Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 31, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/507/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713219592
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713219592.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členovsenátuJUDr.Ing.JánaGandžalu,PhD.aJUDr.JanyHaluškovej,vsporežalobcuPROFICREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO:
47 233 516, proti žalovanej D. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXXX, XXX XX L., za účasti OZ Právna
pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, 040 01 Košice, IČO: 42 247 268 (vystupujúce 30. 06. 2016
v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej) právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Stará Baštová 2, 040 01 Košice (adresa na doručovanie: Y.

X, XXX XX U.), o zaplatenie 1.755,18 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/232/2013-69 zo dňa 03. 06. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok) a v
súvisiacich výrokoch o trovách konania (tretí, štvrtý výrok) p o t v r d z u j e.

Žalovanej a OZ Právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, 040 01 Košice, IČO: 42 247 268
(vystupujúcemu do 30. 06. 2016 ako vedľajší účastník na strane žalovanej) náhradu trov odvolacieho

konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 03. 06. 2014 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 667,73 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 667,73 Eur od 05. 04. 2014
až do zaplatenia, pričom žalovanej na zaplatenie povolil splátky v sume 20,- Eur mesačne, počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, so splatnosťou vždy do 20. dňa v mesiaci s
tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (prvý výrok). Vo
zvyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok). Žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal

(tretí výrok). Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy
konania v sume 42,73 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta,
Advokátska kancelária so sídlom Stará Baštová 2, 040 01 Košice, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku (štvrtý výrok).
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 1.755,18 Eur, ako aj zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne a úroku z omeškania vo výške
3,275 % ročne z jednotlivých dlžných súm za obdobia, ktoré sú bližšie špecifikované v žalobe tak, že

táto zmluvná pokuta a úrok z omeškania spolu neprevýšia sumu 780,- Eur a odo dňa nasledujúceho po
dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 780,- Eur
sa domáhal zaplatenia len 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1.755,18 Eur do zaplatenia.Okresný súd mal preukázané, že žalovaná zaslala žalobcovi žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru
(viď bod 5. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere) zo dňa 10. 11.
2010. V zmysle tejto žiadosti požadovala poskytnúť úver (úverový limit) 780,- Eur s možnosťou splácať

úver v mesačných splátkach s počtom 42, so splatnosťou do 25. dňa v mesiaci pri výške mesačnej
splátky (vrátane úrokov) 41,79 Eur. Ďalej žiadala, aby celková čiastka, ktorú bude povinná zaplatiť
(t.j. úver, úroky za celú dobu čerpania úveru) činila 1.755,18 Eur. V žiadosti uviedla predpokladanú
RPMN za úver (v percentách): 70,01, ročnú úrokovú sadzbu úveru (v percentách): 70,01, priemernú
RPMN za úver (v percentách): 47,39, ďalej požiadala o čiastku revolvingu 411,21 Eur s tým, že žiadala

zaplatiť pri revolvingu sumu 1.002,96 Eur (t.j. revolving, úroky za celú dobu čerpania revolvingu), keď
pri revolvingu uviedla predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (v percentách): 63,31,
ročnú úrokovú sadzbu revolvingu (v percentách): 76,20 za ďalej bližšie špecifikovaných a upravených
podmienok. Žiadosť bola formulovaná na predtlačovom formulári žalobcu. Dňa 12. 11. 2010 žalobca
(viď bod 6. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere) sa zaviazal
žalovanej poskytnúť čiastku úveru (úverový limit) 780,- Eur. Ďalej požadoval, aby žalovaná úver splácala

v mesačných splátkach s počtom 42, so splatnosťou do 25. dňa v mesiaci, výšku splátok požadoval
41,79 Eur. Ďalej uviedol, že žalovaná musí zaplatiť na úver (t.j. úver, úroky za celú dobu čerpania
úveru) sumu 1.755,18 Eur, RPMN za úver (v percentách): 67,63, ročnú úrokovú sadzbu úveru (v
percentách): 70,01, priemernú RPMN za úver (v percentách): 47,39. Žalobca sa zaviazal poskytnúť
čiastku revolvingu 411,21 Eur, pričom požadoval pri revolvingu, že žalovaná musí zaplatiť sumu 1.002,96

