Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 17, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010320
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8316010320.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy

Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščák na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.05.2017 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. poriadku na podklade odvolania obž. T. G. z r u š u j e v
rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/61/2016 zo dňa 23.05.2016 výrok o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému T. G., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom X. XXX/X, X. nad O.

u k l a d á

podľa § 158 Tr. zákona, za použitia § 36 písm. j), l), n), § 38 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody
vo výmere 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona, s použitím § 39 ods. 1, 3 písm. f) Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 8 (osem) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/61/2016 zo dňa 23.05.2016 bol obžalovaný T. G.

uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa 158 Tr. zákona na tom skutkovom
základe, že

dňa 17. 8. 2015 v čase okolo 19.58 hod. viedol osobné motorové vozidlo Škoda Octavia combi, ev. č. F.-
XXXBI po ulici Čsl. armády smerom na ul. Železničnú v Kamenici nad Cirochou, pričom nedal prednosť
v jazde cyklistke Z. T., ktorá jazdila po ceste označenej ako hlavná a ktorá v dôsledku zrážky utrpela
zranenia a to pohmoždenie hlavy v oblasti čelovo-temennej vľavo ťažkého stupňa, tržnozhmoždenú

ranu v oblasti čelovotemennej vpravo, pohmoždenie ľavého ramena ľahkého stupňa s odreninami,
pohmoždenie pravého kolena ľahkého stupňa, pohmoždenie pravého predkolenia stredne ťažkého
stupňa s hĺbkovými odreninami, podvrtnutie pravého členka ľavého stupňa s dobou liečenia v trvaní 26
dní,za čo mu bol podľa § 158 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j/, l/, n/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona uložený
trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorého výkon mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona

podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba v trvaní 14
(štrnásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov na dobu 16 (šestnásť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, priamo
do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal obžalovaný odvolanie proti výroku o treste. V písomných
dôvodoch potom uviedol, že trest, ktorý mu súd uložil je preňho neprimerane prísny, pretože je jediným
živiteľom rodiny a pracuje ako živnostník na stavbe v Nemecku, kde sa prepravuje do práce jednak
vlastným osobným motorovým vozidlom a jednak vozidlom firemným a pri treste zákazu činnosti bude

nútený ukončiť podnikateľskú činnosť, pretože stratí oprávnenie viesť motorové vozidlo, čo je jednou z
podmienok výkonu podnikateľskej činnosti. Manželka je na rodičovskej dovolenke s mal. dieťaťom a
ich staršia dcéra vo veku 7 rokov je zdravotne postihnutá „Petersonova choroba„ , čo znamená, že je
obmedzená v pohybe, a preto ju v čase, keď je doma v dvojtýždňových intervaloch, vozí autom do školy
a do zdravotníckeho zariadenia do Prešova, pretože manželka nemá vodičský preukaz. Zákaz činnosti

viesť motorové vozidlo by bolo preňho, aj z pohľadu zdravotného handicapu ich dcérky, obmedzujúce
a tiež aj strata jeho príjmu z podnikania by spôsobila to, že by sa ich rodina dostala na hranicu biedy,
pretože by boli príjmom odkázaní len na príjem manželky, t.j na rodičovský príspevok v sume cca 220,00
Eur a prídavky na dve deti vo výške cca 45,00 Eur. Z vyššie uvedených dôvodov preto požiadal odvolací
súd, aby prehodnotil rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý mu okrem iného dal trest zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá, a navrhol, aby rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/61/16 zrušil v
celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové rozhodnutie, resp. aby ho zmenil tak, že mu
neudelí zákaz činnosti viesť motorové vozidlá.
Následne odvolanie doplnil podaním zo dňa 29.6.2016, v ktorom uviedol, že už trest podmienečný
je pre neho dostatočným ponaučením. Súčasne na podporu svojich tvrdení uvádzaných v odvolaní

predložil súdu dôkaz o tom, že manželka E. G. nemá evidované žiadne vodičské oprávnenie a tiež, že
ich dcéra G. Q., nar. XX.XX.XXXX, je dieťaťom pohybovo obmedzeným s diagnózou „Mortus Perthes„ ,
o čom predložil písomný doklad od ošetrujúcej lekárky s odporúčaním, že je vhodné, aby na potrebné
diagnostické a liečebné vyšetrenia bola prevážaná osobným dopravným prostriedkom, čo jej ako otec
maloletej poskytuje, pretože manželka, teda matka ich dcéry, nemá vodičské oprávnenie.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania osobou na to oprávnenou krajský súd, nezistiac
dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr.
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, prihliadajúc
pritom i na chyby odvolaním nenapádané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.

1, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne odôvodnené.

Po preskúmaní správnosti postupu konajúceho súdu odvolací súd konštatuje, že tento netrpí žiadnymi
podstatnými chybami, pre ktoré by bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Obžalovaný počas
trestného stíhania obhajoval svoje záujmy sám, pričom mohol sa vyjadriť ku skutku kladenému mu za

vinu a tiež aj k dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní, ako aj mal možnosť predniesť argumenty
vo vzťahu k výroku o treste v rámci záverečnej reči a posledného slova. S prihliadnutím na takto zistený
stav odvolací súd nezistil, aby právo obžalovaného na obhajobu bolo porušené.

Obžalovaný po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov kladených mu obžalobou

za vinu, a po predpísanom procesnom postupe konajúci súd prijal vyhlásenie obžalovaného. Skutok bol
konajúcim súdom po právnej stránke posúdený ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona,
ktorá právna kvalifikácia zodpovedá zákonu.

Následne odvolací súd preto podrobil prieskumnej povinnosti odvolaním napadnutý výrok o treste

uloženého obž. T. G..

Konajúci súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa,jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy, teda kritéria uvedené v ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona. Po
ich vyhodnotení potom uložil obž. T. G. trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu 14 mesiacov a súčasne mu uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové

vozidlá po dobu 16 mesiacov.

Odvolací súd sa s takto uloženým trestom nestotožnil, nakoľko výmeru uložených trestov, vzhľadom na
okolnosti prípadu a pomery na strane obžalovaného, považoval za neprimerane prísnu.

Aj odvolací súd v rámci prieskumnej činnosti pri posudzovaní uloženého trestu konajúcim súdom
prihliadal tak, ako konajúci súd, predovšetkým na už na hore citované kritéria, zákonom upravené pre
určovanie druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona.

Jedným z kritérií, ktoré odvolací súd vyhodnocoval bol spôsob spáchania trestného činu a jeho následok.
Je zrejmé, že ak obžalovaný pri riadení motorového vozidla vychádzajúc z vedľajšej cesty na hlavnú

cestu, pritom nedal prednosť v jazde cyklistke poškodenej Z. T., porušil tým dôležitú povinnosť tak,
ako to predpokladá skutková podstata prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona. Porušenie
tejto povinnosti je potom v príčinnej súvislosti so spôsobeným následkom, ktorým sú v skutkovej
vete výroku rozsudku popísané zranenia spôsobené poškodenej s dobou liečenia 26 dní. Ustálený
spôsob spáchania trestného činu, ako aj spôsobený následok podľa názoru krajského súdu zásadným

spôsobom nevybočuje z hraníc posudzovania obdobnej trestnej činnosti, čo neodôvodňuje záver o
zvýšenej závažnosti konania obžalovaného.

Naopak, pri posudzovaní ďalšieho z kritérií, miery zavinenia, okrem toho, že v danom prípade ide o
nedbanlivostný trestný čin, je podľa odvolacieho súdu nevyhnutné prihliadať aj na okolnosti, za akých k

samotnej dopravnej nehode došlo a ktorými miera zavinenia zo strany obžalovaného bola ovplyvnená.
Nemožno opomenúť totiž fakt, že poškodená ako účastník cestnej premávky vo večerných hodinách
za zhoršených poveternostných podmienok riadila bicykel, ktorý nebol osvetlený, nemala na sebe
reflexné prvky a držala nad sebou dáždnik. Tieto skutočnosti podľa názoru krajského súdu výrazným
spôsobom znižujú mieru zavinenia obžalovaného. Poškodená ako účastník cestnej premávky totiž

nedodržala povinnosť stanovenú jej v § 55 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z., keď za zníženej viditeľnosti
ako cyklistka jazdiaca po krajnici nemala na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky, resp. oblečený
reflexný bezpečnostný odev.

Odvolací súd sa stotožnil s poľahčujúcimi okolnosťami priznanými konajúcim súdom podľa § 36 písm. j/,

l/ Tr. zákona. Z odpisu z registra trestov plynie, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol a súčasne
niet pochybností o tom, že sa k trestnej činnosti priznal a túto úprimne oľutoval, pričom oľutovanie sa
v danom prípade nejaví ako formálnym zo strany obžalovaného so zreteľom na jeho kritický postoj k
svojej trestnej činnosti od samého začiatku vyšetrovania, kedy ku skutku vypovedal s priznaním viny.

