Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 13, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/226/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114221775
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114221775.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu M. D., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana
D. republiky, bytom P., zastúpeného CHARGE DAVOUÉ UJJ s.r.o., so sídlom Trenčín, Zlatovská 22
proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 792 752,
zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16
o vydanie bezdôvodného obohatenia a iné, na odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín č.k. 17C/241/2014-131 zo dňa 02. februára 2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
966,11 eur /výrok I./, vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol /výrok II./ a o náhrade trov konania
rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania /výrok III./. Na odôvodnenie
svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia, že zmluva o revolvingovom
úvere č. 8400037514, uzavretá medzi ním ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom a rozhodcovská
zmluva č. 8400037514 uzavretá medzi ním ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom sú neplatné a

takisto zaplatenia sumy 1.200 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd vykonal v spore
dokazovanie, z ktorého zistil, že žalobca, žalovaný a S. E., bytom X. G. XXX, uzatvorili dňa 20.04.2011
úverovú zmluvu, v ktorej bolo uvedené, že žalovaný ako veriteľ schválil žalobcovi ako dlžníkovi a S. E.
ako spoludlžníkovi ich žiadosť o revolvingový úver. V úverovej zmluve je okrem iného uvedené v bode
6 /Údaje o schválenom revolvingovom úvere/, že poskytnutá čiastka úveru /úverový limit/ je 1.500 eur.
Ďalej bolo v tejto zmluve uvedené, že odporca bude splácať peňažný dlh v 42 pravidelných mesačných
splátkach vo výške 80,37 eur. V zmluve je ďalej uvedené, že ročná úroková sadzba úveru je vo výške

70,01 % ročne a RPMN bola uvedená vo výške 69,25 % ročne. Takisto bola uvedená poskytnutá
čiastka revolvingu 790,84 eur, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 % ročne a predpokladaná RPMN
úveru po poskytnutí revolvingu 60,49 % ročne. Súčasťou tejto úverovej zmluvy sú podľa jej bodu 7
aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.. V
bode 8, 8.1 až 8.6 je takisto uvedená dohoda o poskytnutí služby, ktorej predmetom je záväzok veriteľa
poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu
v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu a záväzok dlžníka

zaplatiť veriteľovi odplatu za a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok
úveru vo výške 215,75 eur b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok
revolvingu vo výške 192,08 eur. Dlžník je oprávnený, nie je však povinný požiadať o odklad splatnosti
splátokúveru/revolvinguposplateníprvýchtrochsplátokzapodmienky,žejedlhodobopráceneschopný,pričom dlhodobou pracovnou neschopnosťou sa rozumie pracovná neschopnosť začatá najskôr v deň
uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby a trvajúca dlhšie ako tri týždne alebo pokiaľ s ním bol
skončený pracovný pomer. Dlžník je povinný toto svoje právo veriteľovi doložiť kópiou lekárskeho

potvrdenia, ktoré preukazuje dobu trvania jeho pracovnej neschopnosti alebo kópiu potvrdenia o vedení
v evidencii uchádzačov o zamestnanie alebo výpoveďou resp. dohodou o skončení pracovného pomeru
alebo iného dokumentu, ktorý preukazuje skončenie pracovného pomeru, pričom odo dňa vyhotovenia
ktoréhokoľvek z uvedených dokumentov do dňa ich doručenia veriteľovi nesmie uplynúť doba dlhšia
ako dva mesiace. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia

tejto dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a
to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa čl. 2.3 zmluvných
dojednaní oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenia odplaty podľa ods. 8.1 písm. a) tejto
dohody o poskytnutí služby a to ku dňu poskytnutia úveru. Dňa 20.04.2011 uzatvorili účastníci konania
dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorou boli zabezpečené pohľadávky žalovaného voči žalobcovi z úverovej
zmluvy. V tejto dohode je uvedené, že na jej základe je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v

prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy navrhovateľa, vždy v riadnom termíne vo výške 80,37
eur a odvádzať ich na bankový účet pod var. symbolom 8400037514. Celkovo zrazil zamestnávateľ
žalobcu ku dňu 14.10.2015 zrážky zo mzdy žalobcu pod var. symbolom 8400037514 vo výške 2.250,36
eur /28 splátok po 80,37 eur/. Táto skutočnosť vyplýva z ním vystaveného potvrdenia. Dňa 20.04.2011
uzatvorili strany takisto aj rozhodcovskú zmluvu, v ktorej je okrem iného uvedené, že akékoľvek spory,

nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného
súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z tam uvedených stálych
rozhodcovských súdov. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť
spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Ďalej je uvedené, že veriteľ pred uzatvorením

tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom
uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s
ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy,
ktorá veriteľ a dlžník uzatvoria. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív
riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Takisto je v nej uvedené, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy

odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Uvedené skutočnosti
súd posúdil podľa § 80 písm. c) O.s.p., § 497 Obchodného zákonníka, § 53 ods. 1 až 3, ods. 4 písm.
r), § 451 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa § 1 ods.1 a 2, § 2 písm. a), b), d), i), j), § 9 ods. 1 a
ods. 2 písm. f), i), k), y), § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení

účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Uviedol, že žalobca sa v spore domáha okrem zaplatenia
sumy 1.200 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia aj určenia neplatnosti dvoch zmlúv, a to
úverovej zmluvy a rozhodcovskej zmluvy. Súd sa zaoberal dôvodnosťou každého z navrhovaných
žalobných návrhov, resp. petitov. Pre možnosť úspešného uplatnenia žaloby o určenie neplatnosti
právneho úkonu, resp. pre rozhodnutie súdu o tom, že nejaký právny úkon je neplatný, je potrebné,

aby bol daný právny záujem na takomto určení, pričom tento záujem musí byť naliehavý. Podľa
ustálenej judikatúry je tento naliehavý právny záujem daný vtedy, ak sa nemožno domáhať priamo
plnenia a ak by právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia bolo neisté. Posúdenie naliehavého
právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená
nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho

záujmu. Žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou
na plnenie, alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných
právnych predpisoch. Určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť
vzťahu strán a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho
vzťahu medzi nimi. Žaloba o určenie v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. nie je spravidla opodstatnená vtedy,

ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie
právny vzťah alebo právo, teda ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu
k inej právnej otázke. Aplikujúc uvedené závery je možné v tomto spore podľa súdu uzavrieť, že
pokiaľ sa žalobca zároveň domáha voči žalovanému finančného plnenia majúceho základ v úverovej
zmluve /ktorej neplatnosti sa domáha/, a to aj pre prípad vydania bezdôvodného obohatenia, otázkou jej

platnosti sa súd zaoberal ako otázkou predbežnou. Okrem toho súd nemohol rozhodnúť o neplatnosti
zmluvy o úvere, pretože ako vyplýva z jej obsahu, účastníkom úverovej zmluvy bola aj S. Veselová,
bývalá priateľka žalobcu, ktorá však nie je stranou tohto sporu. V zmysle ustálenej judikatúry súdov
Slovenskej republiky stranou sporu o určenie neplatnosti právneho úkonu musí byť každý účastník tohtoprávneho úkonu. V opačnom prípade, by rozsudok v tejto veci nezaväzoval tohto účastníka právneho
úkonu. Pre jedného účastníka by tak teoreticky právny úkon platný bol a pre iného nie, čo je stav
zjavne neželaný. Aj z tohto dôvodu súd žalobu v tejto časti musel zamietnuť. Čo sa týka určenia

neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, dôvodom jej neplatnosti má byť podľa žalobcu to, že táto zmluva
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a takisto je v rozpore s dobrými mravmi. Táto zmluva vylučuje
príslušnosť všeobecných súdov. V súvislosti s jej neplatnosťou žalobca pomerne stručne uviedol, že
obsahom dohody je, že akékoľvek spory a nároky medzi zmluvnými stranami budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní. Súd sa zaoberal dôvodnosťou

aj tejto časti žaloby. Po posúdení obsahu rozhodcovskej zmluvy dospel k záveru, že táto je platná.
Súd skonštatoval, že základný predpoklad argumentácie žalobcu o neplatnosti tejto zmluvy nebol
preukázaný. V rozhodcovskej zmluve je výslovne uvedené, že spory z úverovej zmluvy môžu byť riešené
aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Okrem toho
podľa znenia dojednanej rozhodcovskej zmluvy žalobca mohol ovplyvniť jej existenciu aj jej obsah.
Táto dohoda spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Z

uvedených dôvodov súd žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy zamietol. Nakoniec súd skúmal dôvodnosť žaloby v časti o zaplatenie sumy 1.200 eur, z
titulu povinnosti žalovaného vydať žalobcovi predmet bezdôvodného obohatenia. K nemu malo dôjsť v
dôsledku toho, že žalobca čerpal od žalovaného na základe úverovej zmluvy celkovo sumu 1.284,25 eur
a titulom vrátenia poskytnutého úveru mu vrátil s určitosťou sumu 2.250,36 eur. Pre posúdenie toho, či