Eur (t.j. revolving, úroky za celú dobu čerpania revolvingu). Pri revolvingu uviedol predpokladanú RPMN
(v percentách): 60,49, ročnú úrokovú sadzbu revolvingu (v percentách): 76,20 a ročnú úrokovú sadzbu
úrokov z omeškania (v percentách): 9.
Zo žaloby vyplýva, že žalobou sa žalobca domáhal vrátenia poskytnutého úveru na základe údajov o
schválenom revolvingovom úvere (bod 6. žiadosti/zmluvy), čo považoval za zmluvu o revolvingovom

úvere.
Podľa názoru okresného súdu v bode 5. žiadosti/zmluvy je obsiahnutý návrh, ktorý bol adresovaný
žalobcovi s určitými konkrétnymi požiadavkami zo strany žalovanej. Žalobca tento návrh prejednal a
podmienky zmluvy upravil v bode 6. tejto žiadosti, čo nazval, že prijal návrh zmluvy o revolvingovom
úvere. Preto aj úvodná časť a názov, resp. označenie listinného dôkazu, od ktorého žalobca odvodzuje

nárok v konaní, je ako „žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“.
Jedná sa tu o prijatie návrhu zmluvy, avšak podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak prijatie návrhu
obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je považované za odmietnutie pôvodného
návrhu a jedná sa tu o nový návrh. V danej veci žalobca zaslal žalovanej nový návrh zmluvy, tak ako
to vyplýva z oznámenia veriteľa o schválenom úvere dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere zo

dňa 12. 11. 2010 (čl. 8 spisu) bez pripojenej doručenky, teda žalobca nepreukázal, že toto oznámenie
doručil žalovanej, pričom do návrhu zmluvy - žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru dopísal údaje
v bode 6. návrhu, pričom nepreukázal, že v takejto podobe akceptáciu návrhu doručil žalovanej.
Pretože podmienky v bode 6. žiadosti/zmluvy o poskytnutie revolvingového úveru sú odlišné, ako o
ne žiadala v bode 5. žiadosti žalovaná, nebolo by možné uvedené považovať za akceptáciu návrhu

žalovanej, ale o nový návrh a to predložený žalobcom žalovanej, keďže oproti návrhu žalovanej
minimálne žalobca požadoval, resp. uviedol odlišnú RPMN za úver (v percentách): 67,63, a tiež odlišne
uviedol predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (v percentách): 60,49, a to oproti údajom
uvedených v žiadosti žalovanej. Takéto zmeny návrhu zmluvy súd považoval za nový návrh na uzavretie
zmluvy, pričom v súdnom konaní žalobca nepreukázal, či žalovanej tento návrh doručil a či ho táto

akceptovala, teda prijala, tak ako to majú na mysli všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka v §
43a a nasledujúcich. Pretože žalobca nepreukázal akceptáciu nového návrhu zo strany žalovanej, mal
okresnýsúdzato,ženedošlokpísomnémuuzavretiuúverovejzmluvy,akeďžesajednáospotrebiteľský
záväzok, nebola tým splnená základná podmienka v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj „ZoSÚ), t.j. nebola

dodržaná písomná forma zmluvy medzi účastníkmi konania. Z tohto dôvodu mal okresný súd za to, že
nedošlo k uzavretiu zmluvy medzi žalobcom a žalovanou, pričom navyše Zmluvné dojednania „zmluvy
o revolvingovom úvere“ spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., sú uvedené na osobitnom liste,
ktorý doložil žalobca do spisu, pričom nepreukázal a nedoložil dôkazy preukazujúce oboznámenie sa
žalovanou s týmito zmluvnými dojednaniami, teda že žalovaná sa s nimi oboznámila, prípadne, že

