Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712010501
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8712010501.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.04.2017 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. f/, ods. 3 Tr. poriadku na podklade odvolania okresného prokurátora z
rušuje vrozsudkuOkresnéhosúduPopradsp.zn.4T/133/2012zodňa07.04.2016výrokoochrannom
opatrení a výrok o náhrade škody v časti, ktorou boli poškodení M. M. a Y. W. odkázaní so svojím

nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/133/2012 zo dňa 07.04.2016 bol obžalovaný W. B.
uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe,
že

dňa 4. 7. 2009 v čase okolo 15.10 hod. v Poprade, na Letisku Poprad - Tatry, pri schválenom leteckom
podujatí „Aero-moto-víkend 2009“, kde na základe objednávky občianskeho združenia F. B. realizoval
pyrotechnické efekty ako držiteľ preukazu odstreľovača ohňostrojov č. XXXX/XX vydaného dňa 16.
11. 1999 Hlavným banským úradom Banská Štiavnica, nedostatočne upevnil kovový mažiar s dĺžkou
260 mm tak, aby nedošlo k jeho uvoľneniu, pričom v dôsledku predchádzajúcich riadených výbuchov
sa kovový mažiar uvoľnil, prevrátil a v dôsledku výbuchu efektovej časti doplnenej zápalnou zmesou

benzínu a nafty ním upravenej bomby bez výmetnej časti došlo k odhodeniu mažiaru do vzdialenosti asi
150 metrov za ochrannú pásku do priestoru vyhradeného pre verejnosť, kde mažiar zasiahol divákov
Y. W. a mal. M. M., nar. XX. XX. XXXX čím poškodenému Y. W. mažiar spôsobil komplexné poranenie
kolenného kĺbu zahrňujúce v sebe devastujúce, resp. devastačné poranenie kože pravého predkolenia
s jej čiastočným postupným odumieraním - nekróza, postihnutie kostno-väzivového aparátu kolena a to
odlomenie vyvýšeniny na pravej píšťale vo vnútri kĺbu, odlomenie hornej časti ihlice, roztrhnutie bočného

väzu kolena z vonkajšej strany a roztrhnutie predného kríženého väzu vo vnútri kolena, ktoré si vyžiadalo
prvotnú hospitalizáciu na oddelení úrazovej chirurgie Nemocnice Poprad, a. s. od 4.7. 2009 do 10. 7.
2009 a dobu liečenia a práceneschopnosti od 4. 7. 2009 do 2. 9. 2009, ako aj následné hospitalizácie
od 21. 2. 2011 do 24. 2. 2011 a od 2. 5. 2011 do 5. 5. 2011 a poškodenému maloletému M. M. spôsobil
ľahké poranenie - tržnú ranu pravého predkolenia s dobou liečenia od 4. 7. 2009 do 18. 7. 2009 s
obmedzeniami v bežnom spôsobe života menej závažného rozsahu,

za čo mu bol podľa § 157 ods. 1, § 38 ods. 2, 3 a § 36 písm. j/, l/, k/ Tr. zákona uložený peňažný trest
vo výmere 700,- eur a pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu bol podľa
§ 57 ods. 3 Tr. zákona ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov.

Podľa § 83 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona bola zhabaná vec - kovový mažiar výšky 260 mm, pretože to

vyžaduje bezpečnosť ľudí a majetku.Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku boli poškodení Y. W., M. M. a O. a.s., pobočka B. so svojím nárokom
na náhradu škodu odkázaní na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku, ktorý bol vyhlásený v prítomnosti obžalovaného, obhajcu a prokurátora, podal
odvolanie prokurátor dňa 18.04.2016 proti výroku o vine a treste v neprospech obžalovaného. V
dodatočne predložených dôvodoch odvolania odvolateľ po rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku
a dôvodov rozhodnutia súdu vyslovil, že s úvahami a záverom súdu ohľadne preukázania konania
obžalovanému a jeho vedomej nedbanlivosti ako formy zavinenia sa stotožnil, pretože tieto vyplývajú z

dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Nestotožnil sa však so záverom súdu o tom, že
zo strany obžalovaného nedošlo k takému konaniu, ktorým by porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu
z povolania a to aj napriek konštatovaniu súdu, že zo strany obžalovaného došlo k porušeniu všeobecnej
prevenčnej povinnosti podľa § 415 Obč. zákonníka. Skutočnosť, že žiaden predpis neupravuje presný
spôsob používania obžalovaným používanej pyrotechniky, musí byť obžalovanému známa, nakoľko sa
jednáoosobu,ktoráspĺňapodmienkynavýkontejtočinnostiamáajpraktickéskúsenosti.Apráveztoho

dôvodumusíbyťobžalovanémuzrejmé,ževzhľadomnaabsenciuprávnehopredpisuspresnouúpravou
postupu, sa o to viac na neho ako osobu odborne spôsobilú na výkon tejto činnosti kladú vyššie nároky
pre jej výkon z dôvodu, že práve praktickými skúsenosťami nadobúda veľmi cenné vedomosti, ktoré
sú nevyhnutné pre taký výkon jeho činnosti, aby nedochádzalo ku škodlivému následku. Obžalovaný
majúc vedomosť o vyššie uvedenom a tým, že v podstate sa rozhodol sám, že bude v tejto oblasti

podnikať, berie na seba zodpovednosť za riadny a náležitý výkon tejto činnosti. Preto nie je možné
súhlasiť s tým, že obžalovaný urobil všetko pre to, aby mažiar bol dostatočne ukotvený, keďže bolo
jednoznačne preukázané (čo nakoniec konštatuje aj súd), že mažiar dostatočne ukotvený nebol. A
keďže dostatočné ukotvenie mažiaru je nepochybne jednou z najdôležitejších a základných podmienok
riadneho a náležitého výkonu tejto činnosti, vo vzťahu ku ktorej bolo preukázané, že splnená nebola,

obžalovaný porušil dôležitú povinnosť, ktorá mu vyplýva z jeho povolania a to tým, že porušil všeobecnú
prevenčnú povinnosť podľa § 415 Obč. zákonníka. Neobstojí preto spoliehanie sa obžalovaného na
to, že mažiar bol ukotvený správne, aj keď ho takto ukotvoval veľakrát, ale je jeho zodpovednosťou
ukotviť ho tak, aby v žiadnom prípade nedošlo k jeho uvoľneniu, prevráteniu a odhodeniu až za ochrannú
pásku, kde boli ľudia. Obžalovaný vykonávajúc túto činnosť a súc si vedomý všetkých rizík, ktoré môžu

vzniknúť pri jej nesprávnom resp. nedostatočnom výkone aj na zdraví alebo živote človeka, musí urobiť
všetko preto, aby ku žiadnemu škodlivému následku nedošlo a mať jednoznačne preverené, že pri
jeho konkrétnom výkone činnosti k takémuto následku dôjsť nemôže a v prípade pochybností musí
nevyhnutne vykonať všetky opatrenia na zamedzenie jeho vzniku. K porušeniu dôležitej povinnosti
odvolateľ uviedol, že za takú sa nemôže považovať porušenie každej, ale sa musí jednak o takú, ktorej

nesplnením, resp. nedostatočným splnením môže objektívne dôjsť k škodlivému následku na zdraví,
majetku a pod. a uvedené je nevyhnutné posudzovať prísne individuálne vo vzťahu ku konkrétnemu

konaniu, resp. opomenutiu konkrétnej osoby. Jedná sa teda o takú okolnosť, ktorá vzhľadom ku
všetkým konkrétnym okolnostiam prípadu nadobúda zvláštny význam vo vzťahu k súhrnu úloh, ktoré

z povolania vyplývajú. Z konania obžalovaného je zrejmé, že nesprávnym ukotvením mažiaru došlo
pri odpaľovaní guľovej bomby k jeho uvoľneniu, prevráteniu a v dôsledku výbuchu ďalšej bomby k
jeho odhodeniu až do takej vzdialenosti, ktorá presiahla aj vzdialenosť určenú ako bezpečná zóna
pre verejnosť a k následnému zasiahnutiu dvoch osôb, ktorým bola spôsobená ujma na zdraví, u
jedného z nich ťažká ujma, preto správne a riadne ukotvenie mažiaru je nutné považovať za jednu z

