Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206957
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615206957.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Petra Kvietka v
exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO :
35 807 598, zast. Fridich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421
proti povinnému: H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX L., vedenej súdnym exekútorom JUDr.

Rudolfom Krutým PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn.
EX 26326/15, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 8,87 EUR s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 9Er/396/2015-26 zo dňa 23. marca 2016,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 9Er/396/2015-26 zo dňa 23. marca 2016 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec ako súd prvej inštancie zastavil podľa §§ 251 ods. 4, 103, 104 a § 159 ods. 3
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“) exekučné konanie. Súd lustráciou v
Registrisúdnychspisovzistil,žežiadosťoudeleniepovereniasatýkatýchistýchúčastníkovnapodklade
toho istého exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 sp.
zn. SR 13875/08 zo dňa 13.05.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2009 a vykonateľnosť

dňa 04.06.2009, vo vzťahu ku ktorému už bolo na súde prvej inštancie vedené exekučné konanie pod sp.
zn.5Er/569/2011navymoženiesumy152,38sprísl.OkresnýsúdLučenecuznesenímč.k.5Er/569/2011
- 13 zo dňa 11.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2011 zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Na to nadväzujúcim uznesením pod sp. zn.
5Er/569/2011zodňa26.03.2012,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa02.05.2012boloexekučnékonanie
zastavené podľa § 44 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej

aj„Exekučnýporiadok“)vzneníúčinnomvčasevydaniarozhodnutia.Právnymdôvodomprezamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia bolo zistenie, že medzi oprávneným a povinným išlo o spotrebiteľský
právny vzťah a rozhodcovská doložka, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu predstavovala
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Keďže novou žiadosťou o udelenie poverenia zo dňa 05.05.2015 sa
súdny exekútor domáhal vydania poverenia v prospech toho istého oprávneného, proti tomu istému
povinnému, na podklade totožného exekučného titulu, súd pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci

(res iudicata) exekučné konanie zastavil.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal,
že súd nemohol v danej fáze konania rozhodnúť o zastavení exekučného konania, nakoľko môže buď
vydaťpoverenienavykonanieexekúciealebomôžežiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
zamietnuť. Z toho titulu v súdenej veci exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, keďže

exekúciu zastavil. Poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo
dňa 23.01.2013. Ďalej oprávnený namietal nemožnosť existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veciv exekučnom konaní, pretože podľa jeho názoru sa nerozhodlo vo veci a exekučné konanie nemá vo
svojom predmete vec, o ktorej by sa malo právoplatne rozhodnúť. Ide len o proces výkonu rozhodnutia.
Zákonodarca v Exekučnom poriadku neuvádza prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Jeho účelom

nebolo prekonať absenciu prekážky konania res iudicata prostredníctvom § 251 ods. 4 OSP, keďže
obdobnú vadu konania, litispendenciu Exekučný poriadok v § 36 ods. 3 upravuje. V dôsledku vydaného
rozhodnutia došlo podľa názoru odvolateľa k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom a porušeniu práva
na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Oprávnený žiada napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie.

3. Odvolanie oprávneného bolo doručené povinnému na vyjadrenie. Povinný sa k podanému odvolaniu
nevyjadril.

4. Súd prvej inštancie vydal odvolaním napadnuté uznesenie dňa 23.03.2016. Oprávnený podal

odvolanie dňa 12.04.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v § 470 ods. 1 CSP ustanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle § 470 ods. 2 prvá veta
CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu citovaných prechodných ustanovení odvolací

súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok odvolaní, ktorý zostal zachovaný aj
po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla
2016 účinnej, právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní, sa v prípade týchto odvolaní nemôžu
uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný

záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán [viď tiež závery vyjadrené v
rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995] (In: uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2017 pod sp. zn. 2 Cdo 984/2015).

5. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Z dôvodu, že

odvolanie bolo podané za účinnosti OSP a zákonný sudca do 30.06.2016 nerozhodol podľa § 374 ods.
4 prvá a druhá veta OSP, musí od 01.07.2016 o odvolaní rozhodovať odvolací súd v režime CSP.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec podľa § 379 CSP a §
380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnuté

uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody:

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, oboznámiac sa s obsahom spisu, má za to,
že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a dostatočne odôvodnené. Súd porovnal žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v tomto konaní zo dňa 03.03.2015 (doručené súdu dňa
05.05.2015) s obsahom pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Lučenec pod sp. zn. 5Er/569/2011
a zistil, že obidve konania sú exekučnými konaniami, v ktorých vystupujú tí istí účastníci konania a ide
o vymoženie rovnakej pohľadávky z totožného exekučného titulu - rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO:

35 922 761 sp. zn. SR 13875/08 zo dňa 13.05.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2009 a
vykonateľnosť dňa 04.06.2009. Odvolací súd ďalej zistil, že konanie na Okresnom súde Lučenec pod
sp. zn. 5Er/569/2011 bolo skončené uznesením o zastavení exekúcie pod č. k. 5Er/569/2011 - 18, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 02.05.2012. V tomto konaní došlo k podaniu žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 05.05.2015. Návrh na vykonanie exekúcie bol u súdneho exekútora spísaný

dňa 21.03.2015.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci

pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

9. Podľa § 9a Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.10. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné

podmienky"). (2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie
zastaví.

10. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

11. Podľa § 234 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku.

12. Z dikcie ustanovenia § 9a Exekučného poriadku vyplýva, že CSP predstavuje vo vzťahu k
Exekučnému poriadku (do 31.03.2017) predpis, ktorý sa použije nielen v prípade, ak určitá procesná
situácia nie je v Exekučnom poriadku upravená, ale aj v prípade, ak určitá procesná situácia v

Exekučnom poriadku upravená je a povaha veci uplatnenie CSP nevylučuje. Vyplýva to z gramatického
znenia ust. § 9a Exekučného poriadku, ktorý pojednáva o primeranosti aplikácie CSP. Obdobná právna
úprava bola vyjadrená aj § 251 ods. 4 OSP, v zmysle ktorého sa subsidiárne použijú ustanovenia OSP
na exekučné konanie v prípadoch, ktoré Exekučný poriadok neupravoval. V oboch procesných režimoch
(OSP aj CSP) je tak výslovne upravená primeraná a subsidiárna aplikácia uvedených procesných

predpisov na exekučné konania. V nadväznosti na to Exekučný poriadok neupravuje, ako postupovať
v prípade existencie nedostatku podmienky konania spočívajúcej v právoplatne skončenej veci, tzv.
res iudicata. Vzhľadom na to sa prostredníctvom § 9a použije CSP (v čase vydania napadnutého
rozhodnutia prostredníctvom § 251 ods. 4 OSP), ktorý postup súdu pri zistení prekážky právoplatne
skončenej veci upravuje v §§ 161 a 230 CSP (pred tým §§ 103, 104 OSP).

13. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci predstavuje neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá bráni
tomu, aby súd vo veci konal a rozhodol. Jej účelom je zabránenie situácie, aby súd nerozhodoval o
veci, o ktorej už raz bolo právoplatne rozhodnuté súdom, prípadne iným orgánom, ktorého rozhodnutím
je súd viazaný. K porušeniu procesnej podmienky právoplatne skončenej veci dôjde v prípade, ak sa

1) začne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; 2) začne sa opätovne konať medzi tými
istými účastníkmi; 3) o tej istej veci.

14. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý
jepredmetomkonania,spoluspríslušenstvomtohtonároku.Vexekučnomkonaníjepredmetomkonania

žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej (uznesenie Krajského súdu v Trenčíne pod sp.
zn. 3CoE/354/2016).

15. V zmysle § 161 ods. 1 a 2 CSP je súd povinný kedykoľvek počas konania prihliadnuť na to, či sú
splnené podmienky konania. Ak zistí, že ide o neodstrániteľnú podmienku konania, uznesením konanie
zastaví. Obdobný postup bol upravený v § 103, 104 OSP, podľa ktorého rozhodol súd prvej inštancie.
Zistenie res iudicata súdom je neodstrániteľnou prekážkou konania.

16. Pred tým, ako oprávnený spísal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie, bolo o
jeho návrhu na výkon totožného exekučného titulu proti rovnakému povinnému rozhodnuté uznesením
Okresného súdu Lučenec č. k. 5Er/569/2011-13, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2011 a
nadväzujúcim uznesením pod č. k. 5Er/569/2011-18, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.05.2012.

Tieto rozhodnutia tvoria vo vzťahu k návrhu na vykonanie exekúcie prekážku právoplatne rozhodnutej
veci(resiudicata),ktorábránitomu,abysúdopakovanerozhodovalonávrhuoprávnenéhonavykonanie
exekúcie, resp. o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z toho
dôvodu v tomto konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej
prekážky konania.

17. Skutočnosť, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo už právoplatne
rozhodnuté v konaní pod sp. zn. 5Er/569/2011, nebola namietaná ani v podanom odvolaní oprávneným.18. Odvolací súd, v zmysle § 387 ods. 3 CSP zastáva právny názor, že ani judikát Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky pod sp. zn. 7Cdo 108/2012 nie je spôsobilý zmeniť rozhodnutie odvolacieho súdu.
Práve naopak, uvedené rozhodnutie pojednáva o tom, že exekučné konanie nie je spôsobilé založiť

prekážku res iudicata (ako aj litispendencie) vo vzťahu k inému ako exekučnému konaniu, teda ani k
rozhodcovskému konaniu. Uvedený názor najvyššieho súdu teda potvrdzuje názor súdu prvej inštancie
o tom, že rozhodnutie v exekučnom konaní, o aké ide v danej veci, je spôsobilé založiť prekážku
právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k inému neskôr začatému exekučnému konaniu.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)