť realizovať sa
výkonom podnikateľskej činnosti a prispievať tým k zabezpečeniu rodiny, v dôsledku nemožnosti čítania

beletrie nenachádza uspokojenie v kultúrnom vyžití sa, čo negatívne pôsobí na jej psychiku. Pravidelne
navštevovala po úraze neurológa MUDr. Neštického a psychiatra MUDr. Seča. Podľa obodovania
bolestného a SSU (MUDr. Schwarcz) je bolestné vo výške 47,5 bodu (2.820,- Sk), a SSU vo výške
700 bodov (42.000,- Sk); požaduje: 1/ bolestné 28.200,- Sk, čo predstavuje 10 násobok obodovania,
pričom po odpočítaní doteraz zaplateného bolestného vo výške 3.500,- Sk jej nárok na odškodnenie

bolestného činí sumu 24.700,- Sk / 819,89 €, 2/ SSU vo výške 630.000,- Sk / 20.912,17 €, čo predstavuje
15 násobok obodovania.
Žalobkyňa v 3. rade si uplatňuje bolestné a SSU vo výške 100.000,- Sk / 3.319,39 €. Jej
práceneschopnosť trvala od 21.12.2002 do 4.6.2003, od 4.6.2003 bola na rizikovom tehotenstve,
od 15.3.2003 do 11.7.2003 bola hospitalizovaná na oddelení rizikovej tehotnosti. Podľa obodovania

bolestného (MUDr. Schwarz) je bolestné vo výške 46,25 bodu. V čase zranenia bola navrhovateľka v
3. rade tehotná (v druhom mesiaci), utrpela šok v súvislosti s dopravnou nehodou, bála sa že potratí,
a až do konca tehotenstva žila v strese a obavách o budúce deti, resp. o následkoch ktoré úraz na
deťoch zanechá; požaduje: 1/ bolestné 27.750,- Sk, čo predstavuje 10 násobok obodovania, pričom po
odpočítaní doteraz zaplateného bolestného vo výške 2.950,- Sk jej nárok na odškodnenie bolestného

predstavuje sumu 24.800,- Sk / 823,21 €, 2/ SSU vo výške 75.200,- Sk / 2.496,18 € (bez zdôvodnenia).
K návrhu pripojili žalobcovia živnostenský list žalobcu v 1. rade, živnostenský list žalobkyne v 2. rade,
oznámenie o ukončení podnikania žalobkyne v 2. rade, výpis z Obchodného registra žalovaného v 2.
rade, potvrdenie MUDr. Jany Štefánikovej zo dňa 20.12.2004, lekársku správu - nález MUDr. Emila
Seča, posudok o bolestnom žalobcu v 1. rade zo dňa 7.4.2004, 2x posudok MUDr. Štefana Krištofíka o

bolestnom a SSU žalobcu v 1. rade zo dňa 13.12.2004, 2x posudok o bolestnom žalobkyne v 2. rade zo
dňa 7.4.2004, 2x posudok MUDr. Emila Schwarza o SSU a bolestnom.

8.
Žalovaný v 3. rade sa k návrhu vyjadril podaním došlým súdu dňa 13.12.2005 v ktorom uviedol že dňa

21.12.2002 žalovaná v 1. rade narazila prednou časťou osobného motorového vozidla Honda F. EČV:
TT XXX AF do zadnej časti osobného motorového vozidla žalobcu v 1. rade Opel A. EČV: TT XXX BJ,
pričom motorové vozidlo ktorým bola spôsobená škoda bolo poistené u žalovaného v 3. rade poistnou
zmluvou č. 6 509 643 065 pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. V zmysle posudku o bolestnom zo dňa 7.4.2004 (vypracovaný MUDr. Emilom Schwarzom) bol

počet bodov bolestného pre žalobkyňu v 2. rade stanovený na 47,5 bodu, pričom v najvyššom bodovom
hodnotení bolo označené len poranenie resp. podvrtnutie krčnej chrbtice v dôsledku a v súvislosti s
dopravnou nehodou, v trojštvrťovej bodovej hodnote boli označené pohmoždenie hrudníka a tržná rana
hlavy - vzhľadom na uvedené bola poistná udalosť zlikvidovaná dňa 18.6.2004 tak, že počet bodov
47,5 bol vynásobený hodnotou jedného bodu 60,- Sk, čo tvorilo sumu 2.850,- Sk, a spolu s poplatkom

za vystavenie potvrdenia v hodnote 200,- Sk bola suma 3.050,- Sk vyplatená žalovanej v 2. rade. V
zmysle posudku o bolestnom zo dňa 7.4.2004 (vypracovaný MUDr. Štefanom Krištofíkom) bolo bodové
ohodnotenie pre žalobcu v 1. rade stanovené vo výške 175 bodov - v súvislosti s hodnotou jedného bodu
60,- Sk, bola suma 10.500,- Sk poukázaná žalobcovi v 1. rade. Posudok o bolestnom pre žalobkyňu v3. rade (vypracovaný dňa 7.4.2004 MUDr. Emilom Schwarzom) uvádza zranenia žalobkyne v 3. rade,
a to otras mozgu v plnej bodovej hodnote vo výške 20 bodov, a v trojštvrťovej hodnote pohmoždenie
hrudníka 15 bodov a pohmoždenie kolena 11,25 bodu, t.j. spolu 46,25 bodu - vzhľadom na hodnotu

jedného bodu 60,- Sk bola suma 2.775,- Sk + 200,- Sk (za doklad o vystavení posudku), spolu teda
2.975,- Sk poukázaná žalobkyni v 3. rade. Žalobcovia sa domáhajú náhrady za poškodenie zdravia
ktoré utrpeli pri dopravnej nehode zo dňa 21.12.2002. Žalobca v 1. rade náhrady škody na zdraví a
odškodnenia za bolesť si uplatňuje zvýšenie odškodnenia za bolesť vo výške 15 násobku bodového
hodnotenia, ktoré uvádza v hodnote 190 bodov - uvedené zvýšenie je neakceptovateľné najmä preto, že

v posudku o bolestnom je len jedna diagnóza obodovaná najvyšším možným počtom bodov. Žalobkyňa
v 2. rade sa domáha náhrady škody na zdraví a odškodnenia za bolesť vo výške 10 násobku bodového
hodnotenia, ktoré uvádza v hodnote 47,5 bodov - uvedené zvýšenie je neakceptovateľné najmä preto, že
v posudku o bolestnom je len jedna diagnóza obodovaná najvyšším možným počtom bodov. Žalobkyňa
v 3. rade sa domáha náhrady škody na zdraví a odškodnenia za bolesť vo výške 10 násobku bodového
hodnotenia ktoré uvádza v hodnote 46,25 bodov - uvedené zvýšenie je neakceptovateľné hlavne preto,

že v posudku o bolestnom je len jedna diagnóza obodovaná najvyšším možným počtom bodov. Podľa
žalovaného v 3. rade základnou zásadou na poskytnutie bolestného je, že odškodnenie za bolesť
musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia, pričom odškodnenie nepatrí
za jednoduché duševné reakcie na postihnutie organizmu ktoré je prechodného rázu, za zmeny v
organizme ktoré sú tak krátkodobé že ich netreba liečiť, prípadne ich nemožno ani objektívne zistiť, za

bolesť budúcu (následnú), a za bolesť vznikajúcu zo zmien predtým už existujúcich. Podľa žalobcov
v ich prípade išlo o vážne zranenia, podstúpili mimoriadne komplikovaný, bolestivý a zdĺhavý spôsob
liečby a rehabilitácie a preto je podľa nich odôvodnené odškodnenie za bolesť primerane zvýšiť aj nad
najvyššie výmery odškodnenia, a to v zmysle § 7, ods. 3 vyhlášky - ich návrh však odporuje požiadavke
ustanovenej v zákone, pretože sa nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa; tvrdenia žalobcov sú

založené výlučne na ich subjektívnych vnemoch a pocitoch. Odškodnenie za SSU sa v zmysle § 4, ods. 1
vyhlášky pripadá do úvahy ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné
úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho
spoločenských úloh, pričom odškodnenie musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému
vývoju. Z uvedeného vyplýva že už samotné priznanie nároku na odškodnenie za SSU na základe

posudku ktorý vydal ošetrujúci lekár predstavuje náhradu za utrpené bolesti a strasti, za preukázateľné
nepriaznivé dôsledky pre životné úkony a potreby poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a
spoločenských potrieb - zvýšenie základného bodového ohodnotenia v zmysle § 7, ods. 3 vyhlášky je
možné priznať len „výnimočne, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, keď kultúrne, športové či iné
zapojenie poškodeného pred úrazom bolo na vysokej úrovni a mimoriadne“. Podľa žalovaného v 3. rade

žalobcovianepreukázaližepoškodenienazdravímápreukázateľnenepriaznivédôsledkypreichživotné
úkony, pre uspokojovanie ich životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie spoločenských úloh,
nepreukázali akým spôsobom sú obmedzení v plnení spoločenských úloh, pri uspokojovaní svojich
životných a spoločenských potrieb.

9.
Žalobcovia sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu
dňa 29.3.2006 v ktorom uviedli že v konaní z hľadiska právneho posúdenia veci bude rozhodujúcou
objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla v zmysle § 427, ods. 2 Občianskeho
zákonníka, a v takom prípade žalobca nemusí preukazovať zavinenie, ale stačí preukázať že škoda

bola spôsobená motorovým vozidlom (zbavenia sa zodpovednosti musí preukazovať prevádzateľ, teda
žalovaný v 2. rade, na ktorom je dôkazové bremeno). Žalobcovia sa domáhajú mimoriadneho zvýšenia
odškodnenia (bolestného a SSU) v zmysle § 7, ods. 3 vyhl.č. 32/1965 Zb., keď majú za to že sú splnené
podmienky pre mimoriadne zvýšenie - bolestivosť ich zranení pretrváva doposiaľ, jedná o komplikovanú
liečbu zranení, spojenú s dlhodobou práceneschopnosťou žalobkyne v 2. rade od 21.12.2002 do

21.12.2003, žalobcu v 1. rade od 21.12.2002 do 8.11.2003 a žalobkyne v 3. rade od 21.12.2002 do
4.6.2003, žalobcovia v 1. a 2. rade sú starší ľudia, ktorí majú zvýšenú citlivosť na bolesť, ktorým sa
zranenia ťažšie hoja a ktorí ťažko znášajú proces liečenia.

10.

Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej lekársky nález MUDr. Eleny Hrebíčkovej zo dňa 24.3.2006,
kópiuRozsudkuOkresnéhosúduTrnavač.1T/6/2004-540zodňa14.4.2010,kópiuRozsudkuKrajského
súdu v Trnave č. 5To/78/2010-576 zo dňa 22.9.2011, kópiu Rozsudku Krajského súdu v Trnave č.
4To/16/2007-338 zo dňa 31.7.2007, 3x výpis zo systému žalovaného v 3. rade o výplate bolestného,návrh na likvidáciu a vyjadrenie likvidátora / likvidačnú správu, lekársky posudok o bolestnom a SSU
žalobkyne v 2. rade vyhotovené dňa 16.1.2014 MUDr. Emilom Schwarzom.

11.
Uznesením č. 14C/133/2004-46 zo dňa 18.8.2006 bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia
trestného konania proti žalovanej v 1. rade vedeného pred Okresným súdom Trnava, sp.zn. 1T/6/2004.

12.

Žalobcovia sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- ďalším podaním došlým
súdu dňa 31.7.2012 v ktorom uviedli že v trestnom konaní vedenom na Okresom súde Trnava, sp.zn.
1T/6/2004 bola priznaná žalobkyni v 2. rade suma 3.045,- Sk / 101,40 € (za okuliare 1.162,- Sk + 1.892,-
Sk), žalovanému v 1. rade suma 116.282,- Sk / 3.859,90 € (za leasingové splátky na motorové vozidlo
OPEL ASTRA ev.č. TT 328 BJ 53.552,- Sk / 8 x 6.694,- Sk + za akontáciu na leasing vozidla 60.938,- Sk
+ poplatok za odťahovú službu 1.792,- Sk); vo zvyšku boli žalobcovia odkázaní na konanie vo veciach

občianskoprávnych o zaplatení mimoriadneho zvýšenia bolestného a SSU v trestnom konaní nebolo
rozhodnuté, nakoľko tieto nároky v trestnom konaní ani neboli uplatnené. V trestnom konaní Okresného
súdu Trnava sp.zn. 1T/6/2004, v spojení s konaním Krajského súdu v Trnave sp.zn. 5To/78/2010 ( ktorý
sa stal právoplatný dňom 22.9.2011), bola žalovaná v 1. rade uznaná za vinnú v zmysle § 224, ods. 2
Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným

odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok.

