Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 30, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112227800
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6112227800.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt,
s. r. o., 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti odporcovi:
T. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. X., T. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, 080 01 Prešov, Námestie legionárov 5,

IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Svidník, Ul. Sovietskych hrdinov
163/66, o zaplatenie 248,95 € s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 10C/136/2013-69 zo dňa 10. 12. 2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k.
10C/136/2013-108 zo dňa 28. 10. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudokokresnéhosúduvovýroku,ktorýmsúdrozhodol,že„Vedľajšíúčastníknemáprávonanáhradu
trov konania“, z r u š u j e a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov právo na
náhradu trov konania nepriznal. V dopĺňacom rozsudku rozhodol tak, že vedľajší účastník nemá právo
na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že návrhom uplatnený nárok na zaplatenie

zmluvnej pokuty zamietol v súlade s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka z dôvodu, že
navrhovateľ nemôže byť v konaní z dôvodu neprijateľnej podmienky úspešný.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd v zmysle § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 150 OSP, z
dôvodu, že navrhovateľ bol v konaní neúspešný, úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil a
úkon vedľajšieho účastníka súd posúdil ako nie nevyhnutný na účelné bránenie práva. Vedľajší účastník

vstúpil do konania na ochranu práv spotrebiteľa. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že súd má v procesnej
rovine povinnosť poskytovať spotrebiteľovi ochranu, skúmať napríklad ex offo, či spotrebiteľská zmluva
neobsahujeustanovenie,ktoréspôsobíznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). Ak je potom vedľajší účastník na strane odporcu
zastúpený advokátom, nemožno mať za to, že mu vznikol nárok na náhradu trov konania. Účelnosť
trov totiž nemôže bez ďalšieho automaticky vyplývať len z toho, že návrh bol zamietnutý. Navyše ide o

drobný spor, preto súd poukazuje i na ustanovenie § 150 ods.2 OSP.

V dopĺňacom rozsudku zo dňa 28.10.2014 rozhodol tak, že vedľajší účastník nemá právo na náhradu
trov konania. V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že: „Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úkony vedľajšieho účastníka však súd posúdil

ako nie nevyhnutné na účelné bránenie práva. Vedľajší účastník vstúpil do konania na ochranu práv
spotrebiteľa. Je združením založeným na ochranu spotrebiteľa, preto dôvodne možno predpokladaťpomoc združenia na tento účel založeného, nie od zástupcu združenia. Okrem toho má v zmysle § 25
ods. 6 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. združenie možnosť využiť aj podporu ministerstva. Ak sa však
združenie rozhodne využiť právne služby advokáta, malo by náklady na právne zastupovanie znášať

samo. Súd upozorňuje, že zastupovanie v konaniach pred súdom sa v obdobných veciach realizuje v
stovkách sporov s takmer totožným predmetom konania. Právny zástupca ihneď po oznámení vstupu do
konania(opredmeteapriebehuktoréhovtejtofázenemážiadnuvedomosť)okamžiteuplatňujenáhradu
trov konania, pričom jeho podania sú v rôznych konaniach takmer totožné. Odôvodnenosť právneho
zastúpenia je v takýchto prípadoch podľa názoru súdu daná len v mimoriadne náročných sporoch.

Súdená vec však nebola ani skutkovo ani právne zložitá a vyjadrenia právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka sa zhodovali s množstvom jeho vyjadrení v obdobných veciach. Preto súd nepovažuje trovy
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v tomto konaní za účelné.

Navyše, z ustálenej judikatúry vyplýva, že súd má v procesnej rovine povinnosť poskytovať
spotrebiteľovi ochranu, napr. skúmať ex offo, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje ustanovenie, ktoré

spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(neprijateľná podmienka). Aj preto zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu advokátom,
nemožno považovať za účelné a zakladajúce nárok na náhradu trov konania. Rovnako nie je bez
právneho významu fakt, že predmetom tohto konania je drobný spor (§ 150 ods.2 OSP).

Proti rozhodnutiu okresného súdu v časti výroku, ktorým rozhodol, že vedľajší účastník nemá právo na
náhradu trov konania, podal odvolanie vedľajší účastník v súlade s § 204 OSP. Uviedol, že z rozhodnutia
nie je zrejmé podľa ktorého ustanovenia zákona prvostupňový súd o náhrade trov konania rozhodol. V
tomto smere je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné. Je pravdou, že združenie má podľa § 25 zák. č.
250/2007 Z. z. možnosť využívať aj určitú podporu ministerstva, avšak toto je skôr v rovine iluzórnej,

