Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 12, 2016

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 8C/199/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5310209444
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lýdia Stehurová

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2016:5310209444.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v spore žalobkyne Q. R., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C., B. XXX, zastúpenej JUDr. Marekom Belkom, advokátom AK Čadca, Fraňa Kráľa 1504 proti
žalovanémuJ..Q.E.,nar.XX.XX.XXXX,bytomW.XXX,zastúpenémuJUDr.PaedDr.IvanomPecníkom,
PhD. MBA, advokátom AK Bratislava, Karloveská 3154/32 o zaplatenie 2.440,86 Eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie sumy vo výške 2,06 € z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.430,21 € spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9% ročne zo sumy 1.430,21 € od 18.6.2010 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou zo dňa 6.12.2010 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 2440,86 € z
titulu náhrady škody na vozidle žalobkyne Citröen Xara Z. XXX-A., ku ktorej došlo pri dopravnej nehode

dňa 27.9.2008, ktorú zavinil žalovaný, ktorý viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Následkom
dopravnej nehody sa stalo osobné motorové vozidlo žalobkyne nepojazdné. Z dôvodu rozsahu jeho
poškodenia nebola možná jeho oprava. Jeho vrak žalobkyňa odpredala na základe dohody zo dňa
12.1.2009 za zostatkovú sumu 500,- €. Dňa 1.3.2008 na základe kúpnej zmluvy č. 5411/V kúpila osobné
motorové vozidlo za kúpnu cenu 4813,11 €. Poisťovňa Kooperatíva a.s. plnila na základe uvedenej
poistnej udalosti, a to dňa 22.10.2008, keď žalobkyni vyplatila sumu 2.483,54 €. Žalobkyňa poukázala
na trestný rozkaz Okresného súdu Čadca vydaný vo veci 2T/4/2009, ktorým súd uznal žalovaného za

vinného, čím je daný základ jeho zodpovednosti za spôsobenú škodu. Žalovaný zodpovedá za vzniknutú
škodu jednak podľa ust. § 420 ods. 1 Obč. zák., ktorú spôsobil porušením svojej právnej povinnosti a
jednak ako prevádzkovateľ aj podľa § 427 Obč. zák. V dôsledku jeho konania vznikla žalobkyni škoda
vo výške 2440,86 €. Žalobkyňa vychádzala z celkovej sumy vozidla 4813,12 €, ktoré zakúpila, od ktorej
odpočítala vyplatenú škodu poisťovňou 2483,54 € a vyplatenú kúpnu cenu za vrak vozidla 500,- €, čo
predstavuje 1829,58 € + platba za odtiahnutie motorového vozidla 55,77 €, ďalej bolestné 476,35 € a
strata na zárobku vo výške 79,16 €.

2.V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 8.2.2011 žalovaný uznal uplatnený nárok žalobkyne, keď
uviedol, že je si vedomý, že dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej vznikla žalobkyni škoda, zavinil.
Vzhľadom k tomu, že poberá dávku v hmotnej núdzi, škodu poisťovni spláca, nemá z čoho uhradiťpožadovanú sumu, kvôli problémom s alkoholom sa zadĺžil, jeho dlhy predstavujú asi 30.000 €. Rodina
mu pomohla splatiť asi 10.000 €, sú naňho vedené viaceré exekúcie. Nastúpil protialkoholickú liečbu,
pomáha mu rodina. Žalovaný v priebehu konania na pojednávaní dňa 16.2.2012 vzniesol námietku

premlčania s poukazom na § 106 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka a subjektívnu 2 ročnú premlčaciu lehotu.
Nárok je premlčaný celý, pretože ohľadom škody na zdraví už dňa 17.10.2008 žalobkyňa o výške vedela
a nie je možné, aby sa premlčacia lehota posudzovala od skončenia trestného konania. Za rozhodujúci
pre začiatok plynutia premlčacej doby považuje dátum ustálenia zdravotného stavu pre účely posúdenia
bolestného, teda 17.10.2008. Žalobkyňa vedela, kto nehodu spôsobil, teda kto za ňu zodpovedá a podľa

plnenia poisťovne zo dňa 22.10.2008 vedela aj výšku škody, ktorá jej bola spôsobená. Takisto vo vzťahu
k náhrade škody spôsobenej ujmou na zdraví už dňa 17.10.2008 vedela, koľkými bodmi bolo obodované
jej zranenie.