Skutočnosti,napodkladektorýchbybolomožnépriznaťobžalovanémuniektorúzpriťažujúcichokolností
upravených v ustanovení § 37 Tr. zákona, zistené neboli.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia plynie, že konajúci súd prihliadal aj na poľahčujúcu okolnosť
uvedenú v § 36 písm. n/ Tr. poriadku, ktorá je založená na zistení, že obžalovaný mal napomáhať pri

objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Pre takýto záver však podľa názoru krajského súdu
splnené podmienky neboli.

Už z konštantnej rozhodovacej činnosti odvolacích senátov tunajšieho krajského súdu vyplýva, že
priznanie sa páchateľa k spáchanému skutku a jeho oľutovanie nie je možné, ak už raz bolo priznané ako

poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, duplicitne vyhodnotiť aj ako poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. n/ Tr. zákona, pretože pre ustálenie existencie okolnosti, že obžalovaný napomáhal pri
objasňovanítrestnejčinnostipríslušnýmorgánom,savyžadujeaktívnekonaniepáchateľa,akonapríklad
usvedčenie spolupáchateľov, ozrejmenie takej skutočnosti, ktorá nie je zistená orgánmi činnými v
trestnom konaní, napríklad vydanie nástrojov, pomocou ktorých došlo k spáchaniu trestnej činnosti a

podobne.

Krajskému súdu však bránila napraviť toto pochybenie konajúceho súdu zásada trestného konania
„zákaz zmeny postavenia obžalovaného k horšiemu“ ustanovená v § 322 ods. 3 Tr. poriadku, keďžeodvolanie podal iba obžalovaný vo svoj prospech a nepriznaním uvedenej poľahčujúcej okolnosti by sa
tak zmenšil pomer poľahčujúcich okolností na strane obžalovaného, čo by bolo v jeho neprospech.

V ďalšom bolo potrebné prihliadať na osobné a rodinné pomery obžalovaného, z ktorých je zrejmé,
že obžalovaný je v podstate jediným živiteľom rodiny. Je zamestnaný v zahraničí, kde pre výkon
zamestnania, ako sám v odvolaní namietal, je nevyhnutné aj riadiť motorové vozidlá. Manželka je na
rodičovskej dovolenke s maloletým dieťaťom, bez vodičského oprávnenia, a ich staršia dcéra potrebuje
intenzívnu každodennú starostlivosť vzhľadom na diagnostikovanú „Petersonovu chorobu„ , ktorá je

okrem iného spojená aj s jej pravidelným prevozom na diagnostické a liečebné vyšetrenia.

Z odpisu registra trestov plynie, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a v mieste trvalého
bydliska je hodnotený kladne. Jeho priestupková minulosť nedáva dôvod pre záver o obžalovanom,
ako nedisciplinovanom vodičovi. Z evidenčnej karty vodiča je totiž zrejmé, že v roku 2006 prekročil
najvyššiu dovolenú rýchlosť, a v roku 2013 neuhradil poplatok za užívanie pozemných komunikácii,

pritom vodičské oprávnenie má od roku 2001, čo nasvedčuje tomu, že ide o vodiča dodržiavajúceho
právne normy.

S prihliadnutím na doposiaľ uvedené k osobe obžalovaného, jeho trestnoprávnej a priestupkovej
minulosti, na to, že s manželkou žije v spoločnej domácnosti, kde sa starajú obaja o dve maloleté deti,

teda žije usporiadaným spôsobom života, odvolací súd prognózu nápravy obžalovaného do budúcna
vyhodnotil ako pozitívnu.

Pri takto ustálených skutkových zisteniach krajský súd mal dôvodne za to, že výmera trestu uloženého
obžalovanému je vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho pomery a okolnosti prípadu v danom prípade

neprimerane prísna.

