Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/110/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613200150
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5613200150.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľky:
U. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX, právne zastúpenej JUDr. Annou Járošovou, advokátkou, so
sídlom K. XXXX, P. A., proti: 1/ maloletej C. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako navrhovateľka, zastúpenej
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, 2/ O. B., nar. XX. XX.

XXXX, bytom B. P. XX, v konaní o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej, o odvolaní O. B. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/27/2013-250
zo dňa 10. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd výroky rozsudku okresného súdu I., II., III., V., VI. a VII. p o t v r d z u j e .

Výrok rozsudku okresného súdu IV. m e n í tak, že zameškané výživné za obdobie od 27.12.2012
do 31.1.2017 vo výške 7.350,- eur p o v o ľ u j e O. B. splácať v mesačných splátkach po 100,-

eur, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku spolu so splátkou
bežného výživného pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 10C/27/2013-250 zo dňa 10. januára 2017 určil, že
O. B., nar. XX. XX. XXXX v I., je otcom maloletej C. P., nar. XX. XX. XXXX v P. A., ktorej matkou je
U. P., nar. XX. XX. XXXX v Liptovskom A.. Súd zveril maloletú C. P., nar. XX. XX. XXXX do osobnej
starostlivosti matky. Zastupovať maloletú C. P., nar. XX. XX. XXXX a spravovať jej majetok v bežných
veciach je oprávnená matka. O. B. uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej C. P. sumou 150,- eur
mesačne, počnúc 27. 12. 2012, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám maky dieťaťa.
Zameškanévýživnézaobdobieod27.12.2012do31.01.2017vovýške7.500,-eurO.B.povolilsplácať

v mesačných splátkach po 150,- eur, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti
tohto rozsudku spolu so splátkou bežného výživného pod následkom straty výhody splátok v prípade
nezaplatenia čo aj len jednej splátky. O. B. tiež zaviazal k povinnosti nahradiť U. P., nar. XX. XX. XXXX,
náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom vo výške 107,- eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku. Navrhovateľke priznal náhrada trov konania v plnom rozsahu. Znalcovi Prof. RNDr. Ivanovi
Bernasovskému, Dr.Sc., priznal znalečné, ktoré je povinný zaplatiť O. B. vo výške určenej samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľka sa domáhala určenia, že O. B. je otcom dcéry C.
P.. S O. B. sa poznala dva roky, počas ktorej doby sa intímne zblížili. Keď mu oznámila, že je tehotná,chcel, aby išla na umelé prerušenie tehotenstva, potom ju presviedčal, aby ho neuviedla do rodného listu
ako otca, nakoľko slobodné matky majú vyšší príjem. Po narodení dcéry mu poslala sms správu, aby
prišiel uznať otcovstvo, čo do podania návrhu neurobil. V dobe rozhodnej pre splodenie C. sa stýkala

len s O. B. a tvrdila, že tento je otcom jej maloletého dieťaťa. Maloletú C. navrhla zveriť do jej osobnej
starostlivosti a otca zaviazať platiť výživné vo výške 150,- eur od decembra 2012. Uplatnila si polovicu
nákladov na výbavičku dieťaťa v sume 107,- eur.
O. B. odmietol uznať otcovstvo a navrhol znalecké dokazovanie, ktoré vylúči jeho otcovstvo k C..
Zo znaleckého posudku č. 17/2016 zo dňa 17.10.2016, vypracovaného znalcom Prof. RNDr. Ivanom

Bernasovským, Dr.Sc. vyplynulo, že na základe porovnania DNA profilov nie je možné vylúčiť otcovstvo
O. B., pričom pravdepodobnosť otcovstva vypočítaná na základe údajov o frekvencii vyšetrovaných
znakov v našej populácii má číselnú hodnotu W = 99,9999 %. Kombinovaný paternitný index CPI
dosiahol hodnotu 4 322 149 102 a otcovstvo O. B. k maloletej C. P. možno preto pokladať za prakticky
dokázané.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 84, § 94 ods. 1,2, § 62 ods. 1,2,5, § 75 ods. 1, §