13.
Žalovaní v 1. a 2. rade sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým
súdu dňa 6.11.2012 v ktorom uviedli že v prípade žalobcov nejde o prípad hodný osobitného zreteľa

ktorý by odôvodňoval nárok na mimoriadne zvýšenie bolestného a SSU, žalobcovia návrh neodôvodnili
právne významným spôsobom keď vychádzajú iba z toho, že boli zranení a poukazujú predovšetkým
na dopad zranení na ich psychiku (za prípad osobitného zreteľa považuje súdna prax prípady napr.
zranení u vrcholového športovca ktoré mu znemožnia vykonávať vrcholový šport a podobne, čo nie je
prípad žalobcov). Skutočnosť že žalobkyňa v 2. rade si pred zranením privyrábala pracovnou činnosťou

je z právneho pohľadu irelevantné, pretože podľa § 4, ods. 3 cit. vyhlášky sa odškodnením za SSU
neodškodňujú straty na zárobku - odškodnenie za SSU nie je škodou, plní funkciu zadosťučinenia a
spravuje sa inými zásadami, nie zásadami platnými pre náhradu škody.

14.

Právny zástupca žalobcov na pojednávaní konanom dňa 6.3.2013 uviedol že žalobcovi v 1. rade bolo
vyplatené bolestné vo výške 11.400,- Sk, žalobkyni v 2. rade vo výške 2.820,- Sk a žalobkyni v 3.
rade vo výške 2.775,- Sk - toto bolestné nemusí byť správne obodované, preto navrhuje aby ho súd
v rámci dokazovania dal preveriť znalcovi. SSU vyčíslené pre žalobcu v 1. rade vo výške 19.800,-
Sk a žalobkyňu v 2. rade vo výške 42.000,- Sk im vôbec nebolo vyplatené; žalobkyňa v 3. rade SSU

nemá obodované - preto žiada aby znalec preveril obodovanie SSU žalobcov v 1. a v 2. rade, a určil
obodovanie SSU pre žalobkyňu v 3. rade. Čo sa týka okruhu žalovaných, žiada uložiť povinnosť úhrady
žalovanej v 1. rade ako vodičke ktorá spôsobila dopravnú nehodu, teda priamej škodkyne (§ 420, ods. 1
Občianskeho zákonníka), žalovanému v 2. rade ako prevádzkovateľovi motorového vozidla (§ 427, ods.
2 Občianskeho zákonníka), a žalovanému v 3. rade ako poisťovni, teda ako priamy nárok poškodeného

voči poisťovateľovi (§ 15, ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z.); žalovaní sú spoločne a nerozdielne zodpovední,
nakoľko ide o kumuláciu zodpovednostných titulov.

15.
Právny zástupca žalobcov na pojednávaní konanom dňa 10.4.2013 uviedol že žalobcovi v 1. rade bola

poisťovňou vyplatená suma 10.500,- Sk, a nie 11.400,- Sk ako to omylom uviedli.
Splnomocnená zástupkyňa žalovaného v 3. rade na pojednávaní konanom dňa 10.4.2013 uviedla že
žalobcom bola vyplatená suma za bolestné, a to žalobcovi v 1. rade 10.500,- Sk, žalobkyni v 2. rade
2.850,- Sk (plus 200,- Sk za lekársky posudok), a žalobkyni v 3. rade 2.775,- Sk (plus 200,- Sk za
lekársky posudok); uvedené sumy boli vyplatené na základe lekárskeho posudku o bolestnom. Podľa

žalovaného v 3. rade neprichádza do úvahy mimoriadne zvýšenie bolestného, nakoľko všetky následky
sú zohľadnené v obodovaní podľa lekárskeho posudku. Čo sa týka SSU žalobcom nebola vyplatená
žiadna suma z dôvodu, že nepredložili doklad na základe ktorého by k výplate mohlo prísť.Žalobca v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 10.4.2013 uviedol že doposiaľ má bolesti ktoré súvisia
s úrazom - bolí ho bedrový kĺb, kotník; zdravotné obmedzenie nemá žiadne, avšak niektoré činnosti
nemôže vykonávať, nemá plynulý krok. V čase pred úrazom rekreačne hrával futbal, ping pong (s

kamarátmi), s deťmi sa chodil lyžovať; žiadny výkonnostný ani vrcholový šport nerobil, nevykonával ani
žiadnu inú činnosť v oblasti kultúry, spoločenskú činnosť a pod. Okrem toho že nemôže hrať rekreačne
ping pong a futbal, následky úrazu nemajú na jeho život (okrem zdravotných problémov) žiaden vplyv.
Uviedol že následkom úrazu trpel bolesťami, bolela ho hlavne pravá noha (mal roztrieštený bedrový kĺb),
v nemocnici na lôžku bol približne 7 týždňov počas ktorých pociťoval bolesti; operačne riešený nebol,

neabsolvoval žiadne operácie, bedrový kĺb mu vyliečili neoperačnými metódami, ďalej trpel bolesťami
prstov na pravej nohe, ktorá sa mu následkom úrazu vykrivila, bola nedostatočne prekrvená, bolesti mu
tíšili upokojujúcimi liekmi, aj po prepustení z nemocnice bral lieky na tíšenie bolesti.
Na otázky svojho právneho zástupcu žalobca v 1. rade uviedol že práceneschopný bol 11 mesiacov po
úraze. Býva v rodinnom dome, do záhrady chodí, „trošku“ sa však unaví a musí si častejšie odpočinúť.
Podnikateľskú živnosť má doposiaľ, aj ju vykonáva (spolu so synom), po úraze však už nemôže zdvíhať

ťažké bremená. Žalobca v 1. rade má problémy s bránicou pri dýchaní, čo je následok úrazu, keď
pri náraze mu brušnú dutinu poškodili bezpečnostné pásy. Po úraze chodieval k neurológovi, nakoľko
pociťovalstratustability-tentoproblémstálepretrváva.Začínahopobolievaťajľavýkĺb,čojedôsledkom
toho že zaťažoval po úraze tento kĺb, nakoľko mal problémy s pravým kĺbom.
Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 10.4.2013 uviedla že po úraze ju stále bolí hlava,

jedná sa o následok úrazu, nakoľko hlavu mala na dvoch miestach zašívanú v dôsledku tržných rán,
pobolievajutiežkrčnáchrbticaapravérameno,tietoproblémymátakistoodhavárie.Žalobkyňav2.rade
v čase havárie nevykonávala žiadne športové, kultúrne alebo spoločenské aktivity väčšieho významu,
ktoré by nemohla vykonávať následkom havárie. V čase havárie prevádzkovala obchod s textilom (v
tom čase mala 56 rokov), živnosť zrušila dva roky po havárii, avšak v rokoch 2002 až 2004 podnikanie

reálne nevykonávala. Po úraze zažíva stresové situácie, zľakne sa keď ide sanitka, havária mala vplyv
na jej psychiku, chodievala k psychiatrovi, k neurológovi a k ortopédovi; t.č. navštevuje lekárku ktorá ju
lieči na bolesti ramena a krčnej chrbtice. Býva v dome so záhradou - t.č. v nej pracovať nemôže nakoľko
ju bolí hlava keď sa zohne, pred úrazom v záhradke robievala. Po úraze bola žalobkyňa v 2. rade v
nemocnici dva dni (na pozorovaní), zašívali jej dve tržné rany na hlave (spolu 14 štichov); po operácii

ju uvedený zákrok bolel, dosala injekcie na utíšenie bolesti - rany sa zahojili dobre, žiadne komplikácie
pri hojení nenastali, nebola ani na vybratí štichov (jednalo o štichy samorozpadávacie). Pri havárii mala
poudieraný tiež hrudník, bolesti boli „normálne“. Následkom úrazu jej zostal na čele nad obočím uzlík
(nevstrebané tkanivo), toto ju pobolieva pri zmene počasia.
Naotázkysvojhoprávnehozástupcužalobkyňav2.radeuviedlaževčasepredúrazomštrikovala,plietla

deťomavnukomšály,čiapkyasvetríky-poúrazetútočinnosťvykonávaťnemôžepretožejubolírameno;
štrikovanie vykonávala výlučne pre vlastnú potrebu, na žiadnej výstave tieto veci neprezentovala. V čase
pred úrazom čítala romány, teraz už čítať nemôže pretože ju začne bolieť hlava a oči; číta iba noviny a
časopisy, pričom čítanie beletrie bol jej koníček a záľuba, pred úrazom chodievala spolu s manželom na
rodinné výlety, lyžovať, na turistiku a pod., a to aj spoločne s deťmi aj s vnúčencami.

Na otázku zástupkyne žalovaného v 3. rade žalobkyňa v 2. rade uviedla že všetky zdravotné problémy
(bolenie hlavy a krčenej chrbtice) pripisuje následkom úrazu; tieto problémy môžu súvisieť aj s vekom,
ale bolesti pri zašívaní hlavy súvisia s úrazom.
Žalobkyňa v 3. rade na pojednávaní konanom dňa 10.4.2013 uviedla že pred úrazom nevykonávala
žiadnu kultúrnu alebo spoločenskú aktivitu, chodievala na turistiku, na ktorú s rodinou chodieva doposiaľ,

v tomto smere ju úraz nijakým spôsobom neobmedzuje. Za najzávažnejší následok úrazu považuje
stres a psychickú nepohodu, nakoľko v čase úrazu bola tehotná - po úraze jej spravili vyšetrenie, žiadne
iné liečenie absolvovať nemohla kvôli tehotenstvu; sedem mesiacov žalobkyňa v 3. rade nevedela či
dieťa sa narodí v poriadku, pôrod však prebehol normálne (narodili sa jej dvojičky, ktoré nemajú žiadne
následky spôsobené úrazom).

16.
Uznesením č. 14C/133/2004-137 zo dňa 24.5.2013 súd do konania ustanovil znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, MUDr. Zdena Moresa, ktorého úlohou
bolo preveriť správnosť ohodnotenia bolestného a SSU u žalobcov, ohodnotiť bolestné u jednotlivých

žalobcov, posúdiť či prišlo u jednotlivých žalobcov k SSU, vykonať ohodnotenie SSU, uviesť aký bol
zdravotný stav žalobcov po dopravnej nehode, aký bol proces liečenia zo zranení ktoré žalobcovia
utrpeli, či sa v procese liečenia vyskytli komplikácie, či žalobcovia trpeli (mimoriadne) vysokým stupňom
bolesti pri liečení zranení, či žalobcovia trpia v súčasnosti (mimoriadne) vysokým stupňom bolesti ktoréby boli v priamej príčinnej súvislosti so zraneniami spôsobenými pri dopravnej nehode, akým spôsobom
sa zmenil zdravotný stav žalobcov po dopravnej nehode, akými následkami úrazu žalobcovia trpia v
súčasnosti, aké sú perspektívy vývoja zdravotného stavu žalobcov.

Znalec podal znalecký posudok č. 20/2013 vypracovaný dňa 26.8.2013 v ktorom uviedol že
- žalobkyňa v 2. rade utrpela pri dopravnej nehode dňa 21.12.2002 poranenia hlavy, podvrtnutie krčnej
chrbtice, tržnú ranu na hlave, pohmoždenie hrudníka, pohmoždenie pravého stehna s opuchom, akútnu
post traumatickú stresovú poruchu - bolestné ohodnotil na 116,25 bodu (vo finančnom vyjadrení 6.975,-
Sk /rok 2002/).