jej boli tieto doručené, keď v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú
pokutu, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje, zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných
obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, to znamená listiny, na
ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (tento právny názor je publikovaný v náleze Ústavného súduČR zo dňa 11. 11. 2013 sp. zn. I ÚS 3513/2011). Ďalej okresný súd konštatoval, že medzi žalobcom
a žalovanou sa jedná o spotrebiteľský vzťah, kde žalovaná má postavenie spotrebiteľa a žalobca
postaveniedodávateľa.Samotnýmvýchodiskomspotrebiteľskejochranyjeskutočnosť,žesaspotrebiteľ

ocitá vo fakticky nerovnom postavení s dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza k
uzatvoreniu samotnej zmluvy. Je to najmä s poukazom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa,
lepšiu znalosť práva, jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky, ktoré sú dané jednostranne cestou formulárových zmlúv koncipovaných dodávateľom, v
danej veci žalobcom. Zákonodarca sa preto pokúsil vyrovnať sa s touto faktickou nerovnosťou formou

obmedzenia autonómie vôle. Okresný súd poukázal na to, že formulárová zmluva by mala byť pre
priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľná, prehľadná a logicky usporiadaná tak, aby jej porozumel.
V posudzovanej veci tomu tak nie je, pretože zmluva (i keď podľa názoru okresného súdu nevznikla), je
neprehľadná,nezrozumiteľnávtom,ženiejezrejmé,čojevlastne,resp.malobyťpredmetomzmluvy,za
akýchpodmienokmalabyťuzavretáačožalovanáodžalobcupožadovalaačojejtentomienilposkytnúť.
Rovnako nie je zrejmé, či žalovaná pochopila význam revolvingu a že jej mal byť poskytnutý najprv úver,

potom i samotný revolving, teda navýšenie o ďalšie finančné prostriedky za podmienok, ktoré neboli
upravené v samotnej zmluve, ale len v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere.
Na základe týchto skutkových a právnych dôvodov potom žalobca nemá nárok voči žalovanej na
zaplatenie sumy 1.087,45 Eur s príslušenstvom, teda s úrokom z omeškania, ani nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty ako takej.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalovaná prijala od žalobcu plnenie v sume 667,73
Eur, a to na základe neexistentného právneho úkonu medzi účastníkmi konania, preto podľa zásad o
vydaní bezdôvodného obohatenia žalovaná je povinná podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka
žalobcovi toto bezdôvodné obohatenie vydať. Medzi stranami sporu výška plnenia, ktoré žalobca
poskytol žalovanej nebola sporná, bolo to plnenie v sume 667,73 Eur. Pretože žalovaná žalobcovi

nevrátila žiadnu čiastku, preto jej okresný súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 667,73 Eur.
Žalovaná bola v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia žalobcovi, preto žalobca má nárok
voči žalovanej i na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho
zákonníka.
Žalobca v konaní nepreukázal osobitnú výzvu na splnenie povinnosti zo strany žalovanej vydať

bezdôvodné obohatenie, preto za takúto výzvu súd pokladal samotnú žalobu, ktorá bola žalovanej
doručená dňa 04. 04. 2014. Následne okresný súd konštatoval, že odo dňa 05. 04. 2014 je žalovaná
v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia žalobcovi. Žalobca má nárok voči žalovanej na
zaplatenie úrokov z omeškania a to vo výške 5,25 % ročne z prisúdenej sumy v zmysle § 3 NV SR č.
87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v platnom znení. V

prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu ohľadne úrokov z omeškania z tejto sumy nad rámec prisúdenej,
ako aj za obdobie nad rámec prisúdeného, zamietol.

