Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 24, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoKR/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112205286
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8112205286.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu JUDr. Ján Ninčák, so sídlom
kancelárie Mierová 2529/87, Humenné, správca úpadcu Mestský bytový podnik, a.s., v konkurze, so
sídlom Mlynská 1480, Vranov nad Topľou, IČO: 36 473 243, zastúpeného JUDr. Petrom Nízkym,
advokátom, Námestie slobody 2, Humenné proti žalovanému: Mesto Vranov nad Topľou, so sídlom Dr.
C. Daxnera 87, Vranov nad Topľou, zastúpeného JUDr. Ing. Michalom Plentom, advokátom, Sídlisko
Okulka 19/42, Vranov nad Topľou, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 24.3.2015 č.k. 2Cbi/9/2012-184, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 2Cbi/9/2012-184 žalobu zamietol. O trovách konania súd
rozhodne osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení
rozhodnutiasúduviedol,žežalobca(pôvodnýsprávcakonkurznejpodstatyúpadcuMestskéhobytového
podniku, a.s.) sa žalobou z 20.2.2012 domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov. Počas výkonu
funkcie správcu preskúmal dlžníkove obchodné knihy a zistil, že úpadca so žalovaným vykonávali

započítanie pohľadávok a záväzkov. Takýmto započítaním dochádzalo k zvýhodňovaniu žalovaného
ako veriteľa úpadcu oproti ostatným veriteľom úpadcu a zároveň týmito právnymi úkonmi vykonanými
úpadcom boli ostatní veritelia ukrátení. Žalovaný je zároveň jediným akcionárom úpadcu, ktorý
tieto úkony vykonáva ako spriaznená osoba v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) Zákona o konkurze a
reštrukturalizácii č. 7/2005 Z.z.. Započítania pohľadávok medzi žalobcom a žalovaným sú voči veriteľom
úpadcu neúčinné. Navrhol uložiť žalovanému povinnosť vydať do konkurznej podstaty úpadcu peňažnú
náhradu 1.859.146,55 eur a nahradiť trovy konania.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal žalobu zamietnuť. Okrem námietok včasnosti podania žaloby
nie je možné považovať započítanie za úkony, ktorými by úpadca sa snažil úmyselne znížiť svoj majetok
na úkor iných subjektov. Pri nespornosti vzájomných pohľadávok a záväzkov v zmysle § 580 a nasl.
Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) mohlo dôjsť k vzájomnému započítaniu. Zlý úmysel
nebol preukázaný. Žalovaný bol nielen akcionárom, ale aj obchodným partnerom úpadcu. Doposiaľ
zostala neuhradená pohľadávka v rozsahu 86.000,- eur, ktorú má úpadca vrátiť obyvateľom mesta

na preplatkoch, ktoré sa teraz žiadajú od mesta, nakoľko sú správcom popreté. Žalovaný postupoval
len v súlade s dlhodobo zavedeným spôsobom hospodárenia a nemal v úmysle ukrátiť niektorých z
veriteľov. Naviac žalobca riadne nešpecifikoval, či sa domáhal určenia odporovateľnosti ukracujúceho
alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu.3. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu Mestského
bytového podniku, a.s. Okresným súdom Prešov uznesením z 11.8.2011 č.k. 1K/30/2011-109. Za

správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Z.. V. V.. V dôsledku úmrtia správcu bol ustanovený nový
konkurzný správca JUDr. Ján Ninčák. Súd v konaní mal preukázané vzájomné zápočty v rokoch 2006
až 2011. Svedkyňa F.. M. X. ako vedúca ekonomického oddelenia Mestského úradu Vranov nad Topľou,
ktorá sa podieľala na započítaní vzájomných záväzkov a pohľadávok, potvrdila, že úpadca ako podnik
bol vo vlastníctve mesta poverený najmä správou bytov a nebytových priestorov. Bol zaužívaný postup,

