Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6Csr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817201216
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3817201216.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci žalobkyne: H. H., nar.

X.X.XXXX, bytom P. Y. XXX proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska
5, IČO: 36 613 843, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri Asociácii
pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, IČO : 45 744 971, sp.zn. SRSAspA08016/15 zo
dňa 30.06.2016.

II. Súd žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou podanou dňa 27.1.2017 navrhla zrušiť rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri ASOCIÁCII PRE ARBITRÁŽ so sídlom Rusovská cesta 15, 811 03 Bratislava, sp. zn.
SRSAspA 08016/15 zo dňa 30.6.2016. Žalobu skutkovo odôvodnila tak, že rozhodcovský rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že Dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku č. 566499 zo dňa 21.8.2009 uvedená listina neobsahuje žiadnu dohodu
medzi žalobkyňou a žalovaným, že bude plniť za dlžníka Miloša H. je absolútne neplatným právnym
úkonom, z dôvodu neurčitosti. Dohoda obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky vzhľadom na spôsob

jeho zámerne nejasného zahrnutia do zmluvy. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že netušila, že
podpisuje dohodu za manžela, túto skutočnosť sa dozvedela až pri písomnom kontakte zo strany
žalovaného. Uviedla, že vedela, že si manžel neplní záväzky, chcela to riešiť, tak sa o tom rozprávala so
zástupcom žalovaného, ktorý sa pýtal na finančnú situáciu, pričom uviedla, keby manžel mohol splácať
čiastkou 20 eur, ktoré by mu ona dávala, tak by to začal splácať. Obsah listiny, ktorý podpísala nečítala,
myslela si, že podpisuje kartičku, ako to je v prípade Trianglu, odovzdanie peňazí.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.2.2017 uviedol, že pri uplatnení nároku na
rozhodcovskom súde vychádzal z Dohody, v ktorej žalobkyňa uznala svoj záväzok voči žalovanému čo
do dôvodu a výšky a zaviazal sa ho žalovanému uhradiť. Podľa žalovaného predmetná Dohoda spĺňa
všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka (písomná forma,
dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka dlh zaplatiť).

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, právneho zástupcu žalovaného, listinnými dôkazmi,

a to oboznámením obsahu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre
arbitráž sp. zn. SRSAspA 08016/15 zo dňa 30.6.2016, zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty
zo dňa 21.6.2004, platobnej histórie, dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo
dňa 21.8.2009, návrhu na začatie konania pred rozhodcovským súdom, prílohy č. 1 k zmluve opostúpení pohľadávok z 28.3.2007, pokusu o zmier zo dňa 28.4.2009, 11.6.2012,11.6.2012, výzvy na
označenie rozhodcovského súdu zo dňa 9.9.2015, ustanovenie rozhodcu zo dňa 18.12.2015, výzvy
na žalobnú odpoveď, písomnej žalobnej odpovede žalobkyne zo dňa 1.3.2016, dokladu o prevzatí

rozhodcovského rozsudku žalobkyňou, vyjadrenia žalovaného zo dňa 8.2.2017, oboznámením obsahu
ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

4. Dňa 21.6.2004 bola medzi dlžníkom H. H. a právnym predchodcom žalovaného uzavretá zmluva o
vydaní a používaní platobnej karty, na základe ktorej právny predchodca žalovaného poskytol dlžníkovi

pôžičkovú kartu Quatro Premium, predmetom ktorej bolo poskytnutie úverového rámca vo výšky 57.000
Sk.

5. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 28.3.2007 právny predchodca postúpil
pohľadávku vo výške 38647,92 Sk s príslušenstvom žalovanému.

6. Dňa 21.8.2009 bola medzi žalovaným (ako veriteľom) a žalobcom (ako osobou pristupujúcou k
záväzku ) podpísaná dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, z obsahu ktorej
vyplýva, že žalobkyňa uznáva záväzok voči žalovanému čo do dôvodu a výšky, ktorý vznikol na základe
zmluvy č. XXXXXXXXXX s pôvodným veriteľom. Dlžná suma pozostáva z istiny v sume 2291,97 eur,
ostatného príslušenstva podľa zmluvy 149,37 eur. V bode 3. Forma splatenia záväzku sa uvádza, že

žalobkyňa sa zaväzuje splatiť svoj záväzok žalovanému v mesačných splátkach po 20 eur s tým, že
splátky budú splatné 25. deň v mesiaci a prvá splátka mala byť splatná dňa 25.9.2009.