Na základe žiadosti žalovanej okresný súd povolil žalovanej splácať dlh v mesačných splátkach
vo výške 20,- Eur mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, so

splatnosťou vždy do 20. dňa v mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia v zmysle § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“)
Žalovaná je preukázateľne v sociálnej situácii, keď nie je schopná zo svojho mesačného príjmu splatiť
dlh jednorazovo, je vdovou, je sociálne odkázanou, poberá dávky hmotnej núdze a prídavky k nim
v sume 100,- Eur mesačne, rodinné prídavky v sume 22,- Eur mesačne na jedno maloleté dieťa,

nepracuje, pričom okresný súd pri povolení splátok prihliadol i na tú skutočnosť, že žalobca pri tvrdenom
poskytovaní úveru žalovanej mal povinnosť zistiť sociálnu situáciu žalovanej, postupovať v tomto ohľade
v zmysle ZoSÚ, čo neurobil, a nie v snahe za účelom dosiahnutia zisku poskytnúť žalovanej finančné
prostriedky v sociálnej situácii, v ktorej sa nachádzala, pretože keby ju riadnym spôsobom zistil, muselo
mu byť zrejmé, že žalovaná nie je schopná finančné prostriedky splácať.

O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.,
keď vo veci väčší úspech mala žalovaná, než žalobca, popri nej i vedľajší účastník na strane žalovanej,
preto bolo dôvodné rozhodovať v súdnom konaní o trovách konania žalovanej a vedľajšieho účastníka
na strane žalovanej a to pomerom úspechu a neúspechu vo veci. Žalovaná nepodala návrh na priznanie
trov konania, preto okresný súd o trovách konania rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.

Okresný súd ďalej uviedol, že žalovaná súhlasila s tým, aby na jej podporu v konaní sa zúčastňoval
vedľajší účastník. Vedľajší účastník v konaní sa dal procesne zastúpiť advokátom, a tak mu vznikli v
konaní trovy na právnom zastúpení. Vedľajší účastník na strane žalovanej uplatnil trovy konania za trovy
právneho zastúpenia spolu v sume 178,74 Eur, a to za prípravu zastúpenia a vyjadrenie k žalobe, tedaza 2 úkony právnej služby po 81,33 Eur, k tomu 2-krát režijný paušál po 8,04 Eur, keď k úkonom došlo
v roku 2014. Pomer úspechu a neúspechu žalovanej v konaní predstavuje 24 % (667,73 : 1.755,18 =
38 %, 1.087,45: 1.755,18 = 62 %, 62 % - 38 % = 24 %). Vo výške 24 % z celkových trov právneho

zastúpenia v sume 178,24 Eur má potom vedľajší účastník na strane žalovanej nárok na priznanie trov
konania, t.j. vo výške 42,73 Eur. Túto sumu je žalobca povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalovanej a to na špecifikovaný účet právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. O trovách
právneho zastúpenia okresný súd rozhodol podľa § 10 ods. 1 a ods. 2, podľa § 13a ods. 1 písm. a), písm.
c) a § 16 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku, ktorým vo zvyšujúcej časti súd žalobu
zamietol (druhý výrok), žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd zmenil
odvolaním napadnutý výrok a v celom rozsahu jeho žalobe vyhovel. Ďalej žiadal, aby odvolací súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť mu náhradu trov konania a rozsudok vo výroku ohľadne priznaných trov

vedľajšiemu účastníkovi zamietol, eventuálne aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie, zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
Podľa jeho názoru záver súdu prvej inštancie je nesprávny ohľadne nepreukázania platného
uzavretia zmluvy. Uviedol, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je časovým vyjadrením
celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so

spotrebiteľskýmúveromjednoznačnedefinujeZoSÚvzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy.Ichvýška
je v návrhu na uzavretie zmluvy a v jeho prijatí zhodnou. Údaj o RPMN nie je osobitne dojednávaný, ale
je výsledkom tých náležitostí zmluvy, ktoré boli medzi zmluvnými stranami dohodnuté a sú nesporné.
Podľa jeho názoru odlišnosť v údaji o hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov za skutkových
okolností vyplývajúcich z obsahu súdneho spisu nie je zmenou návrhu v zmysle ustanovenia § 44 ods.

