Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 2, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/241/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114221775
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3114221775.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: M. D., bytom P., zastúpený zástupcom: CHARGE

DAVOUÉ UJJ, s.r.o. so sídlom v Trenčíne, ul. Zlatovská 22, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia
s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpený zástupcom: Advokátska
kanceláriaJUDr.AndreaCviková,s.r.o.sosídlomvBratislave,ul.Kubániho16,ovydaniebezdôvodného
obohatenia a iné, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 966,11 eur.

II. Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 29.09.2014 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha
rozhodnutia súdu, ktorým by určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretá medzi
navrhovateľom ako dlžníkom a odporcom ako veriteľom a Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX
uzavretá medzi navrhovateľom ako dlžníkom a odporcom ako veriteľom sú neplatné. Tento návrh
odôvodnil tým, že tieto obe zmluvy sú neplatné pre viaceré porušenia zákonov. V prípade revolvingovej
zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, ide o porušenie Občianskeho zákonníka v jeho ustanoveniach

§ 53 ods.6 a § 39 a zákona o spotrebiteľských úveroch v jeho ustanoveniach § 19 ods.2, § 2 písm.g/, §
7 ods.1, § 8, § 5, § 11 ods.1 písm.b/, § 4 ods.2, ods.3, § 14 ods.2, § 22 ods.1. V prípade rozhodcovskej
zmluvy ide o jej neplatnosť podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka.

Na základe návrhu navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 13.10.2015 súd pripustil zmenu návrhu
na začatie konania tak, že sa ním navrhovateľ proti odporcovi domáha určenia neplatnosti Zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8400037514 a Rozhodcovskej zmluvy č. 8400037514 uzatvorených medzi

navrhovateľom a odporcom, a takisto zaplatenia sumy 1.200 eur titulom vydania bezdôvodného
obohatenia.

Návrh v časti, v ktorej sa domáha určenia neplatnosti oboch zmlúv odôvodnil tým, že s odporcom dňa
09.04.2011 uzatvoril Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8400037514. Úverový limit bol dohodnutý vo
výške 1.500 eur. Splatnosť úveru bola dohodnutá v splátkach vo výške 80,37 eur na dobu 42 mesiacov.
Ročná úroková sadzba bola dohodnutá na 70,01 %. Celková čiastka úveru, ktorý mal odporcovi

zaplatiť (vrátiť) bola 3.375,54 eur. Súčasťou predtlačeného formulára zmluvy o revolvingovom úvere
bola v čl. 8 Dohoda o poskytnutí služby, ktorej obsahom je možnosť využiť odklad maximálne troch
splátok. Za poskytnutie tejto možnosti bola dohodnutý poplatok 215,75 eur. V prípade využitia tejto
možnosti je dlžník povinný zaplatiť ďalší poplatok vo výške 112,08 eur. Reálne od odporcu obdržalsumu 1.285,15 eur. Automaticky mu bola započítaná čiastka 215,75 eur za poskytnutie dodatkovej
služby. Táto služba nemá pre spotrebiteľa žiadnu reálnu, nie to pridanú hodnotu. Je len v prospech
dodávateľa, ktorý si umelo navyšuje svoj peňažný prospech. Bez dojednania tejto služby, o ktorú

nemal záujem, nebolo možné uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere. Ku dňu 03.09.2014 zaplatil 39
splátok po 80,37 eur, spolu 3.134,43 eur. Od 23.03.2014 mu zamestnávateľ, obchodná spoločnosť
SAD Trenčín, a.s. vykonáva zrážky zo mzdy na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400037514.
Táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je neplatná. Poukázal na výšku úroku 70,01 %, ktorú
považuje za rozpornú so zákonom a s dobrými mravmi. Preto je v tejto časti absolútne neplatná.

RPMN uvedená v zmluve vo výške 69,25 % je o 52,75 % vyššia ako priemerná výška RPMN. Pritom
odporca do jej výpočtu nezahrnul poplatok vo výške 215,75 eur za poskytnutie možnosti odkladu
splátok, ktorý navrhovateľ zaplatil. Pri správnom zarátaní aj tohto poplatku do výpočtu RPMN by jej
výška predstavovala 86,82 %. Takýto postup odporcu považuje za klamlivú obchodnú praktiku. Klame
spotrebiteľa o celkových nákladoch. Následkom je podľa § 11 ods.1 písm.b/ zákona o spotrebiteľských
úveroch to, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Odporca mu takisto pri poskytovaní úveru neposkytol

formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere na čo bol povinný podľa § 4 ods.2 zákona
o spotrebiteľských úveroch.