Užalobkynev2.radeneprišlokSSU,pretožejejporaneniajuneobmedzilivschopnostizvládaťzákladné
životné potreby, od skončenia liečby až doteraz je schopná vstávať, sadnúť si, stáť, zaujímať polohy,
pohybovaťsa,používaťdopravnéprostriedky,dorozumieťsaiporozumieť,používaťbežnékomunikačné
prostriedky, poznávať a rozoznávať zrakom a sluchom, orientovať sa časom, miestom a osobou, najesť
sa a napiť, obliekať sa a obúvať, prevádzať celkovú hygienu, dodržiavať stanovený liečebný režim,
vstupovať do vzťahu s inými osobami, vykonávať aktivity obvyklé veku a prostrediu, zariadiť si svoje

záležitosti, nakladať s peniazmi, manipulovať s predmetmi, vykonávať bežné domáce práce; následkom
dopravnej nehody nebol u žalobkyne v 2. rade obmedzený ani spoločenský život, cestovanie, sexuálny
život.
U žalobkyne v 2. rade po dopravnej nehode jej zdravotný stav nebol vážny alebo zmenený oproti
stavu pred dopravnou nehodou, nevyžadoval opatrovanie inou osobou, nebola bezvládna či pripútaná

na lôžko; bola obmedzená strpením nemocničného režimu v trvaní 2 dní, počas hospitalizácie lieky
na bolesť jej priniesli úľavu, vo všeobecnosti pri jej preukázanom poranení ustupujú bolesti do 6
až 7 dní. Nebol u nej potrebný operačný zákrok a v procese liečenia sa u nej nevyskytli žiadne
komplikácie, netrpela vysokým stupňom bolesti, bolesť bola krátkodobá. Žalobkyňa v 2. rade netrpí
žiadnymi následkami úrazu v dôsledku dopravnej nehody, jej zdravotný stav v súvislosti s dopravnou

nehodou je možné považovať za ustálený v dobe 7 dní.
- žalobca v 1. rade utrpel pri dopravnej nehode dňa 21.12.2002 otras mozgu, vykĺbenie pravého
bedrového zhybu s viac úlomkovou zlomeninou zadnej hrany acetabula riešené operačne, poškodenie
hraničného nervu s čiastočným ochrnutím bránice vľavo, počas liečby ako komplikáciu reflexný
algoneurodystrofický syndróm v oblasti pravého členka - bolestné ohodnotil na 338,75 bodu (vo

finančnom vyjadrení 20.325,- Sk /rok 2002/).
SSU ohodnotil na 350 bodov (vo finančnom vyjadrení 5.635,00 €). Trvalé následky spočívajú u žalobcu
v 1. rade v poúrazovom vzniku poškodenia chrupavky v pravom bedrovom kĺbe, jeho prejavy sa okrem
obmedzenia pohybov prejavujú aj bolesťou (ak by bol žalobca v 1. rade v pracovnom pomere miera
poklesu schopnosti zárobkovej činnosti by bola 20%). Druhým trvalým následkom je čiastočné ochrnutie

bráničných svalov na ľavej strane, poranenie sa prejavuje napr. pri zdvíhaní ťažkých bremien, zvýšení
brušného lisu, pri dlhšej a ťažšej fyzickej námahe.
Žalobca v 1. rade akútne bolesti prežíval počas úrazového deja, transportu z miesta nehody do
nemocnice až po operačný výkon - bolesti znalec označil ako mimoriadne silné; počas hospitalizácie
liekynabolesťmuprinášaliúľavu,bolesťsazvýrazňovalapočasinštrumentálnychvýkonov(cievkovanie,

vnútrožilové a vnútrosvalové podávanie medikamentov, odber krvných vzoriek). Podľa zdravotnej
dokumentácie mu boli ordinované lieky proti bolesti do 25.2.2003.
V oblasti orientácie a komunikácie u žalobcu v 1. rade k obmedzeniu nedošlo, v oblasti stravovania
bol obmedzený asi 4 týždne, na druhú osobu bol počas tejto doby odkázaný aj pri výkone fyziologickej
potreby, telesnej hygieny, obliekania a pod. Menej závažné bolo jeho obmedzenie z dôvodu potreby

chôdze s odľahčením pomocou 2 nemeckých barlí do 24.4.2003, ďalej chôdzou pomocou 1 francúzskej
barle do konca júna 2003 - ku koncu júla 2003 jeho zdravotný stav možno považovať za ustálený.
- žalobkyňa v 3. rade utrpela pri dopravnej nehode dňa 21.12.2002 otras mozgu, pohmoždenie hrudníka
a brušnej steny, tržnú ranu, odierky na dolnej pere a na pravom kolene - bolestné ohodnotil znalec na
75 bodov (vo finančnom vyjadrení 4.500,- Sk /rok 2002/).

U žalobkyne v 3. rade neprišlo k SSU, jej poranenia nezanechali žiadne trvalé následky. Po dopravnej
nehode jej zdravotný stav nebol vážny alebo zmenený, nebola bezvládna, všetky osobné a hygienické
potreby zvládala sama (obmedzenie spočívalo len v strpení nemocničného režimu v trvaní dvoch dní),
z medicínskeho hľadiska liečba pre následky poranenia pri predmetnej dopravnej nehode trvala do
27.12.2002. Nebol u nej potrebný operačný zákrok, počas celej doby liečby netrpela vysokým stupňom

bolesti; jej zdravotný stav možno považovať za ustálený dňom 27.12.2002.
Uznesením č. 14C/133/2004-226 zo dňa 28.10.2013 súd priznal znalcovi MUDr. Zdenovi Moresovi
znalečné vo výške 1.883,44 €.17.
Žalobcovia sa k znaleckému posudku vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním
došlým súdu dňa 13.11.2013 v ktorom uviedli že znalec ustálil nároky u žalobcu v 1. rade - bolestné

na 338,75 bodu, čo zodpovedá finančnému vyjadreniu pre rok 2002 sume 20.325,- Sk, pričom mu bola
vyplatená suma 10.500,- Sk, t.j. rozdiel 9.825,- Sk / 326,13 €, SSU na 350 bodov, vo finančnom vyjadrení
5.635,00 €, pričom mu nebolo z titulu SSU vyplatené žiadne odškodnenie. U žalobkyne v 2. rade znalec
ustálil nároky z bolestného na 116,25 bodu, čo zodpovedá vo finančnom vyjadrení sume 6.975,-Sk /
231,53 €, pričom jej bola vyplatená suma 2.850,- Sk / 94,60 €, t.j. rozdiel 136,93 €, SSU u žalobkyne v 2.

rade bolo pôvodne obodované na 700 bodov (vo finančnom vyjadrení 42.000,- Sk), doposiaľ jej nebolo
vyplatené. Žalobkyňa v 2. rade uviedla že nesúhlasí so záverom znaleckého posudku, že jej zdravotný
stav v súvislosti s dopravnou nehodou je možné považovať za ustálený v dobe 7 dní po úraze, a že v
súvislosti s úrazom neprišlo u nej k SSU. U žalobkyne v 3. rade znalec ustálil bolestné na 75 bodov,
čo sa rovná vo finančnom vyjadrení sume 4.500,- Sk / 149,37 €, pričom doposiaľ jej bola vyplatená
suma 2.775,- Sk, t.j. rozdiel 57,26 €. Uviedla že znalec si neuvedomil, že v čase dopravnej nehody bola

žalobkyňa v 3. rade tehotná v druhom mesiaci, a utrpela šok v súvislosti s dopravnou nehodou, nakoľko
sa bála že potratí, až do konca tehotenstva žila v strese a obavách o budúce deti.

18.
Žalovaný v 3. rade sa k znaleckému posudku vyjadril podaním došlým súdu dňa 25.11.2013 v ktorom

uviedol že u žalobcu v 1. rade znalec bolestné ohodnotil na 338,75 bodov, SSU ohodnotil na 350
bodov. Poukázali na nesprávne vypracovaný posudok pri SSU, nakoľko znalec ho vypracoval podľa
zák.č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia účinného od 1.8.2004,
pričom však podľa § 11 uvedeného zákona na bolesť a SSU v dôsledku úrazu ktoré bolo spôsobené
pred nadobudnutím účinnosti zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy - nakoľko sa predmetná dopravná

nehoda, z ktorej si žalobca v 1. rade uplatňuje SSU stala dňa 21.12.2002, tak SSU mal znalec určiť v
súlade s vyhl.č. 32/1965 Zb. U žalobkyne v 2. rade znalec bolestné ohodnotil na 116,25 bodov, SSU
neohodnotil - žalovaný v 3. rade sa stotožňuje so záverom znalca, že u žalobkyne v 2. rade nedošlo k
SSU, nakoľko jej poranenia ju neobmedzili v schopnosti zvládať základné životné potreby, jej zdravotný
stav nebol vážny, alebo zmenený oproti stavu pred dopravnou nehodou, nebol u nej potrebný operačný

zákrok a v procese liečenia sa u nej nevyskytli žiadne komplikácie, žalobkyňa v 2. rade netrpí žiadnymi
konkrétnymi následkami úrazu z dopravnej nehody. U žalobkyne v 3. rade znalec bolestné ohodnotil
na 75 bodov; uviedol že k SSU u nej nedošlo, nakoľko po dopravnej nehode nebol jej zdravotný stav
vážny, alebo zmenený oproti stavu pred dopravnou nehodou, nebola bezvládna či pripútaná na lôžko,
všetky potreby zvládala sama, nepotrebovala pomoc druhej osoby, jej obmedzenie spočívalo len v

strpení nemocničného režimu v trvaní dvoch dní, nebol u nej potrebný operačný zákrok, počas celej
doby liečenia netrpela vysokým stupňom bolesti. Uviedol ďalej že žalobcovia si v návrhu podanom na
súd dňa 20.12.2004 uplatnili náhradu škody titulom zvýšenia bolestného a SSU, pričom žalobcovi v 1.
rade bolo vyplatené dňa 15.7.2004 bolestné v sume 348,54 € (170 bodov x 60,- Sk = 10.500,- Sk),
žalobkyni v 2. rade bolo vyplatené dňa 15.7.2004 bolestné v sume 101,24 € (47,5 bodov x 60,- Sk =

2.850,- Sk + 200,- Sk = 3.050,- Sk), žalobkyni v 3. rade bolo vyplatené dňa 15.7.2004 bolestné v sume
98,75 € (46,25 bodov x 60,- Sk = 2.775,- Sk + 200,- Sk = 2.975,- Sk). Nakoľko v zmysle znaleckého
posudku bolo priznané bodové ohodnotenie bolestného pre žalobcov vyššie ako bodové ohodnotenie
bolestného v zmysle žalobného návrhu, a tiež SSU žalobcu v 1. rade, žalobcovia nemajú nárok na
doplatok bolestného a SSU, nakoľko žalobcovia si návrhom uplatňujú len zvýšenie bolestného a SSU,

a nie základné bolestné a SSU - voči nároku ktorý si žalobcovia uplatnili v súvislosti s bolestným a SSU
vzniesol žalovaný v 3. rade námietku premlčania, keďže ide o premlčaný nárok v zmysle § 106, ods.
1 Občianskeho zákonníka.

19.

Na pojednávaní konanom dňa 5.5.2014 znalec MUDr. Zdeno Mores uviedol že
bolestné v prípade žalobcu v 1. rade obodoval podľa vyhlášky platnej v čase vzniku úrazu, na sumu
1.338,75 boda - obodovanie bolestného je nemenné, nemôže prísť behom času k jeho zmenám; čo sa
týka SSU u žalobcu v 1. rade vychádzal znalec z predpisu platného v roku 2004, ktorý objektívnejšie
vyjadruje trvalé následky, a SSU vyčíslil na sumu 350 bodov, pričom bolo brané do úvahy poškodenie a

obmedzenie funkčnosti bedrového zhybu ktorý bol operovaný, a trvalé poranenie nervu zásobujúceho
bránicu (žiadne iné položky, ktoré by mali byť brané do úvahy pri SSU nezistil).
Na otázky právneho zástupcu žalobcov znalec uviedol že poškodenia u žalobcu v 1. rade sa dajú
charakterizovať ako ťažké, ktoré spĺňajú kritéria pre zaradenie ako ťažká ujma na zdraví. Silnýmibolesťamižalobcav1.radetrpelcestoudonemocnice,počasúrazovéhodeja,následneprihospitalizácii
(bolesti boli zmiernené podávaním analgetík); počas hospitalizácie, ktorá trvala jeden mesiac, bol
žalobca v 1. rade obmedzený vo svojich základných životných potrebách, potreboval pomoc iných osôb,

SSU spočíva pri poškodení bedrového zhybu v ranných stuhlostiach približne 20 až 30 minút, kým sa
poškodený rozchodí, môžu sa prejavovať pri dlhodobej chôdzi a záťaži, z dôvodu šetrenia poškodenej
končatiny je možné, že príde k zvýšenému opotrebeniu bedrového zhybu na druhej končatine.
bolestné v prípade žalobkyne v 2. rade obodoval na 116,25 bodu - jej zranenia boli ľahkého charakteru,
nemali žiadne známky ťažkej ujmy na zdraví. Čo sa týka SSU dospel znalec k záveru, že zranenia

žalobkyne v 2. rade boli ľahkého charakteru, nezanechali trvalé následky; po úraze nebola ošetrená
chirurgom ani praktickým lekárom (ani ich nenavštívila), až následne po dlhšej dobe sa začala sťažovať
na bolesti krčnej chrbtice, súvislosť s úrazom je nedôveryhodná a nepreukázaná. Ohodnotenie SSU
vypracovaného MUDr. Emilom Schwarzom znalec označil za irelevantné a nepoužiteľné, nakoľko nie je
podložené žiadnymi odbornými vyšetreniami, nie je objektivizované, nie je podané odborným lekárom.
Na otázky právneho zástupcu žalobcov znalec uviedol že žalobkyňa v 2. rade môže mať obmedzený

pohyblivosť chrbtice, avšak nie v súvislosti s úrazom. Čo sa týka údajného depresívneho syndrómu,
znalec nezistil že žalobkyňa v 2. rade bola v tomto smere liečená, vznik problémov ktorými žalobkyňa
v 2. rade trpí nemá žiadnu súvislosť s úrazom.
bolestné v prípade žalobkyne v 3. rade obodoval na 75 bodov - žalobkyňa v 3. rade netrpela žiadnymi
ťažkosťami, jej zranenia boli ľahké; znalec u nej nezistil žiadne SSU, žalobkyňa v 3. rade po dlhšiu dobu

po úraze nenavštívila v súvislosti s problémami odborného alebo praktického lekára.
Na otázky právneho zástupcu žalobcov znalec uviedol že žalobkyňa v 3. rade mohla subjektívne
pociťovať neistotu alebo mať stresy v súvislosti s tým, že v čase nehody bola tehotná, takýto stav však
nie je možné obodovať z pohľadu SSU, nakoľko nebol preukázaný a objektivizovaný klinickými alebo
inými vyšetreniami.