podstatných činností, ktorá musí byť vykonaná náležite, pretože jej nenáležitým vykonaním objektívne
vzniká hrozba vzniku škodlivého následku. Nemožno preto súhlasiť s konštatovaním súdu, že v podstate
porušenie dôležitej povinnosti je v danom prípade spájať v prípade, že by obžalovaný bezohľadne
manipuloval s pyrotechnikou, ale práve naopak, vzhľadom na rizikovosť predmetnej činnosti, a teda
zvýšené nároky na jej výkon, najmä bezpečnosť pri jej samotnej realizácii a o to viac, ak presný postup

nie je explicitne upravený žiadnou normou, je nutné kriticky posudzovať každú úlohu, resp. úkon, ktorý je
potrebné vykonať, aby táto činnosť bola v konečnom dôsledku vykonaná správne a riadne, s najmenšími
resp. s vylúčením objektívneho rizika vzniku škodlivého následku. Preto ako súd správne konštatoval,
konaním obžalovaného došlo k porušeniu všeobecnej prevenčnej činnosti podľa § 415 Obč. zák., avšak
bolo jednoznačne preukázané, na rozdiel od konštatovania súdu, že tým došlo k porušeniu dôležitej

povinnosti vyplývajúcej z jeho povolania, postavenia. S poukázaním na vyššie uvedené preto odvolateľ
mal za to, že obžalovaný svojím konaním porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho povolania, resp.
postavenia, preto svojím konaním naplnil aj zákonné znaky skutkovej podstaty ods. 2 písm. a/ § 157 Tr.
zákona. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného M. B. uznal vinnýmzo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukázaním na §
138 písm. h/ Tr. zákona a uložil mu trest v intenciách krajským súdom zrušeného rozsudku v tejto veci zo
dňa 12.11.2013. V opačnom prípade navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania prokurátorom ako osobou na to oprávnenou
krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti

ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc
pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1,
a zistil, že odvolanie je čiastočne dôvodné, avšak z iných ako namietaných dôvodov.

V prvom rade odvolací súd preskúmaval, či procesný postup konajúceho súdu netrpí takými podstatnými
chybami, pre ktoré by bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Pokiaľ ide o právo na obhajobu, ktoré

je základným právom obžalovaného pre plné uplatnenie procesných práv v rámci vedeného trestného
stíhania, k tomu je potrebné uviesť, že skutočnosti plynúce z obsahu predloženého spisu jeho porušenie
nepreukazujú. Obžalovaný totiž bol poučený o svojich právach, mal možnosť vyjadriť sa ku skutku
kladenému mu za vinu, ako aj k dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní, mal možnosť navrhovať
dôkazy a predniesť argumentáciu o svojej nevine tak v záverečnej reči, ako aj v poslednom slove, pričom

vkonaníbolzastúpenýobhajcom,vdôsledkučohomalvytvorenépodmienkypreuplatneniesvojichpráv.

Konajúci súd vykonal dôkazy podľa pravidiel stanovených procesným predpisom, preto o ich obsah

mohol opierať svoje skutkové zistenia. Na podklade nich uzavrel skutkový stav uvedený v napadnutom
rozsudku, s ktorým sa odvolací súd stotožnil a keďže svoje skutkové závery konajúci súd v dostatočnom
rozsahu odôvodnil, odvolací súd nepovažuje za potrebné opätovne hodnotiť dokazovanie. Ostatne,
odvolateľ skutkové závery ani nenamietal.

Odvolacie námietky odvolateľa smerovali voči právnej kvalifikácii skutku, keďže podľa jeho názoru
obžalovaný pri pyrotechnickej činnosti porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu z jeho postavenia,
v dôsledku čoho konanie obžalovaného malo byť právne posúdené podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/
Tr. zákona. Porušenie dôležitej povinnosti obžalovaným, ako to plynie z dôvodov odvolania, spočíva
v porušení všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Obč. zákonníka pre absenciu právneho

predpisu s presnou úpravou pri postupe realizovania pyrotechnických efektov, a to konkrétne v
nedostatočnom ukotvení mažiara, z ktorého sa odpaľovala guľová bomba kal. 4“ 100 mm. S týmto
záverom sa odvolací súd nestotožnil.