Navrhovateľ takisto poukázal na neprijateľnosť a neplatnosť zmluvného dojednania o rozhodcovskom
konaní, ktoré vylučuje príslušnosť všeobecných súdov v spotrebiteľských sporoch. Ide o Rozhodcovskú

zmluvu č. 8400037514, ktorá bola podpísaná pri podpise zmluvy o revolvingovom úvere, a obsahom
ktorej je dohoda strán, že akékoľvek spory a nároky medzi zmluvnými stranami budú riešené
cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým zo stálych
rozhodcovských súdov. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Takmer vo
všetkých prípadoch vyvolávajú spory dodávatelia, preto si vyberajú rozhodcovský súd a nie všeobecný

súd.

Ohľadne Dohody o zrážkach zo mzdy uviedol, že je formulovaná v niekoľkých ustanoveniach zmluvných
dojednaní, bez jasného a presného označenia, že sa jedná o dohodu o zrážkach zo mzdy. Dá sa
vydedukovať iba dôkladným načítaním zmluvných dojednaní a prepojením jednotlivých ich ustanovení,

čo bežný spotrebiteľ nemá šancu si všimnúť. Preto ju považuje za nejasnú a neurčitú, pričom takéto
konanie odporcu je možné považovať za klamlivé konanie. Veriteľ neposúdil s odbornou starostlivosťou
schopnosť splácať spotrebiteľský úver, najmä neposúdil jeho príjem a účel úveru. V čase kedy si bral
pôžičku mala jeho bývalá partnerka okolo 14 pôžičiek a úverov, ktoré už nezvládali platiť. Z tohto dôvodu
a vo finančnej tiesni bol nútený uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V dobrej viere si požičal

peniaze, aby dokázali vyžiť. Domnieval sa, že by mu peniaze neposkytli, keby nebol schopný zvládnuť
splácať, nakoľko majú povinnosť si to overiť..

K neplatnosti úverovej zmluvy ako celku uviedol, že ak sa neplatnosť týka len časti zmluvy, ktorú možno
oddeliť od ostatných častí obsahu zmluvy, je neplatná len táto časť. To neplatí v opačnom prípade. Podľa

zákona o spotrebiteľských úveroch je odplata a celkové náklady spotrebiteľa, základnou a nevyhnutnou
obsahovou náležitosťou zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Nemožno ju oddeliť od ostatných častí
zmluvy. Preto žiada, aby súd zrušil (zrejme určil) predmetnú zmluvu ako celok v zmysle § 39 a §
41 Občianskeho zákonníka ako neplatnú. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Ostrave, pobočka v Olomouci 16 ICm 944/2010 zo dňa 23.08.2011 a rozsudok Okresného súdu Žilina

sp.zn. 17C/134/2008 z 27.10.2008. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnil tým,
že potrebuje mať istotu v otázke výšky dlhu nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov. Opačný
názor, by znamenal neexistenciu možnosti pre spotrebiteľa preskúmania predmetnej zmluvy o úvere a
v konečnom dôsledku odňatie možnosti konať pred súdom. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1MCdo/1/2009 z 31.07.2009 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.

18Co/109/2011 z 21.11.2012.

V písomnom podaní zo dňa 15.10.2015 v súvislosti so zmenou návrhu na začatie konania (rozšírenie aj
o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia) právny zástupca navrhovateľa uviedol, že v prípade, ak
istina úveru, ktorý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, nie je splatená, môže sa dlžník domáhať

na súde určenia, že úverová zmluva je bez úrokov a poplatkov alebo, že je neplatná. Ak však istina
úveru je preplatená, môže sa dlžník domáhať vydania bezdôvodného obohatenia a stráca naliehavý
právny záujem na určení, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov, resp. že je neplatná. Práve
preto, že má právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia. V danom prípade odporca považujepredmetný úver za bezúročný a bez poplatkov, pre absenciu nevyhnutných náležitostí, ktoré úverová
zmluva neobsahuje. Ak spotrebiteľ plnil na základe takejto zmluvy nad rámec istiny, plnil bez právneho
dôvodu. Tým sa príjemca takéhoto plnenia obohatil. Odporcovi bola poskytnutá suma 1.285,15 eur na

účet.Všetkozaplatenénadtútosumupovažujezabezdôvodnéobohatenie.Zomzdyodporcubolopodľa
potvrdenia jeho zamestnávateľa zrazených celkovo 2.250,36 eur. Výška bezdôvodného obohatenia
potom predstavuje sumu 1.200 eur. Za účelom zistenia presnej výšky bezdôvodného obohatenia
navrhuje, aby túto zistil od odporcu.

