Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 19, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/75/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115220178
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115220178.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne: S.. L. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. XX, XXX XX K., právne zastúpenej ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Igor Šafranko,
advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska
kancelária, JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o bezdôvodné
obohatenie, o určenie neprijateľnosti podmienky, o odvolaní žalobkyne a odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 9C/321/2015-40 zo dňa 30.11.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala
určenia, že bod 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 381,42
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne z tejto sumy od 29.08.2015 až do zaplatenia, a
to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vyslovil, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté

v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2/ Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie dospel k
záveru, že išlo o spotrebiteľský úver, ktorého podstatnou náležitosťou je dohoda o výške RPMN.
Z hľadiska zmluvného práva je preto irelevantné, či táto zmena je pre spotrebiteľa výhodná alebo
nevýhodná, keďže RPMN bola uvádzaná v inej výške v návrhu na uzavretie zmluvy a v inej výške je
RPMN uvedená v akceptácii. Z uvedených dôvodov nemožno považovať dojednanie o RPMN za platne

zmluvne dojednané, keďže v danom prípade chýba bezvýhradná akceptácia návrhu a k zmluvnému
konsenzu medzi zmluvnými stranami nedošlo. Je teda zrejmé, že v prípade, ak zo strany adresáta
návrhu na uzavretie zmluvy dôjde k zmene RPMN, dochádza tým k zmene podstatnej náležitosti zmluvy
a takúto odpoveď je treba považovať za nový návrh. Následne preto, aby došlo k uzavretiu zmluvy s
takouto novou RPMN, je potrebné túto odpoveď chápať ako návrh zmluvy, ktorý musí byť opätovne
prijatý pôvodným navrhovateľom zmluvy, teda dlžníkom. V uvedenom prípade k tomu nedošlo, preto
treba mať za to, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú predmetom tohto konania uzavreté neboli.

Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Liptovský Mikuláš v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 11Co/103/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/768/2014.
Následkom vadnosti právneho úkonu je to, že ide o právny úkon zdanlivý, neplatný, odporovateľný a
právny úkon, od ktorého možno odstúpiť. Podľa názoru súdu prvej inštancie zmluva o úvere nevzniklaa nesie so sebou aj ten záver, že nebolo možné určiť neplatnosť dohody o poskytnutí služby. Preto
nebolo možné takejto žalobe vyhovieť. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že
dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním a v prípade, ak by došlo k platnému vzniku

úverovej zmluvy, vtedy by súd prvej inštancie bral do úvahy, že túto dohodu o poskytnutí služby by
nebolo možné vyhodnotiť, ktoré body zmluvy sú kryté podpisom dlžníka, keďže toto zmluvné dojednanie
nemá samostatné číselné radenie, ale je radené v kontexte celej žiadosti. Podľa názoru súdu prvej
inštancieideonekalúobchodnúpodmienku,ktorejcieľomniejeničiné,akoznížiťsumuúveruvyplácanú
dlžníkovi. Takýto postup súd v žiadnom prípade s ohľadom na ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej

strany nemôže aprobovať. Bolo by to možné vziať do úvahy len za podmienky, ak by platba za odklad
splátok mala prebehnúť až po tom, čo k samotného odkladu splátok dôjde. Tiež nemohol akceptovať
námietku žalovaného, že navrhovateľom tejto zmluvy bol spotrebiteľ. Je potrebné vychádzať z toho,
že síce spotrebiteľ podpisuje túto zmluvu ako prvý, no návrh žiadnym spôsobom nepripravil a nemohol
doň ani žiadnym spôsobom zasiahnuť. Posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere má však aj ďalšiu
vadu, ktorá by spôsobovala, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a to síce takú, že obsahuje uvedenie