78 ods. 1, 3, § 63 ods. 1 Zákona o rodine a § 110 Civilného mimosporového poriadku. Konštatoval, že
v prípade, ak sa narodí dieťa mimo manželstva a zároveň nedôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov,
na návrh rozhodne o určení otcovstva súd, pričom za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa
súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ak 180 a viac ako 300 dní, ak jeho
otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. Nakoľko O. B. spochybnil svoje otcovstvo k maloletej C., súd

na jeho návrh nariadil znalecké dokazovanie, z výsledku ktorého vyplýva, že je dokázané otcovstvo O.
B. k maloletej C. P.. Vzhľadom k tomu, že otcovstvo O. B. bolo bez akýchkoľvek pochýb dokázané, O.
B. netvrdil ani nepreukázal existenciu žiadnych závažných okolností, ktoré by jeho otcovstvo k maloletej
C. spochybňovali, súd určil, že je jej otcom.
Súdprvejinštanciezároveňrozhodolajozverenímal.C.P.doosobnejstarostlivostinavrhovateľky,ktorá

jej poskytuje starostlivosť od jej narodenia a ktorá bude ako jediná vzhľadom na postoj O. B. k plneniu
si svojich rodičovských povinností zastupovať maloletú v bežných veciach a spravovať jej majetok. Pri
určení výživného súd vychádzal z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko O. B. v konaní nepredložil
žiadne listinné dôkazy preukazujúce jeho mesačný príjem, preto platí fikcia, že výška jeho priemerného
mesačnéhopríjmupredstavuje20-násoboksumyživotnéhominima,t.j.3.961,80eur.Súdprvejinštancie

poukázalnato,žeO.B.maldostatokpriestorunato,abypreukázalsvojemajetkovépomery,avšaktento
svoj postup v konaní zameral skôr na obštrukcie za účelom oddialiť súdne rozhodnutie v prejednávanej
veci. V konaní bolo preukázané, že je v jeho možnostiach mesačne uhrádzať určené výživné. Pri
rozhodovaní o výške výživného súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že O. B. maximálne nezodpovedným
spôsobom pristupoval k výžive svojho dieťaťa, keď nielenže neprejavoval žiadny záujem o výchovu

mal. C., ale ani neprispieval na jej výživu. Vzhľadom na výšku zameškaného výživného za obdobie od
narodeniamal.C.,t.j.od27.12.2012do31.1.2017vovýške7.500,-eurpovolilO.B.splácaťvmesačných
splátkach po 150,- eur pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo aj len jednej
splátky. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine súd rozhodol o povinnosti O. B. nahradiť navrhovateľke
náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom vo výške 107,- eur, ktoré považoval za primerané a výška

ktorých bola preukázaná listinnými dôkazmi.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 53 CMP. Zároveň v súlade s § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj
o nároku znalca Prof. RNDr. Ivana Bernasovského, Dr.Sc. na priznanie znalečného za vypracovanie
znaleckého posudku, ktoré je povinný zaplatiť O. B. vo výške určenej samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal O. B. odvolanie. Uviedol, že má za to, že súd prvého stupňa mu
odňal možnosť konať pred súdom, keďže napriek tomu, že sa na pojednávanie dňa 10.1.2017
riadne ospravedlnil trvajúcou práceneschopnosťou, o čom predložil dôkaz a požiadal o odročenie
pojednávania, súd rozhodol vo veci a svoje rozhodnutie nedostatočne, nezrozumiteľne a nepresvedčivo

