Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/321/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115220178
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115220178.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: S.. L. E., nar.

XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX K., právne zastúpených ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Igor
Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25 , 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného
Advokátska kancelária, JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o
bezdôvod. obohatenie, o určenie neprij.podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáha určenia, že bod 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX z 12.05.2011 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou zamieta.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 381,42 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,15 % ročne z tejto sumy od 29.08.2015 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. O náhrade trov konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 29.07.2015 sa žalobkyňa domáhala nárokov uvedených vo výroku tohto
rozsudku, teda

a) určenia neplatnosti Dohody o poskytnutí služby,
b) vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 381,42 €.

Žalobkyňa uviedla, že so žalovaným uzavrela dňa 12.05.2011 Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej
súčasťou je Dohoda o poskytnutí služby uvedená v bode 8 Zmluvy. Žalobkyňa má za to, že táto Dohoda
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Žalobkyňa v žalobe ďalej namietala, že zmluva neobsahuje zákonom vymedzené zmluvné náležitosti

a to konečnú splatnosť úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a preto
je poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov, z ktorého dôvodu mal žalovaný právo iba na vrátenie
poskytnutej istiny a preplatok vo výške 381,42 € predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného na
úkor žalobcu.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 18.11.2015, v ktorom uviedol, že:
- Dohoda o poskytnutí služby je v súlade s Občianskym zákonníkom,

- požiadavka na vydanie bezdôvodného obohatenia je v rozpore s Občianskym zákonníkom,
- pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaná.Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na tvrdenia účastníkov
konania zistil nasledujúce:
Dňa 12.05.2011 mala byť medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom podpísaná

Žiadosť/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo
výške 1500 €.
Článok 5. Zmluvy podpísaný žalobkyňou dňa 09.05.2011 uvádza RPMN úveru - 70,01%.
Článok 6. Zmluvy podpísaný žalovaným dňa 12.05.2011 uvádza RPMN úveru - 69,15%.
Článok 8. Zmluvy o revolvingovom úvere obsahoval Dohodu o poskytnutí služby.

Podľa prehľadu platieb klienta bola žalovaným žalobkyni poskytnutá suma - 1392,12 € a žalobkyňa ku
29.04.2015 uhradila sumu - 1773,54 €.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:

(N)existencia úverovej zmluvy

Je nesporné a účastníci konania to nepopierali, že žalobcovi bol vyplatený úver v sume, ktorá je uvedená
vyššie. Zároveň však je zrejmé, že údaje o RPMN uvedené v bode 5 Žiadosti/Zmluvy a v bode 6 Žiadosti/
Zmluvy sú rôzne.

Procesný súd potrebuje upozorniť na to, že obdobná vec bola riešená aj v rozhodnutí Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č.k. 4C/244/2013-29 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina 11Co/103/2014.
V tejto veci bola riešená otázka rozdielnosti RPMN v návrhu žalovaného a v samotnej zmluve.
Krajský súd Žilina dospel k záveru, že v danom prípade ide o spotrebiteľský úver, ktorého podstatnou

náležitosťou je dohoda o výške RPMN. Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom, ktorá
skutočnosť spochybnená nebola, vyplýva, že výška RPMN je iná v návrhu na uzavretie zmluvy ako v jej
akceptácii. Z hľadiska zmluvného práva je irelevantné, či táto zmena je pre spotrebiteľa výhodná alebo
nevýhodná, podstatná je skutočnosť, že návrh nebol prijatý bezvýhradne. V danom prípade okresný súd
správne aplikoval § 44 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že prijatie návrhu,

ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa
za nový návrh. Z uvedených dôvodov dojednanie o RPMN nemožno považovať za platné zmluvné
dojednanie, keďže v danom prípade chýba bezvýhradná akceptácia návrhu a k zmluvnému konsenzu
medzi zmluvnými stranami nedošlo.