počtu splátok úveru, ale neobsahuje uvedenie konečnej splatnosti úveru. Rovnako zmluva neobsahuje
uvedenie úrokov ani povinný rozpis splátok. V prejednávanej veci súd prvej inštancie mal za to, že ani
nešlo o revolvingový úver, ale išlo o klasický úver s možnosťou navýšenia. Pri revolvingovom úvere
nie je možné určiť počet splátok, ktorými bude splatený, čo nezodpovedá počtu dojednaných splátok v
zmluve uvedených, pričom chýba aj základný princíp revolvingu, teda obnovovanie úverového rámca

jeho splácaním. V prejednávanej veci potom dospel k záveru, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
na strane žalovaného nad výšku poskytnutia istiny. Istina vo výške 1392,12 Eur bola splatená 5.3.2013.
Žalobkyňa ku dňu 29.4.2015 uhradila sumu 1.773,54 Eur. Potom bezdôvodné obohatenie bol rozdiel
poskytnutej istiny a úhrady žalobkyne v sume 381,42 Eur. Vo vzťahu k premlčacej dobe súd prvej
inštancie dospel k záveru, že pokiaľ istina vo výške 1.392,12 Eur bola splatená k 5.3.2013, a žalobkyňa

sadozvedelaomožnombezdôvodnomobohateníodObčianskehozdruženiaHOOSvjúni2015ažalobu
podala v júli 2015, bola žaloba podaná v rámci subjektívnej a premlčacej lehote.

3/ Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Vo svojom odvolaní
uviedla,žezáverysúduprvejinštancievovzťahukzamietavémuvýrokuourčeníneprijateľnostizmluvnej

podmienky sú mylné. Pokiaľ citoval aj rozhodnutia Okresného súdu Liptovský Mikuláš v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline, podľa názoru žalobkyne závery, ktoré urobil súd prvej inštancie v
predmetnej veci nevyplývajú tak, ako ich uvádza vo svojom rozhodnutí, tieto spomínané rozhodnutia
neuvádzajú, že zmluva nevznikla, ale že zmluvné dojednanie ohľadom RPMN je neplatné z dôvodu
písomnej formy. Z uvedených dôvodov dojednanie o ročnej percentuálnej miere nákladov nemožno

považovať za platné zmluvné dojednanie (rozsudok OS Liptovský Mikuláš v spojení s rozsudkom KS
v Žiline sp. zn. 11Co/103/214). Čo sa týka predmetnej veci je pravdou, že v bode 5 zmluvy o úvere je
hodnota RPMN 70,01% podpísaná žalobkyňou, ale písomne neprijatá žalovaným a v článku 6 zmluvy o
úvere je hodnota 69,15% podpísaná žalovaným, ale nepodpísaná, teda neprijatá v písomnej forme zo
strany žalobkyne. V širších súvislostiach, teda nie len vo vzťahu k rozdielnosti RPMN v bode 6 oproti

bodu 5 zmluvy, ale aj pri rozdielnosti ďalších náležitostí úverovej zmluvy, vrátane výšky úveru, by išlo pri
formulári úverovej zmluvy používanom žalovaným s členením návrhov účastníkov zmluvy v bode 5 a 6
zmluvy o situáciu, že spotrebiteľ prijíma návrh obchodníka obsiahnutý v bode 6 úverovej zmluvy, ale ho
neprijíma písomne. Ak by sa mal prijať názor súdu prvej inštancie vyjadrený v napadnutom rozsudku,
tak by neplatnosť právnych úkonov z dôvodu nedostatku písomnej formy vôbec nemohla existovať a

všetky takéto úvery, ktoré by ani nemohli byť považované za právne, museli by byť považované za
neexistujúce. Žalobkyňa je presvedčená, že písomná forma právneho úkonu bola zachovaná. Podľa
názoru žalobkyne rozdielnosť hodnoty RPMN v bode 5 a 6 zmluvy nemá žiaden vplyv na perfektnosť
zmluvy, nakoľko sa nejedná o náležitosť spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Výška RPMN nie je vecou
subjektov právneho úkonu ani ich vôle a prejavu vôle, je síce náležitosťou právneho úkonu, ale určenou