Odvolací súd pri určení výmery trestov, keďže s druhmi trestov, ktoré konajúci súd obžalovanému uložil
(trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti), sa stotožnil, vychádzal aj z účelu trestu ustanoveného v §
34 ods. 1 Tr. zákona tak, aby trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; súčasne, aby trest zároveň vyjadroval morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Prihliadajúc teda na účel trestu, na jednotlivé kritéria jeho ukladania a konkrétne zistenia a to najmä na

priaznivú prognózu nápravy obžalovaného prameniacu z jeho doterajšieho riadneho spôsobu života, na
zistenú prevahu poľahčujúcich okolností, na skutočnosť, že v prejednávanej veci nedošlo k spôsobeniu
žiadneho závažného následku, krajský súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného a na ochranu
spoločnosti postačí na obžalovaného pôsobiť trestom odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, teda v
dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá je u prerokúvaného prečinu stanovená až na

jeden rok. Keďže obžalovaný pred spáchaním prečinu viedol riadny život, výkon uloženého trestu nie je
nevyhnutným a preto za splnenia podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona obžalovanému
výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr zákona mu určil
skúšobnú dobu na 1 rok, ktorá postačuje na to, aby obžalovaný svojím správaním preukázal, či hrozba
výkonom trestu odňatia slobody splnila uňho účel vymedzený zákonom.

Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti, u ktorého dolnou hranicou pre jeho uloženie podľa § 61 ods. 2 Tr. zák.
je jeden rok, súd prvého stupňa dospel k záveru, že je potrebné ukladať aj tento trest a to vo výmere
16 mesiacov z dôvodu, že obžalovaný sa dopustil trestného činu v súvislosti s vedením motorového
vozidla, ako aj na závažnosť tohto porušenia.

So záverom konajúceho súdu, že je potrebné uložiť trest zákazu činnosti, sa odvolací súd stotožnil a to z
dôvodov ním uvádzaným. Nestotožnil sa však s výmerou tohto trestu, na čo bolo už vyššie poukázané,
a to na základe zistených okolností, v ktorých po ich posúdení v súhrne videl odvolací súd mimoriadne
okolnosti pre zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimeraneprísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Použitie citovaného ustanovenia, ako to napokon vyplýva aj z jeho názvu, prichádza do úvahy
vo výnimočných prípadoch, keď to odôvodňujú mimoriadne, či už okolnosti prípadu alebo pomery
páchateľa, teda nie také okolnosti alebo pomery, ktoré sa vyskytujú bežne. Okolnosťami prípadu je
potrebné rozumieť najmä skutočnosti, ktoré majú vplyv na hodnotenie závažnosti činu, skutočnosti
na základe, ktorých možno posúdiť prognózu nápravy páchateľa a samotné znaky skutkovej podstaty

trestného činu, ak charakterom spáchania vybočujú z obvyklých prípadov. Pomermi páchateľa sa
rozumie osobné a osobnostné hodnotenie osoby obžalovaného ako objektu trestu, preto sa prihliada
najmä na jeho zdravotný stav alebo zdravotný stav jeho rodinných príslušníkov, starostlivosť o rodinu,
či poľahčujúce okolnosti, ktoré sa prejavili až po čine v dôsledku správania sa páchateľa a pod. Vždy
však tieto skutočnosti musia mať charakter mimoriadnosti a výnimočnosti a kumulatívne s existenciou
týchto skutočností musí byť splnená aj podmienka, že trest miernejší, ako zákonom stanovený, postačí

na zabezpečenie ochrany spoločnosti.
Podľa ustálenej súdnej praxe súhrn viacerých poľahčujúcich okolností, zvlášť pri neexistencii okolností
priťažujúcich,môževkonkrétnomprípadenadobudnúťtakývýznam,žebyviacerépoľahčujúceokolnosti
vo svojom súhrne bolo možné hodnotiť ako výnimočné okolnosti prípadu tak, ako to predpokladá
citované ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák.

V prejednávanej veci boli zistené dve poľahčujúce okolnosti, ktoré ani vo svojom súhrne a ani pri
zohľadnení neexistencie priťažujúcich okolností a priaznivej prognózy obžalovaného, by mimoriadne
zníženie trestu nemohli odôvodniť.

Obžalovaný však, aj keď až v odvolacom konaní, deklaroval a príslušnými správami aj preukázal potrebu
starostlivosti o dve maloleté deti, z ktorých jedno má zdravotné problémy vyžadujúce sústavnú odbornú
zdravotnú starostlivosť v zariadení vzdialenom od ich trvalého pobytu, čo s ohľadom najmä na potrebu
starostlivosti o dieťa s „Petersonovu chorobu„ je možné za mimoriadne pomery páchateľa tak, ako ich
predpokladá ust. § 39 ods. 1 Tr. zák., považovať.

Okrem toho odvolací súd prihliadal aj na už vyššie popísané okolnosti prípadu, výrazne zvyšujúce
spoluzavinenie poškodenej na vzniku dopravnej nehody a teda aj na spôsobenom následku. Miera
zavinenia obžalovaného sa tak znížila, čo má tiež svoj význam pri ukladaní trestu.

