Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 9, 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/143/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709207496
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1709207496.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Královou v

právnej veci navrhovateľa: E. Y., bytom: M. XX, Y., zastúpený H. &. Z., H..Z..A.., so sídlom: D. X, Y., proti
odporcom: 1/ M. U., bytom: I. XX, Y., 2/ E. Y., bytom: B. XX, H. G., 3/ M.. Š. Y., bytom: B. XXX, H. G.,
4/ O. Y., bytom: E. Š. XX, H. G., 5/ D.. D. Y., bytom: Y. XX, H. G., odporcovia v 1, v 2., v 3. a v 4. rade
zastúpení D.. D. Y., bytom: Y. XX, H. G. o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 5. rade náhradu trov konania vo výške 19,53 EUR a to všetko

do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcom v 1., v 2., v 3. a v 4. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 24.08.2009 navrhovateľ domáha určenia, že je vlastníkom pozemku,
parc.č. XXX, o výmere 403 m2, ostatné plochy, nachádzajúceho sa v okrese E., Obec H. G., katastrálne
územie H. G., zapísaný na LV č. XXXX.
Pôvodne sa navrhovateľ domáhal taktiež určenia, že notárska zápisnica č. P. XX/XX, P. XX/XX, zo dňa
22.11.1994 je v časti týkajúcej sa nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, pre katastrálne územie H.

G., Obec H. G., okres E., a to pozemok, parcela registra „C“, parc.č. XXX, o výmere 403 m2, ostatné
plochy neplatná.
Navrhovateľ svoj návrh rozšíril o petit, ktorý navrhla súdu právna zástupkyňa navrhovateľa na
pojednávaní konanom dňa 17.05.2012. Na tomto pojednávaní súd pripustil uvedenú zmenu petitu, tak,
žerozšírilpredmetnýpetitopripustenúzmenupetitut.j.oučenie,žeodporcovianiesúoprávnenídržitelia
nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, katastrálne územie H. G., Obec H. G., Okres E., a to pozemok
registra „C“, parc.č. XXX, o výmere 403 m2, druh pozemku - ostatné plochy.

Navrhovatelia svoj návrh podaním doručeným súdu dňa 30.05.2012 v časti, ktorým sa domáhali určenia,
že notárska zápisnica P. XX/XX, P. XX/XX, zo dňa 22.11.1994 v časti týkajúcej sa nehnuteľnosti
evidovanej na LV č. XXXX, pre katastrálne územie H. G., Obec H. G., okres E., a to pozemok, parcela
registra „C“, parc.č. XXX, o výmere 403 m2, ostatné plochy je neplatná ako aj v časti určenia, že
odporcovia nie sú oprávnení držitelia nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, kat. územie H. G., Obec
H. G., okres E., a to pozemok, parcela registra „C“, parc.č. XXX, o výmere 403 m2, druh pozemku -
ostatné plochy, zobrali späť a žiadali konanie zastaviť.

Je pravdou, že navrhovatelia v rámci predmetného podania uviedli, že berú späť svoju žalobu iba v prvej
časti petitu, ale keďže vzhľadom na záverečný petit, ktorý v rámci predmetného podania uviedli, súd
vyhodnotil toto späťvzatie ako celok (navrhovateľ mal totiž za to, že zmenou petitu sa jeden petit zamenil
za druhý petit, pričom súd má za to, že pripustil rozšírenie petitu).Odporcovia s predmetným späťvzatím v uvedenej časti vyslovili svoj súhlas.
Súd uznesením zo dňa 09.05.2013 konanie v predmetnej časti zastavil.

Navrhovateľ svoj návrh uplatnil aj voči X. U., rod. Y., ktorá zomrela v priebehu konania a na jej miesto
nastúpil univerzálnou sukcesiou M. U.. Tieto skutočnosti súd zistil, z osvedčenia o dedičstve č. XD
XX/XXXX, I. P. XX/XXXX, zo dňa 19.12.2011, z ktorého vyplýva, že predmetný spoluvlastnícky podiel
poručiteľky ( 1/3) vzťahujúci sa k parcele č. XXX, druh pozemku - ostatné plochy, o výmere 403 m2
zdedil M. U. - syn poručiteľky.

Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľností evidovaných
na LV č. XXX, katastrálne územie H. G., obec H. G., okres E., a to dom, súp.č. XXX, postavený
na pozemku parc.č. XXX, pozemky registra „C“ parc.č. XXX, o výmere 309 m2, zastavané plochy a
nádvoria, parc.č. XXX, o výmere 327 m2, zastavané plochy a nádvoria a pozemok registra „E“ parc.č.
XXX, o výmere 1284 m2, vinice.
Navrhovateľ poukázal na to, že sporný pozemok parc.č. XXX, o výmere 403 m2, druh pozemku -

ostatné plochy, je susediacim pozemkom s jeho pozemkom t.j. s parcelou č. XXX, o výmere 327 m2.
Poukázalnato,žetentopozemokparc.č.XXXužívabezakéhokoľvekobmedzeniaatoodroku1959.Na
základe informácií od tretích osôb sa navrhovateľ dozvedel, že pozemok parc.č. XXX, o výmere 403 m2,
druh pozemku - ostatné plochy je na predaj. Následne navrhovateľ zistil na príslušnej správe katastra,
že odporcovia v 1. až 5. rade sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Poukázal na

to, že odporcovia resp. ich právny predchodcovia pred notárkou G.. D. D. v roku 1994 tvrdili, že ich
právny predchodca G. Y. mimo iného odkúpil aj pozemok parc.č. XXX, katastrálne územie H. G. od
pozemkovoknižných vlastníkov v roku 1923, pričom kúpna zmluva sa nezachovala. Následne notárka
na žiadosť odporcov notárskou zápisnicou č. P. XX/XX, P. XX/XX zo dňa 22.11.1994 vydala podľa
ustanovenia § 2 zák.č. 293/1992 Zb. osvedčenie, na základe ktorého právni predchodcovia odporcov

spolu s G. Y. podľa ustanovenia § 116 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydržali ku dňu 01.01.1961 mimo
iného aj pozemok parc.č. XXX, katastrálne územie H. G., a odporcovia v 1. až 5. rade boli záznamom
zapísaní do katastra nehnuteľností ako podieloví spoluvlastníci predmetnej parcely.
Navrhovateľ poukázal na to, že od roku 1959 je oprávneným držiteľom predmetného pozemku parc.č.
XXX, a to práve z dôvodu, že dňa 13.05.1959 mu bolo uznesením D. P. J. J. H. G. udelené povolenie

na skultivovanie pozemku, parc.č. XXX katastrálne územie H. G., a tým umožnené rozšírenie vlastného
pozemku.
Vydaním uvedeného uznesenia nadobudol navrhovateľ pozemok parc.č. XXX katastrálne územie H. G.
do dobromyseľnej držby a tento od roku 1959 až do dnešného dňa užíva.
Na základe týchto skutočnosti má navrhovateľ za to, že právni predchodcovia odporcu nemohli

predmetnú parcelu nadobudnúť do vlastníctva vydržaním k 01.01.1961, tak ako to bolo uvedené v
notárskej zápisnici č. P. XX/XX, P. XX/XX zo dňa 22.11.1994 a to práve z dôvodu, že navrhovateľ je od
roku 1959 dobromyseľným držiteľom pozemku parc.č. XXX katastrálne územie H. G. a je teda vylúčené,
aby jedna vec (v danom prípade nehnuteľná) bola v držbe viac ako jednej osoby.
Pre vydanie uvedeného osvedčenia teda podľa navrhovateľa neboli splnené podmienky a teda

predmetná notárska zápisnica, na základe ktorej sú odporcovia zapísaní ako podieloví spoluvlastníci
predmetnej nehnuteľnosti je absolútne neplatný právny úkon, a teda odporcovia nemohli nadobudnúť
vlastnícke právo k predmetnej parcele vydržaním.
Na základe vyššie uvedeného má navrhovateľ za to, že jeho návrh na začatie konania je dôvodný.