zákonom. RPMN sa teda nedohoduje, ale sa vypočítava, a to buď správne alebo nesprávne. V prípade,
že by len preto, že by nedošlo k rovnakému alebo správnemu vyjadreniu RPMN v bode 5 a 6 zmluvy
nemala zmluva vzniknúť, alebo by mala byť celá neplatná, pričom ostatné náležitosti zmluvy by boli
riadne uzatvorené, bol by spotrebiteľ v dôsledku pochybenia veriteľa extrémne znevýhodnený, lebo z
právneho hľadiska by bol spotrebiteľ povinný vrátiť veriteľovi finančné prostriedky, ktoré prijal v dobrej

viere ako úver s tým, že ho bude splácať v dohodnutých splátkach naraz, ako bezdôvodné obohatenie.
Na splátky by spotrebiteľ nemal zákonný nárok a stratil by akúkoľvek ochranu. Preto žalobkyňa žiadala
zmeniť rozhodnutie v napadnutej veci a žalobe vyhovieť.4/ Proti tomuto rozsudku odvolanie podal tiež žalovaný vo výroku, v ktorom bolo žalobe vyhovené.
Namietal, že neboli správne závery súdu prvej inštancie, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom
úvere. Závery o RPMN súdom prvej inštancie a jeho nedojednaní je rozhodnutie založené na

nesprávnych záveroch o vzniku dohody o RPMN ako takej. Pri podaní žiadosti o úver údaj o dátume
vyplatenia úveru známy nie je. Ten sa stane známym až po schválení úveru. Z tohto dôvodu sa
údaj o RPMN môže odchyľovať. To však nie je zmenou návrhu, napokon žiadateľ o úver nenavrhuje
žiadny konkrétny dátum, kedy má byť úver vyplatený. Žalovaný napáda závery súdu ohľadom dohody
o poskytnutí služby pri hodnotení individuálnej povahy a samostatnosti, rovnako súd prvej inštancie

vychádza z nesprávnych hľadísk, pričom jeho závery odporujú vôbec obsahu danej dohody. Podľa
uvedeného ustanovenia platí, že pri výklade právneho úkonu sa prihliada na prejav vôle, ak tento nie
je v rozpore s vôľou strán. V konaní nebolo preukázané, že by v súvislosti s uzatváraním dohody
o poskytnutí služby bol rozpor medzi vôľou strán a jej prejavom. Okrem záverov o tom, že zmluva
nevznikla, súd uvádza, že táto by neobsahovala ani údaj o konečnej splatnosti a ani povinný rozpis
splátok. V prvom rade ako základnú skutočnosť žalovaný uvádza, že zmluva o revolvingovom úvere je

tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa na jej lícnej strane. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky
vyplýva pritom nie len zo splátkového kalendára, ale aj z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi,
ktoré bolo súdu predložené spolu so zmluvou. Zmluva teda údaj o termíne konečnej splatnosti úveru
obsahuje. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti, ako
aj počet splátok. Zmluva obsahuje zákonom požadovanú výšku splátky, termín splatnosti splátky a počet

splátok, teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Rozsudok
považuje za nesprávny a žiada ho zmeniť, zamietnuť žalobu, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

5/ Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP) prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad

uvedených v § 378 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne a žalovaného nie sú dôvodné.
Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových
a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

6/ Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený

jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva
z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

7/ Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

8/ Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je
však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

9/ Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10/ Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

11/ Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

12/ Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 12.5.2001 podpísali účastníci žiadosť o zmenu zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500,- Eur.
Článok 5 zmluvy podpísaný žalobkyňou dňa 9.5.2011 uvádza RPMN úveru 70,01%. Článok 6 zmluvy

podpísaný žalovaným dňa 12.5.2001 uvádza RPMN úveru 69,15%. Článok 8 zmluvy o revolvingovom
úvere obsahoval dohodu o poskytnutí služby. Podľa prehľadu platieb klienta bola žalovaným poskytnutá
pre žalobkyňu suma 1.392,12 Eur a žalobkyňa ku dňu 29.4.2015 uhradila sumu 1.773,54 Eur.13/ K odvolacím námietkam týkajúcich sa podmienok uzavretia zmluvy, zmluvnej voľnosti odvolací súd
uvádza, že predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh zmluvy musí
byť prejavom vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy, musí byť adresovaný, určitý.

