Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111211023
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8111211023.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v spore žalobcu: Coryn, s.r.o., Jesenná 8, Prešov, IČO: 36510
645, právne zastúpený JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, Jesenná 8, Prešov, proti žalovaným: 1/
Prešovský samosprávny kraj, Nám. Mieru 2, Prešov, zastúpený správou a údržbou ciest Prešovského
samosprávneho kraja, Jesenná 14, Prešov, IČO: 37 936 859 a 2/ Mesto Prešov, Hlavná 73, Prešov, IČO:
00327 646, právne zastúpené JUDr. Alojzom Naništom, advokátom Sládkovičova 8, Prešov, o náhradu
za užívanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 8C/88/2011
- 688 zo dňa 07.03.2014 takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a sa zmena na strane žalobcu tak, že namiesto žalobcu CORYN, s.r.o., Jesenná 8, Prešov,
IČO: 36510 645 bude v konaní vystupovať BENC, s.r.o., Jesenná 8, Prešov, IČO: 36 506 451.

P o t v r d z u j e sa rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Spoločnosť Coryn, s.r.o. (ďalej aj ,,žalobca“) podľa poznatkov súdu zo súdnych konaní v minulosti
kúpila viaceré pozemky v katastri mesta Prešov pod rôznymi stavbami vrátane komunikácii a následne
na súde uplatnila náhradu za užívanie pozemku.

2. V predmetnej veci ide o jeden z takýchto prípadov. Pozemok (CKN XXXX/X,CKN XXXX/XX; LV XXXX
k.ú. F.) sa nachádza pod komunikáciou III. triedy a pod chodníkom. Od povahy stavieb žalobca odvodil
pasívnu legitimáciu žalovaných.

3. Tunajší súd vo viacerých rozhodnutiach v obdobných právnych veciach vyslovil názor o existencii
práva vlastníka pozemku zastavaného stavbou na primeranú náhradu za užívanie jeho pozemku.
Obdobne aj v predmetnej veci nebola zistená prekážka na konštatovanie takéhoto práva, no vzhľadom

na jeho oneskorené uplatnenie došlo k jeho oslabeniu premlčaním (naturálna obligácia).

4. Žalobca však argumentuje , že na vec treba aplikovať Obchodný zákonník a pri 4 ročnej premlčacej
dobe by jeho právo premlčané nebolo. Súd prvej inštancie nepovažoval predmetnú vec za vec, na ktorú
by mal dopadať Obchodný zákonník a podľa Občianskeho zákonníka je právo premlčané. Náhrada bola
uplatnená za obdobie od 20.04.2007 do 31.12.2007 a následne od 01.01.2008 do 03.05.2008. Žaloba
bola podaná 20.4.2011 a dvojročná subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia

uplynula ešte pred podaním žaloby. Žalobca v odvolaní v podstate trvá na štvorročnej premlčacej dobe
a teda vytkol nesprávne právne posúdenie veci.5. Odvolací súd v tejto veci už premlčanie potvrdil, no z procesných dôvodov bol rozsudok zrušený
(chyba spojená s nedoručením vyjadrenia protistrane; prípad Trančíková).

Rozsudok súdu prvej inštancie

6. Žalobca sa domáhal zaplatenia 33.184,98 Eur spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania od

20.04.2011 do zaplatenia od žalovaného v 1. rade a od pôvodne žalovaných v 1. až 3. rade zaplatenia
sumy1.182,67Eurspolus9,25%ročnýmúrokomzomeškaniaztejtosumyod20.04.2011dozaplatenia.
Súd prvej inštancie žalobu zamietol. V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko účastníkov
konania, obsah pripojených listinných dôkazov a uviedol, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k
predmetnej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 13.03.2007 so správcom konkurznej
podstaty L.. L. Z., úpadcom R. závodov, a.s., v likvidácii P.. Vklad vlastníckeho práva žalobcu bol

povolený dňa 17.04.2007, pod č. V-XXXX/XX.

