Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115205590
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115205590.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov

senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Evy Šofrankovej v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, konajúceho na území
Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej
banky so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného JUDr. Helenou
Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti žalovanému
R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX T., zastúpenému JUDr. Viliamom Obšasníkom,
bytom Švábska 35, 080 05 Prešov o zaplatenie 505,02 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C/81/2015-76 zo dňa 21.03.2016

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a o
trovách konania rozhodol tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu
trov konania nepriznal.
V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol, že žalobca - v tom čase CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom

Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783 sa žalobou, súdu doručenou 09.03.2015, domáhal toho, aby
súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 505,02 eura s príslušenstvom, ktorá je jeho pohľadávkou
vyplývajúcou z nesplateného úveru, ktorý bol žalovanému ako dlžníkovi poskytnutý na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.09.2013.
Súd konštatoval, že žalovaný sa k žalobe vecne nevyjadril.
Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 23.09.2013 bola medzi žalobcom a
žalovaným uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý

úver vo výške 997,- eur. Výška úrokovej sadzby bola 15 % ročne. Celková čiastka k zaplateniu bola
stanovená na sumu 1.420,20 eura, výška mesačnej splátka bola 24,51 eura, RPMN 16,08 %, priemerná
RPMN 46,06 %. Úver mal byť zaplatený v 60-tich splátkach, pričom termín konečnej splatnosti úveru bol
15.10.2018.Žalovanémuboldňa24.07.2014doručenýlistžalobcu„Oznámenieovyhlásenímimoriadnej
splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX“. Žalovaný do podania žaloby zaplatil na úver sumu 623,94
eura. Žalobca žalovaného na možnosť predčasného zosplatnenia úveru upozornil výzvou z 01.04.2014.
Podľa osobného dotazníka, ktorý žalobca predložil súdu k dôkazu na overovanie bonity žalovaného mal

mať žalovaný čistý príjem 500,- eur a výdavky 291,90 eura.
Súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu mal za to, že úver, ktorý bol poskytnutý
žalovanému,jeúverombezúročnýmabezpoplatkov.Žalobcabonitužalovanéhooverovalibanazáklade
údajov o žalovaným tvrdených príjmoch a výdavkoch ničím nepreukázaných. Pri získavaní relevantnýchinformácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa sa dôraz kladie na pomer medzi
príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných
výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej

schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do
budúcna. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa
máveriteľvychádzaťakozinformáciídodávanýchspotrebiteľomanímajpreukázaných,takzinformácií,
ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a
výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívne obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Podľa

súdu odborná starostlivosť bola namieste o tom viac, že sa žalobca (správne žalovaný - pozn. odv. súd.)
zamestnal len dňa 05.08.2013, teda iba mesiac pred uzavretím úverovej zmluvy a poskytnutý úver mal
podľa bodu 1.2 úverovej zmluvy slúžiť na vyplatenie iného úveru. Súd uviedol, že v zmluve je uvedená
RPMN 16,08 %. Túto výšku súd považoval za nesprávnu. Uvedená bola nižšia ako v skutočnosti, teda
v neprospech spotrebiteľa, čo tiež spôsobuje, že úver je bez úrokov a bez poplatkov. Žalobca uviedol
RPMN 16,08 %. Táto výška RPMN ja daná iba pri výške splátky 23,72 eura, uvedenej zodpovedá

splátka bez poistenia (24,51 eura - 0,79 eura). Pri splátke s poistením 24,51 eura je RPMN 17,81 %.
Správnosť výpočtu ako k nemu dospel súd je podporená aj tým, že pri RPMN 16,08 % je celková čiastka
na zaplatenie 1.423,20 eura, ako je uvedené v zmluve. Pri správnej RPMN je však celková čiastka na
zaplatenie 1.470,60 eura. Súd uviedol, že poistné malo vstúpiť do výpočtu RPMN, keďže z úverovej
zmluvy vyplýva, že jej súčasťou je aj poistenie. Nevyplýva z nej možnosť uzavretia zmluvy bez poistenia,

výber spotrebiteľa je daný iba pre zvolenie si jedného zo štyroch súborov poistenia.
Súd prvej inštancie uzavrel, že k platnému predčasnému zosplatneniu nedošlo. Úver je bez úrokov a bez
poplatkov, preto žalobca mal právo iba na splátky istiny a poistenie splatné do dňa rozhodnutia súdu.
K tomuto dňu mala byť zaplatená istina vo výške 406,68 eura (istina zo splátok 1 až 30) a poistné vo
výške 23,70 eura (30 x 0,79 eura), spolu teda 430,38 eura. Ak žalovaný zaplatil už sumu 623,94 eura

ku dňu rozhodnutia súdu, žalobcovi nič nedlhuje, preto súd žalobu zamietol.
Pri právnom posúdení vychádzal súd z ustanovení Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
- § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 7 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 2 písm. g).
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho skutkového a právneho
posúdenia veci. Podľa žalobcu nie je možné súhlasiť so záverom súdu o posudzovaní schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou. Ak súd uviedol, že žalovaný na
preukázanie skutočností uvedených v osobnom dotazníku nepredložil doklady, skutočnosti uvádzané
žalovaným v osobnom dotazníku overuje u zamestnávateľa telefonicky a taktiež lustráciou v registri