Z uvedenej neskoršej argumentácie je zrejmé, že odporca považuje predmetnú úverovú zmluvu za
platnú (na rozdiel od petitu návrhu a pôvodného odôvodnenia návrhu), a zároveň úver na základe nej
poskytnutý, považuje za bezúročný a bez poplatkov.

V písomnom podaní zo dňa 08.10.2015 odporca k návrhu navrhovateľa uviedol, že žiada, aby súd z
dôvodu hospodárnosti rozhodol v jeho neprítomnosti tak, aby návrh zamietol. Zdržiava sa písomného

vyjadrenia k návrhu. Dňa 29.01.2016 súdu doručil svoje písomné vyjadrenie k návrhu, v ktorom
uviedol, že navrhovateľ nesprávne porovnáva odplatu za poskytnutie úveru navrhovateľovi s úrokovými
sadzbami bánk. Správne sa odplata má porovnávať s odplatou obvykle požadovanou na finančnom
trhu, ktorým sa rozumie sústava subjektov finančného trhu, jeho nástrojov a transakcií s týmito
nástrojmi a medzi týmito subjektmi. Pritom ide o nepriame sprostredkované financovanie, inštitucionálne

organizované nakupovanie a predávanie peňazí. Zákon výslovne hovorí o finančnom trhu a nie o
bankovom trhu. Na porovnávanie je tak možné použiť obvyklú odplatu celého finančného trhu. V čase
uzatvorenia úverovej zmluvy aktuálna hodnota obvyklej odplaty, teda priemernej RPMN bola 44,86 %
a táto hodnota nebola podstatne prevýšená. Ďalej uviedol, že namieta argumentáciu navrhovateľa o
uzatvorení úverovej zmluvy v rozpore s dobrými mravmi, pretože sa navrhovateľ dovoláva neplatnosti

vlastného právneho úkonu, zmluvy ktorú uzatvoril. Svoje tvrdenia a námietky uplatňuje po viac ako
troch rokoch od uzatvorenia zmluvy a po prijatí peňažných prostriedkov. Nesprávna je aj argumentácia
navrhovateľaonesprávneurčenejRPMN,pretožeuzavretiedohodyoposkytnutíslužbybolodobrovoľné
a nebolo podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a ani jej plnenia. Podľa § 2 písm.g/ zákona č. 129/2010
Z.z. sa náklady na doplnkové služby do RPMN nezapočítavajú, ak nie sú podmienkou pre získanie

úveru. V čl. 8 ods.8.6 úverovej zmluvy je uvedené, že dohoda nemusí byť uzatvorená. Ak si porovná
tvrdenia navrhovateľa v roku 2011 a v roku 2014, je zrejmé, že koná účelovo. Ak nechcel uzavrieť
zmluvu a nechcel uzavrieť dohodu o poskytnutí služby, vzniká legitímna otázka, prečo konal vo vzťahu
k odporcovi. Úver mohol čerpať od iného subjektu. Poukázal na účelovosť tvrdenia navrhovateľa
o tom, že dohoda o poskytnutí služby bola nevýhodná, pretože na jej základe mohol navrhovateľ

nezaplatiť tri splatné splátky, čím sa mohol vyhnúť zosplatneniu úveru a vzniku povinnosti platiť sankcie
za omeškanie. Takisto nie je pravdou, že odporca neskúmal schopnosť navrhovateľa splácať úver.
Naopak, odporca skúmal výšku navrhovateľovho príjmu a záväzkov a overoval si ich v databázach
záujmového združenia SOLUS. Navrhovateľ nedeklaroval žiadne záväzky, navyše v návrhu spomína
záväzky svojej bývalej partnerky, z ktorých on zaviazaný nebol. Ohľadne navrhovateľom namietanej

neplatnosti rozhodcovskej zmluvy poukázal na § 53 ods.4 písm.r/ Občianskeho zákonníka, z ktorého
vyplýva, že neprijateľným dojednaním je len dohoda o riešení sporov výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa znenia dojednanej rozhodcovskej zmluvy navrhovateľ mohol ovplyvniť jej existenciu aj jej obsah.
Táto dohoda spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť neprijateľnou podmienkou.
V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo/14/2011 z 22.11.2012,

uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8CoE/4/2014 z 31.01.2014, uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp.zn. 1CoE/328/2013 z 10.12.2013, uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota
sp.zn. 1Er/1210/2013 a uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 13Co/111/2014 z 01.10.2015.

V priebehu konania súd na základe návrhu navrhovateľa dňa 16.12.2014 nariadil predbežné opatrenie,

ktorým zakázal SAD Trenčín, a.s. (zamestnávateľovi navrhovateľa) vykonávať zrážky zo mzdy
navrhovateľa na základe Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8400037514 a na
základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400037514, a to až do právoplatného skončenia tohto
konania. Uznesenie, ktorým súd nariadil toto predbežné opatrenie, bolo potvrdené aj odvolacím súdom.