3.Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania žalobkyňa poukázala na to, že je potrebné, aby boli
splnené dve podmienky, a to, že poškodený sa dozvedel o škode a aj o tom, kto za ňu zodpovedá.

Pokiaľ ide o náhradu za bolestné, o tejto škode sa dozvedela navrhovateľka až z posudku dňa 7.4.2009
a o tom, kto za škodu zodpovedá z trestného rozkazu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.6.2009.
Nárok nepovažuje za premlčaný.

4.V priebehu konania na pojednávaní dňa 20.10.2011 žalobkyňa vzala svoju žalobu v časti o zaplatenie

sumy 389,26 € späť. Súd uznesením č. k. 8c/199/2010-85- zo dňa 20.10.2011 v tejto časti konanie
zastavil. Predmetom sporu zostal ďalej nárok na zaplatenie sumy 2 051,60 €.

5.Rozsudkom č. k. 8C/199/2010-82- zo dňa 16.2.2012 súd žalobu zamietol s poukazom na premlčanie
nároku žalobkyne v celom rozsahu, keď žalobkyňa svoj nárok v trestnom konaní riadne neuplatnila.

Premlčaciadobaujednotlivýchnárokovjejzačalaplynúťpotom,akosaovýškeškodydozvedela.Otom,
kto zodpovedá za škodu sa dozvedela 27.9.2008, o totálnej škode vozidla 22.10.2008, o zaplatení za
odtiahnutie vozidla 12.10.2010, o bolestnom po 17.10.2008 a o náhrade straty na zárobku vo výplatnom
termíne v novembri 2008. Nárok mala teda uplatniť správne najneskôr v novembri 2010, žalobu podala
až 8.12.2010, teda po uplynutí 2-ročnej premlčacej doby. O odvolaní žalobkyne rozhodol odvolací

Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 8C/199/2010-106 (10Co/139/2012-106) zo dňa 27.3.2013 tak, že
rozsudoksúduprvéhostupňavčasti,vktorejzamietolžalobunanáhraduškodyzaodtiahnutievozidlavo
výške 50,77 € a za bolestné vo výške 476,35 € potvrdil a vo zvyšnej časti (vo vzťahu k nároku na náhradu
škody za stratu na zárobku 79,16 € a za poškodenie vozidla vo výške 1440,32 €) zrušil a vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie, rovnako tak vo výroku o náhrade trov konania. Vo vzťahu k nároku na náhradu

straty na zárobku zo záverov odvolacieho súdu vyplýva, že žalobkyňa bola v dôsledku zranení utrpených
pri dopravnej nehode práceneschopná od 29.9. do 17.10.2008. Z rozhodnutia sociálnej poisťovne zo
dňa 8.12.2008 vyplýva, že až v tento deň bolo rozhodnuté o dávke nemocenského za obdobie od
9.10.2008 do zániku nároku na nemocenské. Z uvedeného logicky vyplýva, že žalobkyňa pred podaním
dotknutého rozhodnutia, teda do 7.12.2008 nemala konkrétnu vedomosť o výške nemocenského, a tým

ani o výške straty na zárobku. Keďže žaloba na začatie konania bola podaná 8.12.2010 je zrejmé, že
bola podaná v rámci plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 v spojení s § 122 ods. 2
Obč. zákonníka. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody za poškodenie vozidla zo záverov odvolacieho
súdu vyplýva, že žalobkyňa sa ako poškodená pripojila k trestnému konaniu, uplatnila v ňom aj škodu na
vozidle v sume 3 319,39 € (100.000 Sk), zároveň je zrejmé, že žiaden iný čiastkový nárok na náhradu