odôvodnil. Pre určenie, že je otcom maloletej C. P., nar. XX.XX.XXXX, súd vychádzal zo znaleckého
posudku č. 17/2016, v ktorom sa nachádza len jeden jeho odber napriek tomu, že sa na odberoch
zúčastnil až trikrát za sprievodu policajtov, avšak o dvoch predchádzajúcich odberoch sa v znaleckom
posudku nenachádza ani zmienka. Preto si kladie otázku, že pri prvých dvoch odberoch jeho otcovstvo
nevyšlo a aká bola príčina, že sa musel zúčastniť až troch odberov. Z týchto dôvodov považuje znalecký

posudok za nevieryhodný. Súd po tom, čo určil, že je otcom mal. C., zveril ju do osobnej starostlivosti
matky, ale jeho ako otca vylúčil zo spravovania jej majetku. Súd pri určovaní výživného vychádzal z
toho, že je živnostník, keď mal k dispozícii jeho daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za
rok 2012, ako aj správu zo dňa 10.11.2016, že nepožiadal k tomuto dňu o dávku v nezamestnanosti anie je ani poberateľom žiadnych dávok, z fiktívneho príjmu vo výške 3.961,80 eur, pričom jeho daňové
priznanie za rok 2012 mal k dispozícii a ku dňu pojednávania ho vyzval na predloženie jeho zárobku za
šesť kalendárnych mesiacov, pričom živnostník podáva daňové priznanie za rok 2016 do 31.3.2017 a

keďže bol v čase konania pojednávania práceneschopný, do termínu pojednávania, daňové priznanie
nemal spracované. Keďže súd mal k dispozícii daňové priznanie minimálne za rok 2012, nie je mu jasné,
ako mohol mať v konaní preukázané, že v jeho možnostiach uhrádzať výživné na mal. C. vo výške 150,-
eur mesačne a splácať zameškané výživné za obdobie od 27.12.2012 do 31.1.2017, ktoré vypočítal vo
výške 7.500,- eur (z rozhodnutia nie je možné sa dopracovať k tomu, ako k tejto sume dospel) a povolil

splácať ho v mesačných splátkach vo výške 150,- eur. Nie je schopný splácať výživné dvakrát 150,-
eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má aj voči mal. B., nar. XX.X.XXXX vo výške 100,- eur, a teda je
zrejmé, že jeho príjem je na úrovni minimálnej mzdy. Vzhľadom na uvedené s rozsudkom nesúhlasí a
navrhuje, aby súd vydal neodkladné opatrenie vo veci mal. C., ktorým mu uloží povinnosť prispievať na
jej výživu sumou 50,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa.

3. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s napadnutým
rozsudkom súdu prvej inštancie súhlasí a navrhuje, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil,
nakoľkojevnajlepšomzáujmemaloletéhodieťaťa,keďsúdprirozhodovaníourčeníotcovstvasaopieral
o dostupné vedecké metódy, ktoré boli vypracované súdnym znalcom a nie je žiadny objektívny dôvod
na ich spochybňovanie.

4. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že O. B. bol riadnym spôsobom predvolaný
na pojednávanie a zákonná lehota na prípravu bola u neho zachovaná. Pokiaľ by mal vážny záujem
zúčastniť sa pojednávania, ako tvrdil v odvolaní, svoju žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu
práceneschopnosti by súdu doručil včas (jeho PN trvala už od 28.11.2016). Poukázala na to, že jeho

postoj bol nezodpovedný od začiatku súdneho konania. Zámerne sťažoval priebeh konania tým, že
nepreberal poštu a muselo sa mu doručovať prostredníctvom polície. Súd ho dokonca oboznamoval
s termínom pojednávania aj telefonickým spôsobom. Ignoroval termínu určené znalcom a súd nemal
inú možnosť, len vydať uznesenie o jeho predvedení a uložiť mu poriadkovú pokutu. Otcovstvo O. B.
bolo preukázané znaleckým posudkom č. 17/2016, ktorý vypracoval súdny znalec z oblasti genetiky