20.
Uznesenímč.14C/133/2004-262zodňa9.6.2014súddoplnilotázkynaznalcavsúvislostisobodovaním
SSU žalobcu v 1. rade.
Znalec podal dodatok k znaleckému posudku č. 20/2013 vypracovaný dňa 10.7.2014 v ktorom uviedol že

vyhl.č. 32/1965 Zb. uvádza postkomočný syndróm, pričom tento sa prejavuje pretrvávajúcimi bolesťami
hlavy, závratmi, únavnosťou, poruchami sústredenia, výkonnosti i spánku, čo je vlastne post traumatický
syndróm. Ambulantné neurologické vyšetrenie zo dňa 27.10.2003 neobsahuje také ťažkosti, ktoré
by mali napĺňať predpoklady pre tento syndróm. Ambulantným vyšetrením pľúcnym lekárom dňa
23.10.2003 bolo diagnosticky uzavreté poškodenie bráničných svalov na ľavej strane s funkčným

deficitom, preto podľa názoru znalca toto má byť odškodnené ako trvalý následok. Odškodnenie za SSU
pre úraz zo dňa 21.12.2002 podľa vyhl.č. 32/1965 Zb. činí ku dňu vyšetrenia znalcom 425 bodov, vo
finančnom vyjadrení 25.500,- Sk. Trvalé následky spočívajú u žalobcu v 1. rade v poúrazovom vzniku
poškodenia chrupavky v pravom bedrovom kĺbe, pri tomto procese dochádza postupom času k zmenám
na chrupavke aj na okolitých tkanivách, ktoré už obsahujú nervy a vo fázach dekompenzácie sa prejavy

tohto ochorenia okrem obmedzenia pohybov prejavujú aj bolesťou.
Uznesením č. 14C/133/2004-286 zo dňa 19.9.2014 súd priznal znalcovi MUDr. Zdenovi Moresovi
znalečné vo výške 379,36 €.

21.

Žalobcovia sa k dodatku k znaleckému posudku vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu-
podaním došlým súdu dňa 7.10.2014 v ktorom uviedli že znalec uvádza, že sa domnieva, že u žalobcu
v 1. rade by sa malo jednať nie o postkomočný syndróm, ale o post traumatický syndróm, ktorý je
dôsledok post traumatických zmien vzniknutých súčasne s otrasom mozgu, ambulantným vyšetrením
pľúcnymlekáromzodňa23.10.2003bolodiagnostikovanépoškodeniehraničnýchsvalovnaľavejstrane

s funkčným deficitom, preto toto malo byť odškodnené ako trvalý následok. Ďalej znalec uviedol že
odškodnenie za SSU pre úraz zo dňa 21.12.2002 podľa vyhl.č. 32/1965 Zb. činí 425 bodov, t.j. 25.500,-
Sk (60,- Sk za bod). Vzhľadom na nový poznatok nájdený na CT vyšetrení je zrejmé, že žalobca v 1.
rade má ťažkosti pri chôdzi, poranenia a jeho následky v oblasti bedrového zhybu sa potom prejavujú pri
chôdzi - podľa žalobcov je preto potrebné, vzhľadom na nové skutočnosti, opätovne obodovať SSU aj

v zmysle zák.č. 437/2004 Z.z. (pre prípad iného právneho posúdenia). Podľa žalobcov znalec správne
uviedol, že použitie zák.č. 437/2004 Z.z. je objektívnejšie, a spravodlivejšie vyjadruje trvalé následky za
SSU a to vzhľadom na plynutie času, keď od úrazu uplynulo 12 rokov, a doposiaľ nebolo žalobcovi v 1.rade vyplatené žiadne odškodnenie titulom SSU, a bude vyplácané za inej ekonomickej situácie, než
bola v roku 2002 / 2003.

22.
Právny zástupca žalobcov na pojednávaní konanom dňa 23.2.2015 uviedol že žiada aby sa znalec
vyjadril ku skutočnosti, v akom rozsahu by malo byť odškodnené poškodenie bráničných svalov na ľavej
strane aj s funkčným deficitom, resp. či túto skutočnosť už zahrnul do obodovania ktoré bolo vykonané
v dodatku znaleckého posudku, a aby sa -vzhľadom na progres deštrukcie kĺbnej chrupavky, a voľný

kostný fragment nachádzajúci sa v kĺbnej dutine- vyjadril, v akom rozsahu by malo byť toto odškodnené,
resp. či túto skutočnosť už zahrnul do obodovania ktoré bolo vykonané v znaleckom posudku; požiadal
tiež aby znalec premietol nové obodovania aj v zmysle zák.č. 437/2004 Z.z., pretože pokiaľ sa zvyšuje
obodovanie SSU podľa vyhl.č. 32/1965 Zb. z 330 bodov na 425 bodov, úmerne sa musí zvýšiť aj
obodovanie SSU z 350 bodov na „nejakú“ sumu v zmysle zák.č. 437/2004 Z.z.
Splnomocnená zástupkyňa žalovaného v 3. rade na pojednávaní konanom dňa 23.2.2015 uviedla že

nie je možné odškodniť SSU podľa novej vyhlášky, s poukazom na prechodné a záverečné ustanovenia
tejto vyhlášky, podľa ktorej sa použije predpis platný v dobe vzniku úrazu.

23.
Žalovaný v 3. rade sa vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 27.2.2015 v ktorom uviedol že

žalobcovi v 1. rade boli vyplatené sumy: dňa 15.7.2004 (PU 9504896649) - bolestné v sume 348,54 € /
10.500,12 Sk (170 bodov x 60 = 10.500,- Sk)
žalobkyni v 2. rade boli vyplatené sumy: dňa 15.7.2004 (PU 9503928434) - bolestné v sume 101,24 € /
3.049,95 Sk (47,5 bodov x 60 = 2.850,- Sk + 200,- Sk)
žalobkyni v 3. rade boli vyplatené sumy: dňa 15.7.2004 (PU 9504896964) - bolestné v sume 98,75 € /

2.974,94 Sk (46,25 bodov x 60 = 2.775,- Sk + 200,- Sk).
Podľa znaleckého posudku bolo priznané bodové ohodnotenie bolestného pre žalobcov vyššie, ako
bodové ohodnotenie bolestného v zmysle žalobného návrhu ako i SSU žalobcu v 1. rade - keďže
žalobcovia si návrhom uplatňujú len zvýšenie bolestného a SSU (nie základné bolestné a SSU), voči
nároku ktorý si žalobcovia uplatnili v súvislosti s bolestným a SSU vzniesol žalovaný v 3. rade námietku

premlčania (podľa § 106, ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva
roky odo dňa keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá).
K vyjadreniu priložil žalovaný v 3. rade 4x doklad o platbách / plnení pre žalobcu v 1. rade vo výške
348,54 € (bolestné), pre žalobkyňu v 2. rade vo výške 101,24 € (bolestné), pre žalobkyňu v 3. rade vo
výške 99,75 € (bolestné), pre žalovanú v 1. rade vo výške 3.961,30 €, doklad o platbe sumy 3.960,30

€ zo dňa 10.1.2012, list žalovanej v 1. rade zo dňa 14.2.2012, list právneho zástupcu žalobcov zo dňa
27.12.2011, kópiu Rozsudku Krajského súdu v Trnave č. 5To/78/2010-576zo dňa 22.9.2011.

24.
Znalec sa na výzvu súdu vo veci vyjadril listom zo dňa 25.3.2015 v ktorom uviedol že pri ambulantnom

pľúcnom vyšetrení dňa 23.10.2003 mal žalobca v 1. rade pri spirometrickom vyšetrení reštrikčnú
ventilačnú poruchu ľahkého stupňa, pri vyšetrení dňa 19.6.2014 mal diagnostikovaný rovnaký stupeň
reštrikčnej poruchy, preto bodové ohodnotenie je v oboch prípadoch rovnaké. Zvýšenie bodového
ohodnotenia SSU v dodatku znaleckého posudku zo dňa 10.7.2014 oproti znaleckému posudku zo dňa
26.8.2013 zo 100 na 300 bodov je práve v dôsledku nových skutočností (ktoré potom objektivizovalo CT

vyšetrenie zo dňa 19.6.2014 a klinické vyšetrenie znalcom).

25.
Podaním zo dňa 18.5.2015, a zároveň prednesom pred súdom dňa 18.5.2015 žalobcovia -
prostredníctvom svojho právneho zástupcu- požiadali o pripustenie zmeny petitu návrhu a čiastočne

návrh vzali späť. Uviedli že na základe znaleckého posudku bolo spresnené obodovanie bolestného a
SSU, preto žiadajú aby súd rozhodoval pre žalobcu v 1. rade o priznaní sumy 326,13 € ako základného
bolestného, sumy 5.635,00 € ako základného obodovania za SSU, a sumy 15.222,81 € (15 násobok, tzn.
mimoriadne zvýšenie bolestného a SSU podľa prvotného obodovania); čo sa týka úroku z omeškania
tento žiada priznať vo výške 13,0% ročne zo sumy 326,13 € a zo sumy 5.635,00 € od 22.12.2002 do

zaplatenia (prvým dňom omeškania je deň nasledujúci po dni úrazu), čo sa týka úroku z omeškania zo
sumy 15.222,81 € si ho neuplatňuje a v tejto časti návrh berie späť. Pre žalobkyňu v 2. rade žiada aby
súd rozhodoval o priznaní sumy 136,93 € ako základného bolestného, sumy 1.394,14 € ako základného
obodovania za SSU (vychádza pôvodného obodovania MUDr. Schwarza), a sumy 21.732,06 € (10,resp. 15 násobok, tzn. mimoriadne zvýšenie bolestného a SSU podľa prvotného obodovania); čo sa týka
úroku z omeškania tento žiada priznať vo výške 13,0% ročne zo sumy 136,93 € a zo sumy 1.394,14 € od
22.12.2002 do zaplatenia (prvým dňom omeškania je deň nasledujúci po dni úrazu), čo sa týka úroku z

omeškaniazosumy21.732,06€sihoneuplatňujeavtejtočastinávrhberiespäť.Prežalobkyňuv3.rade
žiada aby súd rozhodoval o priznaní sumy 57,26 € ako základného bolestného, úrok z omeškania žiada
priznať vo výške 13,0% ročne zo sumy 57,26 € od 22.12.2002 do zaplatenia (prvým dňom omeškania
je deň nasledujúci po dni úrazu); čo sa týka sumy prevyšujúcej čiastku 57,92 € a úroku z omeškania
vo výške 96,0% berie návrh späť.

Uznesením č. 14C/133/2004-335 zo dňa 10.6.2015 súd
konanie v časti o zaplatenie žalobcovi v 1. rade úroku z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy
458.000,- Sk / 15.202,81 €, žalobkyni v 2. rade úroku z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy
654.700,- Sk / 21.732,06 €, žalobkyni v 3. rade sumy 3.262,13 €, a úroku z omeškania vo výške 9,0%
ročne zo sumy 3.262,13 €, zastavil,
apripustilzmenupetitunávrhuvnasledovnomznení:„Žalovanívrade1.,2.a3.radesúpovinníspoločne

a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi v 1. rade sumu 326,13 €, s 13,0% ročným úrokom z omeškania od 22.12.2002 do zaplatenia
(titulom bolestného), sumu 5.635,00 €, s 13,0% ročným úrokom z omeškania od 22.12.2002 do
zaplatenia (titulom SSU), a sumu 15.202,81 € (titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia bolestného
a SSU), a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

žalobkyni v 2. rade sumu 136,93 €, s 13,0% ročným úrokom z omeškania od 22.12.2002 do zaplatenia
(titulom bolestného), sumu 1.394,14 €, s 13,0% ročným úrokom z omeškania od 22.12.2002 do
zaplatenia (titulom SSU), sumu 21.732,06 € (titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia bolestného a
SSU), a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
žalobkyni v 3. rade sumu 57,26 €, s 13,0% ročným úrokom z omeškania od 22.12.2002 do zaplatenia

(titulom bolestného), a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
a trovy konania.“

26.
Splnomocnená zástupkyňa žalovaného v 3. rade na pojednávaní konanom dňa 18.5.2015 uviedla že

vzhľadom na skutočnosť, že trestné rozhodnutie ktorým bola konštatovaná vina žalovanej v 1. rade
nadobudlo právoplatnosť dňa 22.9.2011 je návrh v časti v ktorom bolo požadované rozšírenie základnej
náhrady za bolestné a SSU, spolu s príslušnými úrokmi z omeškania premlčané.
Právny zástupca žalobcov na pojednávaní konanom dňa 18.5.2015 uviedol že pôvodný návrhom bola
uplatnená suma bez konkrétnej špecifikácie, či sa jedná o základné bolestné alebo SSU alebo o

mimoriadne zvýšenie. Poukázal na skutočnosť že znalecký posudok MUDr. Moresa bol žalobcom
doručený dňa 14.11.2013, tzn. až v tento deň sa dozvedeli o skutočnej výške základného obodovania
za bolestné a SSU; preto uplatnený nárok nemôže byť premlčaný.
Právny zástupca žalobcov a splnomocnená zástupkyňa žalovaného v 3. rade zhodne uvádzajú že
žalobcovi v 1. rade bola vyplatená suma 10.500,- Sk, žalobkyni v 2. rade suma 3.050,- Sk (za bolestná

2.850,- Sk, plus 200,- Sk poplatok za vypracovanie znaleckého posudku), žalobkyni v 3. rade suma
2.975,- Sk (za bolestné suma 2.775,- Sk plus 200,- Sk poplatok za vypracovanie znaleckého posudku).