že platby nájomného, vrátane platieb na splátky úveru a do Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB)
sa realizovali na účet úpadcu, ktorý mal mestu (žalovanému) odvádzať časť nájmu vo výške splátok
úveru, pričom to ale neodvádzal. Vykonával sa totiž vzájomné zápočty s platbami, ktoré mal zase
žalovaný úpadcovi poskytnúť. Takto sa realizovali zápočty aj pred vyhlásením konkurzu na majetok
úpadcu. To sa neskôr prehodnotilo a došlo k prevodu bytového hospodárstva na spoločnosť G., M..N..
a všetky dotácie sa ukázali ako nerentabilné. Pri vzájomnom započítaní sa vychádzalo z faktúr, ktoré

mal úpadca fakturovať mestu za verejnoprospešné práce, a tie sa započítali s faktúrami žalovaného.
Iniciátorom bolo vždy mesto. Takto sa započítavalo už aj v minulosti. Aj svedok F.. Z. P. ako bývalý
predseda predstavenstva úpadcu potvrdil vysvetlenie F.. X. ohľadom započítania. Najväčším zásahom
do hospodárenia úpadcu bolo odobratie tepelného hospodárstva ako hlavného zdroja príjmov, čo
spôsobilolikvidáciuspoločnostianáslednýkonkurz.F..Z.V.,K.MestaVranovnadTopľouodrokuXXXX,

potvrdil vzájomné započítanie ešte pred jeho nástupom do funkcie K.. Kontrolu vykonávali poslanci
mesta.

4. Samotný nárok súd posudzoval podľa § 57 ods. 1, 2, 3 a 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii,
pričom právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľovi dlžníka neúčinné, ak

im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať
právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na
odporovanie nevyhovel. Podľa odseku 2 účinného do 31.12.2011 právo odporovať právnemu úkonu
zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu,
pričom podľa odseku 3, odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú

užvykonateľné,alebouspokojené.Odporovaťpodľaodseku4možnolentomuprávnemuúkonudlžníka,
ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Podľa § 60 ods. 1
až 3 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukracuje svojich veriteľov
a bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol, alebo musel byť druhej
strane známy. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka

ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť o ich druhej strany o tomto sa predpokladá, ak sa nepreukáže
opak. Podľa znenia odseku 3, účinného do 31.12.2011, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym
úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. Právo odporovať
právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech
koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil, alebo kto z odporovateľného právneho

úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech (§ 62 ods. 1 ZKR). Podľa § 63 ods. 1 ZKR, účinného
do 31.12.2011, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty
prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní
spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú
majetkovú hodnotu.

5. Súd konštatoval, že žalobu podal Z.. V. L., advokát, na základe plnomocenstva udeleného pôvodným
správcom konkurznej podstaty Z.. V. V.. Aj keď došlo k zániku plnomocenstva smrťou pôvodného
správcu, tak advokát mohol urobiť všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny
nástupca neutrpel ujmu na svojich právach (§ 33b ods. 1, 6 Občianskeho zákonníka č. 40/1964

Zb.). Je napádaná neúčinnosť právnych úkonov vykonávaných v období od 21.12.2006 do 31.5.2011.
Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitné ustanovenie podľa § 57 až 66 ZKR na ochranu
konkurzných veriteľov. Je to sankcia za úkony dlžníka, ktorým zmenšil svoj majetok tak, že spôsobil
ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa. Ide o prísne kontradiktórne konanie s koncentračnou
zásadou, pričom takáto žaloba do 31.12.2011 mala byť podaná do 6 mesiacov od vyhlásenia konkurzu.

Inak právo zanikne. Všeobecne možno odporovať iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z
veriteľov, teda ide o základný predpoklad odporovateľnosti. Zákon definuje jednotlivé skutkové podstaty
a rozlišuje medzi skutkovými podstatami objektívnej a subjektívnej povahy. Mohlo by ísť o právne úkony
bez primeraného protiplnenia (§ 58 ZKR), či zvýhodňujúce právne úkony so skutkovými podstatamiobjektívnej povahy (§ 59 ZKR), kde sa nevyžaduje úmysel ukrátiť veriteľov. Podľa § 60 zákona, sa
vymedzuje skutková podstata ukracujúceho právneho úkonu, ktorým sa rozumie každý právny úkon,
ktorým dlžník ukráti svojich veriteľov, pričom nezáleží na tom, akým spôsobom. Podmienkou je aj úmysel