Navrhovateľ na pojednávaní v rámci jeho výsluchu uviedol, že zmluvu uzavrel s odporcom na základe
inzerátu, ktorý čítal v novinách. Telefonicky si dohodol stretnutie s pánom Adriánom Bogárom, ktorý
je v zmluve uvedený ako finančný agent. Riadne vyplnenú úverovú zmluvu podpísal a súhlasil s ňou.
Úver si bral preto, že potreboval peniaze na vyplatenie dlhov svojej bývalej priateľky, aby neprišla ochalupu, ktorú spoločne približne pred 5 rokmi zrekonštruovali. Po schválení úveru mu na účet prišlo
necelých 1.200 eur aj keď je v zmluve uvedené, že poskytnutá čiastka je 1.500 eur. S tým nič nerobil,
nechal to tak a úver riadne splácal v mesačných splátkach približne 80 eur nepretržite približne 2,5

roka. Potom mal finančné problémy a prestal úver splácať. Niekoľko mesiacov na to mu prišla zrážka zo
mzdy. Zamestnankyne mzdovej učtárne sa spýtal na túto skutočnosť, pričom táto mu povedala, že ide o
zrážky zo mzdy, ktoré vykonáva zamestnávateľ v prospech odporcu. Oslovil odporcu a žiadal o zníženie
splátok, ale povedali mu, že u nich to nejde. Na základe tejto zmluvy žiadne iné peniaze, ako je suma
necelých 1.200 eur nečerpal. Žiadna žaloba na plnenie z tejto zmluvy na neho podaná nebola, nemá

vedomosť ani o žiadnom rozhodcovskom konaní. Počas splácania odporcovi splatil aj so zrážkami zo
mzdy určite 3.000 eur.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho posledného písomného
vyjadrenia po pripustenej zmene návrhu na začatie konania zo dňa 15.10.2015. Navrhol, aby súd návrhu
v celom rozsahu vyhovel, pričom poukázal najmä na skutočnosť, že predmetný úver na základe úverovej

zmluvy je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v úverovej zmluve absentujú
náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. b/, c/, f/, g/, i/, j/, k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Suma
vrátených peňažných prostriedkov navrhovateľom odporcovi prevyšuje sumu poskytnutých peňazí
navrhovateľovi. Vzhľadom k tomu, že úver je bezúročný a bez poplatkov došlo na strane navrhovateľa
k plneniu bez právneho dôvodu a na druhej strane u odporcu k bezdôvodnému obohateniu. Podľa

potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľa zo dňa 14.10.2015 je zrejmé, že pre odporcu bolo zo zmluvy
č. 8400037514 a na základe dohody o zrážkach zo mzdy zrazených celkovo 28 splátok po 80,37 eur,
t. j. spolu 2.250,36 eur. Okrem tejto sumy navrhovateľ plnil odporcovi aj v hotovosti prostredníctvom
viazaného finančného agenta, avšak táto suma je pre navrhovateľa zanedbateľná. Odporca poskytol
navrhovateľovi celkovú sumu 1.284,25 eur, čo je rozdiel medzi sumou 1.500 eur a odplatou za

poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru vo výške 215,75 eur.

Súd vo veci vykonal pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: Zmluvou o revolvingovom úvere č. 8400037514, ďalej len
„úverová zmluva“, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o., Rozhodcovskou zmluvou č. 8400037514 zo dňa 20.04.2011, ďalej len „rozhodcovská
zmluva“, Dohodou o zrážke zo mzdy zo dňa 20.04.2011 a potvrdením SAD Trenčín, a.s. zo dňa
14.10.2015ovykonávanýchzrážkachzomzdynavrhovateľa.Nazákladetaktovykonanéhodokazovania
súd zistil podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie citované ustanovenia právnych predpisov a
vec právne posúdil.