než skutočnej. Nie je ani dôvod prečo by mal štát dotovať súdne spory dodávateľov a vymáhačských
spoločností. Vedľajší účastník sa môžu dať zastúpiť advokátom. Pokiaľ sú jeho vyjadrenia takmer
totožné, sú len reakciou na formulárové žaloby navrhovateľov. Rozhodnutie okresného súdu, by
bolo možné akceptovať, ak by žalobca akceptoval zakázanú neprijateľnú, a teda absolútne neplatnú
zmluvnú podmienku. Tento ju však uplatňuje sústavne, napriek tomu, že je zakázaná. Trovy boli účelne

vynaložené v súvislosti so zabezpečením práva spotrebiteľa. Žiadna norma upravujúca právny status
združenia na ochranu spotrebiteľov neobmedzuje a ani nemôže obmedzovať ústavné právo na právne
služby a ani právo na náhradu trov konania. Žiadal priznať náhradu trov prvostupňového konania vo
výške 115,51 €.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú účelné.
Podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je súhlas hlavného účastníka, na ktorého
strane vedľajší účastník chce vystupovať (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 188/2012).
Neprichádza v tomto prípade do úvahy ani použitie § 101 ods. 3 OSP. Novela Občianskeho súdneho
poriadku v ust. § 93 ods. 3 OSP vyžaduje ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného

podnetu združenie podľa osobitného predpisu, že súčasťou podnetu musí byť aj súhlas účastníka,
popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na podnet neprihliada. Trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka, je potrebné preskúmať, či trovy boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených
záujmov spotrebiteľov. Sám vedľajší účastník neposkytol ochranu práv odporcovi ako spotrebiteľovi, čo
je jeho základným poslaním. Poukázal na hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa do konaní,

pričom vstupujú do sporov automaticky, zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o
konkrétnych okolnostiach sporu. Je potom otázne, či je účelom vstupu do konaní ochrana spotrebiteľa,
alebo zisk, ktorý vznikne priznaním trov konania. Vyjadrenia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka
nie sú potrebné pre rozhodnutie súdu v jednotlivých konaniach a na ochranu spotrebiteľa a nie sú
žiadnou pridanou hodnotou pre spotrebiteľa, nakoľko súd má povinnosť na tieto skutočnosti prihliadať

ex offo.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a
rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) zrušil a vrátil

vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Prvostupňový súd vo veci zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, odporcovi
nepriznal náhradu trov konania, pretože si náhradu trov konania neuplatnil v súlade s § 142 ods. 1 OSP.Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal v súlade s § 142 ods. 1
OSP, keď úkony vedľajšieho účastníka posúdil ako nie nevyhnutné na účelné bránenie práva. Zároveň

prvostupňový súd poukázal na ust. § 150 ods. 2 OSP, avšak k tomuto nič bližšie v odôvodnení
rozhodnutia neuviedol, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, čím bolo
porušené ustanovenie § 157 ods. 2 OSP, a odňatá možnosť účastníkovi konať pred súdom.

Vzhľadom na tvrdenia uvádzané v odvolaní odporcom odvolací súd udáva, že oznámenie o vstupe

vedľajšieho účastníka do konania je úkonom procesným, ktorého účinky nastávajú doručením takéhoto
oznámenia súdu, vzhľadom na uvedené, keďže vedľajší účastník oznámil svoj vstup dňa 21.12.2012
súd posudzoval účinky tohto úkonu podľa účinnej úpravy k tomuto dňu. Do účinnosti zmeny zák.
99/1963 Zb. a to zákonom. 353/2014 Z.z. účinného od 01.01.2015, ak ako vedľajší účastník vstúpila do
konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa
osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe nemusel byť aj súhlas účastníka, popri ktorom

sa zúčastňovala na konaní, a teda účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania nastali doručením
oznámenia súdu o jeho vstupe do konania.

Prvostupňový súd o náhrade trov konania rozhodoval podľa § 142 ods. 1 OSP a § 150 ods. 2 OSP.

V súlade s § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 2 OSP ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení §§ 142 až 150 ustanovuje pravidlá pre rozhodnutie súdu o
náhrade trov konania. Pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada,
podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné
uplatnenie alebo bránenie práva. V prípade rozhodovania o náhrade trov konania pri plnom úspechu vo

veci je táto zásada výslovne uvedená v § 142 ods. 1 OSP.
Pojem „účelnosť“ použitý v ustanovení § 142 ods. 1 OSP treba chápať ako určitú poistku pred hradením
nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými.
Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných
zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu

proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu.
Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov
spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Trovy
potrebné na účelné uplatňovanie alebo na ochranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj keď

účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že bol v konaní úspešný, každý úkon
alebo každé iné vynaloženie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania
(i vedľajším účastníkom konania) v spore musia byť v príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ich
vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana
proti takémuto tvrdenému nároku.