7. V bode 4 dohody pod názvom „Rozhodcovská doložka“ sa uvádza, že zmluvné strany sa dohodli, že
všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú

riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.,
so sídlom Karloveské rameno, Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde; b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Kmeťova
13, Košice, jediným rozhodcom ustanoveným predsedom rozhodcovského súdu v súlade so štatútom
a rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu. V doložke sa tiež uvádza, že pokiaľ ktorákoľvek zo

zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto dohody na
všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky.

8. Z pripojenej fotokópie rozhodcovského spisu sp. zn. SRSAspA 08016/15 vyplýva, že dňa 18.12.2015

žalovaný ako žalobca v rozhodcovskom konaní podal Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému
pri Asociácii pre arbitráž Bratislava návrh na začatie rozhodcovského konania voči žalobcovi ako
žalovanému z titulu, že žalobca podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku,
uznala záväzok ako pristupujúca osoba k záväzku vyplývajúceho zo zmluvy č. 1378814 ako aj náklady
inkasnéhokonania.Rozhodcovskýsúdžalobcoviuznesenímzodňa14.1.2016nariadilpísomnékonanie

vo veci, zaslal mu žalobu s prílohami a vyzval ho na predloženie písomnej žalobnej odpovede do 30
dní od doručenia uznesenia. Dňa 4.3.2016 bola rozhodcovskému súdu doručená žalobná odpoveď
žalobcu zo dňa 1.3.2016. Žalobca s návrhom nesúhlasila z dôvodu, že medzi ňou a žalovaným dohoda
uzatvorená nebola, pretože ona nemala vôľu pristúpiť k určitému záväzku.

9. Dňa 30.6.2016 bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom v Bratislave, zriadeným pri Asociácia
pre Arbitráž, rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 08016/15, ktorým zaviazal žalobcu (v
rozhodcovskom konaní žalovaného) zaplatiť žalovanému sumu 1.551,97 eur, s 9% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 1009,10 eur od 29.3.2007 do zaplatenia, zo sumy 542,88 eur od 12.10.2011
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 473,93 eur a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo

výške 121,56 eur trovy právneho zastúpenia vo výške 191,42 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Rozhodcovský súd poukázal na uzavretú rozhodcovskú zmluvu vo forme rozhodcovskej
doložky v dohode o uznaní záväzku, z ktorej odvodzuje svoju právomoc na rozhodnutie v danej veci. Z
odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd priznal nárok žalovanému na základe uzatvorenej
zmluvy č. 1378814 zo dňa 21.6.2004, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovaného a dlžníkom

H. H., na základe ktorej boli dlžníkovi poskytnuté finančné prostriedky, ktoré mal vrátiť spolu s celkovými
nákladmi v pravidelných splátkach vrátiť. Záväzkový vzťah rozhodcovský súd posúdil ako absolútny
obchod podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka s tým, že aplikoval ustanovenia zákona č.
258/2001 Z.z. Z rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd považoval dohodu o uznaní záväzku a úhradepohľadávky v splátkach zo dňa 21.8.2012 za platný právny úkon. Dospel k záveru, že žalobkyňa riadne
pristúpila k záväzku vyplývajúcej zo zmluvy, uznala záväzok do dôvodu a výšky a zaviazala sa ho uhradiť
spolusnákladminainkasnékonanievovýške149eur.Žalobcovibolrozsudokdoručenýdňa18.11.2016.

10. Z výpovede žalobcu v konaní bolo zistené, že k podpisu dohody o uzavretí splátkového kalendára
došlo tak, ju ho kontaktoval p. Demko, ktorý prišiel k nim domov žalobkyňa uviedla, že netušila, že
podpisuje dohodu za manžela, túto skutočnosť sa dozvedela až pri písomnom kontakte zo strany
žalovaného. Uviedla, že vedela, že si manžel neplní záväzky, chcela to žalobkyňa riešiť, tak sa o tom

rozprávala so zástupcom žalovaného, ktorý sa pýtal na finančnú situáciu, pričom uviedla, keby manžel
mohol splácať čiastkou 20 eur, ktoré by mu ona dávala, tak by to začal splácať. Obsah listiny, ktorý
podpísala nečítala, myslela si, že podpisuje kartičku, ako to je v prípade Trianglu, odovzdanie peňazí.