2 Občianskeho zákonníka. Údaj o RPMN vyjadruje „nákladovosť“ úveru. Vôľa žalovanej vyjadrená v
žiadosti o úvere a s RPMN 70,01 % zahrňuje logicky aj záujem o ten istý úver z nižšou RPMN, teda
o rovnaký úver s nižšími nákladmi, pretože opačný záver by postrádal akékoľvek logické zdôvodnenie.
Vôľa žalovanej nesporne zahrňovala aj záujem o úver výhodnejší. Z uvedených dôvodov závery súdu
prvej inštancie o neakceptovaní jeho návrhu na uzavretie zmluvy z jeho strany nie sú dôvodnými.

Ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) o uzatváraní zmlúv nepredstavujú kogentnú úpravu
v tom zmysle, že sa strany nemôžu dohodnúť na tom, čo sa bude považovať za návrh a čo za prijatie
návrhu, a čo bude a nebude zmenou návrhu na uzavretie zmluvy. Prijatie návrhu z jeho strany je
vo všetkých údajoch zhodné, ako bolo v žiadosti žalovanej. Údaj ohľadom RPMN sa logicky znížil,
pretože prijatie návrhu bolo s časovým odstupom, ako bolo samotné podanie žiadosti. Uvedené však

nespôsobuje zmenu návrhu. Jedná sa o plne akceptovaný návrh so všetkými parametrami, ako je
uvedené v žiadosti. Plne akceptoval žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žalovanej. Ohľadom
zamietnutia zmluvnej pokuty považuje za potrebné poukázať na to, že zmluvné dojednania zmluvy
o revolvingovom úvere nepredstavujú samostatný dokument oddelený od zmluvy o revolvingovom
úvere. Z textu zmluvy, konkrétne z bodu 13. Zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že zmluvné

dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ale sú súčasťou zmluvy aj z hľadiska technického
vyhotovenia danej zmluvy. Aby bola zmluvná pokuta platne dojednaná, sa vyžaduje písomná forma
takého ustanovenia. V zmysle Občianskeho zákonníka je zachovaná požiadavka na písomnú formu
právneho úkonu, ak je listina obsahujúca právny úkon podpísaná konajúcou osobou. Pretože zmluva
vrátane zmluvných dojednaní je podpísaná, potom je zachovaná aj písomná forma aj pre dojednanie o

zmluvnej pokute. V bode 14. zmluvných dojednaní je uvedená výška zmluvnej pokuty 0,065 % denne z
dlžnej sumy, a preto dojednaná zmluvná pokuta je plne v súlade s ust. § 544 ods. 2 OZ.
Ďalej ohľadne trov vedľajšieho účastníka poukázal na to, že s rozsudkom mu bolo doručené aj podanie
vedľajšieho účastníka, na ktorom bol uvedený dátum podania na okresnom súde, a to dňa 02. 06. 2014.
K uvedenému podaniu sa nemal možnosť žiadnym spôsobom vyjadriť, čo považuje za hrubé porušenie

ústavne garantovaných práv na spravodlivý súdny proces. Podľa jeho názoru výrok o priznaní trov
konania vedľajšiemu účastníkovi je v rozpore s procesnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou
náhrady trov konania. Z hľadiska výsledku konania vedľajší účastník nemá vo vzťahu k úspechu či
neúspechu v konaní žiadny vzťah, preto nie je možné pri náhrade trov konania vedľajšieho účastníka
aplikovať zásadu úspechu, pretože vo veci samej úspech alebo neúspech v tomto konaní nemal.

Uplatnenie nároku na náhradu trov konania vedľajším účastníkom je aj v rozpore s dobrými mravmi,
pretože vedľajší účastník je motivovaný snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov
konania. Ďalej poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov.3. Vedľajší účastník na strane žalovanej vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na rozhodnutia
všeobecných súdov, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 26/2011, zo dňa 26. 06. 2012 a sp.
zn. 2Cdo 245/2010 z 30. 11. 2011.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

5. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 25. 07. 2014, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z.,

Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny
kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“
Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie
aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle
ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP

zachované.