7. V konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 9Co/62/2012 sa súd zaoberal otázkou
nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti, ktorá tvorí aj predmet tohto konania a dospel
k záveru, že dňom nasledujúcim po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania o návrhu na vylúčenie

zo súpisu majetku v konkurznej podstate pozemky KNC parc. č. XXXX/X t.j. dňom od 24.11.2006
vznikla nevyvrátiteľná domnienka, že predmetná nehnuteľnosť bola zahrnutá do súpisu oprávnene a
že správca konkurznej podstaty je oprávnený ju speňažiť. Toto speňaženie sa zrealizovalo formou
kúpnej zmluvy zo dňa 13.03.2007 ku ktorej dal konkurzný súd súhlas opatrením č.k. 5K/169/2001 - 140
zo dňa 07.02.2007. Konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia je právne posúdené ako nárok na

vydanie plnenia získaného bez právneho dôvodu. Takýto uplatnený, už aj právoplatne prisúdený nárok
má charakter výkonu vlastníckeho práva. Nemožno ho považovať za nárok zo záväzkového vzťahu
založeného pri takej podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorá by sa týkala zabezpečovania verejných
potrieb. Táto podstata spoločenského vzťahu, v ktorom jeho účastníci vystupovali je rozhodujúcou aj pre
posúdenie právneho režimu, ktorý by sa mal aplikovať na úroky z omeškania. Podstata spoločenského

vzťahu vyplýva aj zo záveru nálezu Ústavného súdu Českej republiky, z ktorého vyplynulo, že zásadným
a kľúčovým činiteľom pre aplikáciu konkrétneho predpisu na riešenie úrokov z omeškania, či premlčania
je podstata tohto spoločenského vzťahu, v ktorom účastníci vystupovali. V tejto súvislosti súd prvého
stupňa poukázal aj na právny záver vyplývajúci z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove v
konaní vedenom pod sp. zn. 14Co/84/2011.

8. Za účelom posúdenia otázky, či v danom prípade zo strany žalobcu ide o podnikateľskú činnosť
týkajúcu sa uspokojovania verejných potrieb alebo o jeho činnosť, ktorá má predovšetkým charakter
výkonu vlastníckeho práva s verejným záujmom nesúvisiacim súd uviedol, že podnikateľskú činnosť
zabezpečujúcu verejné potreby môže vykonávať ktorákoľvek právnická, či fyzická osoba vo všetkých

oblastiach národného hospodárstva, pokiaľ táto činnosť slúži verejnému (všeobecnému) záujmu, a
teda záujmu všetkých právnických a fyzických osôb nachádzajúcich sa na území štátu, či danej
územnosprávnej jednotky. Takéto potreby sú zabezpečované jednotne pre všetky subjekty, ktoré ich
môžu tiež hromadne využívať. Na tieto skutočnosti súd prvej inštancie poukázal z dôvodu vznesenej
námietky premlčania žalovanými, ako aj z dôvodu posúdenia vzťahu podľa § 261 ods. 1,2 Obchodného

zákonníka. Ďalej súd poukázal na záver, ktorý vyplynul z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 12Co/29/2012 zo dňa 25.09.2012 v ktorom sa podnikateľ proti U. P. domáhala zaplatenia
3.734,32 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane žalovaného malo vzniknúť užívaním
pozemkov vo vlastníctve žalobcu pod mestskou komunikáciou. Zo záveru z predmetného rozhodnutia
vyplynulo, že z hľadiska obsahu vlastníckych práv žalobcu je vlastníkom pozemkov pod líniovou stavbou

- mestskou komunikáciou a na druhej strane vlastníctvo k tejto líniovej stavbe svedčí mestu. Žalobca
nepodnikal s prenájmom nehnuteľnosti pod touto komunikáciou, mesto nepodnikalo s vlastníctvom
tejto pozemnej komunikácie, aj keď prevádzkovanie tejto komunikácie znamenalo zabezpečovanie
verejných potrieb. Samotná vec sa týkala ochrany vlastníckeho práva, nie plnenia z podnikateľskej
činnosti účastníkov. Vec sa netýka prenájmu podnikateľského prenájmu nehnuteľnosti cesty, čo by bol

