Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 19, 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/78/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316202630
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4316202630.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v spore žalobcu : P.. M. Q. Z..

XX.XX.XXXX, B. O. XXXX/XX V., zast. JUDr. Andreou Chorvátovou Nagyovou, advokátkou Advokátskej
kancelárie so sídlom Kozárovce 632, proti žalovaným : v 1. rade nesvojprávna P. P. Z.. XX.XX.XXXX,
B. L. L.C. L., Š. XXX/X Š., zast. opatrovníkom žalovaným v 2. rade, v 2. rade J. P.A. Z.. XX.XX.XXXX,
B. H. XXXX/X V., o zaplatenie 8. 000 eur, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovaným sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v žalobe podanej 24.02.2016 žiadal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaných v

1. a 2. rade na zaplatenie 8. 000 eur z titulu nevrátenej pôžičky. Uviedol, že žalovaná v 1. rade sa dostala
do finančných problémov, ktoré vznikli v čase, keď ešte bola spôsobilá na právne úkony, nakoľko nebola
zrejme schopná sa riadne starať o svoj majetok. V máji 2013 bola umiestnená do domova dôchodcov,
pričom náklady za poskytované služby presiahli jej finančné možnosti a vznikal dlh za poskytované
služby. Aj žalovaný v 2. rade sa dostal do krátkodobých finančných problémov a preto nebol schopný
hradiť aj náklady za svoju matku, žalovanú v 1. rade. V mene svojom a svojej matky žalovaný v 2. rade
požiadal žalobcu o poskytnutie dočasnej pôžičky na vyriešenie finančných záležitostí. Za dohodnutých

podmienok žalobca poukázal zo svojho účtu v prospech žalovaných dňa 28.02.2014 sumu 8000 eur,
ktorú sa žalovaní zaviazali vrátiť najneskôr do konca roka 2014.

2. Žalovaný v 2. rade, súčasne aj opatrovník žalovanej v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť. V
písomnom vyjadrení ( čl. 15 ) a aj na pojednávaní uviedol, že so žalobcom nikdy ani on a ani jeho matka
neuzavreli so žalobcom ústne ani písomne žiadnu dohodu či zmluvu na poskytnutie dočasnej pôžičky
na vyriešenie finančných záležitostí. Zo žalobcom predloženého dokladu o prevode zo dňa 28.02.2014

je zrejmé, že na účet previedol 8000 eur a v poznámke je uvedené, že ide o preddavok na kúpnu cenu,
teda nie pôžičku. Dlhy svojej nesvojprávnej matky uhradil žalovaný. Suma 8000 eur bola mu skutočne
žalobcom vyplatená ako záloha na kúpnu cenu pozemkov vo vlastníctve žalovanej v 1. rade, ktorá ako
nesvojprávna nemôže robiť právne úkony. Doriešiť sa to malo tak, že pozemky sa darovacou zmluvou
prevedú na žalovaného v 2. rade a ten potom uzavrie so žalobcom kúpnu zmluvu. Doposiaľ sa však
tento postup neukončil. Stále je ochotný uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu.

3. Súd rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právnej zástupkyne, ktorá vzala termín pojednávania
na vedomie a zriekla sa písomného predvolania. Neúčasť neospravedlnil.

4. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav :5. V podanej žalobe sa žalobca domáha vrátenia pôžičky vo výške 8. 000 eur, ktoré mal poskytnúť
žalovaným v 1. a 2. rade na pokrytie dlhov žalovanej v 1. rade. Rozsudkom Okresného súdu Nitra

25.11.2013 č. k. 11Ps/6/2013 - 66, právoplatným 17.12.2013, bola žalovaná v 1. rade pozbavená
spôsobilosti na právne úkony a bol jej ustanovený opatrovník v osobe jej syna, žalovaného v 2. rade.
Podľa výpisu z bežného účtu žalobcu ( čl. 6 ), previedol žalobca dňa 28.02.2014 na účet žalovaného
v 2. rade 8000 eur s poznámkou „ preddavok na kúpnu cenu J.. P. „. Žalovaný v 2. rade predložil
súdu platobné príkazy ( čl. 58, 59 ), o vklade v hotovosti ( čl. 62 ) a zmluvu o postúpení pohľadávky z

10.12.2013 ( čl. 59 ) o úhradách v prospech veriteľov, uskutočnené 13.12.2013, 17.01.2014,25.02.2014
a tvrdí, že sú to úhrady za dlhy žalovanej v 1. rade.