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (druhý výrok) a v súvisiacich

výrokoch o trovách konania (tretí, štvrtý výrok) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil
z nasledovných dôvodov:

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na

základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov konania na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu

a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

9. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé.

10. Pretože odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá
kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 2
CSP konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolací súd na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,

ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní.

11. Zmluva je dvojstranný úkon, ktorý vzniká na základe dvoch vzájomných a obsahovo zhodných
prejavov vôle dvoch strán. Pri uzatváraní zmlúv platí zmluvná voľnosť. Zmluvná voľnosť sa týka jednak
možnosti výberu určitého typu zmluvy a jednak tvorby obsahu. To znamená, že účastníci si tvoria obsah

zmluvy sami. Obsah zmluvy však nesmie byť v rozpore s kogentnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka,pretožebytakétodojednaniabolineplatné.Spravidlastačíkuzavretiuzmluvykonsenzoboch
účastníkov zmluvy. Tak je to u tzv. konsenzuálnych zmlúv (u vôľových úkonov). Niektoré zmluvy sú však
v Občianskom zákonníku konštruované tak, že k platnosti zmluvy sa vyžaduje okrem konsenzu aj určitý
reálny úkon. Ide o tzv. reálne zmluvy.

12. Návrhom na uzavretie zmluvy (oferta) v zmysle § 43a OZ rozumieme prejav vôle smerujúci k
uzavretiu zmluvy, ktorý je adresovaný jednej alebo viacerým určitým (individuálne určeným) osobám a
prejav ktorého je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jehoprijatia. Pre posúdenia okamihu vzniku zmluvy, resp. vôbec jej uzavretie, je veľmi dôležitý právny úkon
prijatia návrhu zmluvy. Prijatím návrhu je včas urobený prejav vôle osoby, ktorej bol návrh určený, že
súhlasí s návrhom zmluvy bez výhrad dodatkov obmedzení alebo iných zmien. Takýto úkon je účinný

a vyvoláva právne následky okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s návrhom (a s jeho obsahom) dôjde
navrhovateľovi. To je zároveň okamih, kedy možno hovoriť o tom, že zmluva bola uzavretá. Z uvedeného
vyplývaabyprávnyúkonprijatianávrhusastalperfektným:a/musíbyťurobenýosobou,ktorejbolurčený
(oprávnenou konať za druhého účastníka zmluvy), b/ musí byť urobený včas, c/ nesmie obsahovať
žiadne doplnky, obmedzenia, resp. výhrady či iné zmeny, d/ musí byť účinný a musí dôjsť navrhovateľovi.

Zákon požaduje aktívne konanie subjektu. Mlčanie alebo nečinnosť sami osebe neznamenajú prijatie
návrhu. Pokiaľ by jedna z uvedených podmienok ( a/ - d/) nebola splnená, nemohlo by dôjsť k uzavretiu
zmluvy. Je veľmi dôležité, aby akceptant, ktorý prijíma návrh neurobil vo svojom prejave zmeny, doplnky,
dodatky, obmedzenia alebo výhrady. Takýto prejav by sa považoval za odmietnutie návrhu, a zároveň
by to bol nový návrh, resp. protinávrh. K uzavretiu zmluvy by v danom prípade mohlo dôjsť iba vtedy,
ak by pôvodný navrhovateľ (teraz ako akceptant) prijal nový návrh, ktorý mu zaslal pôvodný akceptant

