Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 14, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžo/107/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201010
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1013201010.1

Rozhodnutie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a
členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jozefa Hargaša , v právnej veci navrhovateľky: MUDr.
O. bytom Z. XX, N., právne zastúpenej: Mgr. Jurajom Vlkovičom, so sídlom v Bratislave, Kozmonautická
9, proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. MAGS SNM 30800/12-249622/795/SB,

č. k. 795/SB zo dňa 2. apríla 2013 o nepriznaní nároku na poskytnutie bytovej náhrady, o odvolaní
navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/58/2013-45 z 25. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/58/2013-45 z 25.
marca 2015 potvrdzuje .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“) potvrdil rozhodnutie odporcu č. MAGS SNM 30800/12-249622/795/SB zo dňa 2.
apríla 2013, ktorým ako príslušný orgán nepriznal navrhovateľke nárok na bytovú náhradu za byt č. 1
nachádzajúci sa v bytovom dome na Svoradovej ulici č. 13 v Bratislave zapísaný na LV č. XXXX, k. ú.
Staré mesto. Odporca mal z listín predložených navrhovateľkou za preukázané, že nejde o byt v ktorom

nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku
dňu vydania napadnutého rozhodnutia, teda pred rokom 1992 a preto nespĺňa podmienky stanovené
v zákone, najmä v ust. § 2.

Vodôvodnenírozsudkukrajskýsúdpoukázalnato,ženároknabytovúnáhradunavrhovateľkenevznikol
z dôvodu, že ku dňu 1.1.1992, odkedy je účinné ustanovenie § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

neexistoval nájomný pomer navrhovateľky k bytu na Svoradovej ul. č. 13 v Bratislave, tento jej vznikol až
dňa 1.6.1996, teda viac než 4 roky po uplynutí dátumu, ku ktorému zákon predpokladá existenciu nájmu
ako jednej z podmienok vzniku nároku na priznanie bytovej náhrady (1.1.1992). Nakoľko nájomný pomer
k bytu, z ktorého dostala navrhovateľka výpoveď neexistoval, a teda nebola splnená podmienka ust. §
2 ods. 1 písm. a) zákona, krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je správne a
je v súlade so zákonom. Navrhovateľke trovy konania nepriznal, nakoľko bola v konaní neúspešná.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka v lehote stanovenej zákonom odvolanie, v ktorom
žiadala napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové prejednanie, alternatívne
zmeniť rozhodnutie odporcu. Uviedla, že spĺňa všetky podmienky nároku na bytovú náhradu, ktoré
sú vyžadované zákonom č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných
vzťahov k bytom. Opäť poukázala na to, že nájomný vzťah ako jedna z týchto podmienok bol už riešený

v záveroch rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.9.2006, sp. zn. 2 Cdo 227/2005.K podanému odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca, pričom poukázal na to, že navrhovateľka
žiadnym relevantným právnym spôsobom nepreukázala, že nároku, ktorého sa domáha je potrebné
poskytnúť právnu ochranu a že napádané rozhodnutie odporcu trpí takou vadou, pre ktorú je nevyhnutné

rozhodnutie zrušiť. Opäť uviedol, že navrhovateľka nepreukázala splnenie všetkých podmienok
stanovených zákonom a rovnako neuviedla žiadnu skutočnosť, ktorá by sa týkala vydaného rozhodnutia
krajského súdu ani neodôvodnila v čom vidí spochybnenie súdu.

Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len

SSP) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho
v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v
správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods.2 OSP preskúmal napadnutý
rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods.2 a § 214 OSP v
spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné
vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14. júna 2017 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s
§ 246c ods. 1 veta prvá OSP.

Podľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady
mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd v medziach podaného odvolania preskúmal obsah súdneho a administratívneho spisu (v
predloženom rozsahu) a dospel k záveru, že skutkové a právne závery krajského súdu sú vecne správne

a preto je dôvod na potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku s doplnením nasledovných dôvodov
odvolacieho súdu.