Odporcovia sa k návrhu a k prílohám písomne vyjadrili a vo svojom vyjadrení navrhli predmetnú žalobu
ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcom náhradu trov konania.
V rámci jednotlivých vyjadrení odporcovia uviedli, že predložený dôkaz navrhovateľa a to konkrétne
kópia zápisnice zo zasadnutia rady Miestneho národného výboru, ktorá povoľuje skultivoval neplodnú
pôdu, neobsahuje žiadne parcelné čísla, iba približnú výmeru pozemku. V predmetnej zápisnici nie je

uvedené, že ide o pozemok konkrétne o parcelu č. 521, druh pozemku - ostatné plochy, o výmere 403
m2, pričom výpis zo zápisnice MNV neosvedčuje vlastnícke právo k predmetnej parcele. Odporcovia v
rámci svojich vyjadrení taktiež uviedli, že poukazujú na zhodu mena navrhovateľa E. Y. a predsedu MNV
(ktorý podpísal predmetnú zápisnicu) pána Y., nakoľko táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že navrhovateľ
bol v príbuzenskom pomere s predsedom MNV s pánom Y..

Taktiež v rámci uvedenej zápisnice je nezhoda v dátumoch, nakoľko hlavička predmetnej zápisnice má
uvedený dátum 04.05.1959 a ďalej je uvedený dátum 13.05.1959. Poukázali na to, že im nie je známa
skutočnosť, že by navrhovateľ predmetný pozemok parc.č. XXX, užíval už 50 rokov, navyše ani nebol
jeho vlastníkom, pričom celých 50 rokov sa nezaujímal, kto sú vlastníci pozemku.Odporcovia uviedli, že navrhovateľ nepredložil relevantný dokument ktorý by osvedčoval jeho vlastnícke
právo k predmetnej parcele č. XXX, druh pozemku - ostatné plochy, o výmere 403 m2.
Odporcovia taktiež uviedli, že je pravdou že navrhovateľ užíva časť pozemku parc.č. XXX, ale iba v

časti, ktorú si zabral za účelom rozšírenia dvora.
Po vydaní osvedčenia o vydržaní k predmetnej nehnuteľnosti bola zo strany odporcov daná
navrhovateľovi ponuka na odkúpenie zabratej plochy, ale navrhovateľ neprejavil záujem o majetkové
vysporiadanie.
Na základe uvedeného majú odporcovia za to, že návrh navrhovateľa na začatie konanie nie je dôvodný.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - návrhom vo veci samej, notárskou zápisnicou č. P. XX/
XX, P. XX/XX, výpisom zo zápisnice rady MNV zo dňa 13.05.1959, výsluchom navrhovateľa, výsluchom
odporcov, výsluchom svedka - E. Y. (syna navrhovateľa) ako aj ďalšími dôkazmi založenými v spise a
zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z Notárskej zápisnice č. P. XX/XX, P. XX/XX spísanej na Notárskom úrade v Y. pred notárkou G.. D.
D. dňa 25. 11. 1994 súd zistil, že na Notársky úrad sa dostavili: X. U., G. Y., E. Y., M.. Š. Y., G. Y. a
požiadali notárku o spísanie osvedčenia o vyhlásení vydržania k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa
v katastrálnom území H. G. v zapísaných vo vložke č. XXXX, ako parc.č. XXX, vinica, o výmere 1471
m2, parc.č. XXX, les , o výmere 403 m2, parc.č. XXX, les , o výmere 6535 m2, parc.č. XXX, záhrada,

o výmere 2420 m2, parc.č. XXXX, pasienok, o výmere 572 m2, parc.č. XXXX, kamenica, o výmere 180
m2, parc.č. XXXX, vinica, o výmere 191 m2, parc.č. XXXX, vinica, o výmere 245 m2, parc.č.XXXX,
vinica, o výmere 3201 m2 v celosti.
Svoj návrh odôvodnili tým, že v roku 1923 ich právny predchodca G. Y. odkúpil od pozemkovoknižných
vlastníkov horeuvedené nehnuteľnosti, pričom kúpna zmluva z tohto obdobia sa nezachovala. Teda

nehnuteľnosti užíval dobromyseľne a nerušene a v roku 1958 ich vniesol do G., pričom tieto tvrdenia
podložili účastníci čestným prehlásením dvoch svedkov a potvrdením z G. vo H. G..
Na základe uvedeného notárka konštatovala, že účastníci nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
vydržaním ku dňa 01.01.1961, pričom na základe tejto listiny budú zapísaní do katastra v podiele X. U.,
v 1/3 ine, G. Y., v 1/9 ine, E. Y.ednár, v 1/9 ine, M.. Š. Y. , v 1/9 ine a G. Y. v 1/3 ine.