veriteľa ukrátiť. Keď žalobca podal žalobu na vydanie rozhodnutia o určenie neúčinnosti právnych
úkonov dlžníka voči konkurzným veriteľom, t.j. vzájomné zápočty, tak žaloba bola uplatnená v zmysle
§ 57 ods. 2 ZKR, pričom to spĺňa náležitosti § 60 ZKR, nakoľko došlo k ukráteniu iných veriteľov
úpadcu, vzhľadom na spriaznenosť strán podľa § 60 ods. 2 ZKR, kde sa úmysel ukrátiť veriteľov úpadcu,
ako aj vedomosť o tom úmysle sa predpokladá z hľadiska spriaznenosti osoby žalovaného a žalobcu.

Súd ale nezistil naplnenie predpokladu úspešnej odporovateľnosti právnych úkonov, pretože nedošlo k
zmenšeniu majetku úpadcu, naopak úpadca znížil svoje záväzky o sumu vyššiu ako bola hodnota aktív,
ktoré na toto zníženie použil. Preto nemohlo dôjsť k žiadnemu ukráteniu veriteľov úpadcu. Nemožno
ustáliť záver, že bol robený úkon so zámerom spôsobiť úpadok a spôsobiť zánik spoločnosti. Aj keď
žalovaný je jediným akcionárom úpadcu a je spriaznenou osobou podľa § 59 ods. 3 ZKR, pričom
právo odporovať právnemu úkonu môže uplatniť proti tomu, kto s odporcom odporovateľný právny

úkon dohodol, resp. kto z odporovateľného právneho úkonu úpadcu priamo nadobudol prospech. Tu
žalobca trvá na tom, že pasívna legitimácia žalovaného je daná na základe jeho prospechu v podobe
prednostne získaného finančného majetku úpadcu na úkor ostatných veriteľov, pričom úpadca týmto
právnym úkonom neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. Právne úkony sú neúčinné,
ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa zákona odporuje (§ 57 ods. 1 ZKR), pričom

môžu nastať následky podľa § 63 ods. 1 ZKR o povinnosti spoločne a nerozdielne poskytnúť do podstaty
peňažnú náhradu za túto vec, alebo inú majetkovú hodnotu. Spriaznená strana právneho úkonu má
predpoklad úmyslu ukrátiť veriteľov úpadcu (§ 60 ods. 2 ZKR), pričom dôkazné bremeno opaku je na
veriteľovi, ktorý bol napadnutým úkonom ukrátenia na strane žalobcu. Takýto dôkaz ale žalobca v konaní
ani nenavrhol, ani konkrétnych veriteľov úpadcu nijako neoznačil, napriek tomu, že to vyplýva z § 118

ods. 1 O.s.p.. Keďže neboli splnené podmienky na vyriešenie otázky ukracujúcich právnych úkonov a
nebol preukázaný úmysel ukrátiť veriteľov úpadcu, ako aj vedomosť o tom úmysle, preto súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

6. O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 151 O.s.p., že o náhrade trov konania bude

rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

7. Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd konštatoval vzájomné započítanie
pohľadávok a záväzkov, pričom nepochybne došlo k zvýhodneniu žalovaného ako veriteľa úpadcu
oproti ostatným veriteľom. Ostatní veritelia boli takto ukrátení. Žalovaný je jediným akcionárom úpadcu,

ktorý je spriaznenou osobou v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) ZKR. Napadnuté úkony vzájomného
započítania sú neúčinné, keď žalovaný tvrdil, že postupoval v súlade s dlhodobo zavedeným spôsobom
hospodárenia a nemal v úmysle nijakým spôsobom ukrátiť veriteľov. Svedkyňa F.. M. X., vedúca
ekonomického oddelenia mestského úradu sa priamo podieľala na započítaní vzájomných záväzkov a
pohľadávok. Takýto spôsob sa realizoval aj pred vyhlásením konkurzu, ale v dohode nebola zmienka o