škody, okrem škody na vozidle si neuplatnila. Nestotožnil sa so záverom súdu I. stupňa, podľa ktorého
bolo povinnosťou žalobkyne ako poškodenej riadne pokračovať v trestnom konaní a upravovať výšku
svojho pôvodného nároku na náhradu škody podľa znaleckého posudku vypracovaného v trestnom
konaní. Pripustenie takéhoto výkladu by znamenalo, že pokiaľ strana v spore neupraví svoj nárok
podľa priebežných výsledkov dokazovania, nemá jej byť priznaný nárok v žiadnej výške, lebo ho riadne

neupresnila. V takomto prípade je logickým čiastočné priznanie nároku a zamietnutie vo zvyšku (v
adhéznomkonaníuvedenémuzodpovedáodkazpoškodenéhosozvyškomnárokunanáhraduškodyna
občiansko-právne konanie). Podľa názoru odvolacieho súdu si žalobkyňa svoj nárok na náhradu škody z
titulu poškodenia vozidla uplatnila v trestnom konaní riadne a včas, nadväzne premlčacia doba ohľadom
tohto nároku od 1.10.2008 až do právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní - trestného rozkazu č. k.

2T/4/2009-89 zo dňa 20.1.2009 (právoplatného 20.6.2009) spočívala. Ak teda žalobkyňa podala žalobu
dňa 8.12.2010, tento čiastkový nárok uplatnila včas. Od 27.9.2008 do 1.10.2008 (od vzniku škody do
uplatnenianáhradyškodyzapoškodenievozidlavtrestnomkonaní)uplynulilen3dniaodprávoplatného
skončenia trestného konania, teda od 20.6.2009 do podania žaloby 8.12.2010 uplynulo cca 1,5 roka, čoje menej ako subjektívna premlčacia doba 2 roky. Odvolací súd poukázal na potrebu prihliadať v ďalšom
konaní na znalecký posudok vyhotovený pre účely trestného konania, na reprodukčnú obstarávaciu
hodnotu vozidla, hodnotu predajných zvyškov vozidla a tiež výšku plnenia poskytnutého žalobkyni zo

zákonného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu vozidla žalovaného. Nakoľko súd I. stupňa je
závermiodvolaciehosúduviazaný(§391CSP),súdzameralďalšiedokazovanienazostávajúcipredmet
sporu a to na dva čiastkové nároky žalobkyne - nároku na náhradu straty na zárobku a náhradu vecnej
škody na vozidle v rozsahu, o ktorom nebolo rozhodnuté v trestnom konaní.

6.Pokiaľideotvrdeniaprodukovanéstranamiporozhodnutíodvolaciehosúdu,podľanázoružalovaného
je žalobkyňa riadne odškodnená vo výške trhovej ceny vozidla v čase pred udalosťou. Uplatnený nárok
na zaplatenie sumy 1440,32 € titulom škody na vozidle považuje za neodôvodnený a neoprávnený a
zároveň v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný zotrval na svojej námietke premlčania, pretože podľa
neho 2-ročná premlčacia doba začala plynúť v novembri 2008, pretože žalobkyňa sa o strate na zárobku
dozvedela vo výplatnom termíne jej mzdy za obdobie 10/2008. Žalobkyňa sa napokon hneď v deň

dopravnej nehody 27.9.2008 dozvedela, kto jej škodu spôsobil a teda aj to, u koho si má nárok na
náhradu škody uplatniť. Žalobkyňa uplatnila nárok na súde až dňa 8.12.2010, teda viac ako 2 roky po
novembri 2008, preto aj nárok na náhradu straty na zárobku považuje za premlčaný. Súd prvého stupňa
sa však s poukazom na závery odvolacieho súdu, ktorými sa cítil byť viazaný, viac námietkou premlčania
nezaoberal. Vychádzal zo záveru odvolacieho súdu, podľa ktorého nároky, ktoré zostali predmetom

konania, nie sú premlčané.