Z výpisu Miestneho národného výboru vo H. G. a to konkrétne zo zápisnice rady Miestneho národného
výboru konanej dňa 13. mája 1959 súd zistil, že vo veci E. Y. a jeho žiadosti o povolenie skultivovania
neplodnej pôdy bolo vydané uznesenie, na základe ktorého Rada Miestneho národného výboru povolila
E. Y. skultivovať neplodnú pôdu, ktorá sa nachádza v blízkosti jeho dvora vo výmere asi 5 árov. Z

uznesenia vyplýva, že žiadateľ má veľmi malý dvor a týmto činom si rozšíri plochu svojho dvora.
Skultivovanie taktiež prispeje k okrášleniu okolia jeho bydliska.

Z výpisu z LV č. XXX súd zistil, že navrhovateľ je zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností a to parc.č.
XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 309 m2, parc.č. XXX, druh pozemku

zastavané plochy a nádvoria, o výmere 327 m2, a rodinný dom súp.č. XXX, postavený na parc.č. XXX,
nachádzajúce sa v katastrálnom území H. G., obec H. G., Okres E..

Z výsluch svedka E. Y. súd zistil, že predmetnú nehnuteľnosť parc.č. XXX, o výmere 403 m2, druh
pozemku - ostatné plochy, nachádzajúcu sa v katastrálnom území H. G., Obec H. G., okres E. užívali

jeho právny predchodcovia roky, viac-menej od jeho detstva si to pamätá. Keď sa o to začali zaujímať v
roku 2008 zistili, že odporcovia to v roku 1994 vydržali. Svedok v konaní pred súdom uviedol, že podľa
jeho názoru predmetná parcela nebola vnesená do G..

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporcovia sú v súčasnosti zapísaní na LV č.

XXXX ako podieloví spoluvlastníci parc.č. XXX, o výmere 403 m2, druh pozemku - ostatné plochy,
nachádzajúcej sa v katastrálnom území H. G., Obec H. G., okres E.. Ako titul nadobudnutia je na
predmetnom liste vlastníctva uvedené Osvedčenie č. P. XX/XX, P. XX/XX, čo znamená, že odporcovia
respektíve právni predchodcovia odporcov boli na predmetnom liste vlastníctva č. XXXX zapísaní na
základe osvedčenia o vydržaní.

Vykonaným dokazovaním mal súd ďalej za preukázané, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom
susedných nehnuteľností t.j. parc.č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 309
m2, parc.č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 327 m2, a rodinný dom súp.č.
XXX, postavený na parc.č. XXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území H. G., obec H. G., Okres E..Súd mal výsluchmi účastníkov za preukázané že je pravdou, že navrhovateľ v súčasnosti obhospodaruje
a obrába časť parcely (nie celú) parc.č. XXX, o výmere 403 m2, druh pozemku - ostatné plochy (t.
j. spornej parcely ), pričom medzi účastníkmi zostala sporná otázka vlastníckeho práva k predmetnej

parcele.
Navrhovateľ svoje vlastnícke právo odvodzuje jednak od postavenia susedného pozemku a súčasne od
uznesenia Miestneho národného výboru vo H.X. G. zo dňa 13.05.1959 kedy mu týmto bolo umožnené
rozšírenie vlastného pozemku, pričom navrhovateľ má za to, že týmto momentom sa chopil držby a
predmetnú nehnuteľnosť dobromyseľne užíva od uvedeného času a z tohto dôvodu nadobudol k nej