Navrhovateľ, odporca a Anna Veselá, bytom Zemianske Podhradie 184, uzatvorili dňa 20.04.2011
úverovú zmluvu, v ktorej bolo uvedené, že odporca ako veriteľ schválil navrhovateľovi ako dlžníkovi a
Anne Veselej ako spoludlžníkovi ich žiadosť o revolvingový úver. V úverovej zmluve je okrem iného
uvedené v bode 6 (Údaje o schválenom revolvingovom úvere), že poskytnutá čiastka úveru (úverový

limit) je 1.500 eur. Ďalej bolo v tejto zmluve uvedené, že odporca bude splácať peňažný dlh v 42
pravidelných mesačných splátkach vo výške 80,37 eur. V Zmluve je ďalej uvedené, že ročná úroková
sadzba úveru je vo výške 70,01 % ročne a RPMN bola uvedená vo výške 69,25 % ročne. Takisto bola
uvedená poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 eur, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 % ročne a
predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,49 % ročne. Súčasťou tejto úverovej zmluvy

sú podľa jej bodu 7 aj zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT
Slovakia s.r.o.. V bode 8, 8.1 až 8.6 je takisto uvedená Dohoda o poskytnutí služby, ktorej predmetom
je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok
službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu
a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za a/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti

odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 eur b/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 192,08 eur. Dlžník je oprávnený, nie je však povinný
požiadať o odklad splatnosti splátok úveru/revolvingu po splatení prvých troch splátok za podmienky,
že je dlhodobo práceneschopný, pričom dlhodobou pracovnou neschopnosťou sa rozumie pracovná
neschopnosť začatá najskôr v deň uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby a trvajúca dlhšie ako tri

týždne alebo pokiaľ s ním bol skončený pracovný pomer. Dlžník je povinný toto svoje právo veriteľovi
doložiť kópiou lekárskeho potvrdenia, ktoré preukazuje dobu trvania jeho pracovnej neschopnosti alebo
kópiu potvrdenia o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie alebo výpoveďou resp. dohodou o
skončení pracovného pomeru alebo iného dokumentu, ktorý preukazuje skončenie pracovného pomeru,pričom odo dňa vyhotovenia ktoréhokoľvek z uvedených dokumentov do dňa ich doručenia veriteľovi
nesmie uplynúť doba dlhšia ako dva mesiace. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru
je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní

vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru
podľa čl. 2.3 Zmluvných dojednaní oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenia odplaty podľa
ods. 8.1 písm.a/ tejto Dohody o poskytnutí služby a to ku dňu poskytnutia úveru.

Dňa 20.04.2011 uzatvorili účastníci konania Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorou boli zabezpečené

pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi z úverovej zmluvy. V tejto dohode je uvedené, že na jej
základe je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech odporcu mesačné zrážky zo mzdy
navrhovateľa, vždy v riadnom termíne vo výške 80,37 eur a odvádzať ich na bankový účet pod var.
symbolom 8400037514. Celkovo zrazil zamestnávateľ navrhovateľa ku dňu 14.10.2015 zrážky zo mzdy
navrhovateľa pod var. symbolom 8400037514 vo výške 2.250,36 eur (28 splátok po 80,37 eur). Táto
skutočnosť vyplýva z ním vystaveného potvrdenia.

Dňa 20.04.2011 uzatvorili účastníci konania takisto aj rozhodcovskú zmluvu, v ktorej je okrem iného
uvedené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo
súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú
riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým

z tam uvedených stálych rozhodcovských súdov. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený
vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Ďalej je uvedené,
že veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil Dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia
a to nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov
vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom totožným ako

je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorá veriteľ a dlžník uzatvoria. Spory môžu byť riešené aj v súdnom
konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Takisto je v nej uvedené, že
dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia
tejto zmluvy.

Podľa § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 451 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 53 ods.1, ods.2, ods.3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom dňa 20.04.2011, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak

dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.4, písm.r/ Občianskeho zákonníka, v znení účinnom dňa 20.04.2011, za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v

rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.Podľa § 1 ods.1, ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase
uzatvorenia úverovej zmluvy, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“ tento zákon upravuje práva

a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm.a/, b/, d/, i), j) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a)
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou

o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej
výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba

vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného
spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú
úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové

obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky
a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby
spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách
spotrebiteľského úveru,

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

Podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.Podľa§11ods.1písm.b/zákonaospotrebiteľskýchúverochposkytnutýspotrebiteľskýúversapovažuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná

percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Navrhovateľ sa v tomto konaní domáha okrem zaplatenia sumy 1.200 eur titulom vydania bezdôvodného
obohatenia aj určenia neplatnosti dvoch zmlúv, a to úverovej zmluvy a rozhodcovskej zmluvy. Súd sa
zaoberal dôvodnosťou každého z navrhovaných žalobných návrhov, resp. petitov.