obchodno-záväzkový vzťah, ale žalobca si v tejto veci chráni svoje vlastnícke právo k pozemkom, resp.
využíva obsah svojho vlastníckeho práva na určitú návratnosť tohto vlastníctva, a to platenie poplatkov
za doposiaľ bezodplatné užívanie týchto pozemkov, na ktorých je zriadená mestská komunikácia.
Mestská komunikácia nie je priamo predmetom podnikania žalovaného, aj keď sa zabezpečujú verejnépotreby. Netýka sa podnikateľskej činnosti mesta v oblasti mestských komunikácií. Je tu zabezpečenie
verejných potrieb bez úmyslu podnikať v oblasti miestnych komunikácií, a preto ani nároky žalobcu
nemožno podradiť pod ustanovenie § 261 ods. 1,2 Obchodného zákonníka z hľadiska povahy subjektov

zmluvného vzťahu, žeby sa to týkalo podnikateľov pri ich podnikateľskej činnosti, kde u mesta nie je
možné povedať, že podniká v oblasti miestnych komunikácií a u žalobcu sa tak isto nejedná o podnikanie
v oblasti prenájmu nehnuteľností pod miestnymi komunikáciami. Nejedná sa o obchodno-záväzkový
vzťah, kde platí všeobecná štvorročná premlčacia doba na uplatnený nárok bezdôvodného obohatenia
t.j. z dôvodu bezodplatného užívania nehnuteľností. Nie je možné konštatovať, že zmluvný vzťah vznikol

medzi podnikateľmi zo zákona pri zabezpečovaní verejných potrieb, kde nie je preukázaný úmysel
žalovaného podnikať s vlastníctvom - miestnou komunikáciu vedenou cez pozemok žalobcu. Na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa teda vzťahuje dvojročná premlčacia doba vyplývajúca z ustanovenia §
107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

9. Súd poukázal na ustanovenie § 261 ods. 2,3 Obchodného zákonníka, ďalej § 107 ods. 1,2,

Občianskeho zákonníka a ďalej uviedol, že v prejednávanej veci je potrebné na otázku premlčania
aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka vzhľadom k tomu, že nárok uplatnený žalobcom má
charakter výkonu jeho vlastníckeho práva a nie obchodno-záväzkového vzťahu medzi žalobcom a
žalovanými ako subjektmi verejného práva, ktoré sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb. Žalobca
ako vlastník predmetných nehnuteľností sa najneskôr odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva

t.j. dňa 17.04.2007, dozvedel o bezdôvodnom obohatení, ako aj o tom kto sa na jeho úkor obohatil.
Žalobca si nárok na náhradu za užívanie nehnuteľnosti za obdobie od 20.04.2007 do 03.05.2008, ktorý
súd posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil žalobou zo dňa 20.04.2011, t.
j. po uplynutí premlčacej doby. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie na vznesenú námietku premlčania
žalovanými v 1. a 2. rade prihliadal a žalobu žalobcu zamietol.

10. K výroku o trovách konania súd poukázal na ustanovenie § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku s tým, že vyslovil, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Odvolanie žalobcu

11. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal nesprávne skutkové
zistenia vrátane nesprávneho právneho posúdenia. Bol tohto názoru, že súd prvej inštancie mal
vznesenú námietku premlčania posúdiť v zmysle ustanovenia Obchodného zákonníka. Namietal, že
súd sa nevysporiadal s predloženými rozhodnutiami iných súdov, ku ktorým nezaujal žiadne stanovisko.

Považoval to za arbitrárny postup súdu prvej inštancie, čím došlo k zásahu do princípu právnej istoty
ako súčasti právneho štátu podľa článku 1 ods. 1 Ústavy SR. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Vyjadrenia žalovaných

12. Žalovaný v 1/ rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že predmetom konania je
uplatnenievýkonuvlastníckehoprávatým,ževzmysleustanovenia§261ods.2Obchodnéhozákonníka
nie je dôležitou len skutočnosť, že na strane žalovaného ide o zabezpečovanie verejných potrieb, ale je
dôležité aj to, či sa jedná o podnikateľský subjekt, alebo jeho podnikateľskú činnosť. Právny vzťah medzi

účastníkmi považoval za vzťah občianskoprávny, na ktorý sa vzťahuje dvojročná premlčacia lehota v
zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok.