14/ Včasné vyhlásenie osobou, ktorej bol návrh určený, a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím
návrhu. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v
jeho celom rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy.

15/ Forma tohto včasného vyhlásenia nie je predpísaná, okrem prípadov, keď ju určuje zákon alebo
dohoda účastníkov. Platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda
účinnosť.

16/ Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na
uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto

prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na
základe konsenzu zmluvných strán.

17/ Vzhľadom na uvedené, odvolací súd poukazuje na ust. § 43, § 43a, § 43c a § 44 Občianskeho
zákonníkač.40/1964Zb.akonštatuje,žesúdprvejinštanciesprávneustálil,žežalobkynibolpredostretý

nový návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru a to bez toho, aby žalobkyňou došlo k prijatiu tohto
nového návrhu.

18/ Ak žalovaný mal v úmysle poskytnúť žalobkyni úver na základe podmienok iných ako boli uvedené
v žiadosti žalobkyne o poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli

jeho nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov čl. 6 zmluvy označeného ako
„údaje o schválenom revolvingovom úvere“, resp. formou „oznámenia veriteľa o schválení úveru“. Je
zrejmé, že žalobkyňa v čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru (18.08.2011) nemala vedomosť o
výške RPMN, resp. bola jej známa len „predpokladaná RPMN“ ktorú žalovaný uviedol v čl. 6 zmluvy a
v „oznámení veriteľa o schválení úveru“, keďže k tomuto došlo až dňa 23.08.2011.

19/ K odvolacím dôvodom odvolací súd ešte uvádza, že je možné proces uzatvárania zmlúv rozdeliť
na fázu návrhu a fázu jeho akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien.
Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou.
Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore

so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Ak teda
žalovaný v časti zmluvy „údaje o schválenom úvere“ a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“ uvádzal
iné údaje ako údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, išlo o nový návrh, ktorý mala
žalobkyňa prijať. Žalovaný teda nebol oprávnený sám jednostranne meniť akýkoľvek podstatný údaj.

20/ Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že v žiadosti žalobkyne bol údaj týkajúci sa
RPMN vo výške 70,01 %, pričom v oznámení veriteľa o schválení úveru RPMN predstavovala výšku
69,15 %. V tejto súvislosti neobstojí argument žalovaného, že RPMN nemôže byť predmetom dohody a
že jej výpočet je konkrétne určený, jej výška však musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi v
čase vzniku dohody. Nemôže byť zmenená jednostranným úkonom zo strany žalovaného.

21/ Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva platne nevznikla, z tohto dôvodu žalobe
v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel. Odvolací súd poukazuje na § 451 ods. 1, 2, §
456, § 457 Občianskeho zákonníka s tým, že plnenie bez právneho dôvodu malo za následok vznik
bezdôvodného obohatenia, ktoré je nutné vydať tomu, na úkor koho bolo získané. Keďže žalobkyňa

vrátila žalovanému viac finančných prostriedkov ako jej bolo žalovaným poskytnutých, na vydanie
bezdôvodného obohatenia bolo dôvodné zaviazať žalovaného.

22/ Z týchto dôvodov správne súd prvej inštancie zamietol tú časť žaloby, ktorou žalovaná žiadala
určiť neprijateľnú zmluvnú podmienku za situácie, že zmluva nevznikla. Rovnako správne posúdil nárok

žalobkyne ako bezdôvodné obohatenie (plnenie bez právneho titulu). Preto rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne posúdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.23/ O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 2 CSP. Keďže ani jedna zo strán nemala úspech v odvolacom konaní, žiadna zo strán nemá
nárok na náhradu trov konania právo.

24/ Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).