(teraz navrhovateľ) podľa presne určených pravidiel na prijatie návrhu. Aby bola zmluva uzavretá, musí
byť úplná zhoda oboch strán v otázke obsahu zmluvy.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že údaje o požadovanom revolvingovom
úvere (bod 5 žiadosti) sú odlišné od údajov o schválenom revolvingovom úvere (bod 6 žiadosti) v

určení odlišnej RPMN za úver a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. Síce v bode
2.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. je
uvedené, že „...Veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať požadovanú výšku úveru
znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode 5 Žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere, pričom výška úrokovej sadzby a RPMN nebude

vyššia než v prípade úveru požadovaného Dlžníkom v bode 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti na strane
veriteľa“, i podľa názoru odvolacieho súdu zmeniť výšku RPMN úveru bez toho, aby to neznamenalo
odmietnutie návrhu akceptantom (žalobcom) a zároveň aby to nebol nový návrh, resp. protinávrh, nie je
v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 OZ možné. Údaje o schválenom úvere žalobcom v čase, kedy zmluvu

o revolvingovom úvere podpisovala žalovaná, totiž neboli obsahom zmluvy, preto ich žalovaná nemohla
písomne akceptovať.

14. Ako bolo uvedené, zmenené údaje, ktoré boli obsahom bodu 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere smerované žalobcom žalovanej, predstavovali nový návrh na

uzatvorenie zmluvy a v konaní nebolo preukázané, či žalovaná takýto návrh akceptovala. I z výsluchu
žalovanej na pojednávaní dňa 03. 06. 2014 vyplynulo, že Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru /
Zmluvu o revolvingovom úvere žalovaná podpísala, avšak oznámenie veriteľa o schválení úveru zo
strany žalobcu a taktiež Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere jej žalobcom neboli
doručené.

15. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že Zmluva o revolvingovom úvere nemá
písomnú formu, hoci v zmysle kogentného ustanovenia § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, v dôsledku čoho sa jedná o neplatnú zmluvu. Okresný súd potom postupoval
správne, keď nepriznal žalobcovi nárok ani na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú si žalobca uplatnil v

zmysle čl.14 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, pretože sa jedná o neplatnosť celej
zmluvy (vrátane dojednaní o zmluvnej pokute). Odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne posúdil
nárok žalobcu v zmysle ustanovení § 451 a nasl. OZ o bezdôvodnom obohatení, pričom pri svojom
rozhodnutí prihliadol na výšku reálne žalovanej odovzdanej sumy žalobcom a skutočnosť, že žalovaná
doposiaľ žalobcovi nezaplatila žiadnu čiastku.

16. Odvolací súd odvolací argument žalobcu, t.j. že došlo k hrubému porušenie jeho ústavne
garantovaných práv na spravodlivý súdny proces, pretože mu bolo doručené podanie vedľajšieho
účastníka, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 02. 06. 2014 spolu s rozsudkom, a teda nemal
možnosť žiadnym spôsobom sa vyjadriť, považuje za právne irelevantný.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že okresný súd predvolal žalobcu (jeho právneho zástupcu), žalovanú
i právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na termín pojednávania konaného dňa 03. 06. 2014
riadne a včas a zároveň ich vyzval, aby na súdnom pojednávaní predložili alebo označili dôkazy a to
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďujepojednávanie, do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené
neskôr sa neprihliada (§ 114 ods. 2 O. s. p., § 120 ods. 4 O. s. p.).
Právny zástupca vedľajšieho účastníka doručil elektronickými prostriedkami dňa 31. 05. 2014 (v sobotu)

vyjadrenie k žalobe (51-53 spisu), ktoré podateľňa okresného súdu opatrila pečiatkou zo dňa 02. 06.
2014. Právny zástupca žalobcu elektronickými prostriedkami dňa 02. 06. 2014 o 19:13 hod. doručil
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a požiadal o odročenie pojednávania za účelom predloženia
listinných dôkazov.