prof. RNDr. Ivan Bernasovský, Dr.Sc. a ako vyplýva z dokladov v súdnom spise, odbery vzorky sa
museli zopakovať, pretože pri prvých dvoch odberoch sa znalcovi nepodarilo izolovať DNA. Preto
tvrdenia odvolateľa o nevieryhodnosti znaleckého posudku sú účelové. Je spravodlivé, že okresný
súd vylúčil otca dieťaťa zo spravovania majetku mal. C., pretože O. B. mal vedomosť o tom, že sa
mu narodila dcéra, no do dnešného dňa o ňu neprejavil žiadny záujem. Nikdy ju nevidel, nepozná

ju, jej potreby, nezaujíma sa o jej zdravotný stav a nikdy jej finančne neprispel na výživu. Výšku
výživného súd určil v súlade s platnými predpismi, je primeraná a zodpovedá potrebám a veku dieťaťa,
ako aj možnostiam a majetkovým pomerom otca. Chce poukázať na to, že rozsudok mu bol riadne
doručený, no do dnešného dňa na výživu maloletej nijakou finančnou čiastkou neprispel. Preto nesúhlasí
s nariadením neodkladného opatrenia, na základe ktorého by uhrádzal len sumu 50,- eur mesačne

do právoplatnosti súdneho rozhodnutia vo veci samej. Navrhla preto rozsudok potvrdiť a návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

5. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1

CSP),vecpreskúmalvmedziachdanýchust.§65a§66zák.č.161/2015 Z.z.Civilnéhomimosporového
poriadku - ďalej „CMP“) bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v
spojení s ust, § 219 ods. 3 CSP a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2
CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento
zákon neustanovuje inak.

7. Podľa ust. § 105 písm. b) CMP, konaním vo veciach určenia rodičovstva, je konanie o určenie
otcovstva.

8. Vychádzajúc z ust. § 108 ods. 2 CMP, účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa
predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.9. Podľa ust. § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

10. V preskúmavanej veci sa mal. C. P. narodila mimo manželstva a keďže nedošlo k súhlasnému
vyhláseniu rodičov o otcovstve, súd rozhodoval na návrh matky o určení otcovstva k maloletému dieťaťu.
Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia
dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti (3. domnienka
zistenia otcovstva súdom). Cieľom aplikácie tejto domnienky je súdom určiť biologického otca dieťaťa,

keď rozhodujúcu úlohu v konaní hrá dokazovanie znaleckým posudkom. Metódy znaleckého skúmania
majú pritom medicínsky charakter. O. B. spochybnil svoje otcovstvo k mal. C., preto správne súd prvej
inštancie na jeho návrh nariadil znalecké dokazovanie a zo znaleckého posudku č. 17/2016 zo dňa
17.10.2016 vypracovaného znalcom prof. RNDr. Ivanom Bernasovským, Dr.Sc. vyplynulo, že na základe
porovnania DNA profilov, nie je možné vylúčiť otcovstvo O. B., pričom pravdepodobnosť otcovstva
vypočítaná na základe údajov o frekvencii vyšetrovaných znakov v našej populácií má číselnú hodnotu

V = 99,9999 %. Kombinovaný paternitný index CPI dosiahol hodnotu 4 322 149 102 a otcovstvo O. B.
k mal. C. P. možno preto pokladať za prakticky dokázané. Znalec zároveň uviedol, že otcovstvo O. B.
k mal. C. P. je viac ako 4 322 149 102 milión krát pravdepodobnejšie, než otcovstvo netestovaného
muža náhodne vybratého z našej populácie. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa súčasného stavu vedy,
je skúška analýzou DNS najhodnovernejším dôkazom v konaní o určenie otcovstva. S poukazom na

uvedené preto odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorej založil svoje
odvolanie.