Pokiaľ prvostupňový súd posúdil úkony vedľajšieho účastníka ako nie nevyhnutné na účelne bránenie
práva, z dôvodu, že od vedľajšieho účastníka ako spotrebiteľského združenia, možno dôvodne
predpokladať pomoc, nie však od zástupcu združenia (združenie má možnosť využiť aj podporu
ministerstva ), a keď už využije právne služby advokáta, malo by náklady na právne zastupovanie

znášať samo, odvolací súd zdôrazňuje : že podľa článku 29 Ústavy SR sa právo združovať sa
zaručuje každému a výkon tohto práva je možné obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom,
ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku,
predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Preto sa v občianskych
združeniach (s výnimkou platiacou pre odborové organizácie podľa § 2 ods. 4 zákona č. 83/1990 Zb.

o združovaní občanov) môžu združovať akékoľvek subjekty práva, a to bez ohľadu na skutočnosť,
či sú odborne spôsobilé vykonávať všetky činnosti, ktoré to ktoré občianske združenie vykonáva. Zo
samotnej skutočnosti, že vedľajší účastník je podľa znenia svojich stanov založený za účelom ochrany
spotrebiteľa, teda nemožno ešte vyvodiť, že vedľajší účastník je sám o sebe spôsobilý kvalifikovanúpomoc spotrebiteľovi v rámci súdneho konania poskytnúť. Uvedené platí tým skôr, že v konaní nebolo
preukázané, že by členmi vedľajšieho účastníka boli osoby, ktoré majú právnické vzdelanie.

Z ust. § 93 ods. 4 OSP vyplýva, že v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník.

Zcitovanéhoustanoveniajednoznačnevyplýva,ževzhľadomnaspotrebiteľskýcharaktersporu,vedľajší
účastník, združenie na ochranu spotrebiteľa, má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší

účastník na strane žalovanej (spotrebiteľa) a to priamo na základe zákonnej úpravy uvedenej v ust. §
93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže ust. § 93 ods. 4 OSP výslovne upravuje, že vedľajší
účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver
a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc
pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho
konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym

zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137
OSP bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu
účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len
v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní
vystupoval.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súdy aj v iných veciach ako spotrebiteľských prihliadajú
ex offo na absolútnu neplatnosť právnych úkonov, pričom s tým nespájajú neúčelnosť vynaložených
trov na právne zastúpenie, rovnako všeobecne pri priznávaní trov právneho zastúpenia neprihliada
súd na skutkovú a právnu zložitosť veci, rozhodujúca pre priznanie náhrady trov konania je účelnosť

vynaloženia trov, t.j. či ich vynaložením sa sleduje procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo
procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, nie je zrejmé akými úvahami sa riadil pri aplikácii
ustanovenia § 150 ods. 2 OSP, resp. ako a či toto ustanovenie aplikoval. Zmätočný sa javí aj záver

súdu, že „právny zástupca vedľajšieho účastníka ihneď po oznámení vstupu do konania (o predmete
a priebehu ktorého v tejto fáze nemá žiadnu vedomosť) okamžite uplatňuje náhradu trov konania“,
keď z obsahu spisu sa javí, že vedľajší účastník vstúpil do konania 21.12.2012, pričom v rozpore s
tvrdením prvostupňového súdu v odôvodnení rozhodnutia si neuplatnil náhradu trov konania pri vstupe
do konania, ale až po doručení návrhu sa vo veci vyjadril, zároveň si uplatnil a vyčíslil náhradu trov

konania.

Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, z dôvodu jeho
nepreskúmateľnosti, keď súd prvého stupňa v odôvodnení neuviedol akými úvahami sa riadil pri aplikácii
ustanovenia § 150 ods. 2 OSP.

Úlohou prvostupňového súdu bude vzhľadom na vyššie uvedené opätovne rozhodnúť o náhrade trov
konania medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom, pričom pri rozhodovaní bude aplikovať ust. § 93
ods. 4 OSP, ktoré výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník, teda má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi

(čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si
kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a právo na náhradu
trov konania, kam podľa ust. § 137 OSP bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho
zastúpenia, prvostupňový súd posúdi účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka, t.j. či sa jednotlivými
konkrétnymi úkonmi v konkrétnom konaní sledovala procesná ochrana proti uplatnenému nároku. Súd

uvedie v odôvodnení rozhodnutia podľa, ktorých ustanovení zákona rozhodol, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, na základe akých zistených skutočností a ako aplikoval príslušné ustanovenie zákona.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.