Najvyšší súd nezistil procesné vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave. Rozsudok krajského súdu sa dostatočne podrobne zaoberá skutkovými

zisteniami správneho orgánu, námietkami navrhovateľky, ako aj vyjadreniami správneho orgánu na tieto
námietky. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi prvostupňového rozsudku, ktoré
zodpovedajú obsahu spisu a tieto dôvody si odvolací súd osvojuje ako svoje vlastné.

Najvyšší súd prvostupňový rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil a súčasne

odkazuje na jeho podrobné dôvody vo vzťahu ku všetkým dôvodom podaného odvolania, ktoré sú
prakticky totožné s dôvodmi samotného návrhu a s ktorými sa krajský súd náležite po stránke skutkovej
aj právnej vysporiadal a odvolací súd nevidí dôvod na zopakovanie vecne správnych dôvodov rozsudku
krajského súdu.

Podľa § 219 ods. 2 OSP odvolací súd len dopĺňa dôvody prvostupňového rozsudku nasledovne:

Predmetom súdneho konania v prejednávanej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu,
ktorým navrhovateľovi podľa § 9 ods. 5 zák. č. 260/2011 Z. z. nepriznal nárok na poskytnutie bytovej
náhrady.

Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z. o bytových náhradách, ak sa nájom skončí podľa tohto
zákona, nárok na bytovú náhradu má len nájomca bytu podľa § 2 ods. 1, ktorý požiada o bytovú náhradu
podľa § 7 alebo § 7a (ďalej len "žiadateľ") a ktorý je v materiálnej bytovej núdzi.

Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona sa tento zákon vzťahuje na byty v domoch vydaných oprávnenej
osobe podľa osobitných predpisov alebo v domoch, kde časť domu bola vydaná oprávnenej osobe, ak
ich ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní výlučne alebo v spoluvlastníctve oprávnená osoba, jej dedičiaalebo iná osoba, ktorá tieto byty od nich alebo od ich právnych nástupcov nadobudla a v ktorých nájom
vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá.

Podľa ust. § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného od 1.1.1992, právo osobného užívania
bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa
doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti
tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný
nájom.

Podľa ust. § 871 ods. 4 Občianskeho zákonníka osobné užívanie bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie
pracovníkov organizácie sa mení na nájom služobného bytu, pokiaľ tieto byty spĺňajú kritériá ustanovené
zákonom pre služobné byty; pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, mení sa také osobné užívanie na
nájom.

Najvyšší súd vo vzťahu k námietke navrhovateľky ohľadom jej nájmu k bytu uvádza, že skutočnosť, že
nájomný vzťah trvá nie je v tomto konaní rozhodujúca. Vplyv na záver o nesprávnosti rozsudku krajského
súdu by malo preukázanie, že nájomný vzťah vznikol pred 1.1.1992 odkedy je účinné ustanovenie
§ 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka a k tomuto dátumu trval. Takáto skutočnosť nevyplýva ani
z navrhovateľkou predloženého rozsudku NS SR 2Cdo 227/05 zo dňa 26.9.2006. Keďže základná

zákonná podmienka pre priznanie bytovej náhrady navrhovateľke splnená nebola, správny orgán v
súlade so zákonom nepriznal navrhovateľke nárok na priznanie bytovej náhrady.

V ostatnom najvyšší súd odkazuje na dôvody napadnutého rozsudku krajského súdu, s ktorými sa
stotožnil (§ 219 ods. 2 OSP v znení od 15. októbra 2008, od účinnosti novely - zákona č. 384/2008 Z. z.).

Vzhľadomnauvedenéskutočnostidospelnajvyššísúdkzáveru,ževpreskúmavanejveciboldostatočne
zistený skutkový stav a bol z neho vyvodený správny právny záver. Z dôvodov uvedených vyššie preto
napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil, viazaný tiež
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a dôvodmi podanej žaloby (§ 249 ods. 2 v spojení

s § 250l ods. 2 OSP).

Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdsozreteľomnavýsledokodvolaciehokonania
podľa § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP, keďže navrhovateľka nemala úspech
ani v odvolacom konaní a odporcovi nevznikol zákonný nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.