K vyššie uvedenému názoru Krajského súdu v Žiline, s ktorým sa procesný súd v zásade stotožňuje,
tento dodáva, že podľa

§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka - Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej
alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z

neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

§ 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka - Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený,
alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia
alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,
ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu
navrhovanej zmluvy.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch je uvedenie RPMN podstatnou náležitosťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorej neuvedenie v zmluve (ak zmluva inak vznikla) je napr. sankcionované tým, že takáto zmluva je
bez poplatkov a bez úrokov.
Je teda zrejmé, že v prípade, ak zo strany adresáta návrhu na uzavretie zmluvy dôjde k zmene RPMN,

dochádzatýmkzmenepodstatnejnáležitostiZmluvyatakútoodpoveďjetrebapovažovaťzanovýnávrh.
Následne preto, aby došlo k uzavretiu Zmluvy s takouto novou RPMN, je potrebné túto odpoveď chápať
ako návrh Zmluvy, ktorý musí byť opätovne prijatý pôvodným navrhovateľom Zmluvy, teda dlžníkom. Vuvedenom prípade k tomu nedošlo, preto treba mať za to, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú
predmetom tohto konania, uzavreté neboli.

Na vyššie uvedenom závere nič nemení ani ustanovenie Čl. 2 bodu 2.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o
revolvingovom úvere, podľa ktorého: „... Veriteľ je oprávnený po vyhodnotení údajov o Dlžníkovi výšku
úveru jednostranne znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode 5.
Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo
porušenie povinností zo strany Veriteľa.“

Predmetné ustanovenie treba v prospech žalovaného spotrebiteľa vykladať spôsobom vyššie uvedeným
(ako novú ofertu) inak by išlo o neplatné ustanovenie z dôvodu rozporu s § 54 ods.1 Občianskeho
zákonníka (Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.) pre rozpor s § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka.

V rámci právnej argumentácie poukazuje súd aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
15Co/768/2014 s argumentáciou ktorého sa plne stotožňuje -
„Okresný súd aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka o všeobecných náležitostiach návrhu na
uzavretie zmluvy dospel k záveru, že nakoľko bod 5. návrhu na uzavretie revolvingovej zmluvy je

návrh, ktorý bol odporkyňou adresovaný navrhovateľovi s určitými konkrétnymi požiadavkami, avšak
navrhovateľ tento návrh prejednal s tým, že podmienky uverejnil a uviedol v bode 6. tejto žiadosti, čo
nazval zmluvou o revolvingovom úvere, že fakticky išlo o odmietnutie návrhu odporkyne (teda návrhu
nazval zmluvou o revolvingovom úvere, že fakticky išlo o odmietnutie návrhu odporkyne (teda návrhu
ako bol formulovaný v jej žiadosti v bode 5.) v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zároveň

išlo o nový návrh navrhovateľa na uzavretie zmluvy. Pretože údaje o schválenom revolvingovom úvere
obsahujú iné dojednania, výhrady a zmeny, ktoré súd chápal ako odmietnutie pôvodného návrhu, kde
požadovalaodporkyňa1.500,00eurúverzatambližšiekonkretizovanýchpodmienok,avšaknavrhovateľ
odporkyni podľa týchto údajov poskytol úverový limit 1 350,00 eur za iných podmienok, než pôvodne
odporkyňa žiadala, takéto údaje smerom k odporkyni súd považoval za nový návrh, pričom nebolo

preukázané, či odporkyňa akceptovala tento nový návrh, teda či ho prijala tak, ako vyžadujú všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka v zmysle § 43a a nasl.. Súd mal zato, že nedošlo k písomnému
uzatvoreniu úverovej zmluvy, teda k platnému uzatvoreniu zmluvy medzi účastníkmi konania z hľadiska
formy v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Navrhovateľovi zrejme uniklo, že aj v kontexte odsekov 1. a 2. bodu 2., na význam ktorých poukazuje

v odvolaní, niet pochýb o tom, že pre platnosť zmluvy o revolvingovom úvere z hľadiska jej formy sa v
danom prípade vyžaduje písomná forma. Takto si to vymienil Veriteľ v bode 2.1. Zmluvných dojednaní
Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. , pričom ako je tu uvedené,
uzatvára sa na formulári Veriteľa, ktorý je zároveň žiadosťou o poskytnutie revolvingového tu uvedené,
uzatvára sa na formulári Veriteľa, ktorý je zároveň žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru aj

zmluvou o revolvingovom úvere. Pre vznik zmluvy sa vyžaduje podpis oboma zmluvnými stranami
teda dlžníkom a veriteľom, prípadne aj spoludlžníkom/mi. Ak „údaje o požadovanom revolvingovom
úvere“ (bod 5. Žiadosti/Zmluvy) sú odlišné od „údajov o schválenom revolvingovom úvere“ (bod 6.
Žiadosti/Zmluvy)zdôvodu,žežiadateľoúver(dlžník)žiadalposkytnúťvyššíúver,nežmuveriteľschválil,
potomnapriektomu,žebod2.1.ZmluvnýchdojednaníZmluvyorevolvingovomúverespoločnostiPROFI