17. Pokiaľ okresný súd vec na pojednávaní prejednal a vo veci samej rozhodol, neodňal tým žalobcovi
možnosť konať pred súdom, pretože sa tejto možnosti sám zbavil tým, že sa na pojednávanie nedostavil,
hoci bol na pojednávanie včas predvolaný (viac ako 5 dní pred termínom pojednávania). Odvolací
súd je toho názoru, že dôvody uvádzané žalobcom nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre
odročenie pojednávania, a preto žalobca a jeho právny zástupca si sami zmarili možnosť zrealizovať na
pojednávaní svoje procesné oprávnenia (napr. navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom

a k tvrdeniam žalovanej, vyjadriť sa k vyjadreniu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, ktoré by
okresný súd podobne ako žalovanej doručil žalobcovi krátkou cestou na súdnom pojednávaní - viď.
Zápisnicu o pojednávaní zo dňa 03. 06. 2014 - č.l. 65 spisu). Odvolací súd konštatuje, že v tejto veci
neexistoval iný dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Skutočnosť, že okresný súd na pojednávaní
rozhodol vo veci samej, pričom vyjadrenie vedľajšieho účastníka datovaného dňa 30. 05. 2014 bolo

doručené spolu s rozsudkom, nie je možné v žiadnom prípade hodnotiť (s prihliadnutím na zásadu
hospodárnosti konania) ako procesný postup okresného súdu, ktorý by založil vadu konania a ktorá by
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, eventuálne porušenie ústavne garantovaných
práv žalobcu na spravodlivý súdny proces .

18. K námietkam uvedeným v odvolaní považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že vzhľadom na
spotrebiteľský charakter sporu OZ Právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, 040 01 Košice
(resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) malo oprávnenie
vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane vedľajší účastník na strane žalovanej
(spotrebiteľa), pričom nemuselo preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť, aby

vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovanej (spotrebiteľa) mu dávala priamo špeciálna
zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p.. Účinky vstupu vedľajšieho účastníctva
podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávali už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu
na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania); výslovný súhlas podporovaného účastníka so
vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nebol potrebný. Odvolací súd zdôrazňuje,

že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnili len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým
bola právnická osoba založená za účelom ochrany práv podľa osobitného predpisu a ktorej vstup do
konania bol realizovaný do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravovalo,
že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len
jeden záver a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na

právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky),
ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne
zastúpeniesplnomocnenýmprávnymzástupcom-advokátomasamozrejmemaliprávonanáhradutrov
konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov
právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania

(teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu
účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku
(druhý výrok) a v súvisiacich výrokoch o trovách konania (tretí, štvrtý výrok) ako vecne správne podľa

ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, pretože okresný súd náležite aplikoval zásadu pomeru
úspechu v spore podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. (§ 255 ods. 1 CSP). Čiastočný úspech vo veci
zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva postup
okresného súdu, na základe ktorého zistil úspech tej - ktorej strany, ktorý zakladá nárok na pomerné
rozdelenie náhrady trov konania.

20. Pretože žalovaná a vedľajší účastník a strane žalovanej mali úspech v konaní čiastočný, súd
prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď žalovanej náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že v
súvislosti s konaním jej žiadne trovy nevznikli, pričom uložil žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemuúčastníkovi na strane žalovanej trovy konania, ktoré de facto predstavujú účelne vynaložené trovy jeho
právnehozastúpenia. Odvolacísúdpovažujezapotrebnéuviesť,žepomernýúspechžalovanejvkonaní
sa vzťahuje aj na vedľajšieho účastníka, ktorý ju v konaní podporoval.

21.Odvolacísúd konštatuje,žeokresnýmsúdomuvádzanéargumentyzdôvodňujúcepriznanienáhrady
trov konania vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovanej sú správne.

22. Ako bolo uvedené, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a žalobca v odvolaní

nenamietal, resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil správnosť výpočtu vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovanej priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia, odvolací súd
sa potom touto otázkou (výškou priznaných trov konania) nezaoberal.

23. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu (prvý výrok) zostáva nedotknutý (§ 367
ods. 2 CSP).

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaná a OZ Právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, 040 01 Košice, IČO: 42 247 268
(vystupujúce do 30. 06. 2016 ako vedľajší účastník na strane žalovanej) boli v odvolacom konaní v

plnom rozsahu úspešní a vzniklo im proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže
si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnili a z obsahu spisu žiadne trovy odvolacieho konania na
ich strane nevyplývajú, odvolací súd im ich nepriznal.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).