7.Súd vychádzal z dôkazov predložených žalobkyňou spolu so žalobou, ako aj v priebehu konania,
ktoré súd pred vyhlásením prvého rozsudku riadne oboznámil a ktoré boli protistrane zároveň riadne

doručené (vrátane listinných dôkazov doručených žalobkyňou po zrušení rozhodnutia súdu I. stupňa, a
to čl. 149-154 spisu). Vychádzal z nasledovných dôkazov: kúpna zmluva č.l. 7-8, oznámenie o poistnom
plnení č.l. 9, dohoda č.l. 10, potvrdenie zamestnávateľa o zamestnaní č.l. 11, trestný rozkaz Okresného
súdu v Čadci č.l. 12, originály dokladov č.l. 16, najmä rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 2.12.2008,
potvrdenie Sociálnej poisťovne č.l. 47=144, uplatnenie nároku na náhradu škody č.l. 52, 53, oznámenie

škodovej udalosti poisteným č.l. 54, 55, doklad o plnení poisťovne č.l. 56, výpis z účtu č.l. 57, potvrdenie
zamestnávateľa navrhovateľky č.l. 67 = 166, potvrdenie zamestnávateľa žalobkyne čl. 149, mzdový list
čl. 150-151, pracovná zmluva čl. 152 - 154, a obsah pripojeného spisu Okresného súdu v Čadci č.
2T/4/2009, menovite zápisnica o výsluchu poškodenej č.l. 11-16 a trestný rozkaz č.l. 89-90. Z týchto
listinných dôkazov mal vo vzťahu k zostávajúcemu predmetu sporu zistený nasledovný skutkový a

právny stav, ktorý subsumoval pod uvedené zákonné ustanovenia.

8.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 424 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 424 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Podľa § 445 Občianskeho zákonníka strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje

sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred
poškodením dosahoval.

Podľa § 134 ods. 1 prvá veta Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v

rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňukalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

9.Súd vyhodnotil nárok žalobkyne na náhradu škody ako nárok podľa § 420 ods. 1 Obč. zák.
upravujúceho všeobecnú zodpovednosť za škodu ako subjektívnu zodpovednosť s predpokladaným
zavinením škodcu. Neboli produkované tvrdenia ani dôkazy pre aplikáciu § 427 ods. 1 Obč. zákonníka.
Súd nemal tvrdené ani preukázané, že by škoda vyplývala z osobitnej povahy prevádzky motorového
vozidla. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že škodu spôsobil škodca, teda

žalovaný, existenciu škody a jej výšku, zaťažuje poškodeného, teda žalobcu. Zákon vyžaduje, aby
boli splnené predpoklady (vznik škody, protiprávnosť konania, zavinenie škodcu, ktoré je podľa zákona
predpokladané a príčinná súvislosť medzi škodou a konaním) kumulatívne. V danom prípade došlo k
dopravnej nehode, pri ktorej vznikla škoda na osobnom motorovom vozidle žalobkyne, ktorú poisťovňa
vyhodnotila ako škodu totálnu a na základe tejto poistnej udalosti zároveň žalobkyni aj plnila, čím
mal súd preukázaný vznik škody. S poukazom na výsledky trestného konania mal súd preukázanú

aj protiprávnosť konania, a to na strane žalovaného, ktorý bol uznaný za vinného z trestného činu -
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a mal
preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi škodou a konaním žalovaného, keď zo všetkých dôkazov, ktoré
hodnotil vo vzájomných súvislostiach, a to z dôkazov vykonaných v trestnom konaní 2T/4/2009, ako
aj z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise 8C/199/2010, mal preukázané, že bez spôsobenia

dopravnej nehody by ku vzniku škody na osobnom motorovom vozidle žalobkyne nebolo došlo. Súd
poukazuje popri porušení povinností zákonnej alebo zmluvnej aj na všeobecnú povinnosť, tzv. generálnu
prevenciu, ktorá ukladá každému počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku
a na iných hodnotách. Nedodržanie tejto povinnosti je takisto porušením právnej povinnosti v zmysle
ust. § 420 ods. 1 Obč. zákonníka.