11. Žalovaný uviedol, že pri uplatnení nároku na rozhodcovskom súde vychádzal z Dohody, v ktorej
žalobca uznal svoje záväzok voči žalovanému čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa ho žalovanému

uhradiť. Súčasne podpisom dohody vyslovil súhlas so znením rozhodcovskej doložky, pričom mal
právo rozhodcovskú doložku odmietnuť a vyjadriť nesúhlas s jej znením priamo v Dohode, čo
však neurobil, preto rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neprijateľnú podmienku. Podľa
žalovaného predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu
zo strany dlžníka (písomná forma, dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka dlh

zaplatiť).

12. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská
zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení v čase uzavretia
rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovská
zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

15. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovská
zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská

zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených
listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

16. Podľa § 45 ods. 1 písm. e), i), l) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému
účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov

na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Podľa § 46 ods. 1 veta prvá zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia

rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania.

18. Súd v prvom rade posudzoval včasnosť podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku
podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. Z priloženej fotokópie rozhodcovského spisu vyplýva, že
rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 18.11.2016, žalobca podal žalobu na tunajšom súde

dňa 27.1.2017. Z uvedeného vyplýva, že žaloba žalobcu bola podaná včas.

19. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o
používaní kreditnej karty (21.6.2004), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo aleboiné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť
obsah dodávateľom vopred pripraveného 6Csr/1/2017 návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu poskytnutia pôžičkovej

karty (21.6.2004) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.

januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

22.Vpredmetnejvecisúdskúmalsplneniepodmienokprezrušenierozhodcovskéhorozsudkuzdôvodu,
že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa podľa
§ 45 ods. 1 písm. i) zákona č. 335/2014, príp. z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 45 ods. 1 písm. l) citovaného zákona. Po vykonanom
dokazovaní súd dospel k záveru, že dlžníkovi H. bola poskytnutá pôžičková karta ako spotrebiteľovi,
právny predchodca žalovaného dlžníkovi finančné prostriedky poskytoval v rámci svojej podnikateľskej
činnosti. Záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného,
je teda spotrebiteľským vzťahom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 21.8.2009 sa týka
záväzku vzniknutého z užívania kreditnej karty, ktoré bolo žalobcovi poskytnuté na základe zmluvy
o vydaní pôžičkovej karty Quatro Premium zo dňa 21.6.2004, preto aj na posúdenie tejto dohody
je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V ustanovení § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka je zakotvené pravidlo o spôsobe aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka

v spotrebiteľských zmluvách. Zákon tu predpisuje povinnú aplikáciu tých ustanovení Občianskeho
zákonníka, ktoré upravujú právne vzťahy, v ktorých je spotrebiteľ účastníkom, a to za podmienky, že
tieto ustanovenia sú v prospech spotrebiteľa. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy,
ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník a iné právne predpisy
ustanovujú osobitné podmienky a určujú náležitosti zmluvy, ako aj to, aké podmienky v nich nesmú byť,

a to z dôvodu ochrany tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľských zmlúv tvorí právny základ
ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva.
Charakter spotrebiteľskej zmluvy má aj zmluva o úvere uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, preto
i na takúto zmluvu sa vzťahuje právna úprava spotrebiteľských zmlúv, i keď v zmysle § 261 ods. 3
písm. d) Obchodného zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy ide o tzv. absolútny obchodný

vzťah s kogentnou úpravou obsiahnutou v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľské zmluvy, vzhľadom
na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy, sú
typické občianskoprávne vzťahy. Predmetná vec je však i spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná
osobitnou právnou úpravou, ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na
spotrebu. Je len v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy

rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a
nie podnikateľské právo.

23. V danej veci bolo preukázané, že pôvodný veriteľ - Slovenské kreditné karty a.s. postúpila
pohľadávku voči dlžníkovi na žalovaného.

