Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 8, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/112/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214201092
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214201092.2

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom
Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Karadžičova 2, Bratislava 821 08, IČO: 47 258 713, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.

Marek Czompoly, s. r. o., Ventúrsla 16, Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanému: E. J., nar.
XX.X.XXXX, bytom N. o zaplatenie 516 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 516,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 516,- € od 1.7.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu v zostávajúcej časti zamieta.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v pomere 1/3.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 516 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 516,- € od
1.7.2013 do zaplatenia a úrokom z úveru vo výške 44,50 % ročne zo sumy 481,50 € od. 9.4.2013 do

zaplatenia, keď poukazoval na úverovú zmluvu zo dňa 7.1.2013.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Na pojednávanie dňa 8.11.2016 sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlnil a žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa na pojednávanie

nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, predvolanie mal vykázané podľa § 106 ods. 3 CSP, súd
pojednával v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Súd vykonal
dokazovanie s zmluvou o spotrebiteľskom úvere, výpoveďou zo zmluvy s doručenkou, vyjadrením
žalobcu a ďalšími k spisu priloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Cetelem Slovensko, a.s. ako veriteľ dňa 7.1.2013 uzatvoril

so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorý úver mal slúžiť na financovanie kúpy
tovaru v zmluve špecifikovaného. Na základe zmluvy sa veriteľ zaviazal dlžníkovi poskytnúť úver vo
výške 481,50 €. Dlžník sa zaviazal túto sumu vrátiť pravidelnými 12 mesačnými splátkami po 50,44 €
počnúc od 15.2.2013. Splatnosť každej splátky bola dohodnutá na 15ty deň v mesiaci. Výška úrokovej
sadzby bola dohodnutá vo výške 44,50 % ročne. Následne dňa 9.4.2013 žalobca zosplatnil celý dlh
žalovaného a jeho žiadal vrátenie v lehote 30 dní od doručenia. Výpoveď zo zmluvy bola doručená

žalovanému 10.4.20135. Počnúc dňom 1.7.2016 prišlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s.,
so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Paríž, Francúzsko.

6. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

7. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve
uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z

tohtodôvodunazvaťajzmluvouorientovanounasubjekty.Ibazapredpokladu,žeideovzťahdodávateľa
a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do
právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu
alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany
a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania

právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť
splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.

8.Vdanomprípadesúduvedenú zmluvuhodnotilakozmluvuspotrebiteľskúvzmysle§52Občianskeho
zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, keďže túto

zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti a uzatváral ju
s dodávateľom, t.j. bankou, ktorá ako veriteľ uzatvárala zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej
legitimáciežalobcuadospelkzáveru,žetájedaná,nakoľkoprišlokcezhraničnémuzlúčeniuspoločností
pôvodného žalobcu so súčasným a tento sa stal jeho právnym nástupcom. V konaní bolo preukázané,

že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom
ktorej malo byť poskytnutie peňažných prostriedkov na zakúpenie tovaru špecifikovaného v zmluve. Z
listinných dôkazov vyplýva, že žalobca poskytol peňažné prostriedky, následne mal dlžník splácať podľa
zmluvy celý dlh, avšak tento takto neučinil. Rovnako tak je zrejmé, že žalovaný použil i poskytnutý
úverový rámec na financovanie svojich potrieb, pričom však tento úver riadne nesplácal a dostal sa do

omeškania zo splácaním dlhu. Žalobca odstúpil od zmluvy a požadoval zaplatenie celého poskytnutého
úveru. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný uhradil čo i len časť úveru, a preto súd priznal
žalobcovi nárok v časti istiny tak, ako si ho v konaní uplatnil. Okrem uvedeného súd priznal i úrok z
omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, ktorého výška je stanovená v súlade s ustanovením vyhlášky 87/1995
Z.z. a ktorý žalobcovi prislúcha od doby omeškania dlžníka, t.j. od dňa nasledujúceho po dni ukončenia

dvojmesačnej výpovednej lehoty zo zmluvy, ktorá bola dohodnutá stranami v zmysle bodu 6.2 Časti 3
úverovej zmluvy. Výpovedná lehota začala plynúť prvým dňom v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, kedy
bolo doručené odstúpenie od zmluvy (odstúpenie bolo doručené 10.4.2013, a výpovedná doba začala
plynúť 1.5.2013). Výpovedná doba uplynula 30.6.2013 a od 1.7.2013 sa dostal žalovaný do omeškania.Súd zamietol žalobu v časti riadneho úroku, ktorý si žalobca požadoval od zosplatnenia úveru až
do zaplatenia, nakoľko v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorý bol publikovaný

pod R 59/98 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba
do splatnosti dlhu. V zmysle tohto ustáleného názoru je súd povinný úrok z úveru priznať iba do
splatnosti dlhu a vo zvyšnej časti požadovaný úrok a žalobu zamietnuť. Ďalej súd k uplatnenému
úroku z úveru udáva i to, že požadovaný úrok sa súdu javí, ako úrok, ktorý je v rozpore s dobrými
mravmi, a teda porušuje ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu je podľa § 39

Občianskeho zákonníka dohoda o úrokoch neplatná. Súd má zato, že 44,5% ročný úrok z omeškania
je odporujúci dobrým mravom, a to z dôvodu, že v danom období, t.j. období, keď bola uzavretá zmluva
o spotrebiteľskom úvere boli úroky požadované bankami Slovenska pri poskytovaní obdobných úverov
so splatnosťou na jeden rok na úrovni cca 15% ročne. Preto je súd názoru, že úrok vo výške 44,5%
ročne je v rozpore s dobrými mravmi, keď skoro trojnásobne prevyšuje úroky poskytované bankami za
obdobný produkt.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 CSP a žalobcovi úspešnému
v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 1/3, nakoľko v tomto pomere mal úspech.
Nárok žalobcu sa skladal z 3 nárokov a to nároku na istinu, úroky, úroky z omeškania. Každý predstavuje
1/3 celkového nároku. Žalobcovi bola priznaná istina a úrok z omeškania, teda jeho úspech v konaní

bol 2/3. Žalovaný bol úspešný v zamietnutej časti žaloby, teda v zamietnutí úrokov čo predstavuje 1/3.
Celkovo tak úspech žalobcu bol vo výške 1/3 (2/3-1/3, t.j úspech žalobcu mínus úspech žalovaného).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.