sa žalovaný bezdôvodne obohatil prijatím plnenia bez právneho dôvodu sa súd zaoberal dôvodnosťou
argumentácie žalobcu, že poskytnutý úver, na základe úverovej zmluvy, je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Po posúdení úverovej zmluvy súd rozhodol, že tomu tak je, a to dokonca
z viacerých dôvodov. V prvom rade je potrebné uviesť, že "bezúročnosť" a "bezpoplatkovosť" úveru
nesúvisí s platnosťou úverovej zmluvy. Je len dôsledkom toho, že v platnej úverovej zmluve nie sú

uvedené zákonom požadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a nemá predpísanú
písomnú formu, alebo je v nej nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa. Prijatie plnenia nad tento rámec /teda prijatie plnenia prevyšujúceho istinu úveru/ možno
považovať za bezdôvodné obohatenie, resp. získanie majetkového prospechu bez právneho dôvodu.
Úverová zmluva, ktorú uzatvorili strany neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru

a o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Požiadavka na uvádzanie konečnej splatnosti
úveru bola zavedená zákonom č. 568/2007 Z.z., pričom podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu
bolo cieľom novely zákona najmä zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov. Zákonodarca tak zaviedol
obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedostatok v niektorých prípadoch (§
9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) má za následok, že takto postihnutú zmluvu sankcionuje následkom

bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Jedným z nich je aj údaj o konečnej splatnosti úveru, či údaj o výške,
počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného možno vyvodiť, že zákonodarca
okrem údajov o výške, počte a termíne splátok, vyžaduje pre riadnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere
i uvedenie osobitného údaja o konečnej splatnosti úveru. Takisto nie je možné považovať za riadne
uvedenie podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak sú uvedené v inej listine ako je

samotná úverová zmluva. Tak je tomu čiastočne v prejednávanej veci. Uvedené podstatné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v listine vyhotovenej žalobcom, označenej ako oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Súdu nebolo zrejmé, z akého dôvodu je pri úvere uvedený údaj
o RPMN vo výške nižšej /69,25 %/ ako je samotný úrok /70,01 %/. Je celkom zrejmé, že takýto údaj
je nesprávny a zavádzajúci spotrebiteľa v jeho neprospech /úrok úveru je časťou nákladov úveru,

popri iných poplatkoch/, s čím je spojený takisto následok uvedený v § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona
o spotrebiteľských úveroch, že takto poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov (v
zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa, nie sú uvedené presné termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov). Na základe
výsluchu žalobcu a takisto na základe znenia dohody o poskytnutí služby uvedenej v bode 8, 8.1 až 8.6

úverovej zmluvy, mal súd za preukázané, že žalobcovi bola vyplatená titulom poskytnutia úveru suma
1.284,25 eur, ako rozdiel medzi sumou 1.500 eur a sumou 215,75 eur, ktorá predstavovala pohľadávku
žalovaného/veriteľa/protižalobcovi/dlžníkovi/akoodplata/poplatok/zaposkytnutieslužbyspočívajúcej
v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru. Podľa bodu 8.4 úverovej zmluvy bola
táto odplata splatná dňom uzavretia Dohody o poskytnutí služby, pričom bola zároveň uzatvorená

dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie
schválenej výšky úveru (1.500 eur) podľa čl. 2.3 Zmluvných dojednaní oproti pohľadávke Veriteľa voči
Dlžníkovi na zaplatenia odplaty podľa ods. 8.1 písm.a/ tejto Dohody o poskytnutí služby a to ku dňu
poskytnutia úveru. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi na základe úverovej zmluvy vznikla povinnosť vrátiťistinu úveru bez úrokov a bez poplatkov v sume 1.284,25 eur a k tomu, že žalovanému zaplatil celkovo
sumu 2.250,36 eur, bola žaloba žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia čiastočne dôvodná. Na
strane žalovaného vznikla povinnosť podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka vydať bezdôvodné

obohatenie a toto musí v zmysle § 456 Občianskeho zákonníka vydať tomu, na úkor koho ho získal,
teda žalobcovi. Žalobca však nesprávne vyčíslil výšku bezdôvodného obohatenia v sume 1.200 eur. Je
zrejmé, že rozdiel medzi sumou 2.250,36 eur a sumou 1.284,25 eur je 966,11 eur. Preto súd žalobu v
častiprevyšujúcejsumu966,11eurzamietol.Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdspoukazomna §142
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, pretože žalobca i žalovaný boli v spore čiastočne