24. Právomoc na rozhodovanie vo veci rozhodcovský súd odvíjal od rozhodcovskej doložky uvedenej
v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 21.8.2012. Uvedenú dohodu
súd považuje za absolútne neplatný právny úkon predovšetkým pre rozpor s dobrými mravmi podľa §39 Občianskeho zákonníka. Dohoda je ako formulár vopred pripravená žalovaným, obsahuje vopred
pripravené vyhlásenie žalobcu ako dlžníka o uznaní záväzku, ktoré uznanie je jednostranným právnym
úkonom a má vždy iniciatívne vychádzať z vôle dlžníka a nie veriteľa. Rovnako je zrejmé, že bola

uzavretá a podpísaná len a len z iniciatívy žalobcu (prostredníctvom zástupcu p. Demka), ktorý takýmto
spôsobom oslovuje viacerých spotrebiteľov (súd má túto skutočnosť preukázanú z veľkého množstva
iných súdnych konaní vo veciach obdobných nárokov žalovaného) pod zámienkou uzavretia dohody o
splátkach, pričom žalobca ako spotrebiteľ nebol vôbec informovaný o tom, že podpisuje aj jednostranné
vyhlásenie o uznaní záväzku a rovnako vyhlásenie o vedomosti, že dlh je premlčaný. Okrem toho

číslo zmluvy uvedené v dohode sa nezhoduje s číslom zmluvy uzavretej medzi žalobcom a právnym
predchodcom žalovaného, na základe ktorej vznikol záväzok žalobcu voči právnemu predchodcovi
žalovaného. Z výpovede žalobcu v konaní bolo zistené, že dohodu o uznaní záväzku uzatváral len ako
dohodu o splátkach, žalobca nebol upovedomený o tom, že ide aj o uznanie záväzku a o následkoch
takéhoto úkonu. Len ťažko potom možno uvažovať o uznaní dlhu čo do právneho dôvodu a výšky
v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, pokiaľ bolo účelom návštevy dojednanie splátok, pričom v

časti 3. dohody je vopred predtlačené vyhlásenie dlžníka o jeho vedomosti o premlčaní dlhu a jeho
následkoch. Takto vopred pripravenú formuláciu používa žalovaný rovnako vo všetkých prípadoch, teda
i premlčaných a i nepremlčaných dlhoch. Vychádzajúc zo skutkových okolností, za akých žalovaný dával
podpisovať žalobcovi uvedenú listinu, keď tento nemal žiadnu vedomosť o tom, že podpisuje aj uznanie
záväzku, resp. či tento je alebo nie je premlčaný a žalovaný mal vopred pripravené znenie vyhlásenia

žalobcu o uznaní záväzku, hodnotí súd takéto konanie ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle
§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa, pretože žalovaný využitím mylných informácii
dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby, i keď žalobca nemal vôbec vedomosť a ani
vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Žalobca mal záujem dohodnúť sa na splátkach, musel však podpísať celý
formulár. Je evidentné, že úmyslom žalovaného bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na

úkor nevedomosti žalobcu ako spotrebiteľa. Takéto konanie súd považuje za nekalú obchodnú praktiku
v zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona, pričom takéto konanie súd považuje aj za rozporné s dobrými
mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon je teda neplatný v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka. Takáto praktika podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom žalovaný
postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Uvedené vyplýva i z toho, že formulácia

uznania dlhu, i v prípade, ak je dlh premlčaný, je predtlačená na všetkých dohodách bez rozlíšenia,
či v čase, keď sa dlh „uznáva“, je premlčaný alebo nie. Vzhľadom k tomu, že dohoda je neplatným
právnym úkonom, je neplatnou i rozhodcovská doložka, ktorá je jej súčasťou. Pokiaľ teda rozhodcovský
súd odvodzoval právomoc rozhodovať vo veci od rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou dohody, súd
uvádza, že z jeho strany právomoc rozhodovať vo veci posúdil nesprávne, nakoľko dohoda o uzavretí

splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 21.8.2009, vrátane rozhodcovskej doložky, je absolútne
neplatným právnym úkonom. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom právomoci
rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom
základe následne vydal predmetný rozhodcovský rozsudok, nemožno takéto rozhodnutia považovať za
rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou.

25. V súvislosti so samotnou rozhodcovskou doložkou súd tiež uvádza:

26. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

28. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29.Podľačl.2písm.a)SmerniceRady93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách
na účely tejto smernice „nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.30. Podľa čl. 3 ods. 1 - 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek

požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok

zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci
zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

31. Podľa bodu 1 písm. q) prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS (podmienky uvedené v článku 3

ods. 3) za nekalé podmienky možno považovať podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je:
neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať

na inej zmluvnej strane.