Z pohľadu hodnotenia zistených okolností považuje odvolací súd za potrebné najprv uviesť základné

skutkové zistenia, ktoré neboli namietané a ktoré sú bez rozumných pochybností preukázané, a tiež aj
právne závery konajúceho súdu.

Niet pochýb o tom, že obžalovaný kritického dňa použil pyrotechnický výrobok III. triedy na svetelné
efekty požadované objednávateľom. Dodržal pritom návod stanovený dovozcom B.-B. s.r.o. X. nad

O. ohľadne podmienok na používanie použitého pyrotechnického výrobku guľovej bomby kal. 4“ 100
mm, keďže túto použil len na dosiahnutie svetelného alebo zvukového efektu pri ohňostrojových
prácach, pričom pracoval v priestore, kde bolo možné vytvoriť minimálny bezpečnostný okruh 80
metrov. Obžalovaný vymedzil bezpečnostný okruh do vzdialenosti 140 m, čo je takmer dvojnásobok
vymedzenia požadovaného bezpečnostného okruhu podľa návodu pri použití najsilnejšieho pyro-

technického výrobku guľovej bomby kal. 4“ 100 mm, s ktorými obžalovaný manipuloval.

Na odpálenie upravenej guľovej bomby kal. 4“ 100 mm bol použitý mažiar, ktorý bol oceľový, mal
niekoľkonásobne vyššiu pevnosť, a preto zodpovedal stanoveným bezpeč-nostným predpisom, pričom
na vytvorenie požadovaného pyrotechnického efektu bola aj dĺžka použitého mažiaru postačujúca, hoci

bola kratšia, ako to uvádza návod na použitie, čo vyplýva zo znaleckého dokazovania.

Sporným však bola príčina zvalenia a následného odhodenia mažiara, keďže pracovníci Kriminalisticko-
expertízneho ústavu Košice (v ďalšom len KEÚ) za najpravdepodobnejšiu príčinu zvalenia a odhodeniamažiara považovali výbuch alebo účinok predchádzajúceho výbuchu, ktorý mažiar naklonil nevhodným
spôsobom a výbuchom pyrotechnického efektu v tomto mažiari došlo následne k jeho odhodeniu. Pritom
tak došlo pri priamom výbuchu buď z dôvodu, že mažiar bol nedostatočne ukotvený, ale v tom prípade

by bol kráter diametrálne odlišný od kráterov, ktoré vznikli pri predchádzajúcich výbuchoch, alebo z
dôvodu, že predchádzajúcim výbuchom došlo k nakloneniu mažiara do polohy inej ako zvislej tým, že
predchádzajúci výbuch bol silnejší, v dôsledku čoho sa mažiar naklonil. Tento záver bol vyslovený aj
na základe vykonaného pokusu za podmienok, že mažiar bol položený vodorovne na zem výmetným
otvorom rovnobežne so zemou a odpálený, pričom dolet mažiara bol 134 m a hĺbka krátera bola v mieste

výbuchu 4 cm po odpálení guľovej

bomby kal. 5“ 125 mm. Pri odpálení guľovej bomby kal. 4“ 100 mm vzdialenosť doletu mažiara bola o
cca 20 % nižšia.

Za príčinu odhodenia mažiara z miesta jeho ukotvenia konajúci súd považoval jeho nedostatočné
ukotvenie v teréne, keďže obžalovaný zvolil spôsob jeho čiastočného zakopania do zeme, pričom tento
svoj záver oprel o hĺbku krátera, z ktorej bol mažiar vyhodený, stopy po jeho pohybe, vzdialenosť
a smer jeho odhodenia, či jeho hmotnosť a účinok. So záverom konajúceho súdu, že k odhodeniu
mažiara z miesta jeho ukotvenia došlo v dôsledku jeho nedostatočného ukotvenia, sa odvolací súd

stotožnil, nestotožnil sa však s dôvodmi, ktoré ho k tomu viedli, pretože znalecké závery sa o uvedené
skutočnosti neopierali. Na tomto mieste odvolací súd považuje k príčine odhodenia mažiara uviesť, že
k jeho nakloneniu došlo v dôsledku predchádzajúcich výbuchov a pri naklonenej polohe mažiara po
výbuchu v ňom došlo k jeho odhodeniu, čo vyplýva z doplneného znaleckého dokazovania v odvolacom
konaní. Zistená okolnosť, že niektorý z predchádzajúcich výbuchov vyklonil mažiar z osi jeho ukotvenia,

potom svedčí o nedostatočne ukotvenom mažiari. Obžalovaný totiž ako pyrotechnický pracovník mohol
predvídať, že niektorá z pyrotechnických zloží môže byť predimenzovaná a účinky jej výbuchu môžu
narušiť ukotvenie mažiarov, v čom podľa názoru odvolacieho súdu spočíva zavinenie obžalovaného.