27.
Žalovaný v 3. rade sa vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 13.7.2015 v ktorom uviedol že

pôvodným žalobným návrhom si žalobcovia uplatňovali zvýšenie základného bolestného a zvýšenie
základného SSU, a to žalobca v 1. rade bolestné za 190 bodov x 60,- Sk x 15 násobok základného
bodového ohodnotenia = 171.000,- Sk, a SSU za 330 bodov x 60,- Sk x 15 násobok základného
bodového ohodnotenia = 297.000,- Sk (celkovo teda sumu vo výške 458.000,- Sk), žalobkyňa v 2.
rade bolestné za 47,50 bodov x 60,- Sk x 10 násobok základného bodového ohodnotenia = 28.200,-

Sk, a SSU za 700 bodov x 60,- Sk x 15 násobok základného bodového ohodnotenia = 630.000,-
Sk (celkovo teda sumu vo výške 654.700,- Sk), žalobkyňa v 3. rade bolestné za 46,25 bodov x
60,- Sk x 10 násobok základného bodového ohodnotenia = 24.800,- Sk, za SSU sume 75.200,- Sk
bez špecifikácie (celkovo teda sumu vo výške 100.000,- Sk); žalobcami upraveným návrhom zo dňa
18.5.2015 si každý zo žalobcov uplatňuje doplatok za základné bolestné a základné SSU, spolu s

úrokmi s omeškania vo výške 13,0% ročne od 22.12.2002 do zaplatenia, a prvotným návrhom zo
dňa 20.12.2004 uplatnené mimoriadne zvýšenie odškodnenia bolestného a SSU. Nakoľko pôvodným
návrhom zo dňa 20.12.2004 si žalobcovia uplatňovali zvýšenie základného bolestného a zvýšenie
základného SSU, vzniesol žalovaný v 3. rade voči uplatneným nárokom doplatkov za základné bolestnéa základné SSU námietku premlčania, keďže ide o premlčaný nárok v zmysle § 106, ods. 1 Občianskeho
zákonníka (právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode
a o tom, kto za ňu zodpovedá); zároveň vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému príslušenstvu

k uvedeným nárokom (úrok z omeškania), pretože ak nárok je premlčaný, nemohlo dôjsť k omeškaniu
s plnením. Uviedol ďalej že u škôd spôsobených na zdraví platí subjektívna dvojročná premlčacia
lehota, pričom v prípade neuplatnenia škody v tejto dobe sa nárok na náhradu škody premlčí. Pojem
„dozvie sa o škode“ obsiahnutý v § 106, ods. 1 Občianskeho zákonníka vyjadruje nie len vedomosť
poškodených o protiprávnom úkone ktorým bola škoda spôsobená, ale aj o tom že vznikla majetková

ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch do takej miery,
aby poškodení mohli svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde - skutočnosť, že žalobcovia sa
dozvedeli o výške škody až predmetným znaleckým posudkom nie je právne významná. Základné
bolestné a základné SSU si žalobcovia uplatňujú až rozšíreným žalobným návrhom zo dňa 18.5.2015,
dopravná nehoda z ktorej si žalobcovia uplatňujú nároky sa stala dňa 21.12.2002, uznesením zo dňa
18.8.2006 bolo konanie prerušené do skončenia trestného stíhania vedeného voči žalovanej v 1. rade,

trestné konanie bolo právoplatne skončené dňa 22.9.2011 (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn.
5To/78/2010), lekársky posudok ohodnotenia bolestného (vypracovaný MUDr. Moresom) u žalobcu v
1. rade ako dobu ukončenia liečenia určil dátum koniec júla 2003, ktorý termín možno považovať ako
ustálenie zdravotného stavu, a začiatok plynutia premlčacej lehoty u žalobcu v 1. rade uplatneného
doplatku za základné bolestné - premlčacia lehota uplynula podľa žalovaného v 3. rade najneskôr dňom

1.8.2005, a čo sa týka SSU posudok sa spravidla vydáva v čase keď je zdravotný stav ustálený, teda keď
možno ohodnotiť bolestné, tak možno ohodnotiť i SSU, a týmto okamihom začína plynúť i premlčacia
lehota; v nadväznosti na uvedené premlčanie bolestného k premlčaniu základného SSU došlo taktiež
najneskôr 1.8.2005. Posudok obodovania bolestného u žalobkyne v 2. rade vypracovaného znalcom
MUDr. Moresom určil ako dobu ukončenia liečenia dátum 28.12.2002, preto tento deň možno považovať

za ustálenie zdravotného stavu, a začiatok plynutia premlčacej lehoty žalobkyňou v 2. rade uplatneného
doplatku za základné bolestné, a premlčacia lehota uplynula najneskôr dňom 29.12.2004; v zmysle
znaleckého posudku znalca MUDr. Moresa žalobkyni v 2.rade nárok na SSU nevznikol, nakoľko u nej
nedošlo k SSU. Posudok obodovania bolestného u žalobkyne v 3. rade vypracovaného znalcom MUDr.
Moresom určil ako dobu ukončenia liečenia dátum 28.12.2002, preto tento deň možno považovať ako

ustálenie zdravotného stavu, a začiatok plynutia premlčacej lehoty žalobkyňou v 3. rade uplatneného
doplatku za základné bolestné, a premlčacia lehota uplynula najneskôr dňom 29.12.2004; v zmysle
znaleckého posudku znalca MUDr. Moresa žalobkyni v 3. rade nárok na SSU nevznikol, nakoľko u nej
nedošlo k SSU. Ďalej uviedol že u žalobcov nie je dôvod na použite § 7, ods. 3 vyhl.č. 32/1965 Zb.,
nakoľko ani jeden z nich sa v dôsledku svojich poranení nemusel podrobiť viacerým lekárskym zákrokom

a operáciám, vyšetreniam, ani dlhodobej rehabilitačnej liečbe, nemuseli dlhodobo navštevovať odborné
ambulancie a podrobovať sa bolestivým vyšetreniam, nedošlo u nich k enormne zvýšeným útrapám
v súvislosti s bolesťami súvisiacimi s liečbou úrazu. Čo sa týka SSU pri určení výšky odškodnenia
treba preskúmať aké mali poškodení predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred
vznikom škody a po vzniku škodovej udalosti- u žalobcov však nedošlo k výraznému obmedzeniu v

spoločnosti, obmedzenie nemalo preukázateľne nepriaznivé dôsledky na uspokojenie ich životných a
spoločenských potrieb, nedošlo u nich k ich vylúčeniu či obmedzeniu účasti na osobnom, rodinnom,
spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, nedošlo k sťaženiu či k znemožneniu výkonu,
čivoľbypovolania,voľbyživotnéhopartnera,nedošloanikinýmvýraznýmazávažnýmzmenámspôsobu
života, ktoré by odôvodňovali uvedené zvýšenie požadované žalobcami.

28.
Žalovaný v 3. rade sa po rozhodnutí odvolacieho súdu vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho
zástupcu- podaním došlým súdu dňa 7.2.2017 v ktorom uviedol, že sa plne stotožňuje s názorom
Krajského súdu v Trnave, ktorý odôvodnil prečo neboli nároky žalobcov na zaplatenie náhrady za

bolestné a SSU uplatnené včas, a teda sú premlčané; je zrejmé že žalobcovia pri vyčíslení svojich
nárokov nepostupovali v intenciách zákona.

29.
Žalobcovia sa po rozhodnutí odvolacieho súdu vo veci vyjadrili -prostredníctvom ich právneho zástupcu-

podaním došlým súdu dňa 11.4.2017 v ktorom uviedli, že rozhodnutie krajského súdu (na ktoré vo
svojom vyjadrení poukazuje žalovaný v 3. rade) je veľmi obšírne, a obsahuje viacero právnych názorov
svedčiacich v prospech žalobcov, pričom prvostupňový súd má opätovne posúdi nárok žalobcov,
prihliadnuť na pripustenie zmeny návrhu, a v tejto súvislosti sa má zaoberať námietkou premlčania. Vďalšom sa rozsiahlo zaoberajú úvahami o náhrade trov konania v súvislosti s procesným postupom /
prerušením konania. Poukázali na skutočnosť, že už v žalobe zo dňa 20.12.2004: žalobca v 1. rade si
uplatnil bolestné a SSU spolu vo výške 458.000,- Sk, z toho odškodnenie bolestného vo výške 171.000,-

Sk a SSU vo výške 297.000,- Sk, základné SSU vo výške 330 bodov v sume 19.800,- Sk nebolo veci
vyplatené; žalobkyňa v 2. rade si uplatnila bolestné a SSU vo výške 654.700,- Sk, z toho odškodnenie
bolestného vo výške 24.700,- Sk (po odpočítaní zaplateného bolestného vo výške 3.500,- Sk), a SSU
vo výške 630.000,- Sk s tým, že SSU tak ako bolo obodované MUDr. Emilom Schwarzom vo výške 700
bodov v sume 42.000,- Sk jej nebolo vyplatené; žalovaná v 3. rade si uplatnila bolestné a SSU vo výške

100.000,- Sk s tým, že MUDr. Emil Schwarz obodoval bolestné vo výške 46,26 bodov v sume 2.775,-
Sk. Podľa § 41, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu,
aj keď je nesprávne označený - v zmysle citovaného interpretačného pravidla nie je úkon žalobcov
možné vykladať inak, ako že si uplatnili aj základný nárok na náhradu bolestného a SSU v zmysle vyhl.č.
32/1965 Zb., ktorého presnú výšku v tom čase nepoznali, preto v návrhu hovoria len o odškodnení
bolestného a SSU, nie o mimoriadnom zvýšení odškodnenia bolestného a SSU v zmysle § 7, ods. 3

vyhl.č. 32/1956 Zb.; na pojednávaní konanom dňa 18.5.2015 upresnili pôvodný návrh, a súd pripustil
jeho zmenu uznesením zo dňa 10.6.2015.