CREDITSlovakias.r.o.stakoutosituáciouuvažuje,amožnododať,žepriamoobsahomŽiadosti/Zmluvy
v bode 7. je zahrnuté „vyhlásenie dlžníka o tom, že berie na vedomie, že ním požadovaná čiastka
úveru je maximálna a že veriteľ je oprávnený pri posúdení schopnosti dlžníka aj spoludlžníkov splácať
požadovanú výšku úveru jednostranne znížiť, upraviť výšku, počet a splatnosť jednotlivých splátok
úveru, RPMN úveru, pričom výška úrokov a RPMN nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného

dlžníkom v bode 5. bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností zo strany veriteľa,“ správny je
názor okresného súdu v tom, že vzhľadom k tomu, že dlžník (odporkyňa) Žiadosť/Zmluvu podpísala dňa
17.08.2010 a veriteľ Žiadosť/Zmluvu podpísal dňa 19.08.2010, kedy následne resp. až vtedy do zmluvy
doplnil konkrétne údaje o schválenom revolvingovom úvere (bod 6.), že takúto zmluvu o revolvingovom
úvere nemožno mať za riadne a platne uzavretú. Údaje o schválenom úvere v čase, kedy Zmluvu o

revolvingovom úvere podpisovala odporkyňa, totiž vôbec neboli obsahom zmluvy, a preto ich odporkyňa
písomne akceptovať nemohla. Revolvingový úver, vrátane revolvingu, pri podpise zmluvy odporkyňou
nebol teda ani dostatočne individualizovaný všetkými podstatnými náležitosťami z hľadiska zákona o
spotrebiteľských úveroch (§ 9).Úvahy okresného súdu o tom, že nové údaje alebo takéto vyjadrenie smerom ku odporkyni predstavuje
vlastne nový návrh na uzavretie zmluvy, kde nebolo preukázané, či odporkyňa takýto nový návrh
akceptovala, sú správne. Súhlas navrhovateľa s revolvingovým úverom (zo dňa 19.08.2010) je len

jednostranný úkon, ktorý nie je zmluvou a neobsahuje dohodu strán o výške úveru a ani o výške úroku
z omeškania a ani o zmluvnej pokute. Nedostatok písomného prejavu vôle odporkyne byť účastníkom
záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru v tomto prípade zákon sankcionuje
neplatnosťou tohto právneho úkonu. Účastníci neuzavreli platne Zmluvu o revolvingovom úvere.“

Vyššie uvedený záver o tom, že zmluva o úvere nevznikla, nesmie so sebou aj ďalší záver a to ten, že
žalobe o určenie neplatnosti Dohody o poskytnutí služby nebolo možné vyhovieť.
Následkom vadnosti právneho úkonu je to, že ide o právny úkon a) zdanlivý, b) neplatný, c)
odporovateľný a d) právny úkon, od ktorého možno odstúpiť.

V právnej monografii HULVA, T. Vady právních úkonu v soukromnoprávních vztazích a jejich důsledky.

Praha: Wolters Kluwer ČR, 2011, s. 264 sa uvádza, že právna teória vedľa neplatnosti právnych úkonov
rozlišuje tzv. zdanlivosť právnych úkonov, resp. ich neexistenciu (non negotium). Ide o situáciu, kedy
právny úkon vôbec nevznikne. Naproti tomu u neplatného právneho úkonu, tento právny úkon vznikne,
vykazujevšetkyjehoznaky,avšaknesplňujevšetkynáležitosti,ktorébyvprípadesplneniaviedlikvzniku
platného právneho úkonu.

NS SR vo veci sp. zn. 5 Cdo/143/2000 uviedol - Výklad zákona ako myšlienkový postup, ktorým sa
objasňuje zmysel a obsah právnych noriem, musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Týmto
zásadám zodpovedá taký výklad, podľa ktorého nemôže byť neplatným nejestvujúci právny úkon.
Neexistujúci právny úkon nemôže odporovať zákonu, nemôže byť vadný a teda neplatný, i keď z
praktického hľadiska by sa určovanie jeho neplatnosti mohlo javiť ako účelné. Riešenie prípadných

sporných právnych vzťahov súvisiacich s tvrdením o neexistencii právneho úkonu alebo o jeho
zdanlivosti /ničotnosti/ je dobre možné inými žalobami, a to aj určovacími, s iným predmetom určenia,
pri ktorých na žiadanom určení by bol daný naliehavý právny záujem.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že napriek tomu, že na požadovanom určení bol daný naliehavý

právny záujem podľa § 80 písm.c) O.s.p., nebolo možné žalobe v časti o určenie vyhovieť, pretože
nemožno určovať neplatnosť právneho úkonu alebo jeho časti, ak tento nevznikol.

Súdsaneztotožňujestvrdenímžalovaného,žeDohodaoposkytnutíslužbyjeindividuálnymdojednaním
a v prípade, ak by došlo k platnému vzniku úverovej zmluvy, hodnotil by ju takto - súd takúto Dohodu

o poskytnutí služby napriek deklarácii, že jej podpisom nie je podmienený podpis úverovej zmluvy
považuje za dojednanú aj len podpisom za bodom 13, pretože ak by tomu tak nebolo, tak potom nie je
zrejmé, ktoré body žiadosti/zmluvy sú vlastne podpisom dlžníka kryté, keďže toto zmluvné dojednanie
nemá samostatné číselné radenie ale je radené v kontexte cele žiadosti/zmluvy. Ide podľa názoru súdu
o nekalú obchodnú podmienku, ktorej cieľom nie je nič iné ako znížiť sumu úveru vyplácanú dlžníkovi

nachádzaním spôsobu neoprávneného obohacovania sa spôsobom navonok neutrálnym. Takýto postup
súd v žiadnom prípade s ohľadom na ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany nemôže
aprobovať. Túto podmienku by súd aproboval v prípade, ak by platba za odklad splátok mala prebehnúť
až potom, ako k samotnému odkladu splátok dôjde. V takomto prípade by bola naplnená premisa, že za
plnenie spotrebiteľa, teda dlžníka, bolo reálne poskytnuté plnenie veriteľa, teda dodávateľa.

Neobstojí ani prípadná námietka, že navrhovateľom zmluvy ako takej je spotrebiteľ. Napriek tomu, že
spotrebiteľ túto predpripravenú zmluvu vrátane všeobecných obchodných podmienok podpisuje ako
prvý, nemožno ho mať za navrhovateľa v klasickom zmysle, pretože návrh zmluvy žiadnym spôsobom
nepripravil a nemohol do neho dokonca ani žiadnym spôsobom zasiahnuť. Existuje totižto rozdiel vo
faktickej moci účastníkov zmluvného vzťahu - napr. práve pri uzavretí zmluvy podľa všeobecných

obchodných podmienok, ktoré cestou privátneho zákonodarstva menia via facti zákonné dispozitívne
právo. Znamená to, že spotrebiteľ je tlačený do pozície oferenta vo vzťahu k tomu, kto tento návrh (pre
spotrebiteľa takmer vždy v niečom nevýhodný) pripravil.
Výsledkom činnosti nebankových spoločností ale aj bánk a ich sofistikovaného vnucovania zmluvných
podmienok spotrebiteľom je tak podľa názoru procesného súdu záver, že zmluvná sloboda sa stáva

fiktívnou kulisou pre výkon neoficiálnej nadvlády nad inými prostredníctvom súkromného práva a
dokonca sa prostredníctvom vyjadrení uvedených právnických osôb konštatuje, že sa to robí pod
zámienkou racionalizácie právnych vzťahov a za súhlasu spotrebiteľov, čo vedie k tomu, že sa už v
žiadnej dôležitej oblasti neuplatňuje slobodné sebaurčenie prostredníctvom zmluvy.Súd teda uzatvára, že zmluvná podmienka, ktorá môže reálne viesť (paradoxne u riadne platiaceho
dlžníka - spotrebiteľa) k tomu, že spotrebiteľ poskytne dodávateľovi plnenie bez reálneho protiplnenia
spôsobuje značnú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá nie je vyrovnaná žiadnym

benefitom pre spotrebiteľa.
Súdsanestotožňujeanistvrdenímžalovaného,žeDohodaoposkytnutíslužbyjesamostatnýmprávnym
úkonom -

Podľa § 52a Občianskeho zákonníka

(1) Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej
listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
(2) Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich
uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv
je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením

alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými
právnymi účinkami.

Z obsahu Dohody o poskytnutí služby je zrejmé, že nejde o samostatný právny úkon ale zmluvné
dojednanie, ktoré je súčasťou úverovej zmluvy, bez uzavretia ktorej by samostatne existovať nemohla.

Ak by totiž platne nevznikla úverová zmluva, Dohoda o poskytnutí služby by sa nevzťahovala k žiadnym
splátkam, ktorých odklad mala zaručovať a teda by bola bezvýznamná. Z uvedeného teda o jej
samostatnosti niet dôvodu uvažovať.

Bezdôvodné obohatenie

Posudzovaná Zmluva o spotrebiteľskom úvere (v prípade, ak by vznikla, k čomu však nedošlo) má však
aj ďalšiu vadu, ktorá by spôsobovala, že úver je bezúročný a bez poplatkov a to, že síce obsahujú
uvedenie počtu splátok úveru ale neobsahujú uvedenie konečnej splatnosti úveru.

Za toto uvedenie nemožno chápať dátum uvedený v listine s názvom „Oznámenie veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere číslo XY.“
Právna povaha tohto oznámenia je sporná, a možno ho považovať za interný dokument veriteľa. V
zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere bode 2.2 sa síce uvádza, že Veriteľ je povinný
odoslať Dlžníkovi Oznámenie Veriteľa o schválení úveru Dlžníkovi, avšak na rozdiel od bodu 14 Zmluvy

(neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere sú zmluvné dojednania), nie je vo vzťahu
k Oznámeniu nikde v zmluve uvedená inkorporačná doložka, že toto Oznámenie je neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy. Preto treba mať údaj o konečnej splatnosti úveru za neuvedený.

Zmluva rovnako neobsahuje uvedenie úrokov a ani povinný rozpis splátok.

V prejednávanej veci má súd za to, že o revolvingový úver ani nešlo. Išlo o klasický úver s
možnosťou navýšenia. Revolvingový úver je totiž úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté
zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania veriteľa. Príkladom revolvingového úveru
sú kreditné karty, pri ktorých je klientovi poskytnutý úverový rámec. Ak klient vyčerpá časť alebo celý

úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť
k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú
časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje.
Pri revolvingovom úvere teda nie je možné určiť počet splátok, ktorými bude splatený, čo nezodpovedá
počtu dojednaných splátok v zmluve uvedených, pričom chýba aj základný princíp revolvingu, teda

obnovovanie úverového rámca jeho splácaním.

Vzťah medzi účastníkmi konania, tak treba posudzovať ako vzťah z bezdôvodného obohatenia, pričom
išlo o plnenie bez právneho dôvodu (k vzniku zmluvy a to aj neplatnej pre nedostatok prieniku oferty
s jej prijatím nedošlo).

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka - Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

V prejednávanej veci išlo o plnenie bez právneho dôvodu a vzhľadom na výšku žalovaným poskytnutej
sumy a žalobcom vrátenej sumy, je výška bezdôvodného obohatenia 451,56.

Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným k tejto súd uvádza:

Podľa § 107 Občianskeho zákonníka

(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa

oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

V prejednávanej veci dochádzalo k bezdôvodnému obohacovaniu žalovaného každou sumou

zaplatenou nad výšku poskytnutej istiny.
Istina vo výške 1392,12 € bola splatená ku dňu 05.03.2013, žalobkyňa sa o možnom bezdôvodnom
obohatení dozvedela od OZ HOOS v 06/2015 a ak žaloba bola podaná dňa 29.07.2015, bola podaná
v rámci subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby.

Náhrada trov konania

O náhrade trov konania rozhodne súd podľa § 151 ods.3 O.s.p. v lehote 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať
náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.