6. Predmetom konania je vrátenie pôžičky vo výške 8. 000 eur.

7. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo

zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

8. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie ( pohľadávka ) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

10. Uzavretie zmluvy o pôžičke je dvojstranný právny úkon, v ktorom je jeden účastník ( dlžník )

povinný niečo plniť druhému účastníkovi ( veriteľovi ) a ten je oprávnený plnenie vyžadovať. Základným
pojmovým znakom právneho úkonu je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv a
povinností. Z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka možno vymedziť pojmové znaky zmluvy o
pôžičke,ktorýmisúa/určeniezmluvnýchstrán,b/prenechaniedruhovourčenejveci,ktorájepredmetom
zmluvy, c/ dočasnosť zmluvného vzťahu, d/ povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. V danom prípade mal

žalobca poskytnúť žalovaným na základe ústnej zmluvy finančnú pôžičku, ktorú sa žalovaní zaviazali
vrátiť do konca roka 2014. Nedostatok písomnej formy zmluvy o pôžičke ju nerobí neplatnou, pretože
sa nepovažuje za podstatnú náležitosť zmluvy o pôžičke jej výlučne písomná forma, ale podstatné je,
aby išlo o dočasné prenechanie druhovo určenej veci dlžníkovi, ktorý je povinný vrátiť veriteľovi vec
rovnakého druhu. Uzavretím zmluvy o pôžičke vzniká záväzkový právny vzťah charakterizovaný tým, že

práva a povinnosti tvoriace jeho obsah sú späté s určitými osobami a že vznikajú z právnych dôvodov
existujúcich medzi stranami. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, a žalovaní to ani
nepopierajú, že žalobca na účet žalovaného v 2. rade previedol dňa 28.02.2014 sumu 8. 000 eur s
poznámkou „ preddavok na kúpnu cenu „. Nijakým hodnoverným dôkazom žalobca nepreukázal, že
žalovaným poskytol finančnú pôžičku 8. 000 eur, ktorú sa zaviazali vrátiť do konca roka 2014. Pritom

zmluva o pôžičke a zaplatenie preddavku na kúpnu cenu sú zjavne dva rozdielne právne tituly, ktoré sa
spravujú rozdielnym právnym režimom. Procesnú obranu žalovaných, že suma 8. 000 eur predstavuje
preddavok na kúpnej cene nehnuteľností a nie pôžičku, v podstate potvrdzuje aj sám žalobca, keď
uviedol, že so žalovanými rokoval o predaji nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej v 1. rade, pričom
doposiaľ k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy nedošlo. Ničím ale žalobca nepreukázal, že suma 8. 000

eur je pôžička. Naopak, sám v prevodnom príkaze označil platbu ako preddavok na kúpnu cenu. Podľa
výsledkov dokazovania za hodnovernú považoval súd procesnú obranu žalovaných, že voči žalobcovi
im neplynie žiadna povinnosť vrátiť sumu 8. 000 eur z titulu záväzkového právneho vzťahu založeného
uzavretím zmluvy o pôžičke. Nie je pochybné, a žalobca to nenamieta, že predmetom kúpy mali byť
nehnuteľnosti patriace do vlastníctva nesvojprávnej žalovanej v 1. rade, ktorá nie je spôsobilá na právne

úkony,azčohopotomvyplýva,žeprocesprevoduvlastníctvajekomplikovanýnutnouintervenciousúdu.
Z toho možno vyvodiť záver, že medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanými prebiehali rokovania o
uzavretí kúpnej zmluvy a žalobca zložil aj zálohu na kúpnu cenu. Žalobca nepreukázal ani to, že práve
z finančných prostriedkov, ktoré mal poskytnúť ako pôžičku na úhradu dlhov žalovanej v 1. rade, boli jej
dlhy zaplatené. Naopak, žalovaný v 2. rade predložil listinné dôkazy o tom, že ešte predtým, ako žalobca

poukázal na jeho účet finančné prostriedky, uskutočnil platby v celkovej výške 7. 506, 06 eur a prevzal
na seba dlh žalovanej v 1. rade zo stavebného úveru v Prvej stavebnej sporiteľni a teda nepotreboval si
požičať hotovosť na úhradu dlhov. Žalobca nepreukázal opak. Žalobca nepreukázal ani, že medzi ním
a žalovanými vznikol záväzkovo právny vzťah založený uzavretím zmluvy o pôžičke, na základe ktorejon požičal žalovaným finančné prostriedky 8. 000 eur, ktoré sa zaviazali mu vrátiť v dohodnutom čase.
Treba podotknúť, že povinnosť žalovaných prípadne vrátiť žalobcovi 8. 000 eur, ktoré im zaplatil ako
preddavok na kúpnu cenu môže pre nich nastať z iného právneho dôvodu než je nevrátenie pôžičky.

Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Súd žalobu s poukazom na uvedené v celom rozsahu
zamietol ako nedôvodnú.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní mali v konaní
plný úspech, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov rozhodne súd

po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre

V odvolaní podľa § 355 ods. 1, 2 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania ( 127 CSP )
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolacie
dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363 CSP ).

Podľa 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ v konaní bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže sa oprávnený plnenia domáhať návrhom na exekúciu podľa osobitných predpisov.

V Leviciach dňa 19.04.2017