Pre možnosť úspešného uplatnenia návrhu o určenie neplatnosti právneho úkonu, resp. pre rozhodnutie
súdu o tom, že nejaký právny úkon je neplatný, je potrebné, aby bol daný právny záujem na takomto
určení, pričom tento záujem musí byť naliehavý. Podľa ustálenej judikatúry je tento naliehavý právny
záujem daný vtedy, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie žalobcu bez
takéhoto určenia bolo neisté. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie

rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z
ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Navrhovateľ nemôže mať naliehavý právny
záujem pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie, alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia
osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisoch. Určovacia žaloba bude zvyčajne
prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov,

prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi. Žaloba o určenie v zmysle § 80
písm.c/ O.s.p. nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej
otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie právny vzťah alebo právo, teda ak otázka jeho platnosti
má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke.

Aplikujúc uvedený záver je možné v tomto konaní uzavrieť, že pokiaľ sa navrhovateľ zároveň domáha
voči odporcovi finančného plnenia majúceho základ v úverovej zmluve (ktorej neplatnosti sa domáha),
a to aj pre prípad vydania bezdôvodného obohatenia, otázkou jej platnosti sa súd zaoberal ako
otázkou predbežnou. Uvedené nakoniec skonštatoval aj samotný právny zástupca navrhovateľa v jeho
písomnom podaní zo dňa 15.10.2015, keď uviedol, že v prípade, ak istina úveru, ktorý sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, nie je splatená, môže sa dlžník domáhať na súde určenia, že úverová
zmluva je bez úrokov a poplatkov alebo, že je neplatná. Ak však istina úveru je preplatená, môže sa
dlžník domáhať vydania bezdôvodného obohatenia a stráca naliehavý právny záujem na určení, že
úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov, resp. že je neplatná. Túto argumentáciu však navrhovateľ
v žalobnom návrhu (petite návrhu) už nereflektoval. Z uvedenej neskoršej argumentácie je zrejmé, že

odporca sám považuje predmetnú úverovú zmluvu za platnú, a zároveň úver na základe nej poskytnutý,
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu žiadal aj vydanie bezdôvodného obohatenia.

K návrhu na určenie neplatnosti úverovej zmluvy súd takisto uvádza, že rozhodnúť o jej neplatnosti súd
nemohol, pretože ako vyplýva z jej obsahu, účastníkom úverovej zmluvy bola aj Anna Veselová, bývalá

priateľka navrhovateľa, ktorá však nie je účastníčkou tohto konania. V zmysle ustálenej judikatúry súdov
Slovenskej republiky účastníkom konania o určenie neplatnosti právneho úkonu musí byť účastník tohto
právneho úkonu. V opačnom prípade, by rozsudok v tejto veci nezaväzoval tohto účastníka právneho
úkonu. Pre jedného účastníka by tak teoreticky právny úkon platný bol a pre iného nie, čo je stav zjavne
neželaný. Aj z tohto dôvodu súd návrh v tejto časti musel zamietnuť.

Okrem práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a určenia neplatnosti úverovej zmluvy sa
navrhovateľ domáha aj určenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Dôvodom jej neplatnosti má byť to,
že táto zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a takisto je v rozpore s dobrými mravmi. Táto
zmluva vylučuje príslušnosť všeobecných súdov. V súvislosti s jej neplatnosťou navrhovateľ pomerne

stručne uviedol, že obsahom dohody je, že akékoľvek spory a nároky medzi zmluvnými stranami budú
riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní. Súd sa zaoberal
dôvodnosťou aj tohto návrhu. Po posúdení obsahu rozhodcovskej zmluvy dospel k záveru, že táto
je platná. Dôvodom jej neplatnosti podľa navrhovateľa malo byť to, že ide o výlučnú rozhodcovskú
zmluvu, ktorá vylučuje príslušnosť všeobecných súdov v spotrebiteľských sporoch. Po preskúmaní

obsahu rozhodcovskej zmluvy súd konštatuje, že tento základný predpoklad argumentácie navrhovateľa
nie je preukázaný. V rozhodcovskej zmluve je výslovne uvedené, že spory z úverovej zmluvy môžu byť
riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.V tejto súvislosti súd takisto uvádza, že aj obrana odporcu k tejto časti návrhu je dôvodná. Odporca
argumentoval, že podľa znenia dojednanej rozhodcovskej zmluvy navrhovateľ mohol ovplyvniť jej
existenciu aj jej obsah. Táto dohoda spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť

neprijateľnou podmienkou. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo/14/2011
z 22.11.2012, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8CoE/4/2014 z 31.01.2014, uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 1CoE/328/2013 z 10.12.2013, uznesenie Okresného súdu
Rimavská Sobota sp.zn. 1Er/1210/2013 a uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 13Co/111/2014
z 01.10.2015. Konajúci súd sa stotožňuje s odôvodneniami uvádzaných rozhodnutí, z ktorých vyplýva