11. S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a
o výžive maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti O. B. prispievať na výživu svojej

maloletej dcéry sumou 150,- eur mesačne počnúc 27.12.2012 (deň narodenia) vždy do 15. dňa toho
ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa. Správne poukázal na to, že s rodičovstvom je spojená
povinnosťkaždéhozrodičovriadnesastaraťopotrebysvojhodieťaťaatobezohľadunato,čirodičiažijú
v spoločnej domácnosti alebo nie. Každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov
a výška výživného musí byť určená tak, aby bolo v reálnych možnostiach rodiča ho poukazovať riadne

a včas. Keďže O. B. v konaní nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúci jeho mesačný príjem, súd
prvej inštancie vychádzal z fikcie zakotvenej v ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, ktorá predpokladá,
že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima. Ani v
odvolacom konaní odvolateľ nepredložil podklady, ktoré by vyvrátili zákonný postup súdu prvej inštancie
pri určení výšky výživného, preto ani v tejto časti nie je jeho odvolanie dôvodné.

12. Odvolací súd nemohol prisvedčiť odvolateľovi, pokiaľ vytýkal súdu prvej inštancie, že mu odňal
možnosť konať pred súdom, pretože sa z pojednávania dňa 10.1.2017 riadne ospravedlnil trvajúcou
práceneschopnosťou a požiadal o odročenie. Súd napriek tomu vo veci konal a rozhodol. Odňatie
možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd

účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak
súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a
tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Medzi najzávažnejšie prípady odňatia možnosti konať pred
súdom možno zaradiť situácie, keď súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania a neboli na to splnené

podmienky, ak účastníka na pojednávanie riadne nepredvolal alebo ak rozhodol bez toho, aby bola
dodržaná zákonom ustanovená lehota na prípravu pojednávania. S poukazom na uvedené k takémuto
prípadu odňatia možnosti konať pred súdom v prejednávanej veci nenastal. Z preskúmavaného spisu
mal odvolací súd nepochybne preukázané, že odvolateľ bol riadne na pojednávanie vytýčené na deň
10.1.20176 predvolaný. Ako vyplýva z návratky poštovej doručenky, predvolanie na pojednávanie si

prevzal dňa 30.12.2016. Potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti bolo doručené Okresnému súdu v
Liptovskom Mikuláši až dňa 10.1.2017, po skončení pojednávania. Odvolací súd uvádza, že doručenie
dokladu o práceneschopnosti O. B., ktorá už trvala od 29.11.2016, okresnému súdu dňa 10.1.2017 po
samotnom pojednávaní, nemožno považovať za riadne ospravedlnenie z pojednávania so žiadosťou
o jeho odročenie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 183 ods. 1 CSP, podľa ktorého

pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany
odročené, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojedávanie a
zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa pojednávania nechali zastúpiť. O. B. nič nebránilo,
aby sa dal prípadne na pojednávaní zastúpiť.13. Odvolací súd pri preskúmaní výšky zameškaného výživného mal preukázané, že za obdobie od
27.12.2012 do 31.1.2017 vzniklo O. B. zameškané výživné vo výške 7.350,- eur (49 mesiacov x 150,-

eur = 7.350,- eur). Preto pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol, že mu vzniklo zameškané výživné vo výške
7.500,- eur, rozhodol nesprávne, a preto v tejto časti rozsudok odvolací súd zmenil. Sumu 7.350,- eur
odvolací súd povolil O. B. splácať v mesačných splátkach po 100,- eur, prvá splátka splatná v mesiaci
nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku spolu so splátkou bežného výživného pod následkom
straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

14. Odvolací súd nepovažoval za dôvodný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keď nemal
ani v minimálnom rozsahu osvedčenú potrebu dočasnej úpravy. Odvolací súd tento návrh považoval za
obštrukčný, keď O. B. nezodpovedným správaním ponechal starostlivosť o svoje maloleté dieťa výlučne
na matku a dokonca ani po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ničím neprispel na jej výživu, nezaujíma sa
o ňu a dokonca ju ani nevidel. Preto odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)