započítaní faktúr. Tak predmetom započítania boli faktúry mesta ohľadom verejnoprospešnej činnosti.
Aj primátor mesta F.. Z. V., potvrdil príspevky mesta na činnosť Mestského bytového podniku, a.s. ako
podnikateľského subjektu. Vzájomné záväzky sa započítavali, pričom kontrolu robili poslanci mestského
zastupiteľstva. V rokoch 2010 a 2011 neboli poskytnuté žalobcovi žiadne dotácie, ako to tvrdí zástupca
žalobcu. Odvolateľ sa nestotožňuje s názorom okresného súdu, že nedošlo po právnych úkonoch k

zmenšeniu majetku úpadcu, a že vzájomné započítanie je v súlade so zákonom. Úpadca adresoval
Mestu Vranov nad Topľou jasné vyjadrenie, že neuznáva vzájomne započítané pohľadávky, pričom to
bolo adresované primátorovi mesta. Ten to ale poprel. Nesúhlasí s tým, že žalobcom bol odsúhlasený
vzájomný zápočet. Žalobca nešpecifikoval o aké odporovateľné právne úkony ide, ale je jasné, že
ide o ukracujúce právne úkony. Zástupca žalovaného viackrát uviedol, že šlo o jednostranný zápočet

vzájomných pohľadávok, ale podľa názoru odvolateľa išlo o vzájomné započítanie oboch účastníkov.
Zlá finančná situácia Mestského bytového podniku, a.s. vyústila v auguste 2011 k vyhláseniu konkurzu
na majetok. Mestské zastupiteľstvo malo vedomosť o tom, takže by sa malo jednať o určitú verejnú
informáciu.

8. Odvolateľ takisto namieta pojednávanie 24.3.2015, kde žalobca žiadal o odročenie pojednávania z
dôvodu náhlej zahraničnej služobnej cesty, bez možnosti zohnať náhradu. Tu žalobcovi bola odňatá
možnosť konať pred súdom, čo samo by stačilo na preukázanie odňatia práva konať pred súdom. Pre
toto vážne pochybenie navrhuje zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť na ďalšie konanie.9. Zástupca žalovaného navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Čo sa
týka zápočtov, išlo o jednostranné zápočty. Išlo o prejav vôle subjektu, a to Mesta Vranov nad Topľou.

To nie je zo strany žalobcu spochybnené. Ak dlžník nevyjadroval súhlas so zápočtom, nič to nemení
na zániku vzájomných pohľadávok v dôsledku stretu spôsobilých pohľadávok na započítanie. Zástupca
žalovanéhopoukazujenaustanovenie§60ZKR,kdepodľaods.1možnoodporovaťkaždémuprávnemu
úkonu, ktorým dlžník ukracuje svojich veriteľov, pričom podľa ods. 2 má ísť o právny úkon urobený v
prospech osoby spriaznenej s dlžníkom. Ukrátiť svojich veriteľov u dlžníka sa predpokladá v prípade

úkonov urobených v prospech spriaznenej osoby. Ukracujúci právny úkon má byť právny úkon dlžníka
úpadcu, a nie je možno predmetnú skutkovú podstatu rozširovať na iné tretie osoby. Pri jednostrannom
zápočte vždy ide o vôľu a úkon toho istého subjektu Mesta Vranov nad Topľou. Nebolo preukázané, aby
k započítaniu dochádzalo na základe úkonov dlžníka - úpadcu. Ak by aj dlžník nesúhlasil so zápočtom,
došlo k zániku pohľadávok vzájomným zápočtom, a to momentom stretu pohľadávok spôsobilých na
započítanie. Dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý nepreukázal ukracujúce právne úkony. Nebol

preukázaný základný predpoklad, samotné ukracovanie veriteľov v dôsledku napadnutých právnych
úkonov. Tu žalobca neoznačil veriteľov, ktorí boli v čase vykonania právnych úkonov ukrátení.