Aj napriek odlišným dôvodom je záver konajúceho súdu o príčine odhodenia mažiara z miesta jeho

ukotvenia správny. Konajúci súd nedostatočné ukotvenie mažiara neposúdil ako porušenie dôležitej
povinnosti, keďže zo strany obžalovaného nedošlo k bezohľadnému manipulovaniu s pyrotechnikou, na
ukotvenie mažiarov mal dostatočné skúsenosti, zabezpečil aj ochranu divákov pred možným zranením
vytvorením väčšieho bezpečnostného okruhu než upravuje návod na používanie pyrotechniky. S
prihliadnutímnamožnosťodchýlkyzloženianáplne,čomázanásledokzmenuintenzityvýbuchu,vyvodil

napokon záver, že zo strany obžalovaného došlo k porušeniu iba všeobecne definovanej povinnosti
v ustan. § 415 Obč. zákonníka, keďže žiaden všeobecne záväzný predpis neupravuje konkrétne
povinnosti pri manipulácii s pyrotechnikou.

V nadväznosti na konštatovanie, že žiadny predpis neupravuje manipuláciu s pyrotechnikou, odvolací

súd uvádza, že na pyrotechnické práce, medzi ktoré je nevyhnutné radiť aj odpálenie guľovej bomby kal.
4“ 100 mm, sa v čase spáchania skutku vzťahoval zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách
a o štátnej banskej správe (v ďalšom len banský zákon). Z neho vyplývajú pre pyrotechnické práce nižšie
uvedené povinnosti.

Podľa § 36c ods. 1 zák. č. 51/1988 Zb. účinnom v dobe spáchania skutku na zaobchádzanie s
pyrotechnickými výrobkami sa primerane vzťahuje § 22 a podľa § 36c ods. 2 tohto zákona sa
pyrotechnické výrobky môžu používať len v súlade s návodom na ich používanie.

Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 51/1988 Zb. každý kto príde do styku s výbušninou, je povinný postupovať

s najväčšou opatrnosťou a dodržiavať predpisy a návody na používanie tak, aby neohrozil svoju
bezpečnosť a bezpečnosť iných osôb.

Zo základných pojmov uvedených v § 36a ods. 1 a 2 banského zákona účinného v čase spáchania
skutku vyplýva, že za pyrotechnické výrobky sa považujú výrobky obsahujúce technologicky spracované

pyrotechnickézlože,prípadneajmalémnožstvoinýchdruhovvýbušnín,určenénatechnickéúčelyalebo
na zábavné a oslavné účely;ohňostrojnými prácami sú práce, pri ktorých sa využívajú svetelné, zvukové, dymové alebo pohybové
účinky pyrotechnických výrobkov určených na zábavné a oslavné účely, pričom sa pyrotechnické
výrobky spravidla odpaľujú postupne v krátkom časovom slede za sebou, vo vopred určenom poradí a

z vopred určeného miesta.

Z citovanej zákonnej úpravy je zrejmé, že zákon síce neustanovuje presný postup pri pyrotechnických
prácach, ale upravuje minimálne povinnosť nakladať s pyrotechnickými výrobkami tak, aby sa neohrozila
bezpečnosť života a zdravia ľudí, a súčasne ukladá povinnosť pyrotechnické výrobky používať iba v

súlade s návodom na ich používanie.