záver, že sa nemôže jednať o neprijateľnú zmluvnú podmienku, či neplatnú dohodu. Navrhovateľovi
bola daná možnosť neprijať návrh rozhodcovskej zmluvy, o tejto skutočnosti bol zo strany odporcu jasne
a zrozumiteľne informovaný. Informácie v rozhodcovskej zmluve poskytnuté sú podľa súdu jasné a
zrozumiteľné. Okrem iného je v nej uvedené (bod 1 a 2), že dlžník súhlasí s jej uzatvorením, pričom jej
uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania úverovej zmluvy. Dlžník nie je povinný prijať
tento návrh rozhodcovskej zmluvy a podľa bodu 7 je oprávnený od nej odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu

do 14 dní od uzavretia tejto zmluvy. Navrhovateľ potvrdil uzatvorenie tejto zmluvy svojím podpisom. Z
uvedenýchdôvodovsúdnávrhvčasti,ktorousanavrhovateľdomáhalurčenianeplatnostirozhodcovskej
zmluvy zamietol.

Vzhľadom na pripustenú zmenu návrhu na začatie konania sa súd zaoberal aj dôvodnosťou návrhu

navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.200 eur, z titulu povinnosti odporcu vydať navrhovateľovi predmet
bezdôvodného obohatenia. K nemu malo dôjsť v dôsledku toho, že navrhovateľ čerpal od odporcu na
základe úverovej zmluvy celkovo sumu 1.284,25 eur a titulom vrátenia poskytnutého úveru mu vrátil s
určitosťou sumu 2.250,36 eur. Túto sumu peňazí mu zrazil jeho zamestnávateľ na základe Dohody o
zrážkach zo mzdy zo dňa 20.04.2011, ktorú uzatvorili účastníci konania.

Pre posúdenie toho, či sa odporca bezdôvodne obohatil prijatím plnenia bez právneho dôvodu sa súd
zaoberal dôvodnosťou argumentácie navrhovateľa, že poskytnutý úver, na základe úverovej zmluvy, je
potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Po posúdení úverovej zmluvy súd rozhodol, že tomu
tak je, a to dokonca z viacerých dôvodov.

Vo všeobecnosti pre zmluvu o úvere platí, že je zmluvou, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
dlžníkovi na jeho žiadosť peňažné prostriedky v stanovenej výške a dlžník sa zväzuje poskytnuté
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Pre zmluvu o úvere Obchodný zákonník nestanovuje žiadnu
formu. Podstatnými časťami zmluvy sú určenie subjektov (veriteľa a dlžníka) a určenie poskytovaných

peňažných prostriedkov čo do čiastky a meny. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, naopak musí byť pod
následkom neplatnosti uzatvorená v písomnej forme, pričom oproti zmluve o úvere podľa Obchodného
zákonníka, musí obsahovať popri všeobecných náležitostiach zmluvy o úvere aj iné náležitosti, uvedené
v zákone o spotrebiteľských úveroch. Ich neuvedenie má rôzne právne následky, v závislosti o
jednotlivých náležitostí a od následného správania sa zmluvných strán. Dlžník môže, pokiaľ si strany

nedohodnú lehotu inú, požadovať dojednanú čiastku do doby, pokiaľ je poskytnutie úveru niektorou zo
strán vypovedané. Veriteľ je povinný požadované prostriedky poskytnúť v lehote, ktorú si strany dohodli,
alebo ktorú vo svojom požiadavku stanovil dlžník, inak bez zbytočného odkladu po doručení žiadosti.
Povinnosťou veriteľa je prijať vrátené prostriedky a to i pred dohodnutou lehotou. Dlžník je povinný vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky v lehote dohodnutej v zmluve, inak podľa všeobecných ustanovení

Obchodného zákonníka, alebo ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka.

V prvom rade je potrebné uviesť, že „bezúročnosť“ a „bezpoplatkovosť“ úveru nesúvisí s platnosťou
úverovej zmluvy. Je len dôsledkom toho, že v platnej úverovej zmluve nie sú uvedené zákonom

požadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a nemá predpísanú písomnú formu,
alebo je v nej nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Prijatie
plnenia z takejto úverovej zmluvy nie je bezdôvodným obohatením. Na druhej strane však prijatie plnenia
nad tento rámec (teda prijatie plnenia prevyšujúceho istinu úveru) už možno považovať za bezdôvodné
obohatenie, resp. získanie majetkového prospechu bez právneho dôvodu.