vlastnícke právo vydržaním.
Odporcovia uvedené skutočnosti popierajú, pričom majú za to, že práve oni sú podieloví spoluvlastníci
predmetnejparcely,pričomvlastníckeprávoknejnadobudlinazákladevydanéhoosvedčeniaovydržaní
spísaného vo forme notárskej zápisnice č. P. XX/XX, P. XX/XX, zo dňa 25.11.1994.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, pričom

prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§120 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ vo svojom návrhu
bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť
dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním
potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p.
Odporcom bolo uložené sa k veci písomne vyjadriť, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na

svoju obranu a označiť dôkazy na preukázania svojich tvrdení, respektíve na spochybnenie v návrhu
uvádzaných skutočností, pripojiť zároveň k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvolávajú.

Podľa ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem.

Podľa ust. § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa ust. § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení držiteľom je ten, kto s vecou nakladá

ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa ust. § 129 ods. 2 Občianskeho zákonníka držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý
alebo opätovný výkon.
Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa ust. § 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ
rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
Podľa ust. § 130 ods. 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu
nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom

zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však
nenahrádzajú.
Podľa ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom
veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnú vec a po dobu desať rokov
ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa ods. 1 sa započítava aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa§134ods.4Občianskehozákonníkaprezačiatokatrvaniedobypodľaods.1sapoužijúprimerane

ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Je pravdou, že zákon č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.1951
stanovil na vydržanie vlastníctva k nehnuteľnosti vydržaciu dobu 10 rokov, pričom pre vydržanie, ktorého
doba začala plynúť pred týmto dátumom platilo, že sa skončí uplynutím pôvodnej lehoty najneskôr

však do 31.12.1960. Následne zákon č. 40/1964 Občiansky zákonník držbu a vydržanie spočiatku
neupravoval. Až novelou zák. č. 131/1982 Zb., ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.04.1983 sa upravilo
nadobudnutievlastníckehoprávavydržanímsmožnosťouzapočítaniačasupredchádzajúcejnepretržitej
držby, pričom vydržacia doba však neuplynula skôr ako 01.04.1984. Táto novela však priniesla ibačiastočné riešenie problému, pretože obmedzila tak rozsah subjektov vydržania, ktoré bolo obmedzené
ibanafyzickéosoby(zdržbybolivylúčenéprávnickéosobyaštát),takajpredmetvydržania,kedynebolo
možné vydržať hlavne vlastnícke právo k pozemkom. Novela Občianskeho zákonníka realizovaná

zákonom č. 509/1991 Zb. prevažnú väčšinu obmedzení odstránila, v súčasnosti nie je z vydržania
vylúčený žiadny subjekt, a predmet vydržania je obmedzený iba okrajovo. Vlastníkom vydržaného
pozemku sa držiteľ stáva okamžikom, kedy splnil podmienky vydržania.

Držba je faktické ovládanie veci v úmysle mať vec pre seba. Faktickým ovládaním sa rozumie nielen

faktické ovládanie veci, ale ide o taký vzťah k veci , ktorý sa podľa všeobecných názorov a skúseností
javí ako panstvo nad vecou.
Platná právna úprava vychádza z poňatia Občianskeho zákonníka č. 140/1950 Zb., ktorý zjednodušil
predchádzajúce poňatie držby vo všeobecnom občianskom zákonníku z roku 1811 a zaviedol kategórie
držby oprávnenej a neoprávnenej a skrátil vydržacie doby. Problematické však zostalo, že od účinnosti
novely zák. č. 509/1991 Zb. je pri vydávaní veci vlastníkovi zvýhodnený ten držiteľ, ktorý je v dobrej

viere „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“ čo je v kontraste s predchádzajúcou úpravou aj s § 458,
kde ku zvýhodneniu postačí dobrá viera držiteľa.
Pre vznik držby je v súčasnosti potrebné naplnenie dvoch predpokladov 1/ vôľa s vecou nakladať ako s
vlastnou - držobná vôla (animus possidendi) a 2/ faktické ovládanie veci (corpus possessionis). Fakticky
vec ovláda ten, kto podľa všeobecných názorov a skúseností vykonáva tzv. právne panstvo nad vecou

čo prestavuje vykonávanie obsahu vlastníckeho práva.
V danom prípade súd skúmal, či došlo k splneniu všetkých podmienok zo strany navrhovateľa pre vznik
vlastníckeho práva k predmetnej spornej parcele vydržaním.