Konajúci súd skonštatoval, že obžalovaný sa pri svojej činnosti súvisiacej s realizáciou pyrotechnických
efektov plne venoval svojím povinnostiam a využíval pritom aj svoje poznatky, skúsenosti z dlhoročnej
praxe a informácie vyplývajúce z návodu na používanie pyrotechniky, ako aj skúsenosti získané z
praxe iných a nebolo preukázané, aby porušil pritom dôležitú povinnosť. Voči záveru konajúceho

súdu, že obžalovaný dodržal návod na použitie guľovej bomby kal. 4“ 100 mm, odvolací súd nemal
výhrady. Aj napriek tomuto záveru bolo potrebné konanie obžalovaného posúdiť ako zavinené konanie s
trestnoprávnym základom, ktoré napĺňa znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona.
Obžalovaný totiž aj keď dodržal návod na použitie pyrotechnického výrobku a vymedzil i dostatočný
bezpečnostný okruh 140 m, t. j. o 60 m väčší ako ho určoval návod, zodpovedá za spôsobenie ujmy

na zdraví poškodeným S. M. a L. W., pretože pri realizácii viacnásobných pyrotechnických efektov,
ktoré sa vykonali odpalom v krátkej dobe za sebou, mohol so zreteľom na jeho odborné a praktické
skúsenosti, jeho vzdelanie a odbornú kvalifikáciu, predpokladať, že v dôsledku jednotlivých výbuchov
guľových bômb, u ktorých sa pripúšťa odchýlka zloženia náplne, môže dôjsť k uvoľneniu niektorého z
ďalších mažiarov, kde sa výbuch ešte nerealizoval. Takúto okolnosť obžalovaný nielen mohol predvídať,

ale mal aj povinnosť ju predvídať. Z uvedeného tak možno usudzovať na nedbanlivostné zavinenie
obžalovaného v zmysle § 16 písm. b/ Tr. zákona vo vzťahu k okolnosti nedostatočného ukotvenia
mažiara. Medzi konaním obžalovaného a spôsobeným následkom je príčinná súvislosť.

Aj keď konajúci súd vyložil pojem porušenie dôležitej povinnosti v odôvodnení napadnutého rozhodnutia,

odvolací súd na tomto mieste považuje za potrebné opakovane uviesť, že za porušenie dôležitej
povinnosti teória i súdna prax považuje porušenie niektorých z množstva možných dôležitých povinností,
ktoré majú vzťah k ochrane zdravia ľudí. Zákon pritom neustanovuje a ani nevysvetľuje, ktorú
povinnosť pokladá za dôležitú a ponecháva tak na úvahu súdu, aby v každom jednotlivom prípade
po zhodnotení všetkých okolností posúdil, či povinnosť, ktorú páchateľ porušil svojím protiprávnym

konaním, je porušením dôležitej povinnosti. Nie je možné za porušenie dôležitej povinnosti považovať
každé porušenie povinnosti, ale len také, ktorej porušenie má za danej situácie spravidla za následok
nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie, keď v dôsledku takého porušenia môže ľahko dôjsť
k takému následku, t. j. k vážnemu život ohrozujúcemu nebezpečenstvu, (primerane rozhodnutie NS
sp. zn. 1Tz/36/1963). Podstatné pre posúdenie toho, či ide o porušenie dôležitej povinnosti je to, či

sa jedná o výkon takej činnosti, pri ktorej nesplnenie stanovenej konkrétnej povinnosti je spojené so
vznikomvážnychnásledkovvpodobevážnehoublíženianazdravíalebosmrtiinýchosôb.PokiaľTrestný
zákon hovorí o dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona, v praxi sa tým rozumie nielen povinnosť
priamo uložená zákonom, ale aj povinnosť uložená na základe zákona iným právnym predpisom alebo
i konkrétny príkaz

vydaný na základe zákona a spôsobom tam uvedeným. Vo vzťahu k tejto okolnosti podmieňujúcej
použitie vyššej trestnej sadzby postačuje nedbanlivostné zavinenie.