Úverová zmluva, ktorú uzatvorili účastníci konania neobsahuje údaj o konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru a o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V tejto súvislosti súd
poukazuje napr. aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 5Co/46/2013 zo dňa 24.09.2013,v ktorom tento súd v skutkovo obdobnej veci uviedol, že pokiaľ zmluva neobsahuje všetky potrebné
náležitosti podľa ustanovenia § 4 ods. 3 (resp. § 9 ods.2) zákona o spotrebiteľských úveroch, považuje
sa poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Námietky navrhovateľa, že k dátumu

konečnej splatnosti úveru je možné dospieť jednoduchým výpočtom, a to, ak začiatok splatnosti
úveru bol dohodnutý na určitý deň, je možné pri dohodnutom počte mesačných splátok 60 dospieť
k určitému dátumu konečnej splatnosti úveru sú neopodstatnené, nakoľko takto nepriamo uvedená
konečná splatnosť úveru nespĺňa náležitosti v zmysle citovaných ustanovení. Na doplnenie uvedeného
súduvádza,žepožiadavkanauvádzaniekonečnejsplatnostiúverubolazavedenázákonomč.568/2007

Z.z., pričom podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu bolo cieľom novely zákona najmä zvyšovanie
informovanosti spotrebiteľov. Zákonodarca tak zaviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorých nedostatok v niektorých prípadoch (§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) má za následok, že
takto postihnutú zmluvu sankcionuje následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Jedným z nich je aj
údaj o konečnej splatnosti úveru, či údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Z uvedeného možno vyvodiť, že zákonodarca okrem údajov o výške, počte a termíne splátok, vyžaduje

pre riadnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere i uvedenie osobitného údaja o konečnej splatnosti úveru.
Súd takisto poukazuje aj na to, že nie je možné považovať za riadne uvedenie podstatných náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak sú uvedené v inej listine ako je samotná úverová zmluva. Tak je
tomu čiastočne v prejednávanej veci. Uvedené podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
sú uvedené v listine vyhotovenej navrhovateľom, označenej ako oznámenie veriteľa o schválení úveru

dlžníkovi.

Takisto súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu je pri úvere uvedený údaj o RPMN vo výške nižšej (69,25
%) ako je samotný úrok (70,01 %). Je celkom zrejmé, že takýto údaj je nesprávny a zavádzajúci
spotrebiteľa v jeho neprospech (úrok úveru je časťou nákladov úveru, popri iných poplatkoch), s čím

je spojený takisto následok uvedený v § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, že
takto poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov (v zmluve o spotrebiteľskom úvere
je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, nie sú uvedené
presné termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov).

Na základe výsluchu navrhovateľa a takisto na základe znenia Dohody o poskytnutí služby uvedenej v
bode 8, 8.1 až 8.6 úverovej zmluvy, má súd za preukázané, že navrhovateľovi bola vyplatená titulom
poskytnutia úveru suma 1.284,25 eur, ako rozdiel medzi sumou 1.500 eur a sumou 215,75 eur, ktorá
predstavovala pohľadávku odporcu (veriteľa) proti navrhovateľovi (dlžníkovi) ako odplata (poplatok)
za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru.

Podľa bodu 8.4 úverovej zmluvy bola táto odplata splatná dňom uzavretia Dohody o poskytnutí služby,
pričom bola zároveň uzatvorená dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky Dlžníka
voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru (1.500 eur) podľa čl. 2.3 Zmluvných dojednaní
oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenia odplaty podľa ods. 8.1 písm.a/ tejto Dohody o
poskytnutí služby a to ku dňu poskytnutia úveru.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľovi na základe úverovej zmluvy vznikla povinnosť vrátiť istinu úveru
bez úrokov a bez poplatkov v sume 1.284,25 eur a k tomu, že odporcovi zaplatil celkovo sumu 2.250,36
eur, súd uvádza, že návrh navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia je čiastočne dôvodný.
Na strane odporcu vznikla povinnosť podľa 451 ods.1 Občianskeho zákonníka vydať bezdôvodné

obohatenie. V zmysle § 456 Občianskeho zákonníka musí odporca predmet bezdôvodného obohatenia
vydať tomu, na úkor koho ho získal, teda navrhovateľovi. Navrhovateľ však nesprávne vyčíslil výšku
bezdôvodného obohatenia v sume 1.200 eur. Je zrejmé, že rozdiel medzi sumou 2.250,36 eur a sumou
1.284,25 eur je 966,11 eur. Preto súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 966,11 eur zamietol.

Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom sa súd nezaoberal všetkou argumentáciou účastníkov konania,
ktorá by nemala vplyv na iné rozhodnutie súdu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pretože navrhovateľ
aj odporca boli v konaní čiastočne úspešní, pričom miera úspechu každého z nich, nebola nepatrná k

úspechu druhého účastníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.