SOLUS, ktorý funguje na základe on - line otázok a jednoznačne interpretovateľných odpovedí, ktoré sú
poskytované v čase kratšom ako jedna sekunda. Jedná sa o bežnú prax žalobcu aj iných spoločností
poskytujúcich spotrebiteľské úvery. K týmto zisteniam nie je vedená písomná agenda a podľa žalobcu
ani nie je potrebná. Žalobca taktiež nesúhlasil s konštatovaním súdu, že nesprávne do výpočtu RPMN
nezahrnul dojednané poistné. Podľa žalobcu poistenie bolo v tomto prípade samostatnou službou

a uzavretie úverovej zmluvy nebolo podmienené súhlasom s poistným. Pre záver o zlom výpočte
RPMN bolo nutné, aby bolo v konaní preukázané, že uzavretie poistenia je nevyhnutnou podmienkou
pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, čo v tomto prípade nebolo. Keďže poistenie úveru nebolo
predpokladom poskytnutia spotrebiteľského úveru, úver by bol žalovanému poskytnutý za identických
podmienok aj v prípade, ak by si poistenie vôbec nezvolil. Klient má v súlade so zmluvou možnosť vybrať

si z 5-tich druhov poistenia, ale má možnosť si zvoliť, že úver je bez poistenia. V prípade ak si poistenie
zvolil,mámožnosťvsúladesozmluvoukedykoľvektotopoistenieukončiť.Poistenieúverujedobrovoľný
poplatok, je doplnkovou službou, ktorú žalobca zaisťuje pre poisťovňu Cardif Slovakia, a.s. a žalobca
je iba sprostredkovateľom tejto služby. Žalobca mal taktiež za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nepreskúmateľné.Súdsanevysporiadaldostatočnesoskutkovýmanisprávnymposúdenímveci,žiadal

preto, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
Uplatnil trovy odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§
34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), zistiac z výpisu z
Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 2435/B ex offo výmaz
spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s., IČO: 35 787 783 a z oznámenia spoločnosti BNP PARIBASPERSONAL FINANCE SA to, že s účinnosťou od 1.7.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti
CETELEM SLOVENSKO, a.s., v dôsledku čoho CETELEM SLOVENSKO, a.s. zanikla a BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom,

rozhodol uznesením č. k 19Co/14/2016-91 zo dňa 17.01.2017 v súlade s ustanovením § 64 CSP o
pokračovaní v konaní s nástupcom pôvodného žalobcu, prijímajúcim podľa § 65 ods.1 CSP stav konania
ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.

Odvolací súd, vychádzajúc z ust. § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené

inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované,
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasl. CSP. Vychádzajúc z § 385 ods. 1 CSP a contrario, ústavnej požiadavky na verejné
vyhlásenie rozsudku (čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky) a úpravy vyplývajúcej z ust. § 219 ods.
1, 3 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke

súdu dňa 18.05.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodným nebolo.

5. Odvolacie dôvody žalobcu boli argumentačne založené na tvrdení o nesprávnosti záveru súdu prvej
inštancie pokiaľ mal za to, že posúdenie schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver neposúdil
s odbornou starostlivosťou, a nesprávnosti záveru pokiaľ mal za to, že do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov mala byť zahrnutá aj platba poistného.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy

najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo
cennými papiermi; tým nie je dotknuté ust. § 17 ods. 3.

Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosť podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, alebo bez nahliadnutia do

príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úveru.

6. Zákon č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch je transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008, ktorou sa v čl. 8 uložilo členským štátom zabezpečiť, aby veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií

získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy.

Zmyslom úpravy je predovšetkým ochrana spotrebiteľa, vychádzajúc z cieľov smernice sa touto úpravou
ale sleduje aj širšia spoločenská ochrana.

Povinnosť veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy bonitu spotrebiteľa predstavuje pre spotrebiteľa
aj určitú záruku, že veriteľ bude pri poskytovaní úveru postupovať tak, aby ho do určitej miery
chránil pred neschopnosťou splácať. Primárnym chráneným záujmom je tu ochrana spotrebiteľa
pred nezodpovedným poskytnutím úveru, ktoré by viedlo k jeho insolvencii so všetkými negatívnymi
následkami, a to ako ekonomickými v podobe straty majetku, tak spoločenskými v podobe spoločenskej

stigmatizácie (Wachtlová, Slanina: Zákon o spotřebitelském úvěru, Komentář, Praha, C.H.Beck, 2011,
s.99).

Sekundárne sa ochranou spotrebiteľa dosiahne aj ochrana veriteľa a docieli sa tým želaný stav
zodpovedného úverovania.

7. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-449/13, CA Consumer Finance/Ingrid Bakkaus et
all z 18.12.2014 uviedol, vykladajúc čl. 8 Smernice 2008/48/ES okrem iného to, že poskytovateľ úveru
musí v každom jednotlivom prípade s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam zvážiť, či sa jedná opríslušné informácie a či sú tieto informácie dostatočné pre posúdenie úveruschopnosti spotrebiteľa.
V tomto ohľade sa dostatočnosť uvedených informácií môže líšiť podľa okolností, za ktorých dôjde k
uzavretiu úverovej zmluvy podľa osobnej situácie spotrebiteľa alebo podľa čiastky úveru uvedenej v

tejto zmluve. Toto posúdenie je možné vykonať pomocou dokladov o finančnej situácii spotrebiteľa,
ale nie je možné vylúčiť, aby poskytovateľ úveru zohľadnil prípadne skôr získané znalosti o finančnej
situácii záujemcu o úver. Avšak len ničím nepodložené prehlásenia spotrebiteľa nemôžu byť samé o
sebe kvalifikované ako dostatočné, pokiaľ nie sú podopreté žiadnymi dokladmi.

8. Žalobca v odvolaní tvrdil, že úverovú schopnosť žalovaného zisťoval aj tým, že nahliadol do registra
SOLUS, ktorý funguje na princípe on - line, pričom k dispozícii mal informácie predložené mu dlžníkom,
ktoré telefonicky overoval.

Sporové konanie je ovládané princípom kontradiktórnosti, ktorý znamená, že strana sporu, ktorá z určitej
skutočnostivyvodzujepresebapriaznivédôsledky,musítakútoskutočnosťtvrdiťaktvrdenejskutočnosti

predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže.
Žalobca bol súdom prvej inštancie, ako zo spisu vyplýva, vyzvaný k preukázaniu toho, či overoval
bonitu žalovaného. K tvrdeniu, že tak realizoval nepredložil však súdu žiaden dôkaz. Podporným, nie
jednoznačným dôkazom by pritom mohlo byť potvrdenie prevádzkovateľa tohto registra, že v rozhodnom
čase do registra skutočne nahliadal, potvrdenie zamestnávateľa žalovaného, že telefonicky žalovaným

poskytnutému údaje overoval, resp. skôr získané informácie o finančnej situácii žalovaného, keďže,
ako z účelu úveru vyplýva, tento žalovanému poskytol za účelom refinancovania toho úveru, ktorý mu
bol poskytnutý skôr. Ako totiž vyplýva z citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-449/13,
prípustné je aj zohľadnenie skôr získaných znalostí o finančnej situácii záujemcu o úver.

9. Pri neunesení dôkazného bremena k tvrdeniu o posudzovaní úverovej schopnosti žalovaného ako
spotrebiteľa splácať úver je možné konštatovať, že žalobca pri poskytovaní úveru nekonal s odbornou
starostlivosťou.
Odvolacísúdspoukazomnauvedené vkontexte soskutkovýmstavomzistenýmzdôkazovvykonaných
v priebehu celého konania dospel k záveru o tom, že žalobca porušil svoje povinnosti overiť úverovú

schopnosť spotrebiteľa, žalovanému poskytol úver bez overenia údajov o jeho ekonomickej situácii,
uspokojil sa s údajmi uvedenými žalovaným. Takto zapísané informácie navodili dojem o schopnosti
žalovaného splácať úver. Postup žalobcu je preto možné v konkrétnych okolnostiach hodnotiť podľa
§ 11 ods. 2 veta druhá a tretia zákona č. 129/2010 Z.z. ako hrubé porušenie povinnosti veriteľa s
dôsledkami, ktoré z porušenia vyvodil súd prvej inštancie - o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

10. Čo sa týka odvolacej námietky spočívajúcej v tom, že do výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov nemala byť zahrnutá suma poistného, a že nesprávny je názor súdu prvej inštancie,
že nezahrnutím poistného došlo k nesprávnemu výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov k
neprospechu spotrebiteľa, je potrebné uviesť, že podľa názoru odvolacieho súdu, správnosť záveru

súdu prvej inštancie vyplýva z obsahu zmluvy, nároky z ktorej boli predmetom konania. V bode 3
zmluvy sú uvedené len jednotlivé typy súborov poistenia, nevyplýva z nej možnosť uzavrieť zmluvu o
spotrebiteľskom úvere bez poistenia. V takomto prípade poistné má byť súčasťou celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom v zmysle ust. § 2 písm. g) a § 19 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve bol preto nesprávne uvedený údaj o ročnej

percentuálnej miere nákladov, uvedený bol v nižšom rozsahu ako mal byť. Súd prvej inštancie preto
správne úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. posúdil ako úver bezúročný a bez
poplatkov.

11. Čo sa týka námietky, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, je potrebné uviesť,

že požiadavka na riadne a úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu,
vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje,
aby na každý argument stravy, aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný bola daná v odôvodnení
rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúcim (Ruiz Torija c/ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani a/ Španielsko z

09.12.1994, séria A, č. 303-V),
Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil riadne, vysporiadal
sa s podstatnými argumentmi, rozhodnutie a konanie súdu prvej inštancie zodpovedá zásadámspravodlivého procesu. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súdu na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 265
ods. 1, podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd preto
priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu
zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie

náhrady trov odvolacieho konania nebola tvrdená a v zmysle § 257 CSP zo spisu ani nevyplynula.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.