13. Žalovaný v 2/ rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia je presvedčivé, v
súlade so zákonnými požiadavkami. Dôležité je to, že žalobca v odôvodnení odvolania neuviedol k akým

nesprávnym skutkovým zisteniam mal súd prvej inštancie dospieť. Tento uplatnený dôvod považoval
za nedôvodný. Taktiež za nedôvodné považoval namietané nesprávne právne posúdenie. Uviedol, že
podľa výpisu z obchodného registra má žalobca v predmete činnosti zapísanú ako činnosť prenájom
nehnuteľností, ktorá činnosť patrí medzi voľné živnosti, je zapísaná pod kódom 25.2. K poznámke k
tejto živnosti je konštatované, že základnými službami treba rozumieť druh služieb, ktoré zabezpečujú

a podmieňujú možnosť riadneho užívania nájomcom. Za takéto služby v praxi možno považovať napr.
dodávku tepla a teplej úžitkovej vody, elektrickej energie, plynu, odvod tuhého komunálneho odpadu,
odvod do odpadovej vody alebo odvod splaškov, kominárske služby, upratovanie spoločných priestorov
a pod. Zo skutkových zistení nemožno vyvodiť záver, aby žalobca pre žalovaného poskytoval čo ilen základné služby, nie to ešte iné. Na zistené skutkové okolnosti t.j. vznik stavby - cesty, resp.
chodníka v dávnej minulosti, rešpektovanie tohto stavu právnymi predchodcami, neexistenciu nájomnej
zmluvy a skutočnosť, že žalobca nevykonával pre žalovaného činnosť v súvislosti s jeho podnikateľskou

činnosťou, nemožno tento vzťah kvalifikovať ako obchodno-záväzkový. Aj samotný žalobca v žalobe
zdôrazňoval, že je vlastníkom pozemku a realizuje svoje vlastnícke právo, a preto žalobcom uplatnený
nárok má charakter výkonu vlastníckeho práva, ktorý nesúvisí s jeho podnikateľskou činnosťou,
ktorá by sa týkala zabezpečenia verejných potrieb. Právne posúdenie vzťahu medzi účastníkmi ako
občianskoprávneho považoval žalovaný v 2/ rade za správne, vrátane právneho posúdenia veci.

Námietky žalobcu týkajúce sa nevysporiadania sa s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, Českej
republiky, prípadne ústavných súdov nepovažoval za dôvodné, lebo skutkové zistenia, z ktorých
vychádzali súdy boli odlišné ako v posudzovanej veci. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnil si
náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

14. Podaním zo dňa 06.03.2015 predložil právny zástupca žalobcu návrh na zámenu účastníka v zmysle

ustanovenia § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu postúpenia pohľadávky z 04.03.2015
na spoločnosť BENC, s.r.o., Jesenná 8, Prešov, IČO: 365 064 51, ktorý so vstupom do konania na strane
žalobcu súhlasil.

15. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej

inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania a rozsudkom č.k.
4Co/146/2014-755 zo dňa 20.05.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 4Co/146/2014-770 zo dňa
05.08.2015 rozhodol tak, že pripustil zámenu na strane žalobcu tak, že namiesto žalobcu CORYN,
s.r.o. Prešov bude v konaní vystupovať BENC, s.r.o., Jesenná 8, Prešov, IČO: 36 506 451. Rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozsudok odvolacieho súdu

nadobudol právoplatnosť dňa 06.07.2015.

16. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca (BENC, s.r.o.) dovolanie, v ktorom navrhol, aby
dovolací súd zrušil II. výrok rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. 4Co/146/2014 z 20.05.2015 v spojení s
rozsudkom súdu prvej inštancie sp. zn. 8C/88/2011 zo dňa 07.03.2014 a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie..