V tomto prípade súd poukazuje hlavne na právny dôvod držby t.j. titul, o ktorý sa musí opierať oprávnená

držba. Súd má za to, že dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec
mohlovecnéprávovzniknúť.Dobrávieramusíbyťpodloženákonkrétnymiokolnosťami,zktorýchmožno
usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o
existencii dobrej viery, sú spravidla okolnosťami týkajúcimi sa právneho dôvodu nadobudnutia práva
a svedčiace o poctivosti nadobudnutia teda tzv. titul uchopenia sa držby. Povinnosť tvrdiť a preukázať

tieto okolnosti, pritom zaťažuje toho kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním.
Je však pravdou aj skutočnosť, že oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod,
postačí aby tu bol domnelý právny dôvod (titulus putantivus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom
ku všetkým okolnostiam, v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí.
V uvedenom prípade má súd za to, že vydané uznesenie Miestneho národného výboru zo dňa

13.05.1959, na základe ktorého rada Miestneho národného výboru povolila E. Y. - navrhovateľovi,
skultivovať neplodnú pôdu, ktorá sa nachádza v blízkosti jeho dvora vo výmere asi 5 árov, a to z
dôvodu, že žiadateľ má veľmi malý dvor a týmto činom si rozšíril plochu svojho dvora, nie je dostatočným
podkladom pre uchopenie sa držby a následnej dobrej viery.
Z predmetného výpisu zo zápisnice rady Miestneho národného výboru a teda z predmetného uznesenia

rady MNV nie je možné ustáliť vo vzťahu k akej parcele sa rozšírenie dvora navrhovateľa týka ( z
uvedeného nie je zrejmé, že ide o spornú parcelu č. XXX). Odhliadnuc však od tejto skutočnosti súd
musí skonštatovať, že povolenie skultivovať neplodnú pôdu, neznamenalo bez ďalšieho pridelenie do
vlastníctva respektíve do práva osobného užívania predmetného pozemku v prospech navrhovateľa.
Takéto povolenie skultivovať neplodnú pôdu sa vzťahovalo iba k užívaniu predmetnej parcely a nie k

nadobudnutiu vlastníckeho práva, respektíve podľa názoru súdu z uvedeného nebolo možné dovodiť
titul pre uchopenie sa držby. Inak povedané navrhovateľ od počiatku vedel, že uvedenú pôdu mu povolili
skultivovať a užívať iba za účelom obrobenia, a nikdy mu nebola daná do vlastníctva respektíve do
osobného užívania.
Z uvedeného dôvodu súd ustálil, že v danom prípade absentuje titul, o ktorý sa musí opierať oprávnená

držba.
Súd má taktiež následne z vyššie uvedeného dôvodu pochybnosť o dobrej viere navrhovateľa.
V danej veci tu vzniká pochybnosť, či navrhovateľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej
viere, že mu nehnuteľnosť patrí, keďže absentuje právny dôvod, z ktorého sa následne vyvodzuje aj
dobrá viera držiteľa.

Pre naplnenie dobrej viery nestačí negatívne presvedčenie držiteľa, že nespôsobí bezprávie, ale je
potrebné pozitívne presvedčenie, že mu vec alebo právo patrí . Držiteľ nie je oprávnený v prípade, že
síce nadobudol „poctivo“ (napríklad pre omyl ), ale jeho dobrá viera tu nie je " so zreteľom ku všetkým
okolnostiam ". V literatúre aj v judikatúre panuje zhoda, že pre posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebonie, je treba vždy hodnotiť objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia)
samotnéhoúčastníkaažetrebavždyzobraťdoúvahyto,čidržiteľpribežnej(normálnej)opatrnosti,ktorú
v možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, respektíve

nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá
viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať
pochybnosť o tom, že mu vec po práve patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ môže byť aj ďalej
subjektívne v dobrej viere.
Z praxe sú zrejmé aj prípady, pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti chopí držby časti parcely, ktorú