úspešní, pričom miera úspechu každého z nich, nebola nepatrná k úspechu druhého účastníka.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a to do výroku I., ktorým mu súd uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 966,11 eur. Podľa neho je záver súdu prvej inštancie o tom, že úver, ktorý
žalobcovi poskytol je bezúročný a bez poplatkov nesprávny. Zmluva bola medzi stranami uzatvorená
na dobu neurčitú a túto skutočnosť mal súd zohľadniť pri skúmaní uvedenia náležitosti o konečnej

splatnosti. Okrem toho v čl. 4 bod 4.5 zmluvných dojednaní, ktoré sú súčasťou zmluvy vyplýva, že termín
konečnej splatnosti je vždy zhodný s dátumom splatnosti príslušnej poslednej splátky revolvingového
úveru. Údaj o termíne konečnej splatnosti tiež vyplýva z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi,
ktorýjesúčasťouzmluvyvzmyslečl.7bod7.1zmluvnýchdojednaní.Zmluvauzatvorenámedzistranami
teda údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje. Žalovaný tiež nesúhlasí s názorom súdu prvej

inštancie, že zmluva neobsahuje ani údaj o počte a termínoch splátok úveru s uvedením aká časť má
pripadať na istinu, úrok atď.. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 písm. k)
nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriacich jednu splátku uvedené jednotlivo
popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky
alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne, čo nie je

prípad danej zmluvy. Takéto uvedenie výšky splátky by okrem toho podľa žalovaného znemožňovala
výpočet RPMN úveru, keď by nebolo možné určiť, či do vzorca na výpočet RPMN treba zahrnúť výšku
splátky istiny, splátku úroku alebo iných poplatkov a zákon neurčuje, že pre účel výpočtu RPMN by sa
mali jednotlivé položky splátky spočítavať. V každom prípade teda predmetná zmluva podľa žalovaného
obsahuje vyžadovanú výšku splátky, termín splatnosti splátky a počet splátok. Podľa žalovaného mal

ďalej súd prvej inštancie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch vychádzať
aj zo znenia smernice Rady 2008/48, ktorá má v rámci únijného práva povahu plnej harmonizácie, keď
členské štáty nie sú oprávnené či už legislatívne alebo aplikačne prijímať odchýlne ustanovenia. Podľa
čl. 10 ods. 1 písm. h) tejto smernice má zmluva obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa
a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi

úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Takéto náležitosti predmetná zmluva strán obsahuje.
Nakoniec žalovaný uviedol, že závery súdu prvej inštancie, že v zmluve je uvedený nesprávne buď
údaj o RPMN alebo údaj o úrokovej sadzbe sú nepreskúmateľné. Súd síce uviedol, že úrok ako zložka
celkových nákladov a teda RPMN nemôže byť nižšia ako úroková sadzba, ale tento záver je nesprávny.
Údaj o RPMN sa počíta iným spôsobom ako ročná úroková sadzba, ich výpočet nie je totožný. Na

základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné v napadnutej časti vo výroku I., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 966,11 eur podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdiť.
5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,

výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súduprvejinštancieaztohtodôvodusiodvolacísúdajosvojildôvodynapadnutéhorozhodnutia,vcelom
rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva

nasledovné:
6. V predmetnom spore súd prvej inštancie založil svoje napadnuté rozhodnutie o povinnosti žalovaného
zaplatiťžalobcovisumu966,11eurnazáveroch,žezmluvaorevolvingovomúvere,ktorústranyuzatvorili
neobsahuje všetky náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretosa úver na jej základe poskytnutý žalobcovi považuje za bezúročný a bez poplatkov a suma 966,11 eur,
o ktorú žalobca istinu poskytnutého úveru žalovanému preplatil je teda bezdôvodným obohatením, ktoré
musí žalovaný žalobcovi vydať.

7. Tieto závery súdu prvej inštancie považuje odvolací súd po preskúmaní veci sa správne. Zákon
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 20.4.2011 /deň uzatvorenia
zmluvy o revolvingovom úvere stranami sporu/ stanovil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí okrem iného obsahovať aj dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru /§ 9 ods. 2 písm.

f)/. Pre prípad absencie týchto náležitostí zákon stanovil, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov /§ 11 ods. 1 písm. a)/. Zmluva o revolvingovom úvere, ktorú strany
uzatvorili dňa 20.4.2011 údaj o termíne splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahuje. Pokiaľ žalovaný
v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že takýto údaj obsahujú v čl. 4 bod 4.5 zmluvné dojednania, ktoré
sú súčasťou zmluvy, tak toto sa nezakladá na pravde. Samotná zmluva uzatvorená stranami v podstate
zahŕňa dve zmluvy. Jednak zmluvu o úvere, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi poskytnúť do sumy