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd uznesením č.k. 7Cdo 38/2016-804 zo dňa
23.06.2016 rozsudok Krajského súdu v Prešove z 20. mája 2015 sp. zn. 4Co 146/2014 zrušil a vec
vrátil Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie z dôvodu, bolo potrebné zohľadniť, že k odvolaniu

žalobcu (č.l. 692 spisu) sa písomne vyjadrili žalovaný v 1/ rade podaním doručeným súdu prvej inštancie
dňa 9. júna 2014 (č.l. 711 spisu) a žalovaný v 2/ rade podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 2.
júla 2014 (č.l. 713 spisu), žalobca ale nemal možnosť dozvedieť sa o týchto vyjadreniach a prípadne
sa k nim vyjadriť, lebo súd mu tieto vyjadrenia nedoručil. Opomenutím doručenia vyjadrení žalovaných
žalobkyni došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a tým k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom v zmysle ust. §
237 ods. 1 písm. f) O.s.p..

18. Žalobca v podaní zo dňa 3.10.2016 zotrval na svojich argumentoch prezentovaných v odvolaní.

19. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP,
bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

20. Podľa § 80 ods. 1 CSP ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na
jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli.

21. Podľa § 80 ods. 2 CSP súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania
došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.22. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutím NS SR č.k. 7Cdo 38/2016-804 zo dňa 23.06.2016 bol
rozsudok Krajského súdu v Prešove z 20. mája 2015 sp. zn. 4Co 146/2014 zrušený v celom rozsahu, t.j.
ajvovýrokuopripustenízmenynastranežalobcu,odvolacísúdopätovnerozhodovalonávrhunazmenu

na strane žalobcu zo dňa 06.03.2015 (č.l. 723 spisu). Postúpenie pohľadávky, ktorá je predmetom tohto
konania zo spoločnosti Coryn s.r.o. na spoločnosť BENC s.r.o. bolo preukázané zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 04.03.2015, t.j. uzatvorenou po začatí konania (č.l. 870 spisu). Spoločnosť BENC,
s.r.o. so vstupom do konania na miesto žalobcu súhlasila (č.l. 724 spisu). Za daného stavu odvolací
súd konštatuje, že podmienky pripustenia zmeny subjektu na strane žalobcu v zmysle § 80 ods. 1 a

2 CSP boli splnené, preto zmenu na strane žalobcu pripustil, a to tak, že namiesto žalobcu CORYN,
s.r.o., Jesenná 8, Prešov, IČO: 36510 645 bude v konaní vystupovať BENC, s.r.o., Jesenná 8, Prešov,
IČO: 36 506 451.

23. K veci samej odvolací súd uvádza, že oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného
dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia odvolací súd

zistil, že súd prvej inštancie správne posúdil dôvodnosť vznesenej námietky premlčania, ako aj právny
vzťah medzi stranami sporu.

24. Žalobca v predmetnom konaní uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 20.04.2007
do 31.12.2007 a následne od 01.01.2008 do 03.05.2008, t. j. za obdobie pred nadobudnutím účinnosti

§ 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., na základe ktorého bolo kreované zákonné vecné bremeno. Žalobca
uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia, teda plnenie za užívanie predmetného pozemku bez
právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

25. K odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza, že namietanie nesprávneho skutkového zistenia, vrátane

nesprávneho právneho posúdenia nebolo dôvodné. Súd prvej inštancie správne vzhľadom na dôvodne
vznesenú námietku premlčania sa touto námietkou zaoberal. Právny vzťah medzi stranami posúdil ako
vzťah občianskoprávny z dôvodu, že uplatnený nárok za užívanie nehnuteľností z titulu bezdôvodného
obohatenia nie je nárokom, ktorý by vznikol z dôvodu podnikateľskej činnosti, na ktorú skutočnosť súd
prvej inštancie správne poukázal.

26. Žalobca v čase nadobudnutia nehnuteľnosti - pozemku mohol dobre vedieť o skutočnosti, že na
tejto leží stavba - pozemná komunikácia. Medzi stranami sporu nebol založený žiadny obchodnoprávny
zmluvný záväzkový vzťah týkajúci sa predmetnej nehnuteľnosti. Nebolo možné dospieť k záveru,
že žalobca pri vzniku a trvaní záväzkovo-právneho vzťahu vystupoval v rámci svojej podnikateľskej

činnosti tak, ako to má na mysli ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože z logiky veci je
zrejmé, že účelom podnikateľskej činnosti je síce dosahovanie zisku (napr. za poskytovanie služieb,
predaj tovaru, nájom hnuteľných, nehnuteľných vecí a pod.), nie však v podobe podnikania založeného
na uplatňovaní nárokov z bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo v dôsledku zastavenia pozemku
verejnou komunikáciou.