Niet sporu o tom, že v posudzovanom prípade za porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej z
postavenia obžalovaného možno považovať iba porušenie takých povinností, ktoré súvisia s predmetom
jeho činnosti pri výkone živnostenského oprávnenia, t. j. pri ohňostrojových prácach a ktoré mu
vyplývali predovšetkým z banského zákona. Banský zákon ukladal pri ohňostrojových prácach, vrátane
pyrotechnických, všeobecnú povinnosť postupovať s čo najväčšou opatrnosťou a dodržiavať predpisy

a návody na používanie tak, aby nebola ohrozená bezpečnosť ľudí. Návod na použitie pyrotechnického
výrobku je tak záväzným pre osoby, vykonávajúce ohňostrojové práce.Zanedbanie niektorej z povinností pri pyrotechnických prácach, ktoré sú nesporne veľmi rizikové pre
život a zdravie ľudí, by vo všeobecnosti bolo potrebné hodnotiť ako nesplnenie dôležitej povinnosti.
V posudzovanom prípade však bolo dokázané, že obžalovaný rovnako ukotvil všetky mažiare, v

ktorých boli odpalované guľové bomby, dodržal aj ostatné predpísané podmienky v návode a zvýšil
pre bezpečnosť ochrany osôb z vlastnej iniciatívy bezpečnostný okruh o 60 m, hoci podmienky na
jeho zväčšenie neboli dané, ktoré okolnosti viedli aj odvolací súd k posúdeniu, že obžalovaný konal
čo najopatrnejšie, teda tak, ako mu to ukladá zákon. Jediným pochybením obžalovaného bolo to, že v
dostatočnej miere nepredvídal, že niektorá guľová bomba, ktoré používal pri pyrotechnických prácach,

môže byť predimenzovaná, hoci so zreteľom na svoje odborné a praktické skúsenosti o tom vedieť mal
a mohol. Táto okolnosť však sama osebe nemôže zakladať porušenie dôležitej povinnosti.

Odvolací súd preskúmaval aj zákonnosť a správnosť výroku o treste. Po preskúmaní poľahčujúcich
okolností, ktoré boli obžalovanému priznané v zmysle § 36 písm. j/, k/, l/ Tr. zákona, bolo zistené, že
obžalovaný sa nepriznal v celom rozsahu k spáchaniu trestného činu, aj keď svoje konanie oľutoval.

Toto zistenie síce zakladá nápravu výroku o treste a to nepriznaním poľahčujúcej okolnosti uvedenej
v § 36 písm. l/ Tr. zákona, ale vzhľadom k tomu, že aj po nepriznaní uvedenej poľahčujúcej okolnosti
by sa postavenie obžalovaného podstatným spôsobom nezmenilo, túto zistenú chybu odvolací súd
nenaprával. Ostatne, ani konajúci súd v dôvodoch napadnutého rozsudku neobjasnil priznanie tejto
poľahčujúcej okolnosti. Konajúci súd uložil obžalovanému samostatný peňažný trest vo výmere 700,-

eur a to s prihliadnutím nielen na existenciu poľahčujúcich okolností a neexistenciu priťažujúcich
okolností, ale aj so zreteľom na spôsob spáchania skutku, na zavinenie obžalovaného a tiež na
dobu takmer 7 rokov, ktorá uplynula od spáchania skutku do dňa vyhlásenia rozsudku nezávisle
od správania sa obžalovaného. Uložený trest považoval odvolací súd za primeraný a zodpovedajúci
všetkým okolnostiam prípadu a tiež osobe obžalovaného, ktorý do spáchania prerokúvaného skutku sa

nedopustil žiadneho protiprávneho konania a naďalej vykonáva ohňostrojové práce bez akýchkoľvek
pochybení. Obligatórne uloženie náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov zodpovedá
podmienkam ustanoveným v § 57 ods. 3 Tr. poriadku. Pokiaľ ide o uloženie trestu zákazu činnosti
vykonávať ohňostrojové práce, vzhľadom najmä na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku, počas
ktorej obžalovaný túto činnosť sústavne vykonával ako svoje hlavné zamestnanie, podľa názoru

odvolacieho súdu by tento bol neprimeraným a neadekvátnym. Je nelogickým, aby trest zákazu činnosti
bol uložený po uplynutí dlhšej doby, počas ktorej obžalovaný viedol riadny život a sústavné vykonával
činnosť, ktorá mu má byť zakázaná. Uloženie tohto trestu po dlhšej dobe stratilo svoj význam.

V rámci preskúmavania všetkých výrokov odvolací súd zistil, že došlo k pochybeniu pri rozhodovaní o
ochrannom opatrení a náhrade škody.

