Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 6, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117213952
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4117213952.1

Uznesenie

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: F.. K. Z., nar. XX.XX.XXXX, X. ul. č. XXX, XXX XX X. J., P. republika,
zastúpený advokátska kancelária G. Lehnert, k.s., Budova ORBIS, Rajská ul. č. 7, 811 08 Bratislava,
proti žalovanému: F.. M. Z., nar. XX.XX.XXXX, Y. M. E. č. XX, XXX XX J., o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o zastavení konania, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 18.04.2017 domáhal, zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva a o vydanie bezdôvodného obohatenia.

2. Výzvou zo dňa 24.04.2017 vyzval Okresný súd Nitra žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za
podanie návrhu spolu vo výške 3.080,50 eur v lehote 10 dní a zároveň žalobcu poučil, že ak nebude
súdny poplatok v určenej dobe zaplatený v správnej výške, súd konanie zastaví.

3. Predmetná výzva bola právnemu zástupcu žalobcu doručená dňa 10.05.2017.

4. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o súdnych poplatkoch), súdne poplatky sa vyberajú za
jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy,
súdov a prokuratúry (ďalej len „ poplatkový úkon“) uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku
za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

5. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka
ustanovený poplatok z návrhu.

6. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby,
návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na

obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť,.

7. Podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby,
návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí,
spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v

lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca poplatok podaním žaloby nezaplatil a to ani v dodatočnej
lehote na výzvu súdu, hoci bol o následkoch nezaplatenie poučený. Súd s poukazom na § 10 ods. 1
zákona konanie zastavil. Žalobca v uvedenej procesnej situácii má možnosť zvrátiť účinky zastavenia

konania tým, že bez ďalšieho v odvolacej lehote zaplatí poplatok. V takom prípade súd zruší uznesenie
o zastavení konania podľa § 10 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch.

9. Článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je vyjadrením základného práva účastníka konania domáhať sa

súdnej ochrany. Tento článok ústavy je
primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky
príslušných pre poskytovanie právnej ochrany. Zároveň je v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy možné domáhať sa práv podľa čl. 46
ústavy len v medziach zákonov,
ktoré toto ustanovenie vykonávajú, pričom však v súlade s čl. 152 ods. 4 ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov,
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s ústavou, a súčasne v
zmysle čl. 154c ods. 1 ústavy majú príslušné
medzinárodné zmluvy, vrátane Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah

ústavných práv a slobôd (I ÚS 22/03).
10. Z uvedeného vychádzal aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom uznesení z 11. apríla
1995 sp. zn. I ÚS 18/95 uviedol, že pri výklade a uplatňovaní zákonov (rovnako ústavných zákonov a
ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov) treba postupovať tak, aby boli v súlade s ústavou
(čl. 152 ods. 4 ústavy). Preto nie je možné ani Zákon o súdnych poplatkoch (zák. č. 71/1992 Zb. )v

znení neskorších predpisov) uplatňovať tak, aby došlo k porušeniu ústavno procesného princípu právnej
ochrany pred súdmi.
11. Žalobca žiadal žiadosťou zo dňa s poukazom na ust. § 118 ods. 2 CSP požiadal o predĺženie lehoty
na zaplatenie súdneho poplatku, z dôvodu, že medzi stranami sporu prebieha v súčasnosti komunikácia
o možnom mimosúdnom vysporiadaní a možno dôvodne predpokladať, že v lehote najneskôr do 3

kalendárnych mesiacov dôjde medzi stranami sporu k takémuto mimosúdnemu vysporiadaniu, čo bude
mať za následok späťvzatie žaloby v tejto veci.
12. Lehoty na urobenie úkonu v sporovom konaní môžu byť zákonné, t.j. časový úsek na vykonanie
úkonu je určený zákonom, alebo sudcovské, keď lehotu určí súd v rámci svojej úvahy. Táto úvaha však
môže byť v niektorých prípadoch zákonom limitovaná, napríklad pri lehote na opravu podania (§ 128

CSP)idesíceosudcovskúlehotu,ktorávšaknemôžebyťkratšiaakodesaťdní.Narozdielodzákonných
lehôt, sudcovské lehoty môže súd dodatočne na návrh dotknutého subjektu predĺžiť. Tento návrh možno
podať do uplynutia lehoty, inak by nešlo o predĺženie lehoty, ale o ustanovenie novej lehoty. Nevyžaduje
sa,abysúdlehotuprimeranepredĺžilformourozhodnutia,postačíoznámeniesubjektuopredĺženílehoty,
a to aj elektronickou poštou.

13. S predĺžením sudcovskej lehoty súvisí otázka formy a obsahu takéhoto úkonu súdu. Podstatou
koncentrácie je, že strana sporu nemôže účinne uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany kedykoľvek počas konania, ale iba v určitom časovom úseku konania. Tento konkrétny
časový úsek konania vymedzuje buď zákon (zákonná koncentrácia) alebo na základe zákona sudca
(sudcovská koncentrácia).

Ak procesný úkon, ktorý podlieha koncentrácii, nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne
účinky. Súd teda na takýto oneskorene vykonaný úkon fakultatívne alebo obligatórne neprihliada. Z
ustanovení CSP [2] vyplýva, že koncentrácia konania sa vzťahuje výlučne na prostriedky procesného
útoku a na prostriedky procesnej obrany.[3] A contrario, koncentrácia sa nevzťahuje na vyjadrenia strán
sporu k právnej stránke veci a k hodnoteniu už vykonaných dôkazov. Tieto vyjadrenia môžu strany sporu

predložiť súdu kedykoľvek počas konania
14. Súd konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku zo žaloby podanej žalobcom, t.j. pre
správanie žalobcu, ktoré zavinilo zastavenie konanie, a preto súd o náhrade trov rozhodol podľa § 256
ods. 1 CSP, keď žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

15. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedených skutočností, súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.