30.
Právny zástupca žalobcov na pojednávaní konanom dňa 15.5.2017 poukázal na rozhodnutie krajského

súdu ktorý vyslovil názor, že je potrebné v prípade prisúdenia náhrad v prospech žalobcov zaviazať na
ich úhradu aj žalovaného v 2. rade. Podľa žalobcov je splnená aj požiadavka krajského súdu ohľadom
výsluchu žalobcov v tom smere, odkedy a akým spôsobom si uplatnili nároky na priznanie základného
bolestného a SSÚ - žalobcovia už v samotnej žalobe si základné bolestné a SSÚ uplatnili, keď treba
vychádzať z interpretačného pravidla že právny úkon sa má vykladať podľa jeho obsahu. Podľa žalobcov

nie je možné prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania, nakoľko táto by nebola v súlade s dobrými
mravmi, keď priznanie účinkov premlčania by bolo neprimerane tvrdým postihom pre žalobcov; zároveň
žalobcovia márne uplynutie premlčacej doby nezavinili - žalovaná v 1. rade tvrdila, že ona pri vzniku
dopravnej nehody je nevinná a žalobcovia rešpektovali jej právo jej nevinu preukázať, nemôžu za to že
trestné konanie trvalo tak dlho; trestné konanie bolo dôležité aj z pohľadu preukázania či žalovaná v 1.

rade porušila dôležitú povinnosť, nakoľko v opačnom prípade by následky nehody boli iné.
Uviedol ďalej že žalobcovia si nechali obodovať základné bolestné a SSÚ, avšak už vtedy predpokladali,
že ich vyčíslenie nie je správne (?), preto počítali s tým (pri uplatnení nárokov), že v tejto sume bude
obsiahnuté aj základná náhrada, a zároveň aj mimoriadne zvýšenie bolestného a SSÚ. Čo sa týka trov
konania, podľa žalobcov súd môže priznávať trovy len z priznanej čiastky, nie z uplatnenej čiastky, keď

rozhodnutie súdu závisí od znaleckého posudku a od úvahy súdu.
Právnyzástupcažalovanýchv1.a2.radesanapojednávaniekonanédňa15.5.2017nedostavil,napriek
riadne a včas doručenému predvolaniu, ktorého prevzatie potvrdil na doručenke dňa 28.3.2017; svoju
neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal.
Súd, keďže sa riadne predvolaný účastník / jeho právny zástupca nedostavil na pojednávanie, ani

nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, konal v neprítomnosti tohto účastníka / jeho právneho
zástupcu; prihliadol pritom na obsah spisu a predložené a vykonané dôkazy.
Právny zástupca žalovaného v 3. rade na pojednávaní konanom dňa 15.5.2017 uviedol že sa stotožňuje
s rozhodnutím a jeho odôvodnením krajského súdu čo sa týka premlčania, nakoľko žalobcovia si
nárok na základné odškodnenie bolestného a SSÚ uplatnili až v roku 2015, avšak žaloba na súd bola

podaná v roku 2004 - z pôvodnej žaloby vyplýva, že sa domáhali iba zvýšenia náhrady za bolestné
a SSÚ, a nie o náhradu základného bolestného a SSÚ (čo je zrejmé aj z výpočtu, keď žalobcovia
žiadajú niekoľkonásobky základných súm, bodových hodnôt základnej náhrady). Čo sa týka námietky
žalobcov, že na premlčanie nemožno prihliadnuť s poukazom na dobré mravy, uviedol, že v tomto
smere viackrát rozhodoval NS SR, ktorý síce takúto interpretáciu pripustil, avšak iba vo výnimočných

prípadoch, napr. keď sú poškodení v kóme - k uvedenej situácii k tomuto prípade neprišlo, a žalobcovia
si mohli uplatniť základné bolestné a SSÚ skôr ako to spravili. Nie je možné, s ohľadom na neuplatnenie
nároku žalobcov, sa stotožniť s ich argumentáciou, či žalovaná v 1. rade bude odsúdená, resp. bude
jej pripísané porušenie povinnosti, nakoľko následky poškodenia žalobcov boli tak či tak dané. Čo sa
týka trov konania, podľa žalovaného v 3. rade musia byť žalobcovia zodpovední za výsledok sporu, keď

si uplatnili 10 resp. 15-násobok zvýšenia bolestného a SSÚ. Z uvedených dôvodov žiada návrh v časti
základného bolestného a SSÚ zamietnuť (nároky sú premlčané), a čo sa týka zvýšenia bolestného resp.
SSÚ necháva rozhodnutie na úvahe súdu.Na záver opätovne poukázal na skutočnosť, že žalobou bolo uplatnené len zvýšenie nároku žalobcov
- 15/10-násobok základného obodovania, žalobcovia v žalobe nikde neuvádzajú, žeby by dovtedajšie
obodovanie považovali za nesprávne, nežiadajú v tomto smere vykonať dokazovanie.

31.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov a ich právneho zástupcu, právneho zástupcu
žalovaných v 1. a 2. rade, a splnomocneného / právneho zástupcu žalovaného v 3. rade, oboznámením
sa so znaleckým posudkom vypracovaným MUDr. Zdenom Moresom, znalcom z odboru zdravotníctvo

a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, a jeho dodatkom, oboznámením sa s ostatnými listinnými
dôkazmi uvedenými vyššie, ako i s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový
a právny stav:
Dňa 21.12.2002 v čase o 9,15 hod. došlo na diaľnici D-1 k dopravnej nehode, ktorú zavinila žalovaná
v 1. rade tak, že narazila do zadnej časti vozidla zn. Opel Astra EČ TT 328 BJ ktoré po náraze bolo
odrazené a následne prednou časťou narazilo do stromu; motorové vozidlo Opel Astra riadil ako vodič

žalobca v 1. rade, spolujazdkyňami boli žalobkyne v 2. a 3. rade; zavinenie dopravnej nehody žalovanou
v 1. rade v dôsledku porušenia pravidiel premávky na pozemných komunikáciách bolo preukázané a
ustálené na základne právoplatného rozhodnutia tunajšieho súdu sp.zn. 1T/6/2004.
Prevádzkovateľom motorového vozidla ktorým bola spôsobená škoda bol žalovaný v 2. rade (v čase
nehody vozidlo neriadil).

Motorové vozidlo ktorým bola spôsobená škoda bolo v čase nehody povinne zmluvne poistené u
žalovaného v 3. rade.
Dopravná nehoda sa stala dňa 21.12.2002 - návrh na súd bol žalobcami podaný dňa 20.12.2004.
V pôvodnom návrhu sa žalobcovia domáhali výlučne zvýšenia náhrady za bolestné a SSÚ, a nie
náhrady základného bolestného a SSÚ (čo je zrejmé z textu a aj z výpočtu, keď žalobca v 1. rade

„sa domáha odškodnenia bolestného vo výške 171.000,- Sk, čo zodpovedá 15 násobku základného
obodovania“ ... a „sa domáha odškodnenia SSU vo výške 297.000,- Sk, čo predstavuje 15 násobok
základného obodovania“, žalobkyňa v 2. rade „sa domáha odškodnenia bolestného vo výške 28.200,-
Sk, čo predstavuje 10 násobok obodovania“ ... a „sa domáha odškodnenia SSU vo výške 630.000,-
Sk, čo predstavuje 15 násobok obodovania“, a žalobkyňa v 3. rade „si uplatňuje titulom bolestného

sumu 24.800,- Sk, čo predstavuje 10 násobok obodovania“ ... a „titulom SSU sumu 75.200,- Sk“. Tiež
vo vyjadrení došlom súdu dňa 29.3.2006 uviedli že „sa domáhajú mimoriadneho zvýšenia odškodnenia
(bolestného a SSU) v zmysle § 7, ods. 3 vyhl.č. 32/1965 Zb., keď majú za to že sú splnené podmienky
pre mimoriadne zvýšenie“.
Právny zástupca žalobcov prvý krát až na pojednávaní konanom dňa 6.3.2013 uviedol že bolestné

určené žalobcom nemusí byť správne obodované a navrhol aby ho súd dal preveriť znalcovi. Následne
až podaním zo dňa 18.5.2015, a zároveň prednesom pred súdom dňa 18.5.2015 žalobcovia -
prostredníctvom svojho právneho zástupcu- požiadali o pripustenie zmeny petitu návrhu (a čiastočne
návrh vzali späť) - Uznesením č. 14C/133/2004-335 zo dňa 10.6.2015 súd (konanie v časti o zaplatenie
žalobcovi v 1. rade úroku z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 458.000,- Sk / 15.202,81 €,

žalobkyni v 2. rade úroku z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 654.700,- Sk / 21.732,06 €,
žalobkyni v 3. rade sumy 3.262,13 €, a úroku z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 3.262,13
€ zastavil), a pripustil zmenu petitu návrhu v nasledovnom znení: „Žalovaní v rade 1., 2. a 3. rade sú
povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 326,13 €, s 13,0% ročným úrokom z
omeškania od 22.12.2002 do zaplatenia (titulom bolestného), sumu 5.635,00 €, s 13,0% ročným úrokom

z omeškania od 22.12.2002 do zaplatenia (titulom SSU), a sumu 15.202,81 € (titulom mimoriadneho
zvýšenia odškodnenia bolestného a SSU), a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobkyni v 2. rade
sumu 136,93 €, s 13,0% ročným úrokom z omeškania od 22.12.2002 do zaplatenia (titulom bolestného),
sumu 1.394,14 €, s 13,0% ročným úrokom z omeškania od 22.12.2002 do zaplatenia (titulom SSU),
sumu 21.732,06 € (titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia bolestného a SSU), a to do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku, žalobkyni v 3. rade sumu 57,26 €, s 13,0% ročným úrokom z omeškania od
22.12.2002 do zaplatenia (titulom bolestného), a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“.
Vzhľadom na uvedené vyššie (t.j. dopravná nehoda sa stala dňa 21.12.2002, návrh na súd bol podaný
dňa 20.12.2004, a žalobcovia požiadali o priznanie náhrady základného bolestného a SSU najskôr dňa
6.3.2013), a tiež na celkom jednoznačne vyjadrený právny názor odvolacieho súdu ohľadom premlčania

nárokov žalobcov vo vzťahu k náhrade základného bolestného a SSU, prisvedčil námietke premlčania,
a náhradou základného bolestného a SSU už nepovažuje za relevantné sa zapodievať.
Žalobca v 1. rade utrpel pri dopravnej nehode otras mozgu, vykĺbenie pravého bedrového zhybu s
viac úlomkovou zlomeninou zadnej hrany acetabula riešené operačne, poškodenie hraničného nervus čiastočným ochrnutím bránice vľavo, počas liečby ako komplikáciu reflexný algoneurodystrofický
syndróm v oblasti pravého členka - žalobca v 1. rade prežíval akútne bolesti počas úrazového deja,
transportu z miesta nehody do nemocnice až po operačný výkon, pričom bolesti znalec označil ako

mimoriadne silné; počas hospitalizácie lieky na bolesť mu prinášali úľavu, bolesť sa zvýrazňovala počas
inštrumentálnych výkonov (cievkovanie, vnútrožilové a vnútrosvalové podávanie medikamentov, odber
krvnýchvzoriek)-znalecbolestnéohodnotilna338,75bodu,vofinančnomvyjadrení20.325,-Sk/674,67
€. Žalobca v 1. rade po úraze trpel vysokým stupňom bolesti. SSU bolo znalcom ohodnotené u žalobcu
v 1. rade na 425 bodov, vo finančnom vyjadrení 25.500,- Sk / 846,44 €, keď trvalé následky u neho

spočívajú v poúrazovom vzniku poškodenia chrupavky v pravom bedrovom kĺbe, jeho prejavy sa okrem
obmedzenia pohybov prejavujú aj bolesťou, a v čiastočnom ochrnutí bráničných svalov na ľavej strane,
keď poranenie sa prejavuje napr. pri zdvíhaní ťažkých bremien, zvýšení brušného lisu, pri dlhšej a ťažšej
fyzickejnámahe.Preddopravnounehodoubolžalobcav1.radezdravý,venovalsarekreačnémušportu,
nikdy ho však nevykonával výkonnostne alebo ako vrcholový športovec, nevenoval sa žiadnej kultúrnej,
spoločenskej,záujmovej,verejnoprospešnej,politickej,enviromentálnej,charitatívnejaleboinejčinnosti.

Žalovaný v 3. rade uhradil žalobcovi v 1. rade z titulu bolestného sumu vo výške 10.500,- Sk / 348,54
€, z titulu SSU mu neuhradil žiadnu sumu.
Žalobkyňa v 2. rade utrpela pri dopravnej nehode poranenia hlavy, podvrtnutie krčnej chrbtice, tržnú ranu
na hlave, pohmoždenie hrudníka, pohmoždenie pravého stehna s opuchom, akútnu post traumatickú
stresovú poruchu, u žalobkyne v 2. rade po dopravnej nehode jej zdravotný stav nebol vážny, bola

obmedzená strpením nemocničného režimu v trvaní 2 dní, počas hospitalizácie lieky na bolesť jej
priniesli úľavu, nebol u nej potrebný operačný zákrok, v procese liečenia sa u nej nevyskytli žiadne
komplikácie, netrpela vysokým stupňom bolesti, bolesť bola krátkodobá. U žalobkyne v 2. rade neprišlo k
SSU, jej poranenia ju neobmedzili a neobmedzujú v schopnosti zvládať základné životné a spoločenské
potreby, vykonávať aktivity obvyklé veku a prostrediu, následkom dopravnej nehody nebol u žalobkyne

v 2. rade obmedzený ani spoločenský život, cestovanie, sexuálny život.; žalobkyňa v 2. rade netrpí
žiadnymi následkami úrazu v dôsledku dopravnej nehody, jej zdravotný stav v súvislosti s dopravnou
nehodou je možné považovať za ustálený v dobe 7 dní.
Žalovaný v 3. rade uhradil žalobkyni v 2. rade z titulu bolestného sumu vo výške 2.850,- Sk / 94,60 €
(+ 200,- Sk z titulu náhrady nákladov za znalecký posudok o obodovaní bolestného), z titulu SSU jej

neuhradil žiadnu sumu.
Žalobkyňa v 3. rade utrpela pri dopravnej nehode otras mozgu, pohmoždenie hrudníka a brušnej steny,
tržnú ranu, odierky na dolnej pere a na pravom kolene, u žalobkyne v 3. rade po dopravnej nehode jej
zdravotný stav nebol vážny, všetky osobné a hygienické potreby zvládala sama (obmedzenie spočívalo
len v strpení nemocničného režimu v trvaní 2 dni), nebol u nej potrebný operačný zákrok, počas celej

doby liečby netrpela vysokým stupňom bolesti. U žalobkyne v 3. rade neprišlo k SSU, jej poranenia
nezanechali žiadne trvalé následky, neobmedzili ju a neobmedzujú v schopnosti zvládať základné
životné a spoločenské potreby, vykonávať aktivity obvyklé veku a prostrediu; žalobkyňa v 3. rade netrpí
žiadnymi následkami úrazu v dôsledku dopravnej nehody, jej zdravotný stav v súvislosti s dopravnou
nehodou je možné považovať za ustálený dňom 27.12.2002.