Konajúci súd totiž podľa § 83 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona rozhodol o zhabaní veci - kovového mažiaru,
ktoré rozhodnutie odôvodnil tým, že použitý kovový mažiar pre pyrotechnické efekty je pre bežný život a

akúkoľvek inú činnosť nepoužiteľným, ale v záujme bezpečnosti ľudí a majetku je potrebné ho odstrániť
z dosahu ľudí pri akejkoľvek činnosti. S uložením ochranného opatrenia a jeho dôvodmi sa odvolací súd
nestotožnil a považuje ho za vecne nesprávny, pretože neboli splnené podmienky na jeho uloženie.

Podľa § 83 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona účinného od 01.01.2016 ak nebol uložený trest prepadnutia veci

uvedenej v § 60 ods. 1, súd uloží zhabanie veci, ak ide o tovar bez kontrolných známok alebo bez iných
kontrolných technických opatrení vyžadovaných všeobecne záväzným predpisom na jeho označenie na
daňové účely.

Z tohto citovaného ustanovenia je zrejmé, že na uvedený prípad ho nemožno aplikovať. Podľa názoru

odvolacieho súdu pozornosti konajúceho súdu ušla skutočnosť, že došlo k zmene tohto ustanovenia,
pretože do 01.01.2016 podmienky ustanovené pre zhabanie veci uvedené pod písm. e/ (po zmene
zákona označené ako písm. g/) spočívali v tom, že to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne
iný obdobný verejný záujem. V tejto súvislosti odvolací súd ešte poznamenáva, že ochranné opatrenia
sa ukladajú podľa zákona účinného v čase, keď sa o nich rozhoduje (§2 ods. 3 Tr. zákona). Aj napriek

tejto zistenej formálnej chybe pri ukladaní ochranného opatrenia odvolací súd konštatuje, že kovový
mažiarniejevecou,ktorávovšeobecnostiohrozujebezpečnosťľudíalebomajetku,pretonebolisplnené
zákonné podmienky pre jej zhabanie podľa § 83 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona. Aj keď ide o vec, ktorá patrí
páchateľovi, čo vyplynulo z jeho výpovede, a bola použitá pri spáchaní trestného činu, podľa názoruodvolacieho súdu nie sú splnené podmienky ani na uloženie trestu prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1
písm. a/ Tr. zákona a to s prihliadnutím jednak na nedbanlivostné zavinenie obžalovaného, ako aj na
skutočnosť, že obžalovaný aj naďalej vykonáva pyrotechnickú činnosť, pri ktorej bežne používa kovové

mažiare, ktoré nie sú sami osebe nebezpečné pre život a zdravie ľudí.

Výrok o náhrade škody trpel chybou, ktorá spočívala v zistení, že poškodený S. M. a L. W. na začiatku
hlavného pojednávania prehlásili, že si neuplatňujú žiadny nárok na náhradu škodu. V dôsledku tohto
ich prehlásenia potom konajúci súd nemal zákonný podklad pre rozhodnutie podľa § 288 ods. 1 Tr.

poriadku, ktorým odkázal oboch poškodených s ich nárokmi na náhradu škody na občianske súdne
konanie (správne civilný proces). Pokiaľ ide odkázanie poškodenej strany O. a.s., pobočka B. s jej
nárokom na náhradu škody, v tejto časti odvolací súd považuje výrok o náhrade škody za správny,
pretože poškodená strana si v prípravnom konaní písomným podaním z 25.04.2012 uplatnila včas nárok
na náhradu škody vo výške 1 314,90 eur, vynaložené náklady na liečenie L. W. sú v príčinnej súvislosti
so spôsobením ujmy na zdraví, avšak poškodená strana nešpecifikovala jednotlivé položky v rozsahu

potrebnom na preskúmanie ňou uplatňovaného nároku.

S poukázaním na vyššie uvedené zistenia a z nich plynúce právne úvahy odvolací súd na podklade
odvolania prokurátora zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d/, f/, ods. 3 Tr. poriadku v napadnutom rozsudku
výrok o ochrannom liečení a čiastočne výrok o náhrade škody, ktoré nemali svoj zákonný základ.

V ostatných výrokoch napadnutý rozsudok nechal nedotknutým, pretože tieto sú vecne správne a
zodpovedajú zákonu.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd nevyhovel odvolaniu prokurátora v namietanom
rozsahu.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.