Navyše, ako správne poukázal súd prvého stupňa, obžalovaný sa k spáchaniu žalovaného skutku od
počiatku priznával, s orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracoval a tak boli v prejednávanej veci
splnené všetky podmienky pre konanie o dohode o vine a treste, ku ktorému však prokurátor nepristúpil,
pričom zo spisu nie sú zrejmé dôvody takéhoto postupu, aj keď obvinený inicioval toto konanie.

Odvolací súd má zato, že ak obvinený je ochotný ukončiť jeho trestnú vec v rámci konania o dohode
o vine a treste a tým sa vzdať práva na verejné prejednanie jeho veci pred súdom, čo má za následok
zjednodušenie trestného procesu a v konečnom dôsledku aj ušetrenie nákladov štátu na prejednanie
veci uvedeným spôsobom, ide o mimoriadnu okolnosť, ktorá odôvodňuje mimoriadne zníženie trestu
pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, čo napokon stanovuje aj zákon.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej
týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.

Aj keď procesný predpis nestanovuje povinnosť pre takýto postup pre prokurátora, hoci má na to splnené

podmienky,takodvolacísúdpoukazujenačl.12ods.1vetyprvejÚstavySR(ústavnéhozák.č.460/1992
Zb. v znení neskorších predpisov), z ktorého plynie, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach,
čo znamená, že aj všetci obvinení sú si rovní a patrí im právo na rovnaké zaobchádzanie. Bezdôvodné
odopretie konania o dohode o vine a treste potom za situácie, že všetky podmienky pre takéto konanie
boli splnené a v obdobnom prípade, no iného obvineného, prokurátor dohodu o vine a treste uzavrel,

naplneniu spomínaného práva nenasvedčuje, preto podľa názoru krajského súdu, v záujme zachovania
práve spomínaného práva na rovnaké zaobchádzanie a teda rešpektovanie zákazu diskriminácie,
splnenie všetkých podmienok pre konanie o dohode o vine a treste za situácie, že prokurátor napriek
tomutakétokonanienezačne,pričomzospisuniejemožnézistiť,prečotaktonekonal,možnovyhodnotiťako mimoriadnu okolnosť prípadu. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že z § 3 ods. 1,
2 zák. č.619/2005 Z. z. prokurátorovi plynie povinnosť sa s podnetom obvineného zaoberať a oznámiť
obvinenému, že jeho podnet neprijíma, čo v danom prípade rešpektované nebolo.

Napokon je potrebné ešte dodať, že limit zníženia dolnej hranice trestu v konaní o dohode o vine a treste
o jednu tretinu vychádzajúc z výslovného znenia ust. § 39 ods. 4 Tr. zák. sa vzťahuje len na trest odňatia
slobody, pričom pokiaľ ide o trest zákazu činnosti naň sa vzťahuje všeobecný limit vyplývajúci z ust. §
39 ods. 3 písm. f/ Tr. zák., ktorým je šesť mesiacov.

Hodnotiac v súhrne uvedené okolnosti, teda existenciu prevahy viacerých poľahčujúcich okolností pri
neexistencii priťažujúcich okolností, zjavne priaznivú prognózu nápravy obžalovaného, potrebu sťaženej
starostlivosti o dve maloleté deti, z ktorých jedno si vyžaduje z dôvodu zdravotného stavu zvýšenú
starostlivosť,mieruzavineniaobžalovaného,činekonanieodohodeovineatrestezostranyprokurátora,
napriek tomu, že všetky podmienky pre takéto konanie boli splnené, odvolací súd dospel k záveru,

že ide o okolnosti vo svojom súhrne výnimočné, ktoré odôvodňujú uloženie trestu zákazu činnosti
pod zákonom stanovenú hranicu, pretože aj uloženie trestu zákazu činnosti vedenia všetkých druhov
motorových vozidiel na dolnej hranici zákonnej sadzby by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne.
Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd uloženie trestu zákazu činnosti vo výmere ôsmich mesiacov
považoval tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie za trest primeraný.

V podstate z týchto dôvodov odvolací súd čiastočne vyhovel odvolaniu obžalovaného a na jeho podklade
napadnutý rozsudok zrušil a vo veci rozhodol sám, keďže dokazovanie vykonané konajúcim súdom
dávalodostatočnýzákladpretakýtopostup,pričommuzmiernil uloženétrestyodňatiaslobodyazákazu
činnosti.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný