Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 28, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113010314
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113010314.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.

Evy Rešatkovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.6.2017, v trestnej veci
proti obžalovanému F. Q. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa §
14 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaniach okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov sp. zn. 2T/23/2013 zo dňa 5.12.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovaného F. Q., nar. XX.X.XXXX v C., okres P., trvale bytom A. č. XXX, okres P.,

podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Prešov pre skutok
kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

- v presne nezistený deň v letných mesiacoch v roku 2010 po polnoci v čase asi o 01.00 hod. v obci
A., okres P., v spálni rodinného domu č. XXX, pod vplyvom alkoholických nápojov, požadoval pohlavný
styk od A. T., nar. X.XX.XXXX, ktorá v tom čase bola v tejto rodine zamestnaná ako opatrovateľka jeho
manželky, tým spôsobom, že po tom, ako jej slovne naznačil, že sa chce s ňou milovať, vzápätí k nej
pristúpil odzadu, na čo sa otočila tvárou k nemu, dávajúc mu slovne najavo, že „čo to má znamenať“,
na čo nereagoval, chytil ju obidvoma rukami za plecia a sotil ju na manželskú posteľ na chrbát tak, že
nohy od kolien dole jej viseli z postele, následne ju priľahol, vyhrnul jej nočnú košeľu, pod ktorou nemala
nohavičky, stiahol spodnú časť svojho domáceho úboru, čím si úplne obnažil svoje prirodzenie, ktoré

pocítila na svojom nahom tele v oblasti podbrušia, na čo dostala veľkú zlosť a celou silou do neho sotila,
spadol na zem na chrbát, čo využila, rýchlo sa postavila a z domu vybehla,

- neskôr dňa 25.12.2011 v čase asi o 23.00 hod. opätovne v obci A., v rodinnom dome č. XXX pod
vplyvom alkoholických nápojov, požadoval od A. T. pohlavný styk, ktorú tesne predtým zavolal k ním
domov pod zámienkou, že jeho manželke je zle, ktorá k nim ihneď pribehla domov v nočnej košeli,
cez ktorú mala prehodený dlhý župan s kapucňou, zistiac od neho, že si to vymyslel, podišiel k nej a

v predsieni, vedľa kuchyne chytil ju obidvoma rukami za plecia a sotil do nej, na čo spadla chrbtom na
pohovku, ktorá sa nachádzala za ňou, pričom jednu nohu mala vystretú na pohovke a druhá jej visela
z pohovky dole, celým svojím telom ju priľahol, tvár mal blízko jej tváre, svojou pravou rukou jej začal
vyhŕňať vyššie nočnú košeľu, pod ktorou nemala nohavičky, druhou rukou si zároveň vybral zo slipov
pohlavný úd, ktorý pocítila na svojom obnaženom tele v podbruší a pokúšal sa vniknúť do jej vagíny, čo
sa mu však nepodarilo, keďže obidvoma rukami celou silou do neho buchla, na čo sa prevalil na bok,
čo využila a z domu ušla,pričom poškodená ani v jednom prípade bezprostredne nevyhľadala gynekologické ani iné odborné
vyšetrenie z obavy následnej reakcie jej vlastného manžela a možnosti straty zamestnania,

o s l o b o d z u j e, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodenú A. T., nar. X.XX.XXXX v U., trvale bytom A. č. XXX, okres
P. o d k a z u j e s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obž. F. Q. uznaný za vinného zo zločinu znásilnenia podľa
§ 199 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- v presne nezistený deň v letných mesiacoch v roku 2010 po polnoci v čase asi o 01.00 hod. v obci

A., okres P., v spálni rodinného domu č. XXX pod vplyvom alkoholických nápojov, požadoval pohlavný
styk od A. T., nar. X.XX.XXXX, ktorá v tom čase bola v tejto rodine zamestnaná ako opatrovateľka jeho
manželky, tým spôsobom, že po tom, ako jej slovne naznačil, že sa chce s ňou milovať, vzápätí k nej
pristúpil odzadu, na čo sa otočila tvárou k nemu, dávajúc mu slovne najavo, že „čo to má znamenať“,
na čo nereagoval, chytil ju obidvoma rukami za plecia a sotil ju na manželskú posteľ na chrbát tak, že

nohy od kolien dole jej viseli z postele, následne ju priľahol, vyhrnul jej nočnú košeľu, pod ktorou nemala
nohavičky, stiahol spodnú časť svojho domáceho úboru, čím si úplne obnažil svoje prirodzenie, ktoré
pocítila na svojom nahom tele v oblasti podbrušia, na čo dostala veľkú zlosť a celou silou do neho sotila,
spadol na zem na chrbát, čo využila, rýchlo sa postavila a z domu vybehla,

- neskôr dňa 25.12.2011 v čase asi o 23.00 hod. opätovne v obci A., v rodinnom dome č. XXX pod
vplyvom alkoholických nápojov, požadoval od A. T. pohlavný styk, ktorú tesne predtým zavolal k ním
domov pod zámienkou, že jeho manželke je zle, ktorá k nim ihneď pribehla domov v nočnej košeli,
cez ktorú mala prehodený dlhý župan s kapucňou, zistiac od neho, že si to vymyslel, podišiel k nej a
v predsieni, vedľa kuchyne chytil ju obidvoma rukami za plecia a sotil do nej, na čo spadla chrbtom na

pohovku, ktorá sa nachádzala za ňou, pričom jednu nohu mala vystretú na pohovke a druhá jej visela
z pohovky dole, celým svojím telom ju priľahol, tvár mal blízko jej tváre, svojou pravou rukou jej začal
vyhŕňať vyššie nočnú košeľu, pod ktorou nemala nohavičky, druhou rukou si zároveň vybral zo slipov
pohlavný úd, ktorý pocítila na svojom obnaženom tele v podbruší a pokúšal sa vniknúť do jej vagíny, čo
sa mu však nepodarilo, keďže obidvoma rukami celou silou do neho buchla, na čo sa prevalil na bok,

čo využila a z domu ušla,

pričom poškodená ani v jednom prípade bezprostredne nevyhľadala gynekologické ani iné odborné
vyšetrenie z obavy následnej reakcie jej vlastného manžela a možnosti straty zamestnania.
Za to mu bol podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 39 ods. 1, ods. 3

písm. d) Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, ktorého výkon mu bol podľa § 49
ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodená A. T. bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na
občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie okresný prokurátor proti výroku o
treste v neprospech obžalovaného a obžalovaný proti výrokom o vine i treste.

Prokurátor v odôvodnení svojho odvolania uviedol, že prvostupňový súd správne vyhodnotil dôkazy

zabezpečené v prípravnom konaní a vykonané na hlavnom pojednávaní, keď obžalovaného opäť uznal
vinným zo spáchania žalovaného zločinu. Avšak nestotožňuje sa s postupom súdu pri ukladaní trestu
a uložený trest považuje za nepostačujúci. V tejto súvislosti poukazuje na výpoveď obžalovaného,
jeho postoj k skutkom a samotnej poškodenej A. T., jeho patriarchálne správanie voči poškodenej,
osočovanie, nekritický pohľad k prejednávanej veci, bez uvedomenia si závažnosti svojho konania,

ktorú si neuvedomoval v čase jeho páchania a ani v čase prejednávania veci na súde. Zdôrazňuje,že obžalovaný prekročil stierateľné hranice, poškodenú považoval za súčasť rodiny, s majetníckym
postojom k poškodenej a konaním, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu,
použil násilie v úmysle donútiť poškodenú k súloži, aj keď k jeho dokonaniu nedošlo. Zo záverov

znaleckého posudku z odboru klinickej psychológie, vypracovaného na poškodenú v prípravnom konaní
vyplývalo, že poškodená konaním obžalovaného neutrpela žiadnu ujmu na zdraví. Avšak pretrvávajúce
spory vyústili až do zdravotných problémov poškodenej, ktoré sa preukázali znaleckým posudkom z
odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie, ktorý bol vypracovaný medzičasom v konaní Okresného
súdu Prešov sp. zn. 4T/78/2016, ktorý vyvrátil tvrdenia obhajoby, že poškodená trpí duševnou, či

inou poruchou závislosti na alkohole. Bola potvrdená akútna reakcia na stres, zvýraznením ťažkostí
spôsobených konaním suseda - obžalovaného. Poškodená súčasne s manželom riešila vzájomné
manželské problémy, ktoré sa vyvinuli z pracovného pomeru, nadmernej zaťaženosti zo strany rodiny
Q., viac času trávila u susedov na úkor vlastnej rodiny, už spomínaný konflikt na Silvestra v roku 2011,
keď o pol noci utekala k p. Q. Q. na pomoc, došlo ku konfliktu a fyzickému napádaniu poškodenej zo
strany manžela, ktoré bolo predmetom trestného konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 5T

71/12, za ktoré bol manžel poškodenej obvinený, konanie sa skončilo zmierom a zastavením trestného
stíhania. Nezávisle od tohto konania prebiehalo ďalšie konanie z dôvodu pretrvávajúcich problémov v
rodine poškodenej vo vyššie uvedenom konaní 4T/78/2016, za ktoré manžel poškodenej bol obvinený
a odsúdený. Uviedla, že svedkyňa - poškodená A. T. v uvedených trestných konaniach vypovedala
v tom istom psychickom a fyzickom rozpoložení, ako v tejto veci, pričom nikto nepochyboval o

vierohodnosti svedkyne poškodenej, a tiež bola pod vplyvom liekov, ktoré si vyžadoval jej zdravotný stav
od mesiaca január 2016. Po vrátení veci prvostupňovému súdu bola výpoveďou manžela poškodenej
R. T., vyvrátená pochybnosť krajského súdu v otázke morálneho profilu, či vedenia nemorálneho alebo
mravného života poškodenou a či je v rozpore so spoločenskými normami, ktorý uviedol, že nemá
vedomosť o nevere manželky, potvrdil, že jeho manželka vedie normálny život, preto s ňou žije toľko

rokov. Výpoveď synov obžalovaného R. a C. Q. považuje za účelové, tendenčné, ktorí o skutočnostiach
týkajúcich sa skutku vypovedajú presnejšie a detailnejšie, pričom k iným skutočnostiach uvádzali,
že si pre odstup času nepamätajú. Vzhľadom na znalecký posudok znalkyne z odboru psychológie
vypracovaný na Q. Q., taktiež nepovažuje za správne a zákonné požadovať výpoveď menovanej
svedkyne, s poukazom na zníženú špecifickú vierohodnosť svedkyne a zhoršený zdravotný stav

menovanej od posledného vyšetrenia. Ďalej poukazuje na doplnenie znaleckého posudku č. 15/2012 na
poškodenú A. T. dňa 30.05.2016, podľa ktorého aktuálny psychický stav poškodenej vykazuje negatívne
znaky v porovnaní s vyšetrením v roku 2012, v dôsledku kombinácie viacerých faktorov a to prítomnosť
somatických ťažkostí, dlhotrvajúceho sporu s obžalovaným, prebiehajúceho súdneho procesu, ako aj
toho, že v čase vyšetrenia poškodenej bol jej manžel vo väzbe. K pamäťovým schopnostiam poškodenej

znalkyňa uviedla, že sú dostatočné na to, aby si menovaná správne zapamätala prežité udalosti. K
špecifickej vierohodnosti poškodenej znalkyňa konštatovala zníženú sebakritickosť a sebareflexiu a že
si to poškodená nevymyslela. Zastáva názor, že obžalovanému za jeho konanie a postoj k trestnej
činnosti prináleží prísnejší trest odňatia slobody. Preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok čo
do výroku o treste zrušil a uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici

zákonom stanovenej trestnej sadzby a pre jeho výkon ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia.

Obžalovaný v odôvodnení svojho odvolania prostredníctvom svojho obhajcu zdôraznil, že
predchádzajúce zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10To/8/2014 vytklo súdu

prvého stupňa neúplnosť skutkových zistení, nevysporiadanie sa so všetkými vykonanými dôkazmi
pri rozhodovaní a nepreskúmateľnosť skutkových záverov napadnutého rozsudku, pričom mu uložilo
doplniť dokazovanie a napraviť vytknuté chyby. Súd prvého stupňa síce doplnil dokazovanie výsluchmi
viacerých svedkov, doplnením znaleckého dokazovania a listinnými dôkazmi, no napriek tomu sú
skutkové závery súdu prvého stupňa opäť nepreskúmateľné, pričom súd nerozhodol v súlade s

procesnými pokynmi a odôvodnením odvolacieho súdu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zo
dňa 05.12.2016 vyplýva, že súd odôvodnenie doplnil v podstate iba o obsah znaleckých posudkov a
svedeckých výpovedí zabezpečených a vykonaných po zrušení predchádzajúceho rozsudku, teda o
obsah doplnení znaleckých posudkov PhDr. U., o výsluch znalkyne na pojednávaní, kde sa tak uvádza
jej výsluch dvakrát vo vzťahu k poškodenej (str. 6 a 7 rozsudku) a tretíkrát vo vzťahu k Q. Q. (str. 12

rozsudku), doplnený bol výsluch svedkov C. Q., R. Q. a R. T.. Po zrušení predchádzajúceho rozsudku
však bola opätovne vypočutá aj poškodená A. T., kde sa preukázalo, že podané trestné oznámenie
konzultovala s iným policajtom. V rozsudku je však parafrázovaný iba jej starší výsluch. Na pojednávaní
dňa 05.12.2016 obhajca navrhol vypočuť v súlade s pokynom odvolacieho súdu ako svedka Q. Q.,podľa jej zdravotného stavu a výsledkov konania o navrátenie spôsobilosti na právne úkony (Okresný
súd Prešov sp. zn. 30Ps/28/2016), resp. alternatívne prečítať jej výpoveď z prípravného konania, kde
táto výpoveď zo dňa 14.09.2012 prečítaná bola, v rozsudku však uvedená nie je. Súd prvého stupňa

aj v tomto iba parafrázoval znalkyňu PhDr. U. a osvojil si jej názor a záver, že Q. Q. nemôže byť
vierohodná svedkyňa. Ďalej poukazuje na to, že odôvodnenie samotného uznania vinným je na jeden a
pol strane v závere rozsudku (str. 13 a 14 rozsudku), kde toto odôvodnenie je totožné s odôvodnením
pôvodného zrušeného rozsudku, a je tak zrejmé, že aj napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný z
rovnakých dôvodov ako predtým zrušený rozsudok. Odvolací súd vytkol prvostupňovému súdu, že sa

uspokojil s konštatovaním, že trestné oznámenie slúži iba ako podklad pre to, či sa začne vo veci konať
a že sa dostatočne nevysporiadal s rozpormi v tvrdeniach poškodenej. Prvostupňový súd však opätovne
skonštatoval, že smel prihliadnuť len na dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, čo zápisnica o
trestnom oznámení nebola a že síce poškodená v trestnom oznámení tvrdila, že on mal dokonať
stíhaný trestný čin, na druhej strane však ešte pred vznesením obvinenia požiadala vyšetrovateľku o
opravu tejto „nezrovnalosti“ na pokus, ktorému sa ubránila. Prvostupňový súd sa zaoberal v rozsudku

opäť iba hodnovernosťou poškodenej a jeho ako obvineného, a to iba na základe záverov znaleckého
dokazovania. Okolnosti podania trestného oznámenia do zápisnice sú podstatnou skutočnosťou a je
potrebné ich zohľadniť aj pri posudzovaní vierohodnosti oznamovateľa, teda poškodenej, navyše ak je v
zmysle vykonaného dokazovania výsluchmi príslušníkov PZ zrejmý rozpor v tom, čo tvrdila poškodená a
čo vyplynulo z výsluchov policajtov. Súd sa nezaoberal výpoveďami A. T., T. E. a L.. V. K. vo vzájomných

súvislostiach a dialekticky. Príslušníci PZ nemali motív tvrdiť nepravdu, najmä pri tak závažnom trestnom
čine ako v tomto konaní, a to nevyhnutne musí viesť k záveru o nehodnovernosti tvrdení poškodenej.
Tvrdenie poškodenej, že vec neoznámila skôr kvôli práci a zo strachu pred manželom, považuje za
účelové a nevierohodné, najmä ak boli v tomto konaní zistené matrimoniálne problémy poškodenej,
kde dokonca ju ani nie týždeň po poškodenou tvrdenom druhom skutku zbil pre to, ako potvrdili obaja,

že k nim priveľa chodila. Je nezmyselné, aby sa v takej situácii nebola verbálne bránila, ak by sa bol
skutkov skutočne dopustil. Ďalej poukazuje na to, že sa súd nijako nevysporiadal so skutočnosťou, že
poškodená bola stíhaná pre majetkový prečin voči jeho rodine, kde nikto len tak omylom nevyberie sumu
400,- eur na cudziu bankomatovú kartu, pri ktorej je potrebné zadať 4-miestny PIN. Podľa neho tvrdenia
poškodenej počas konania boli plné rozporov, na ktoré upozornil prostredníctvom svojho obhajcu už v

odôvodnení odvolania proti predchádzajúcemu rozsudku a na ktoré upozornil aj odvolací súd vo svojom
zrušujúcom uznesení. Súd prvého stupňa sa však pri rozhodovaní týmito rozpormi dôsledne nezaoberal.
Súd si vyžiadal správy o povesti jeho a poškodenej, ktoré boli podané vágne, v rozsudku sa však nimi
nezaoberal. Súd závery o jeho vierohodnosti a vierohodnosti poškodenej vyvodil opäť iba zo záverov
znaleckých posudkov PhDr. U., čo mu vytkol predtým aj odvolací súd ako nedostačujúce, kde znalec

sa nemôže vyjadriť k hodnovernosti v konkrétnej rovine, tento záver musí súdu vyplynúť z kritického
hodnotenia dôkazov vo vzájomných súvislostiach. Navyše, znalkyňa konštatovala zvýšené lži skóre
nielen u neho, ale aj u poškodenej, rovnako konštatovala zníženie vierohodnosti u nich oboch, čo súd
vyhodnotil iba v neprospech jeho. Zdôrazňuje, že u poškodenej od začiatku trestného konania je zjavná
snaha po odplate, pomste, revanši, ktorú od začiatku odôvodňovala tým, že v ich domácnosti priveľa

robila a že on ju mal ohovárať a krivo obviňovať z majetkovej trestnej činnosti. Znalkyňa konštatovala
pocit krivdy u poškodenej, ktorý ale ona už pri podávaní trestného oznámenia nevyvodzovala z pokusov
o znásilnenie. Súd skonštatoval, že poškodená má byť vierohodná preto, lebo po vznesení obvinenia
zotrvala na svojich podstatných tvrdeniach a nemala podliehať sugestívnym otázkam. To však považuje
za účelovo selektívne. On v tomto konaní tiež svoju výpoveď nemenil, obvinenie zo strany poškodenej

považuje za krivdu, trestné konanie mu nie je príjemné a stresuje ho, ale jemu súd neuveril a neuviedol
prečo. Prvostupňový súd poukázal na výpovede svedkov R. T., F. P., L. W. a L. Q., kde ale tieto výpovede
podľa neho nedokazujú, že sa skutok vôbec stal. Z výpovede P. vyplýva iba, že sa s poškodenou
rozprával o trestnom stíhaní. R. T. počula o skutku od matky, podľa jej vyjadrenia v lete 2012, teda
počas trestného konania, svedkyne L. Q. a L. W. potvrdili, že skutky im tvrdila iba poškodená tak, že

jej neuverili a že sa im sťažovala, že ju pracovne ako opatrovateľku jeho manželky využívali nad rámec
povinností. Ďalej poukazuje na to, že súd síce vypočul jeho synov C. Q. a R. Q., tiež svedka R. T.,
ich výpovede však nijako nevyhodnotil. Obaja vypočutí synovia boli 25.12.2011 doma, obaja vyvrátili,
že by došlo k skutku. Ak by sa skutočne o trestný čin pokúsil, obaja by o tom vedeli, resp. logické je,
že by takémuto pokusu zabránili. Obžaloba síce poukazovala na ich nevierohodnosť ako jeho synov a

účelovosť ich výpovedí, vzhľadom však na to, ako dlho trvá toto trestné konanie a že poškodená býva
oproti cez ulicu, dlho u nich pracovala, ktoré skutočnosti vplývajú negatívne aj na neho, je potrebné aj u
jeho synov chápať účasť v tomto konaní ako nepríjemnú a stresujúcu. Okolnosti, za akých poškodená
u nich prestala pracovať a ako sa k nim zachovala a na ktorých trvá, považuje za také, na aké synovia,ale ani jeho manželka, nechcú myslieť, ak nemusia. C. Q. vyslovene uviedol, že jeho matke sa zhoršil
zdravotný stav v súvislosti s týmto prebiehajúcim trestným súdnym konaním. Vo vzťahu k výsluchu
svedka R. T. poukazuje na to, že sa súd tiež vôbec nezaoberal hodnovernosťou jeho výpovede, najmä

ak boli v konaní oboznamované spisy Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/71/2012 a sp. zn. 4T/78/16, v
ktorých konaniach bol tento svedok stíhaný pre útoky na poškodenú, jeho manželku. Súd z existencie
skutku spáchaného svedkom T. na Silvestra 2011, vyšetrovaného v konaní sp. zn. 5T/71/2012, nevyvodil
žiadne závery vo vzťahu k stíhaným skutkom v tomto trestnom konaní. Má za to, že z hľadiska tvrdení
poškodenej, že sa manželovej reakcie mala báť, preto mu nič nepovedala a trestné oznámenie na neho

podala až 22.01.2012 z dôvodu, že ju mal ohovárať, pričom ešte 31.12.2011 ju manžel fyzicky napadol,
že pracuje priveľa u nich, je podľa neho nutné prísť k záveru, že zo strany poškodenej šlo voči nemu
od začiatku vždy o krivé obvinenie, pretože jej tvrdenia a konanie za takých okolností nie sú logicky
vysvetliteľné. Priznáva, že v októbri 2015 poškodenej vynadal, za čo bol sankcionovaný, odmieta však,
aby mu bola pripisovaná zodpovednosť za jej súčasný psychický stav ako následok na základe toho, že
hopred5rokminepravdivoobvinilazoznásilneniaaabynazákladejejsúčasnéhostavubolodsúdený.V

roku 2012 znalkyňa jednoznačne konštatovala, že skutky, ak sa stali, nezanechali na poškodenej žiadne
následky.Skutokzroku2010sanemoholanistaťtak,akotvrdilaobžaloba,žehodilpoškodenúnaposteľ,
kde neležala jeho manželka. Poškodená mala 70 kg, podľa jej vlastných tvrdení on je nižšej postavy, je v
rozpore s formálnou logikou a fyzikálnymi zákonmi, aby poškodenú dokázal zvaliť (prehodiť) ponad jeho
ležiacu manželku až na druhú stranu postele. Na overenie, či sa tento skutok vôbec mohol stať tak, ako

tvrdila poškodená, by bola potrebná rekonštrukcia, pri účelovosti a rozpornosti tvrdení poškodenej už v
prípravnom konaní. Ako uviedol vyššie, dňa 25.12.2011 boli aj synovia neskoro večer doma, o skutku
by vedeli, resp. by mu zabránili, keby k nemu skutočne dochádzalo. Poškodená, u ktorej bola znalkyňou
PhDr.U.konštatovanátendenciakteatrálnosti,afektovanostiazveličovaniu,sizpomstyvymyslela,žeju
mal znásilniť, čo neskôr účelovo „zmiernila“ na pokus. Aj z vyjadrení poškodenej počas konania vyplýva,

že peniaze žiadala a doteraz žiada odo neho ako ujmu za to, že ju mal ohovárať po obci, nie z dôvodu,
že sa ju mal pokúsiť znásilniť, čo svedčí o účelovosti tohto obvinenia. V súvislosti so skutkami používala
poškodená počas celého konania pojmy ako „pohlavný styk“, „sexuálna stránka“ a „obťažovanie“, teda
už zo svojej podstaty nedosahujúce intenzitu trestného činu proti ľudskej dôstojnosti. Vypočutí svedkovia
potvrdili iba to, že poškodenú mali neprimerane využívať na práce, čo cítila ako krivdu, nič iné z ich

výpovedí nevyplynulo, už vôbec nie, že by malo dôjsť k spáchaniu obžalovaných skutkov a že ich mal
spáchať on. Je presvedčený, že aj ak by súd ustálil, že jediné osoby schopné vypovedať prítomné pri
poškodenou tvrdených skutkoch boli len on a poškodená, aj v takom prípade ho mal oslobodiť vzhľadom
na vykonané dokazovanie v súlade so zásadou „in dubio pro reo“. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol,
aby odvolací súd podľa ust. § 321 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo

všetkých jeho výrokoch a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku v spojení s § 285 písm. a) Trestného
poriadku ho oslobodil spod obžaloby a poškodenú odkázal s celým jej nárokom na náhradu škody na
občianske súdne konanie v zmysle § 288 ods. 1 Trestného poriadku.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a po doplnení dokazovania na verejnom zasadnutí
dospel k záveru, že dôvodné je iba odvolanie obžalovaného.

V prvom rade je potrebné vytknúť prvostupňovému súdu, že v rozpore s § 327 ods. 1 Tr. poriadku nesplnil

pokyny odvolacieho súdu vyslovené v zrušujúcom uznesení sp. zn. 10To/8/2014 zo dňa 19.11.2014,
nevykonal všetky nariadené dôkazy, no najmä sa opätovne spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr.
poriadku nevysporiadal so všetkými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie. Namiesto toho sa
pri svojom hodnotení dôkazov obmedzil len na skopírovanie hodnotiacich úvah z predchádzajúceho
zrušeného rozsudku zo dňa 28.10.2013, a to vrátane tam sa vyskytujúcich chýb. Prvostupňový súd sa

opäť dôsledne nezaoberal obsahom trestného oznámenia, opomenul zhodnotiť aj dôkazy svedčiace
v prospech obžalovaného, vrátane tých, ktoré vyvracajú tvrdenia poškodenej, pričom hodnotenie
výpovede poškodenej, ktoré je právnou otázkou, preniesol na znalkyňu z odboru psychológia. V
dôsledku toho je napadnutý rozsudok opäť nepreskúmateľný a v podstate s tými istými chybami, pre
ktoré bol zrušený aj rozsudok z 28.10.2013.

Odvolací súd preto na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie prečítaním trestného oznámenia, správy
SHMÚ a rozhodnutia Obvodného úradu Prešov z 25.5.2010 a zistil, že nie je možné bez dôvodných
pochybností skonštatovať, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.Jediným priamym dôkazom, ktorý má usviedčať obžalovaného zo spáchania žalovaného trestného činu,
je len svedecká výpoveď poškodenej A. T.. Naproti tomu obžalovaný, ale aj jeho manželka Q. Q., ktorá

mala byť prítomná pri prvom skutku a synovia R. Q. a C. Q., ktorí mali byť v dome pri druhom skutku,
spáchanie trestného činu obžalovaným popierajú.

Za takejto situácie je možné k záveru o vine či nevine obžalovaného dospieť len po dôslednom a
starostlivom zhodnotení vykonaných dôkazov.

Poškodená A. T., o ktorej svedeckú výpoveď prvostupňový súd svoj záver o vine obžalovaného
oprel, priebeh skutkov nepopisovala vždy rovnako, ale podstatné body opisovala rozdielne v trestnom
oznámení a inak neskôr vo svojich výpovediach.

Napriek tomu prvostupňový súd rozpory v tvrdeniach poškodenej náležite nehodnotil s odôvodnením,

že zápisnica o trestnom oznámení slúži len ako podklad vyšetrovateľovi k tomu, či začne vo veci konať.

S týmto však nie je možné súhlasiť, pretože trestné oznámenie spadá procesne do kategórie „všetkého“
v zmysle § 119 ods. 2 Tr. poriadku, podľa ktorého môže za dôkaz slúžiť všetko, čo môže prispieť k
náležitému objasneniu veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa

osobitného zákona, vrátane oznámenia. Trestné oznámenie preto môže byť na hlavnom pojednávaní
čítané ako listinný dôkaz podľa § 269 Tr. poriadku. To platí bez ohľadu na okolnosť, že oznámenie
o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu je podnetom na začatie trestného stíhania
(podobne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2To 2/2013).

Pre správne zhodnotenie svedeckých výpovedí poškodenej je potrebné poukázať predovšetkým na
to, že oproti neskorším svedeckým výpovediam poškodená pri podávaní trestného oznámenia dňa
22.1.2012 uviedla, že ju obžalovaný dvakrát znásilnil, že ju pri prvom skutku aj ohmatával po tele a do
nej asi trikrát vnikol, že pri druhom skutku aj kričala a obžalovaný do nej raz vnikol, pričom okrem toho
ju aj inokedy ešte niekoľkokrát obťažoval tak, že ju ohmatával. Neskôr už poškodená výslovne poprela,

aby ju obžalovaný znásilnil a aby do nej vnikol, ale mal sa len pokúsiť ju znásilniť a tiež poprela, aby ju
pri skutkoch alebo niekedy predtým ohmatával.

Poškodená A. T. vznik rozporov vysvetľovala spočiatku tým, že sa pri podávaní trestného oznámenia
zrejme nepresne vyjadrila, neskôr už tým, že ona pri podávaní trestného oznámenia nepovedala, že ju

obžalovaný znásilnil a že do nej vnikol, že nevie prečo to je v trestnom oznámení uvedené a že síce jej
policajtka dala zápisnicu prečítať, ale ona si ju riadne neprečítala, lebo tam bola dlho. Napokon tvrdila
aj to, že pri spisovaní trestného oznámenia jej bolo zle a od policajtov pýtala aj vodu.

Tieto jej vysvetlenia sú však v rozpore s ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi. Policajtka spisujúca

zápisnicu o trestnom oznámení Mgr. V. K. ako svedkyňa vypovedala, že písala každý detail, ako
jej poradil nadriadený, s ktorým sa radila, keďže ešte takú vec nemala. Zápisnicu s poškodenou
niekoľkokrát prechádzali a opravovali, aby tam bolo napísané všetko tak, ako poškodená vypovedala.
Už za prítomnosti kolegu E. poškodená pred podpisom zápisnicu aj sama prečítala. Na týchto tvrdeniach
svedkyňa Mgr. K. zotrvala aj pri konfrontácii s poškodenou. S touto výpoveďou Mgr. K. sa zhoduje aj

svedecká výpoveď T. E., ktorý bol prítomný pri podpise zápisnice o trestnom oznámení a potvrdil, že
poškodená si zápisnicu pred podpisom sama prečítala. Zo samotnej zápisnice o trestnom oznámení tiež
vyplýva, že bola spisovaná dňa 22.1.2012 od 13.42 hod. do 14.50 hod., čo je tiež v rozpore s tvrdením
poškodenej, že bola pri jeho podávaní štyri a pol hodiny. Z výpovedí týchto svedkov tiež vyplýva, že
poškodená pri podávaní trestného oznámenia rozrušená nebola.

Na základe takto podaného trestného oznámenia z 22.1.2012 bolo dňa 20.2.2012 uznesením začaté
trestné stíhanie vo veci dokonaného zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona, pričom toho
istého dňa 20.2.2012 bola poškodená A. T. aj upovedomená o začatí trestného stíhania a vypočutá ako
svedok, kedy už prvýkrát uviedla, že došlo len k pokusu znásilnenia. Keďže podľa poškodenej ešte pred

začatím trestného stíhania bola za L. M., ktorému už vtedy uvádzala, že v zápisnici o trestnom oznámení
je chybne uvedené znásilnenie namiesto pokusu, pochybnosti vyvoláva aj tvrdenie poškodenej o tom, že
sa o nesprávnosti trestného oznámenia dozvedela až z predvolania na výsluch. Okrem upovedomeniao začatí trestného stíhania dňa 20.2.2012 v spise nie je žiadne iné upovedomenie poškodenej, či doklad
o jeho prevzatí poškodenou.

Okrem uvedených rozporov v tvrdeniach poškodenej, ale aj medzi jej tvrdeniami a výpoveďami svedkov
Mgr. K. a E., však pochybnosti o spáchaní žalovaného zločinu obžalovaným vyvoláva aj skutočnosť,
že poškodená trestné oznámenie nepodala ihneď po skutkoch, ku ktorým malo dôjsť v lete 2010 a
25.12.2011, ale podala ho až 22.1.2012, teda až po roku a pol po prvom skutku a po mesiaci od druhého
skutku. O skutkoch ani nikomu bezprostredne nepovedala.

Aj po tom, čo malo dôjsť k pokusu o znásilnenie, teda pre ženu k traumatickému zážitku, v dome
obžalovaného poškodená pracovala naďalej aj v nočných hodinách, pričom dňa 25.12.2011 mala ísť na
zavolanie obžalovaného k nim v čase okolo 23.00 hod. opäť bez spodného prádla, len v nočnej košeli
a župane. Do domácnosti obžalovaného poškodená chodila aj po tom, čo dňa 25.12.2011 malo dôjsť k
druhému pokusu o znásilnenie. Z jej výpovede vyplýva, že aj na Silvestra 2011 musela ísť o polnoci k Q..

K dohode o ukončení zmluvy o výkone osobnej asistencie medzi poškodenou a Q. Q. došlo až dňa
9.1.2012. Podľa svedeckej výpovede pracovníčky ÚPSVaR Prešov J. N. poškodená jej k tomu uviedla
len toľko, že to už psychicky nezvláda, pričom predtým sa jej sťažovala, že ju Q. nútia robiť práce, ktoré
nie sú v jej náplni.

Ako vyplýva zo svedeckej výpovede poškodenej, táto trestné oznámenie podala až dňa 22.1.2012 ako
reakciu na to, že obžalovaný po obci rozprával, že u nich kradla a neprestal s tým ani po tom, čo mu
to na ulici vytkla.

Z obsahu spisu je pritom zrejmé, že poškodená A. T. na podklade oznámenia obžalovaného bola
skutočne trestne stíhaná pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,
elektronických peňazí, alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona, pretože v dňoch
18.5.2010 a 30.5.2010 vykonala neoprávnený výber z účtu manželky obžalovaného vo výške 400,- eur,
pričom trestné stíhanie sa dňa 22.6.2012 po jej priznaní skončilo podmienečným zastavením.

Vychádzajúc z uvedených skutočností teda poškodená mala motív k tomu, aby chcela obžalovanému
uškodiť, pričom aj podľa znaleckého posudku z odboru psychológia podanie trestného oznámenia sa
dá u nej charakterizovať ako istá forma revanšu. Naviac bola poškodená nespokojná aj s tým, že ju v
rodine Q. zneužívali tiež na práce, ktoré nepatrili do jej pracovnej náplne a to i v nočných hodinách, ako

vyplýva aj zo svedeckej výpovede R. T..

Spáchanie žalovaných skutkov nie je možné vyvodiť ani z takých skutočností, ktoré predmetný druh
trestnej činnosti spravidla sprevádzajú. Pri útokoch obžalovaného podľa výpovedí poškodenej totiž
táto neutrpela žiadne zranenia a zistené nebolo ani to, aby došlo k poškodeniu jej ošatenia. Naviac

podľa záverov znaleckého posudku z odboru psychológia poškodená neutrpela ani žiadnu ujmu na
duševnom zdraví, ktorá by vznikla stíhaným konaním obžalovaného. V jej psychickom stave badať
zvýšenú zaujatosť hájením si vlastnej osoby, ktorá je spojená skôr so súčasným sporom s obžalovaným,
s pocitom krivdy a neprávosti a reaktívnou potrebou obhájiť sa, čo podmieňuje negatívnu emóciu, ktorá
môže do istej miery skresľovať aj pôvodne prežité udalosti. Sebaobraz je u nej poznačený zníženou

sebekritičnosťou, tendenciou prezentovať sa obranne výlučne pozitívne.

Pokiaľ prokurátorka vo svojom odvolaní poukazuje na doplnenie znaleckého posudku z odboru
psychológia zo dňa 30.5.2016 je zrejmé, že znalkyňa neskúmala osobnosť poškodenej a následky na
nej v dôsledku skutkov žalovaných v obžalobe, pretože týmito otázkami sa zaoberal znalecký posudok

z 30.3.2012, keď konštatoval, že poškodená neutrpela žiadnu ujmu na duševnom zdraví. Znalecký
posudok z 30.5.2016 sa zaoberal, vo vzťahu k predmetu konania neefektívne, len následkami konania
obžalovaného z 26.10.2015 na psychickom stave poškodenej, pri ktorom poškodenej vynadal a za ktoré
bol postihnutý v priestupkovom konaní. Jeho závery môžu mať pre predmetné trestné konanie len ten
význam, že kým žalovaný opakovaný pokus o znásilnenie na psychickom stave poškodenej nezanechal

žiadny následok, tak priestupkové konanie obžalovaného z roku 2015, v spojení s dlhotrvajúcimi
matrimoniálnymi problémami ústiacimi do väzby manžela, tiahnucim sa súdnym sporom s negatívnym
dopadom na susedské vzťahy a nadmerným a menej kontrolovaným užívaním liekov už spôsobili,
že psychický stav poškodenej v máji 2016 dobrý nebol. V konečnom dôsledku preto aj doplnenieznaleckého posudku vyvoláva pochybnosti o tom, či sa skutok, ktorý je predmetom obžaloby, skutočne
stal.

Skutočnosti, z ktorých je obžalovaný stíhaný, nepotvrdili ani iní svedkovia. Dcéra a manžel poškodenej
R. T. a R. T. sa o tom, že obžalovaný sa mal pokúsiť poškodenú znásilniť dozvedeli až pri výsluchu
na polícii. R. T. síce potvrdil, že poškodená bola 25.12.2011 u Q., ale podľa neho tam bola 20 až 30
minút, čo však zjavne nezodpovedá krátkosti skutkového deja popisovaného poškodenou. Ďalšia dcéra
poškodenej V. L. o predmetnej veci nevie nič, k rodičom chodí málo, pričom na mame si nevšimla žiadne

zmeny. Zo svedeckej výpovede L. W. vyplýva, že keď sa s poškodenou stretla niekedy v polovici januára
2012, tak bola nazlostená, lebo ju obžalovaný po obci krivo obviňuje a povedala jej, že preto na neho
podá trestné oznámenie nielen kvôli krivému obviňovaniu, ale aj pre obťažovanie. Aj svedok F. P. vedel
uviesť len to, čo mu povedala poškodená. Táto mu mala povedať, že sa s obžalovaným pohádali, lebo u
obžalovaného malo niečo zmiznúť a zvalili to na ňu a tiež že ju mal obžalovaný obťažovať, ale nehovorila
nič o znásilnení a tiež že by ju mal obžalovaný nejako odškodniť. Obžalovaný mu zase vravel, že to

pravda nie je, ale že to je pomsta za prepustenie poškodenej.