nekúpil, môže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom aj tejto časti
parcely. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa je v takomto prípade pomer
plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku. (NS SR sp.zn. XX W. XXXX/XX). Nie je možné stanoviť
jednoznačné hľadisko pre posúdenie, aký pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku
vylučuje dobrú vieru nadobúdateľa o tom, že drží iba kúpený pozemok; každý prípad je potrebné posúdiť
individuálne. Pokiaľ sa však kupujúci chopil aj držby pozemku, ktorého výmera bola vyššia než plocha

pozemku,ktorýkúpil, moholbyťsícesubjektívnevdobrejviere,žejevlastníkomajtohtopozemku,avšak
táto dobrá viera tu nebola so zreteľom ku všetkým okolnostiam (rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp.zn. XX W. XXXX/XXXX).

Z uvedeného možno teda vyvodiť záver, že aj v danom prípade u navrhovateľa absentuje dobrá viera

(nie subjektívna), ale objektívna t.j. so zreteľom ku všetkým okolnostiam daného prípadu. Z výsluchu
účastníkov mal súd za preukázané, že navrhovateľ už od roku 1994 ( t.j. od vydania osvedčenia o
vydržaní v prospech odporcov spísaného vo forme notárskej zápisnice č. P. XX/XX, P. XX/XX) vedel,
že odporcovia sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti. Avšak v prípade,
že by takúto vedomosť aj nemal, odporcovia boli od roku 1994 zapísaní ako podieloví spoluvlastníci

tejto parcely, a preto platí zásada „ materiálnej publicity“ (pravdivosti údajov zapísaných v katastri
nehnuteľností), pokiaľ sa nepreukáže opak. Na základe uvedeného je zrejmé, že od roku 1994 nemožno
hovoriť o dobromyseľnosti ( dobrej viere ) navrhovateľa a súčasne od roku 1959 do roku 1994 podľa
názoru súdu absentuje tak titul pre uchopenie sa držby a súčasne absentuje aj z uvedeného titulu
odvodená dobrá viera (objektívna) s ohľadom ku všetkým okolnostiam. Z dôvodu, že navrhovateľ

nepreukázal súdu podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej parcele vydržaním,
súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.
V danom prípade súd považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade nebolo vecou súdu zisťovať, či
odporcovia sú alebo nie sú podieloví spoluvlastníci, ale úlohou súdu bolo zistiť, či navrhovateľ nadobudol
k predmetnej nehnuteľnosti vlastnícke právo vydržaním. Súd však považuje za potrebné uviesť, že

odporcovia sú od roku 1994 zapísaní ako podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti a to na
základe notárskej zápisnice č. P. XX/XX, P. XX/XX zo dňa 25.11.1994, pričom súd nepreskúmaval
v tomto prípade titul nadobudnutia odporcov t.j. notársku zápisnicu č. P. XX/XX, P. XX/XX zo dňa
25.11.1994, avšak aj v prípade (hypoteticky), že by neboli splnené podmienky pre vydanie predmetnej
notárskej zápisnice je potrebné uviesť, že odporcovia sa minimálne dňa 25.11.1994 chopili držby a

dňa 25.11.2004 sa stali podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti titulom vydržania (za
predpokladu nesplnenia podmienok pre vydanie osvedčenia o vydržaní) a súčasne pri splnení ďaľších
podmienok potrebných pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Tieto skutočnosti, však súd
nepreskúmal, preto sa o nich zmienil iba okrajovo, bez zisťovania ďalších podmienok.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
nakoľko odporcovia boli v predmetnom konaní úspešní. Keďže odporcovia boli v predmetnom konaní

úspešní, súd odporcom pri vyhlásení rozsudku priznal nárok na náhradu trov konania.

Odporca v 5. rade predložil súdu vyúčtovanie nákladov za cestovné pri používaní osobného motorového
vozidla za účelom osobnej účasti na pojednávaní.