10.Ku dňu rozhodovania súdu bolo teda nesporne preukázané, že dopravnú nehodu, ku ktorej došlo
dňa 27.9.2008, ktorou bola spôsobená vecná škoda na osobnom motorovom vozidle žalobkyne a v
dôsledku ktorej bola žalobkyňa práceneschopná po dobu 19 dní, za ktoré jej patrí náhrada straty na
zárobku, zavinil žalovaný, čo napokon žalovaný aj sám uznal. Dôkazom je aj právoplatný trestný rozkaz

Okresného súdu Čadca č. k. 2T/7/2009-89 zo dňa 20.1.2009, právoplatný dňa 20.6.2009, ktorým bol
žalovaný uznaný za vinného a zároveň bol zaviazaný povinnosťou žalovaného ako obvineného nahradiť
žalovanej ako poškodenej škodu vo výške 2872,80 €. Súd považoval predpoklady zodpovednosti za
náhradu škody podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. za naplnené.

11.Vo vzťahu k čiastkovému nároku na náhradu vecnej škody na vozidle žalobkyne, v dôsledku
dopravnej nehody došlo k zníženiu majetkového stavu vlastníka vozidla, teda v danom prípade
žalobkyne,vktorejmajetkovýchpomerochsarozdielprejavilvhodnotevozidlapredapojehopoškodení.
Z oznámenia o poistnom plnení mal súd preukázané, že poisťovňa ukončila šetrenie poistnej udalosti
21.10.2008,poistnúudalosťlikvidovalaakototálnuškodustým,žeopravavozidlabybolaneekonomická

a náklady na jeho opravu by presiahli všeobecnú hodnotu vozidla. Plnila žalobkyni sumu vo výške
2483,54 €. S poukazom na závery rozhodnutia odvolacieho súdu, súd pri posudzovaní uplatneného
nároku žalobkyne vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 101/2008 vypracovaného J.. M. C.
v trestnom konaní 2T/4/2009, z ktorého okrem iného vyplýva aj porovnanie nákladov na opravu
poškodenia vozidla a reprodukčnej obstarávacej hodnoty vozidla pred poškodením. V danom prípade

10 512 € (316.690,- Sk) a 4 336,45 € (130.640,- Sk). Prihliadal aj na hodnotu predajných zvyškov
vozidla vyčíslenú sumou 66,39 € (2000,- Sk), aj na náklady na likvidáciu nepoužitého odpadu 1 530,24 €
(46.100,- Sk), kedy znalec ustálil ako škodu sumu 2 872,80 € (86.546,- Sk). V danom prípade súd ustálil
ako skutočnú škodu, teda ako to, o čo sa zmenšil majetok žalobkyne sumu 4 336,65 € (130.646,- Sk),
reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla pred jeho poškodením, od ktorej odpočítal plnenie poisťovne

2 483,54 € a vyplatenú kúpnu cenu za vrak vozidla 500 €. V danom prípade teda vecná škoda na vozidle
predstavuje 1 353,11 €. Vo vzťahu k tomuto čiastkovému nároku preto žalobu žalobkyne považoval za
dôvodnú len v tomto rozsahu, vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol.

12.Vo vzťahu k druhému čiastkovému nároku, nároku na náhradu straty na zárobku, súd žalobu v

časti o zaplatenie sumy vo výške 2,06 € v súlade s § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP zastavil so
súhlasom žalovaného s poukazom na výpočet tohto nároku realizovaný žalobkyňou v písomnom
podaní na čl. 148 spisu, ktorým žiadala z tohto titulu zaplatiť sumu 77,10 € (pôvodne uplatnených
79,16 - 77,10 = 2,06 €). Súd mal z potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne na čl. 11spisu preukázané,že žalobkyňa bola práceneschopná v období od 29.9.2008 do 17.10.2008, teda po dobu 19 dní, pričom
za obdobie od 29.9.2008 do 8.10.2008 z potvrdenia sociálnej poisťovne čl. 47, totožným s potvrdením
na čl. 144, mal súd preukázané, že žalobkyni bolo za obdobie od 1.6.2007 do 27.4.2009 v mesiaci