V správaní poškodenej A. T. možno badať aj nelogickosti. Ako už bolo vyššie uvedené, napriek
traumatizujúcemu zážitku poškodenej pri prvom pokuse o znásilnenie táto naďalej pracovala v
domácnosti obžalovaného, chodila tam aj v noci a dňa 25.12.2011 dokonca opäť bez spodného prádla,

len v nočnej košeli a župane. Takto naľahko šla von napriek tomu, že išlo o zimné obdobie a podľa správy
SHMÚ vonkajšia teplota bola -3 oC a súvislá snehová pokrývka. Napriek opakovanému útoku zo strany
obžalovaného políciu nevolala, no dňa 31.12.2011 a tiež 31.3.2016 políciu volala, keď na ňu zaútočil
jej manžel R. T., na podklade čoho sa voči nemu na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 5T/71/2012
a 4T/78/2016 viedli trestné stíhania pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2

písm. a), b) Tr. zákona.

Pochybnosti o tvrdeniach poškodenej vyvoláva už aj samotná skutočnosť, že ani pri jednom opise
priebehu skutkového deja neopísala detaily, za akých malo dôjsť k pokusu znásilnenia (teda poloha, či
spôsob obrany), ale ku skutku vypovedala len všeobecne.

Uvedené rozpory a nelogickosti, s ktorými sa prvostupňový súd nijako nevysporiadal, pritom vyvolávajú
pochybnosti o vierohodnosti svedeckej výpovede poškodenej. Nemožno preto súhlasiť s prvostupňovým
súdom, že len na podklade jej výpovede možno mať dostatočne preukázanú vinu obžalovaného za
skutky uvedené v napadnutom rozsudku.

Naproti tomu je tu výpoveď obžalovaného F. Q., ktorý vo svojej výpovedi spáchanie skutkov poprel,
pričom trestné stíhanie označil za pomstu zo strany poškodenej pre ukončenie pracovného vzťahu.
Tvrdil, že s poškodenou mala problémy aj F. D., pretože jej chodila za manželom.

V prospech jeho verzie svedčia najmä závery znaleckých posudkov z odboru psychiatria a sexuológia a
z odboru psychológia, podľa ktorých obžalovaný má nízke libido, netrpí sexuálnou deviáciou a nie sú u
neho dané ani prvky sexuálnej agresivity. Aj keď je jeho hodnovernosť znížená, tak rovnako je znížená
aj u poškodenej.

Spáchanie skutku z roku 2010 poprela aj manželka obžalovaného Q. Q., ktorá mala byť pri jeho páchaní
prítomná, hoci zároveň je potrebné zdôrazniť, že táto trpí vážnymi zdravotnými problémami, v dôsledku
ktorých jej pamäťové schopnosti sú defektné a jej vierohodnosť závažne narušená tiež preto, lebo je
plne závislá na obžalovanom.

Spáchanie skutku z 25.12.2011 zase popreli synovia obžalovaného, ktorí podľa ich tvrdení mali byť v
ten deň doma a o žiadnej takejto udalosti vedomosť nemajú.

Z právoplatného rozhodnutia Obvodného úradu Prešov č. PR. 2/2010/00159 zo dňa 25.5.2010 je možné
zistiť, že F. D. bola uznaná za vinnú z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.

1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb., pretože A. T. pred predajňou COOP Jednota povedala „Ty kurvo, daj
môjmu mužovi pokoj a prestaň od neho brať peniaze“. Obžalovaný teda neklamal, keď spomínal aj
problémy F. D..Vierohodnosť obrany obžalovaného posilňujú aj skutočnosti týkajúce sa jeho osoby. Z odpisu registra
trestov, ktorý je bez záznamu, totiž možno vyvodiť, že obžalovaný nemá sklony k páchaniu protiprávnej
činnosti a už vôbec nie k násilnému konaniu. Priestupku sa dopustil len jedného a to 26.10.2015

priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. voči A.
T., keď jej povedal, že je kurva.

Za danej dôkaznej situácie, po starostlivom uvážení všetkých uvedených skutočností jednotlivo i v ich
súhrne, nie je možné jednoznačne určiť, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Preto je

potrebné pri zachovaní zásady „in dubio pro reo“ zvoliť alternatívu pre obžalovaného najpriaznivejšiu.

Kodvolaniuprokurátorajepotrebnéeštedodať,ženiejemožnéporovnávaťdôkaznúsituáciuvtrestných
konaniach vedených na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 4T/78/2016 či 5T/71/2012 proti manželovi
poškodenej R. T. s dôkaznou situáciou v predmetnej trestnej veci, pretože je úplne iná. Kým poškodená
v trestných konaniach sp. zn. 4T/78/2016 a 5T/71/2012 bezprostredne po spáchaní trestného činu

telefonicky ich spáchanie oznamovala polícii, boli usvedčujúce dôkazy aj objektívneho charakteru,
priznanie R. T. a dokonca aj svedecká výpoveď Q. Q., tak v predmetnej žalovanej veci prokurátor žiadne
takéto dôkazy nezabezpečil. Je preto zo strany prokurátorky zavádzajúce vyvodzovať hodnovernosť
A. T. na základe inej trestnej veci, a to o to viac, že samotná poškodená pri oznamovaní týchto vecí
nepostupovala rovnako, keď políciu bezprostredne po tom, čo mal byť žalovaný trestný čin spáchaný,

nevolala, trestné oznámenie bezodkladne nepodala a svoje tvrdenia dokonca následne menila.

Keďže teda vina obžalovaného nie je nepochybná ani po starostlivom vyhodnotení všetkých dôkazov,
pričom do úvahy už neprichádza vykonanie ďalších dôkazov, odvolací súd napadnutý rozsudok v celom
rozsahu zrušil a obžalovaného podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku spod obžaloby oslobodil.

Zároveň poškodenú s jej nárokom na náhradu škody postupom podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkázal
na civilný proces.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné

zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.