Podľa § 72 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné
súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej len „vyhláška“) k hotovým výdavkom osoby
zúčastnenej na konaní patria účelne vynaložené náklady, najmä cestovné, stravné a preukázané
výdavky na ubytovanie.Podľa § 73 ods. 1 vyhlášky nárok na cestovné má osoba zúčastnená na konaní, ktorá nemá trvalý alebo
prechodný pobyt alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo je predvolaná z miesta,

kde sa dočasne zdržuje.

Podľa § 73 ods. 2 vyhlášky osobe zúčastnenej na konaní sa hradia skutočné, účelné a hospodárne
vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak použila osoba
zúčastnená na konaní vlastné motorové vozidlo, hradí sa jej cestovné ako pri ceste hromadným

dopravným prostriedkom okrem prípadov podľa § 74.

Podľa § 74 vyhlášky ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným
hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa osobe zúčastnenej na konaní pri ceste náhrada
podľa osobitných predpisov. Podľa týchto predpisov sa poskytuje stravné a preukázané výdavky na
ubytovanie.

Odporca v 5. rade predložil súdu fotokópiu preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Súd
má za to, že táto skutočnosť vyžaduje, aby cesta na pojednávanie bola vykonaná inak ako verejným
hromadným prostriedkom a pri priznávaní náhrady trov konania odporcu v 5. rade súd postupoval
podľa osobitného predpisu, ktorým sa rozumie zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“).

Podľa § 7 ods. 1 zákona o cestovných náhradách ak sa zamestnanec písomne dohodne so
zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového
vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len

„základná náhrada“) a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné
motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.

Podľa § 1 písm. b) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.
632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestným motorových vozidiel pri pracovných

cestách (ďalej len „opatrenie“) suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné morové
vozidlá je 0,183 eura.

Cesta Vzdialenosť (km) Základná náhrada Spotreba (l / 100 km) Cena paliva za 1 liter Náhrada
09.05.2013 16 0,183 eura 7,8 1,549 eura 4,86 eura

22.11.2012 16 0,183 eura 7,8 1,594 4,91 eura
07.03.2013 16 0,183 eura 7,8 1,594 4,91 eura
09.05.2013 16 0,183 eura 7,8 1,539 4,85 eura

Náhrada cestovných výdavkov………………………………………………………19,53 eura

Súd priznal odporcovi v 5. rade náhradu trov konania vo výške 19,53 eura.

Odporca v 1. rade, odporca v 2. rade, odporca v 3. rade a odporca v 4. rade si však náhradu trov konania
nevyčíslili, a preto odporcom v 1., v 2., v 3. a v 4. rade súd náhradu trov konania v zmysle ust. § 151 ods.

2 O.s.p. nepriznal, a to z dôvodu, že odporca v 1., v 2., v 3. a v 4. rade si v lehote 3 pracovných dní odo
dňa vyhlásenia rozsudku nevyčíslili trovy konania. Súd mohol odporcom v 1., v 2., v 3. a v 4. rade priznať
iba náhradu trov konania vyplývajúcich zo súdneho spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov
právneho zastúpenia. Ak však takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takomto prípade súd nie je viazaný rozhodnutím

o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Na základe
vyššie uvedeného súd odporcom v 1., v 2., v 3. a v 4. rade náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im
žiadne trovy konania zo spisu priamo nevyplývali.
Pre naplnenie dobrej viery nestačí negatívne presvedčenie držiteľa, že nespôsobí bezprávie, ale je
potrebné pozitívne presvedčenie, že mu vec alebo právo patrí . Držiteľ nie je oprávnený v prípade, že

síce nadobudol „poctivo“ (napríklad pre omyl ), ale jeho dobrá viera tu nie je " so zreteľom ku všetkým
okolnostiam ". V literatúre aj v judikatúre panuje zhoda, že pre posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo
nie, je treba vždy hodnotiť objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia)
samotnéhoúčastníkaažetrebavždyzobraťdoúvahyto,čidržiteľpribežnej(normálnej)opatrnosti,ktorúv možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, respektíve
nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá
viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať

pochybnosť o tom, že mu vec po práve patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ môže byť aj ďalej
subjektívne v dobrej viere.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Pezinok,
písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3
O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno
odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.