10. Čo sa týka odňatia možnosti konať pred súdom, tak pojednávania boli viackrát odročované na
žiadosť zástupcu žalobcu. Nevykonanie určitých dôkazov je na ťarchu žalobcu a jeho pasivitu, ktorý si

nesplnil svoje povinnosti a práva v súdnom konaní. Navrhuje nevyhovieť odvolaniu žalobcu a potvrdiť
rozhodnutie súdu prvého stupňa. Súčasne si uplatňuje nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia (§ 380 ods. 1 CSP, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný), pričom odvolací súd sa

v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a na doplnenie
správnosti rozhodnutia ďalej uvádza:

12. Žalobca sa v konaní domáha určenia odporovateľnosti právnych úkonov zo vzájomných zápočtov
pohľadávok medzi žalobcom a žalovaným v rokoch 2005 až 2011. Vychádza z toho, že právne úkony

boli urobené v prospech spriaznenej osoby (§ 60 ods. 2 ZKR), kde úmysel ukrátiť svojich veriteľov sa
predpokladá, ak sa nepreukáže opak. V danom prípade žalovaný preukázal opak v tom zmysle, že
k započítaniu vzájomných pohľadávok dochádzalo dlhodobo, už pred vyhlásením, konkurzu, pričom
sa jednalo o bežnú prax vzájomného zániku pohľadávok oboch účastníkov medzi sebou. Nemožno
opomenúť ustanovenie § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., že pri výklade vôle

podľa ods. 1, 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane
rokovaní o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následné správanie
strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci. Podľa ods. 1 totiž prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej
osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený známy, alebo jej musel byť známy. V
danom prípade je žalovaný subjektom verejného práva ako obec, pričom žalobca bol podnikateľský

subjekt, zaoberajúci sa správou majetku mesta, v tomto prípade bytovým hospodárstvom. Obchodným
zákonníkom, teda aj zápočtom, sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektmi verejného
práva, ak sa týka zabezpečovania verejných potrieb, alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich
podnikateľskej činnosti. Cez žalobcu ako bytový podnik chcelo mesto zabezpečovať verejné potreby
občanov mesta, pričom vzájomné zápočty sa týkali pohľadávok, najmä z tepelného hospodárstva a

pohľadávok žalovaného mesta, kde sa jedná o započítavanie platieb za tzv. neprispôsobivých občanov,
kde boli vysoké záväzky na nájomnom. Tu mesto preberalo ako osobný príjemca ich sociálne dávky,
ktoré mali byť použité na splácanie dlžôb (viď výpoveď svedka F.. X., č.l. 113 spisu). Iniciátorom
zápočtu bolo vždy mesto, pričom mesto vždy započítavalo aj nesplatené záväzky SPP zo strany
bytového podniku, preto ak by aj išlo o spriaznené osoby, nebol preukázaný úmysel poškodiť veriteľov.

V danom prípade dochádzalo k znižovaniu objemu záväzkov úpadcu, nie k poškodzovaniu ostatných
veriteľov. Naviac žalobca nebol konkrétny v tom, ktorých prípadných veriteľov zápočtami žalovaný
poškodzoval. Ak nie je preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, aj keď zápočty boli robené
medzi spriaznenými osobami, čím by sa mal úmysel predpokladať (§ 60 ods. 2 ZKR), tak nikdy nebol
preukázaný úmysel ukrátiť veriteľov pri zápočtoch, preto ani nedošlo k naplneniu posúdenia tvrdených

odporovateľnýchprávnychúkonovakichneúčinnostivočiveriteľompodľa§57ods.1ZKR.Pretokrajský
súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ návrh žaloby je zamietnutý.13. Čo sa týka námietky žalobcu, že došlo k znemožneniu účasti právneho zástupcu žalobcu na
pojednávaní, čím bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom, tak na pojednávanie dňa 24.3.2015
bol žalobca riadne predvolaný. Ten sa ospravedlnil z účasti na pojednávaní z personálnych dôvodov, a

to pre pracovnú vyťaženosť a kolíziu koncipientov. Zároveň ale dáva súhlas s pojednávaním bez jeho
prítomnosti. Preto ani tento odvolací dôvod na strane žalobcu. Krajský súd preto potvrdzuje rozhodnutie
súdu prvého stupňa ako vecne správne. Správne je rozhodnutie okresného súdu aj v časti trov konania,
kde úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov prvostupňového konania (§ 255 CSP).

14. O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 396 v spojení s § 255 CSP, kde úspešný
žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

15. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).