november 2008 vyplatených spolu 2.090,- Sk, čo predstavuje 69,40 €. Z potvrdenia zamestnávateľa
žalobkyne na čl. 67 spisu mal preukázané, že žalobkyni bola vyplatená náhrada príjmu počas pracovnej
neschopnosti od 29.9.2008 do 8.10.2008 vo výške 1.943,- Sk (64,49 €), táto skutočnosť vyplýva
aj zo zoznamu zamestnávateľa žalobkyne na čl. 149. Súd pri výpočte straty na zárobku žalobkyne
vychádzal zo mzdového listu na čl. 150 spisu, keď s poukazom na § 134 ods. 2 Zákonníka práce

prihliadal na rozhodujúce obdobie, ktorým je v danom prípade pri zisťovaní výšky náhrady mzdy
obdobie predchádzajúceho štvrťroka - apríl, máj a jún roku 2008. Za toto obdobie predstavovala čistá
mzda žalobkyne podľa mzdového listu čl. 151 spolu sumu 1.110,47 €, túto sumu súd delil počtom
odpracovaných hodín žalobkyňou v počte 465,5 hodín za uvedené tri mesiace, čím dospel k sume 2,39
€ ako čistej mzde za hodinu, ktorú násobil počtom hodín, v danom prípade pri 7,5 hodinovom pracovnom
čase žalobkyne, dospel tak k sume 17,79 €, ktorá predstavuje čistú mzdu na deň. Túto sumu vynásobil

15-timi pracovnými dňami, dospel k sume 268,37 €, ktorá predstavuje čistú mzdu žalobkyne za 15
pracovnýchdní.Odtejtosumyodpočítalplnenia-náhradumzdyvyplatenúzamestnávateľomzaobdobie
od 29.9.2008 do 8.10.2008 vo výške 64,50 € (1.943,- Sk) a nemocenské vyplatené sociálnou poisťovňou
za obdobie od 9.10. do 17.10.2008 vo výške 69,38 € (2.090,- Sk), teda od sumy 268,37 € odpočítal
sumu 133,88 €, ktorá bola žalobkyni už vyplatená, dospel k sume 134,49 €, na ktorú má žalobkyňa

nárok. S poukazom na to, že súd je viazaný žalobou a jej rozsahom, priznal žalobkyni uplatnenú sumu
vo výške 77,10 €, nakoľko ju považoval za dôvodnú v celom rozsahu. Súd poukazuje na to, že sa necítil
byť viazaný výpočtom realizovaným žalobkyňou v písomnom podaní čl. 148 spisu, pretože je zrejmé,
že vychádzala pri výpočte z údajov týkajúcich sa mzdy iba za mesiac jún 2008. Nárok žalobkyne súd
vyhodnotil ako dôvodný v časti sumy 1 430,21 € ( 1 353,11 € + 77,10 €).

13.Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažnej sumy, súd ho zaviazal povinnosťou
zaplatiť žalobkyni aj zákonný úrok z omeškania, v danom prípade odo dňa nasledujúceho po výzve
žalobkyne na plnenie adresovanej žalovanému, vo výške 9 % (k základnej úrokovej sadzbe ECB sa
pripočíta 8 percentuálnych bodov) z dlžnej sumy 1 430,21 € od 18.6.2010 do zaplatenia v súlade s §

517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

14.O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán
náhradu trov konania nepriznal. V danom prípade predstavuje úspech žalobkyne 58,59 % a úspech
žalovaného 41,41 % (2 440,86 = 100%, priznaných 1 430,21 € = 58,59 % = úspech žalobkyne =

neúspech žalovaného, na strane druhej v rozsahu sumy 1 010,65 € = 41,41 % = úspech žalovaného =
neúspech žalobkyne), čistý úspech žalobkyne tak predstavuje 17,18 %, čo je menej ako 20 %. Podľa
ustálenej judikatúry súd považuje takýto úspech žalobkyne za nepatrný. Súd poukazuje na to, že vo
vzťahu k späťvzatiu žaloby o zaplatenie 389, 26 € + 2,06 € nemal preukázané, že by tak žalobkyňa
urobila pre správanie sa žalovaného, teda podľa názoru súdu zastavenie konania v týchto častiach

zavinila. Preto túto časť uplatneného nároku súd vyhodnotil ako jej neúspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na
Okresný súd v Čadci.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová
značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha (odvolacínávrh).Odvolanie
musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa §125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o

výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.