1.500,- eur a žalovaný sa čerpaný úver zaviazal splácať v 42 splátkach po 80,37 eur splatných vždy
23. dňa príslušného mesiaca a potom zmluvu o revolvingovom úvere, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal
poskytnúť žalobcovi revolvingový úver 790,84 eur za splnenia dojednaných podmienok. Z dokazovania
vykonaného v spore súdom prvej inštancie vyplýva, že medzi stranami sporu došlo len k poskytnutiu
a čerpaniu úveru 1.500,- eur, nie ďalšieho, revolvingového úveru a bezdôvodné obohatenie, ktoré súd

prvej inštancie uložil žalovanému vydať žalobcovi je práve preplatením istiny uvedeného úveru 1.500,-
eur.
8. Ustanovenia zmluvných dojednaní, na ktoré žalovaný v odvolaní poukazoval v súvislosti s jeho
námietkou, že zmluva obsahuje termín konečnej splatnosti úveru sa pritom týkajú len revolvingového
úveru /aj samotný čl. 4 je nazvaný Revolving/, ktorý žalovaný žalobcovi neposkytol a žalovaný ho

nečerpal.Tietoustanoveniazmluvnýchdojednanítedaničnemenianazávere,žezmluvaoúvere1.500,-
eur neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
9. Na uvedenom záverom potom podľa odvolacieho súdu nič nemení ani ďalšia odvolacia námietka
žalovaného, že termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru obsahuje Oznámenie veriteľa o
schválení úveru zo dňa 20.04.2011. Z dokazovania, ktoré vykonal v spore súd prvej inštancie vyplýva, že

kontraktačný proces predmetnej zmluvy bol taký, že žalobca v návrhu zmluvy predpripravenom vo forme
formulára žalovaným vyplnil údaje o úvere a revolvingovom úvere, o ktorý mal záujem. Takýto návrh
dňa 09.04.2011 podpísal. Žalovaný návrh zmluvy podpísal dňa 20.04.2011, pričom do predtlačeného
formulára návrhu - Žiadosti o poskytnutie revolvingového úvere/Zmluvy o revolvingovom úvere uviedol
údaje o schválenom úvere a schválenom revolvingovom úvere, ktoré sa zhodovali s údajmi vyplnenými

žalobcom v jeho návrhu zmluvy. Podľa čl. 13. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úvere/Zmluvy
o revolvingovom úvere riadnym vyplnením a následným podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy všetkými
zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú zmluvné dojednania. V zmysle čl. 2. Zmluvných dojednaní zmluva o revolvingovom úvere
sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa; vyplnená a dlžníkom podpísaná Žiadosť je návrhom na

uzatvorenie zmluvy a tá je uzatvorená dňom podpisu dlžníka a veriteľa. Z uvedeného je teda zrejmé, že
Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nebolo súčasťou návrhu žalobcu na uzatvorenie zmluvy,
ktorý návrh žalovaný akceptoval /vzhľadom na dátum jeho vyhotovenia - 20.04.2011 ani nemohlo byť/
a nie je teda výsledkom konsenzuálneho dojednania medzi stranami zmluvy ale len jednostranným
úkonom žalobcu, ktorý nemôže byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej stranami.

10. Odvolací súd tak uzatvára, že zmluva o úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi a
žalobca čerpal úver 1.500,- eur neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa §
9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a preto sa tento úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov /§ 11 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona/. V tomto zmysle presahovalo
rámec zásady hospodárnosti konania, aby sa odvolací súd zaoberal ďalšími odvolacími námietkami

žalovaného, ktoré sa týkali iných zákonom vyžadovaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
absenciu ktorých súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku tiež vytkol.
11. Odvolací súd tak považuje za správny z vyššie uvedeného vyplývajúci záver súdu prvej inštancie,
že suma, ktorú žalobca zaplatil žalovanému titulom tejto zmluvy v rozsahu nad istiny čerpaného úveru
1.500,- eur, je bezdôvodným obohatením, ktoré žalovaný získal plnením bez právneho dôvodu a preto

ho musí žalobcovi vydať. Preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti vo výroku I., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
966,11 eur, ako vecne správny potvrdil.12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Poučenie: Protirozhodnutiuodvolaciehosúdu je prípustné dovolanie,aktozákonpripúšťa(§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).