27. Pokiaľ žalobca na podporu svojich argumentov poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
č.k. 6Co/75/2012, k tomuto odvolací súd uvádza, že v predmetnom rozhodnutí nebola riešená otázka
premlčania, súd nekonštatoval, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným má obchodno-právny charakter
ako ani to, že žalobca podniká s nehnuteľnosťami, na ktorých sú miestne komunikácie, bytové domy.

Súd iba uzavrel, že mu je známe, že žalobca kupuje pozemky zastavené stavbami. Je dôležité, že v
predmetnej veci nejde o nárok zo zmluvy ani zo zákona ale z porušenia práva (vydanie bezdôvodného
obohatenia) a nenastala právna skutočnosť, ktorá by opodstatňovala aplikáciu Obchodného zákonníka.

28. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom Krajského súdu v Prešove vyslovenom v

rozhodnutí č.k. 3Co/21/2017-208 zo dňa 4.5.2017, v ktorom krajský súd posudzoval dôvodnosť žaloby
o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti - pozemku - parc. č. KNC XXXX/X,
k.ú. F. (avšak za iné obdobie, ako je tomu v predmetnom konaní) a v ktorom uviedol: „V prejednávanej
veci vzťah medzi žalobcom a žalovaným vyplývajúci z užívania pozemkov bez právneho dôvodu (coditio
indebit) pod cestou ako verejnou komunikáciou nemožno definovať ako obchodno-záväzkový právny

vzťah medzi podnikateľmi, lebo pri jeho vzniku s prihliadnutím na všetky okolnosti je zrejmé, že sa
netýkal ich podnikateľskej činnosti. Predmetom sporu je ochrana vlastníckeho práva žalobcu, nie plnenie
z podnikateľskej činnosti strán sporu. Nárok uplatnený žalobcom nijako nesúvisí s podnikateľskou
činnosťou žalobcu vo vzťahu k žalovanému, a preto je namieste posúdiť právny vzťah medzi stranamisporuakoobčianskoprávny,nakoľkožalobcažiadaplneniezaužívaniepozemkovbezprávnehodôvodu.
Ide o prípad, keď právny dôvod, ktorý by zakladal právo na plnenie - nájomná zmluva - neexistoval od
začiatku.“

29. Obdobie uplatneného nároku je od 20.04.2007 do 31.12.2007 a následne od 01.01.2008 do
03.05.2008. Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania súd postupom podľa § 107
Občianskeho zákonníka dospel k správnemu záveru, že nárok uplatnený žalobou zo dňa 20.04.2011 je
premlčaný. Žalobcovi márne uplynula dvojročná subjektívna doba (§ 107 OZ). Pri občianskoprávnom

vzťahu medzi stranami sporu nemožno na vznesenú námietku premlčania aplikovať štvorročnú
premlčaciu dobu vyplývajúcu z ustanovení Obchodného zákonníka. Namietané skutočnosti preto neboli
dôvodné.

30. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa nevysporiadania sa s predloženými
rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, Českej republiky, prípadne ústavným súdom z dôvodu, že záver

súdu o dôvodne vznesenej námietke premlčania bol rozhodujúci vo veci samej v súlade so zásadou
hospodárnosti konania. Nebolo povinnosťou súdu vo veci vykonávať ďalšie dokazovanie, resp. zaujímať
stanovisko k predloženým rozhodnutiam z dôvodu, že na vznesenú námietku premlčania je súd
povinný prihliadať (§ 101 Občianskeho zákonníka) a náležite sa s ňou vysporiadať. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (od 1.7.2016 túto problematiku upravuje § 220 ods. 2 CSP), je jasné, zrozumiteľné a
preskúmateľné, a preto ani namietaná arbitrárnosť nebola dôvodná.

31. Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s
ustanovením § 387 ods. 1 a 2 CSP.

32. Vzhľadom na skutočnosť, že prvoinštančný súd si v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil právo
rozhodnúť o trovách konania až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodne aj o trovách
odvolacieho konania.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).