Žalovaný v 3. rade uhradil žalobkyni v 3. rade z titulu bolestného sumu vo výške 2.755,- Sk / 91,45 €
(+ 200,- Sk z titulu náhrady nákladov za znalecký posudok o obodovaní bolestného), z titulu SSU jej
neuhradil žiadnu sumu.

32.

Podľa § 420, ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 427 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za
škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ
lietadla.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,
že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazové odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.Podľa § 11 zák.č. 437/2004 Z.z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a
iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o
chorobuzpovolaniaztakejchoroby,ktorábolazistenápredtýmtodňom,savzťahujúdoterajšiepredpisy.

(zákon nadobudol účinnosť dňom 1.8.2004, „doterajším predpisom“ je vyhl.č. 32/1965 Zb. o
odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia)

Podľa § 1 vyhl.č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (v znení
platnom ku dňu 21.12.2002) bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou

z povolania alebo iným poškodením na zdraví sa odškodňujú jednorazové.
Podľa § 2, ods. 1 vyhl.č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
(v znení platnom ku dňu 21.12.2002) odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené
poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb
ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia
na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa § 4, ods. 1 vyhl.č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (v
znení platnom ku dňu 21.12.2002) sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na
zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v

rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.
Podľa § 6, ods. 1 vyhl.č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (v
znení platnom ku dňu 21.12.2002) pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza
zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

Podľa § 7 vyhl.č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (v znení
platnom ku dňu 21.12.2002) výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
určuje sumou 60 Sk za jeden bod.
Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia
na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu

72 000 Sk.
V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Podľa § 4 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla (v znení platnom ku dňu 21.12.2002) poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve.
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a) a b),
d) ušlého zisku.

Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa
odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v
čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na škodu, ku ktorej došlo na území Slovenskej republiky alebo
cudzieho štátu, s ktorým kancelária uzavrela dohodu o vzájomnom vyrovnávaní nárokov na náhradu

škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.
Podľa § 15, ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (v znení platnom ku dňu 21.12.2002) náhradu škody
uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa § 100, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 106, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 517, ods. 1, prvá veta, a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33.
Podľa R 29/1979: Aj keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá prevádzateľ
tohto dopravného prostriedku (porovnaj § 428 OZ), nie je tým vylúčená zároveň zodpovednosť
napr. vodiča motorového vozidla za škodu, ktorú spôsobil pri tej istej škodnej udalosti poškodenému

porušením právnej povinnosti (§ 420 OZ), pokiaľ nejde o prípad uvedený v ustanovení §421 ods. 2, teraz
§ 420 ods. 2. Poškodenému patrí odškodnenie za bolesť (§ 2 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb.) spôsobenú
aj rehabilitačnou starostlivosťou.
Podľa R 42/1997: Povinnosť zaplatiť náhradu zodpovedajúcu ďalšiemu zvýšeniu odškodnenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia (bolesť) podľa ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.

v znení neskorších predpisov vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba
splnenia. Až uplynutím tejto doby určenej na splnenie priznanej náhrady dochádza k omeškaniu dlžníka.
Podľa R 3/1984 (s. 16 ods. 3): Zodpovední prevádzatelia za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného
prostriedku v zmysle ustanovenia § 427 OZ sú: 1. organizácie vykonávajúce dopravu (§ 427 ods. 1),
2. iní prevádzatelia dopravného prostriedku motorového vozidla, motorového plavidla alebo lietadla (§

427 ods. 2 OZ).
Podľa R 3/1984 (s. 18 ods. 2): Postavenie poškodeného pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody
spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov je podstatne uľahčené, nemusí sa preukazovať
porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je
vlastná prevádzke dopravných prostriedkov, pričom musí byť zistené, kto je prevádzateľom dopravného

prostriedku.
Podľa R 29/1983: Ak sa účastník občianskeho súdneho konania dovolá premlčania, nemôže súd
premlčané právo (nárok) priznať; návrh na začatie konania v takom prípade zamietne. To platí pri práve
(nároku) na náhradu škody aj v prípadoch, v ktorých nie je ešte preukázaná zodpovednosť za škodu
alebo výška škody.

34.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti (spočíva v
existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, je protiprávny vtedy ak v súvislosti s
nimi došlo k porušeniu právnej povinnosti ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov

a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať), existencia škody (súčasťou náhrady škody sú aj
nemajetkové ujmy na základe výslovného znenia zákona, napr. bolestné a SSU), príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a škodou (medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí
byť vzťah príčiny a následku, jej existencia musí byť bezpečne preukázaná, vzťah medzi protiprávnym
úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný), a zavinenie (má subjektívny charakter, znamená

psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode, pre splnenie podmienok zodpovednosti však
nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti).
Pri ujme spôsobenej na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti a SSU poškodeného, ide o nároky
nemajetkovej povahy ktoré sú viazané výlučne na osobu poškodeného. Uvedeným nárokom je spoločné
že sa nepriznávajú vo forme opakujúcich sa dávok, ale jednorazovo.

Tieto nároky boli upravené vyhl.č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia, od 1.8.2004 nadobudol účinnosť zák.č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia, pričom ale doterajšia právna úprava sa vzťahuje na odškodnenie bolestia SSU ktoré vznikli v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví ktoré bolo spôsobené pred
nadobudnutím účinnosti zák.č. 437/2004 Z.z..
Právny predpis právne nevymedzuje pojem bolestné ani pojem SSU ani to, v akom rozsahu sa náhrada

za tieto ujmy na zdraví odškodňujú - tieto otázky sa posudzujú z lekárskeho hľadiska a sú upravené vo
vyhl.č. 32/1965 Zb. Náhrada za bolesť a za SSU sú založené na systéme tzv. bodového ohodnotenia
čo znamená, že tieto náhrady sú v právnom predpise vyjadrené príslušným počtom bodov, pričom
celková výška odškodnenia za bolesť a za SSU z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť
sumu 240.000,- Sk, z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk; vo výnimočných

prípadoch môže súd odškodnenie primerane zvýšiť aj nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia
(podľa § 7, ods. 3 citovanej vyhlášky) - toto zvýšenie sa môže týkať ako náhrady za bolesť, tak i náhrady
zaSSU,pričompresúdniejestanovenáhornáhranica(limit)zvýšeniauvedenýchnáhrad,alevobidvoch
prípadoch platí zásada že odškodnenie musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu
liečenia, v prípade SSU odškodnenie musí byť primerané aj povahe následkov a ich predpokladanému
vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote.

Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením a
odstraňovaním jeho následkov. Pre zvýšenie odškodnenia musí ísť o mučivé stavy, ktoré nie je možné
dobre vyjadriť podľa zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, výška odškodnenia za bolesť závisí
od lekárskeho posudku. Posúdenie bolesti sa vykoná akonáhle je možné zdravotný stav poškodeného
považovať za ustálený.

SSU je stav v súvislosti s poškodením na zdraví ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre
životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na
plnenie jeho spoločenských úloh, náhrada za SSU musí byť primeraná povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote
a v spoločnosti. Celková výška odškodnenia za SSU závisí jednak od lekárskeho posudku, a jednak od

posúdenia predpokladov, ktoré poškodený vo veku v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre ďalšie
uplatnenie v živote a spoločnosti a ktoré sú pre neho obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi
sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom, športovom a spoločenskom
živote, možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania. Pre zvýšenie náhrady bez zreteľa na
maximalizáciu náhrad uvedenú v § 6, ods. 2 a § 7, ods. 3 vyhl.č. 32/1965 Zb. však musí mať súd

preukázané, že ide o výnimočný prípad hodný mimoriadneho zreteľa.
Predpokladom primeraného zvýšenia čiastky zodpovedajúcej základnému počtu bodov zisteného
lekárom je existencia takých skutočností, ktoré umožňujú záver, že SSU a bolesť poškodeného nie je
možné vyjadriť len základným odškodnením za SSU a bolesť - ktoré už samé predstavuje náhradu za
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie i plnenie jeho

životných a spoločenských potrieb a úloh a za vytrpenú bolesť.
Povinnosť zaplatiť zvýšenú náhradu za bolesť a SSU vzniká na základe súdneho rozhodnutia (ktoré je
v tomto smere konštitutívne) v ktorom je určená doba splnenia - až uplynutím tejto doby (určenej na
splnenie priznanej náhrady) môže potom dôjsť k omeškaniu dlžníka.
Zodpovednosť podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka je založená na princípe objektívnej

zodpovednosti, bez zreteľa na zavinenie; riziko ktoré plynie zo špecifického zdroja zvýšeného
nebezpečenstva súvisiaceho s prevádzkou dopravných prostriedkov nesie totiž ten, komu táto
prevádzka slúži (prevádzateľ, t.j. osoba ktorá má právnu a faktickú možnosť trvale disponovať s
dopravným prostriedkom). Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je skutočnosť, že škoda bola
vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku.

Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil
svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval
požiadavku splnenia od povinného subjektu, zmyslom je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a to aj
za cenu straty vynútiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok
(súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou, teda uplynutie času ustanoveného v zákone na

vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný
subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania - použitie tejto námietky má za
následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku
čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať.
Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je

actio nata - tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti (napr. na tom, že
oprávnený nevedel o svojom práve).
Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a
objektívna. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný subjektívnyprvok,pozostávajúcizdvochpoložiek,ato1/kedysapoškodenýdozvieoškode,a2/kedysapoškodený
dozvie o tom kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba je trojročná, ktorá
začne plynúť od okamihu škodnej udalosti; objektívnu premlčaciu dobu nemožno prekročiť. Objektívna

premlčacia doba neplatí pri práve na náhradu škody spôsobenej na zdraví, tu sa uplatní iba subjektívna
dvojročná premlčacia doba, ktorá začne plynúť od okamihu, keď sa poškodený dozvie o škode a kto
za ňu zodpovedá.