32. Podľa čl. II zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný
vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len smernica). Túto smernicu je

nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim
spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora zo dňa
27.6.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S.
proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje,
že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc

zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či
jepodmienkanečestná,znamenávytvoriťvhodnéprostriedkynaochranuspotrebiteľavočineprijateľným
zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred
a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení
zmluvy.

33. Preskúmaním rozhodcovskej doložky obsiahnutej v dohode o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku zo dňa 21.8.2009, vzhliadol súd v zmluvnom dojednaní nekalú podmienku, k čomu ho
viedli ďalej uvedené dôvody.

34.Včasti4dohodyuzavrelizmluvnéstranyrozhodcovskúdoložku,nazákladektorejvšetkyspory,ktoré
vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské
rameno, 841 04 Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde;
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným

rozhodcom, ustanoveným podľa vnútorných predpisov pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri
Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Kmeťova 13, 040 01 Košice, jediným rozhodcom ustanoveným
predsedom Rozhodcovského súdu, a to v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom Rozhodcovského
súdu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto dohody, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie

na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu“.

35. Súd, preskúmajúc obsah rozhodcovskej zmluvy a po výsluchu žalovaného, považuje aj samotnú
rozhodcovskú doložku za absolútne neplatný právny úkon. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu
dlžníkom je podľa názoru súdu len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného
sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu žalovaný ako veriteľ. V prevažnejväčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v
zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť
alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní veriteľom stratil možnosť

domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Úpravu, zmluvne zakotvenú žalovaným do
rozhodcovskej doložky formou rozväzovacej podmienky, súd posúdil ako nekalú povahu dojednania o
možnosti riešenia sporov.

36. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne.

Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý
definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže žalovaný, pretože
tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej dohode o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku.

37. Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám

alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože
rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový
vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od
subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len od
jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú

nerovnováhu. Uvedené zároveň naznačuje, že veriteľov výber riešenia sporu rozhodcovským súdom
zrejme nebol náhodný. Žalovaný ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných
dohôd zahrnul identické rozhodcovské doložky a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu ten
istý rozhodcovský súd, keď podaním žaloby vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným súdom.

38. Súd vo všeobecnosti uvádza, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom
bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat
Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26.októbra 2006, Mostazo Claro,

C-168/05, Zb. s I-10421, bod 25).

39. Podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je rozhodcovský rozsudok
možné za podmienok ustanovených v ustanoveniach § 45 - 47 tohto zákona napadnúť žalobou na
príslušnom súde, a tak dosiahnuť jeho zrušenie. Jedným z dôvodov podania žaloby je, ak spotrebiteľská

rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy. Súd však pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky nemusí byť viazaný
návrhom v prípade absolútnej neplatnosti, ku ktorej prihliada z úradnej povinnosti. Navyše Európsky
súdny dvor vo svojom rozsudku zo dňa 21.novembra 2002, Cofidis (C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 34),
uviedol, že ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ,

ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta
nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z
dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. V tomto smere je úlohou súdu, ktorý vo veci
rozhoduje, vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom a posudzovať
tak ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, aj keď to spotrebiteľ

nenamieta. Takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne dohodnutá, a
jej zmyslom je domôcť sa jej prostredníctvom pred výlučne v každej situácii veriteľom vopred určeným
rozhodcom záväzného a právne vynútiteľného rozhodnutia, kde na úkor procesných práv druhej
strany - spotrebiteľa zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia sporu. Veriteľ tak môže na základe
predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám

zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ
ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu, stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde
v mieste svojho bydliska. Súd teda na základe uvedených dôvodov aj samotnú rozhodcovskú doložku
posúdil ako absolútne neplatný právny úkon.

40. Pre úplnosť súd udáva, že uvedený záver podporuje aj doterajšia rozhodovaciu prax súdov, a to
uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21.3.2012, uznesenie NS SR 5Cdo 61/2012, ako i rozhodnutie
IV.ÚS 55/2011 z 24.2.2011.41. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti preto súd rozhodcovský rozsudok zrušil s poukazom
na dôvody uvádzané v § 45 ods. 1 písm. e), písm. i), ako aj písm. l) zákona č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

42. O nároku žalobkyne na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s §
255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalobkyňa
bola v konaní plne úspešná, preto jej prináleží náhrada trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.