35.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrhu je možné vyhovieť iba čiastočne, a to iba
návrhu žalobcu v 1. rade na mimoriadne zvýšenie náhrady bolestného.
Dňa 21.12.2002 v čase o 9,15 hod. došlo na diaľnici D-1 k dopravnej nehode, ktorú zavinila žalovaná v 1.
rade(akovodička)tak,ženaraziladozadnejčastivozidlazn.OpelA.EČTTXXXBJktoréponárazebolo
odrazené a následne prednou časťou narazilo do stromu, keď motorové vozidlo Opel A. riadil ako vodič
žalobca v 1. rade, spolujazdkyňami boli žalobkyne v 2. a 3. rade; zavinenie dopravnej nehody žalovanou

v 1. rade v dôsledku porušenia pravidiel premávky na pozemných komunikáciách bolo preukázané a
ustálené na základne právoplatného rozhodnutia tunajšieho súdu sp.zn. 1T/6/2004 (žalovaná v 1. rade
tak bola zodpovednou za vznik škody v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka). Prevádzkovateľom
motorového vozidla ktorým bola spôsobená škoda bol žalovaný v 2. rade, ktorý je tak v zmysle § 427
Občianskeho zákonníka objektívne (teda bez ohľadu na zavinenie) zodpovedný za škodu, nakoľko

sa jedná o zodpovednosť vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku; motorové
vozidlo bolo v čase nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného v 3. rade, ktorého zodpovednosť
potom vyplýva z poistného vzťahu v zmysle § 4 a 15 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Je na vôli a rozhodnutí
poškodených, ktorého z týchto subjektov (resp. či všetkých) budú z titulu náhrady škody žalovať -

žalobcovia žalovali všetkých troch uvedených žalovaných spoločne a nerozdielne, o ich povinnosti
nahradiť škodu súd aj v tomto zmysle rozhodol.
Súd sa prioritne zaoberal námietkou premlčania nárokov žalobcov na náhrady škody z titulu základného
bolestného a SSU, ktorú vzniesol žalovaný v 3. rade - v zmysle právneho názoru vysloveného odvolacím
súdom v Uznesení č. 23Co/70/2016-400 zo dňa 22.6.2016 jej súd prisvedčil. Návrh podali žalobcovia na

súd dňa 20.12.2004 (nehoda sa stala dňa 21.12.2002), teda v lehote dvoch rokov, avšak v pôvodnom
návrhu sa domáhali výlučne zvýšenia náhrady za bolestné a SSÚ, a nie o náhrady základného
bolestného a SSÚ (čo je zrejmé z textu a aj z výpočtu, keď žalobca v 1. rade „sa domáha odškodnenia
bolestného vo výške 171.000,- Sk, čo zodpovedá 15 násobku základného obodovania“ ... a „sa
domáha odškodnenia SSU vo výške 297.000,- Sk, čo predstavuje 15 násobok základného obodovania“,

žalobkyňa v 2. rade „sa domáha odškodnenia bolestného vo výške 28.200,- Sk, čo predstavuje 10
násobok obodovania“ ... a „sa domáha odškodnenia SSU vo výške 630.000,- Sk, čo predstavuje 15
násobok obodovania“, a žalobkyňa v 3. rade „si uplatňuje titulom bolestného sumu 24.800,- Sk, čo
predstavuje 10 násobok obodovania“ ... a „titulom SSU sumu 75.200,- Sk“. Tiež vo vyjadrení došlom
súdu dňa 29.3.2006 uviedli že „sa domáhajú mimoriadneho zvýšenia odškodnenia (bolestného a SSU)

v zmysle § 7, ods. 3 vyhl.č. 32/1965 Zb., keď majú za to že sú splnené podmienky pre mimoriadne
zvýšenie“. Právny zástupca žalobcov však prvý krát až na pojednávaní konanom dňa 6.3.2013 uviedol
že bolestné určené žalobcom nemusí byť správne obodované a navrhol aby ho súd dal preveriť znalcovi
- aj ak by tento jeho prednes súd považoval za uplatnenie nárokov žalobcov na náhradu základného
bolestného a SSU, bolo by to celkom zrejme (deväť rokov) po uplynutí premlčacej lehoty (nakoľko

dopravná nehoda sa stala dňa 21.12.2002); na beh premlčacej lehoty pritom nemá vplyv skutočnosť, že
konanie bolo dlhšiu dobu prerušené (čo tiež konštatoval odvolací súd). S poukazom na uvedené potom
súd všetky nároky žalobcov týkajúce sa základného bolestného a SSU zamietol.
Čo sa týka požadovaného zvýšenia náhrady za bolestné a SSU, podľa názoru súdu je možné priznať iba
zvýšenú náhradu bolestného vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade - ostatné nároky žalobcov súd vyhodnotil

ako nedôvodné.
Žalobca v 1. rade utrpel pri dopravnej nehode otras mozgu, vykĺbenie pravého bedrového zhybu s
viac úlomkovou zlomeninou zadnej hrany acetabula riešené operačne, poškodenie hraničného nervu
s čiastočným ochrnutím bránice vľavo, počas liečby ako komplikáciu reflexný algoneurodystrofický
syndróm v oblasti pravého členka - žalobca v 1. rade prežíval akútne bolesti počas úrazového deja,

transportu z miesta nehody do nemocnice až po operačný výkon, pričom bolesti znalec označil ako
mimoriadne silné; bolesť sa zvýrazňovala počas inštrumentálnych výkonov (cievkovanie, vnútrožilové
a vnútrosvalové podávanie medikamentov, odber krvných vzoriek). Žalobca v 1. rade po úraze trpel
vysokým stupňom bolesti - vzhľadom na uvedené súd považoval za primerané a spravodlivé zvýšeniebolestného o dvojnásobok (nestotožnil sa tak s návrhom žalobcu v 1. rade na zvýšenie bolestného o
15 násobok, nakoľko takto intenzívne bolesti žalobca v 1. rade neprežíval). V časti petitu návrhu ktorou
žiada žalobca v 1. rade zvýšenie náhrady za bolestné vo výške 15 násobku základného bodového

ohodnotenia teda súd dospel k záveru, že v tomto prípade u neho je možné použiť ustanovenie § 7, ods.
3 vyhl.č. 32/1965 Zb., nakoľko pri odstraňovaní následkov zranení vzniknutých pri dopravnej nehode
a liečení žalobca v 1. rade vytrpel bolesť vyššej intenzity, mimoriadne silnú, ktorá je hodná osobitého
zreteľa, avšak bolesť nebola tak výrazná až mučivá aby súd mohol pristúpiť k zvýšeniu náhrady vo
výške 15 násobku bodového ohodnotenia - podľa názoru súdu je primerané, spravodlivé a dostatočné

zvýšenie vo výške dvoj násobku základného bodového ohodnotenia (jedná sa o názor súdu, úvahu,
ktorý nie je možné inak a podrobnejšie zdôvodniť, ako to žiadal odvolací súd). Nakoľko znalec MUDr.
Zdeno Mores bolestné ohodnotil na 338,75 bodu (súd vychádzal z jeho znaleckého posudku, a nie z
predtým predloženého znaleckého posudku MUDr. Krištofíka, pretože ho považuje za hodnovernejší,
riadne a na základe znaleckého skúmania odôvodnený), teda vo finančnom vyjadrení 20.325,- Sk /
674,67 €, a keďže žalobcovi v 1. rade bola žalovaným v 3. rade uhradená z titulu bolestného iba suma

(jednonásobného) základného bolestného, súd mu priznal náhradu z tohto dôvodu vo výške 674,67 €.
SSUužalobcuv1.radespočívajúvpoúrazovomvznikupoškodeniachrupavkyvpravombedrovomkĺbe,
jeho prejavy sa okrem obmedzenia pohybov prejavujú aj bolesťou, a v čiastočnom ochrnutí bráničných
svalov na ľavej strane, keď poranenie sa prejavuje napr. pri zdvíhaní ťažkých bremien, zvýšení brušného
lisu, pri dlhšej a ťažšej fyzickej námahe. Pred dopravnou nehodou bol žalobca v 1. rade zdravý,

venovalsarekreačnémušportu,nikdyhovšaknevykonávalvýkonnostnealeboakovrcholovýšportovec,
nevenoval sa žiadnej kultúrnej, spoločenskej, záujmovej, verejnoprospešnej, politickej, enviromentálnej,
charitatívnej alebo inej činnosti. Z tohto dôvodu nárok na zvýšenie náhrady za SSU u žalobcu v 1. rade
nevzniklo, preto súd návrh v tejto časti zamietol.
Žalobkyňa v 2. rade utrpela pri dopravnej nehode poranenia hlavy, podvrtnutie krčnej chrbtice, tržnú ranu

na hlave, pohmoždenie hrudníka, pohmoždenie pravého stehna s opuchom, akútnu post traumatickú
stresovú poruchu, u žalobkyne v 2. rade po dopravnej nehode jej zdravotný stav nebol vážny, bola
obmedzená strpením nemocničného režimu v trvaní 2 dní, počas hospitalizácie lieky na bolesť jej
priniesli úľavu, nebol u nej potrebný operačný zákrok, v procese liečenia sa u nej nevyskytli žiadne
komplikácie, netrpela vysokým stupňom bolesti, bolesť bola krátkodobá - podľa súdu u žalobkyne v 2.

rade tak niet dôvodu na mimoriadne zvýšenie bolestného. U žalobkyne v 2. rade neprišlo k SSU, jej
poranenia ju neobmedzili a neobmedzujú v schopnosti zvládať základné životné a spoločenské potreby,
vykonávať aktivity obvyklé veku a prostrediu, následkom dopravnej nehody nebol u žalobkyne v 2. rade
obmedzený ani spoločenský život, cestovanie, sexuálny život.; žalobkyňa v 2. rade netrpí žiadnymi
následkami úrazu v dôsledku dopravnej nehody, jej zdravotný stav v súvislosti s dopravnou nehodou

je možné považovať za ustálený v dobe 7 dní. Návrh na priznanie zvýšenej náhrady za bolesť a SSU
preto súd vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade zamietol.
Žalobkyňa v 3. rade utrpela pri dopravnej nehode otras mozgu, pohmoždenie hrudníka a brušnej
steny, tržnú ranu, odierky na dolnej pere a na pravom kolene, u žalobkyne v 3. rade po dopravnej
nehode jej zdravotný stav nebol vážny, všetky osobné a hygienické potreby zvládala sama (obmedzenie

spočívalo len v strpení nemocničného režimu v trvaní 2 dni), nebol u nej potrebný operačný zákrok,
počas celej doby liečby netrpela vysokým stupňom bolesti - podľa súdu u žalobkyne v 3. rade tak
niet dôvodu na mimoriadne zvýšenie bolestného. U žalobkyne v 3. rade neprišlo k SSU, jej poranenia
nezanechali žiadne trvalé následky, neobmedzili ju a neobmedzujú v schopnosti zvládať základné
životné a spoločenské potreby, vykonávať aktivity obvyklé veku a prostrediu; žalobkyňa v 3. rade netrpí

žiadnymi následkami úrazu v dôsledku dopravnej nehody, jej zdravotný stav v súvislosti s dopravnou
nehodou je možné považovať za ustálený dňom 27.12.2002. Návrh na priznanie zvýšenej náhrady za
bolesť a SSU preto súd vo vzťahu k žalobkyni v 3. rade zamietol.
Čo sa týka úroku z omeškania, tento súd žalobcovi v 1. rade nepriznal, a to s poukazom na skutočnosť,
že podľa § 517, ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka iba dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní

je v omeškaní, a veriteľ má právo na úrok z omeškania - nakoľko však povinnosť žalovaných vznikla až
rozhodnutím súdu / vykonateľnosťou rozsudku, nedostali sa doposiaľ do omeškania z dôvodu ktorého by
malibyťzaviazanínazaplatenieúrokuzomeškania;povinnosťzaplatiťnáhraduškodyztitulubolestného
a SSU teda vzniká až na základe súdneho rozhodnutia (ktoré je v tomto smere konštitutívne) v ktorom je
určená doba splnenia, a až márnym uplynutím tejto doby dôjde eventuálne k omeškaniu dlžníka; naviac,

žalobcovia priznanie úroku z omeškania z nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolestné a SSU
ani nežiadali (v priebehu konania vzali žalobu v tejto časti späť).
Súd rozhodol o náhrade trov konania (berúc do úvahy aj názor odvolacieho súdu) tak, že ich priznal
žalovaným, keď sa nestotožnil s názorom žalobcov, že by dokonca mal priznať náhradu trov konaniaim, pretože výsledok sporu závisel od úvahy súdu - žalobcovia ako tvorcovia petitu majú zodpovednosť
za výsledok sporu, a ešte pred podaním návrhu im mala (musela!) byť pri triezvom a objektívnom
zhodnotení ich šancí zrejmá takmer úplná nereálnosť ich požiadaviek, zvlášť keď ich zastupoval

zástupca z radov advokátov.
Súd potom rozhodol o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu voči žalobcovi v 1. rade v zmysle
ustanovenia § 255, ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že ju v konaní prevažne úspešným
žalovanýmpriznalvrozsahu91,12%vychádzajúcztoho,žežalobcav1.radepôvodnežiadalopriznanie
sumy istiny 458.000,- Sk / 15.202,81 €, súd rozhodol o jeho nároku vo výške 674,67 €; nárok na náhradu

trov konania potom súd určil vo výške 91,12% (100% mínus 4,44% ako úspech žalobcu v 1. rade mínus
4,44% ako neúspech žalovaných).
Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu voči žalobkyni v 2. rade a žalobkyni v 3. rade
v zmysle ustanovenia § 255, ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ju v konaní plne úspešným
žalovaným priznal v rozsahu 100%.
Súd rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 40,00 € žalovanými spoločne a nerozdielne

v zmysle ustanovení § 6, ods. 1 a § 7, ods. 5, v spojení s § 4, ods. 2, písm. e) a § 2, ods. 2, prvá veta
zák.č. 71/1992Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, nakoľko žalobcovia sú v
tomto konaní oslobodení od platenia súdneho poplatku, pričom uvedená povinnosť prechádza v rozsahu
prisúdenej sumy (674,67 €) na žalovaných.
O trovách štátu spočívajúcich v náhrade nákladov za znalecké dokazovanie súd nemohol rozhodnúť,

nakoľko voči priznanému znalečnému bolo podané odvolanie, jeho výška teda nie je platne ustálená
- súd o nich z uvedeného dôvodu rozhodne v samostatnom uznesení po nadobudnutí právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia o znalečnom.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujemožnépodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenia,kuKrajskému

súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 127 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona
(zák.č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).