Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, November 7, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 59P/123/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216214692
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1216214692.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci starostlivosti o maloleté deti Y. I., A.. XX.XX.XXXX
Y. S. I., A.. XX.XX.XXXX, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov F. C.H., A.. XX.XX.XXXX, bytom X. N. XX,
W., zastúpenej advokátkou JUDr. Denisou Jánošíkovou, so sídlom Klincová 35, Bratislava a P. I., A..
XX.XX.XXXX, bytom X. N. XX, W. o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Maloletý S. I., A.. XX.XX.XXXX a maloletá Y. I., A.. XX.XX.XXXX sa dočasne zverujú do osobnej
starostlivosti matky.
Otec je povinný platiť na mal. Y. výživné v sume 100 eur a na mal. S. výživné vo výške 100 eur mesačne,
vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Y. a maloletým S. každý párny týždeň od piatku do pondelka,

tak že si deti vyzdvihne v piatok o 14.00 hod v školskom zariadení a v pondelok do 08:00 hod odovzdá
deti do školského zariadenia a každý nepárny týždeň od stredy do štvrtka, kedy si deti vyzdvihne v
stredu o 14.00 hod v školskom zariadení a vo štvrtok ráno do 08:00 hod deti odovzdá do školského
zariadenia.
Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 13.09.2016 domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým súd zverí maloleté deti I. do osobnej starostlivosti matke, otca zaviaže povinnosťou
platiť dočasne výživné na mal. S. vo výške 170 eur a výživné na mal. Y. vo výške 150 eur. Styk otca s
deťmi navrhovala upraviť tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Y. a maloletým S. každý
párny týždeň od piatku do pondelka, tak že si deti vydvihne v piatok o 14.00 hod v školskom zariadení

a v pondelok do 08:00 hod odovzdá deti do školského zariadenia a každý nepárny týždeň od stredy do
štvrtka, kedy si deti vyzdvihne v stredu o 14.00 hod v školskom zariadení a vo štvrtok ráno do 08:00 hod
deti odovzdá do školských zariadení. V návrhu matka uviedla, že deti sa narodili z manželstva s P. I.. V
súčasnosti pred tunajším súdom prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinnosti pod sp. zn. 49P71/2016. Konanie nie je právoplatne skončené. Rodičia maloletých
detí nežijú v spoločnej domácnosti už rok. Deti žijú so svojou matkou na adrese X. N. XX v Bratislave.

Medzi rodičmi vznikajú nezhody pri vymedzení styku otca s deťmi. Otec má záujem byť s deťmi čo
najviac, avšak v silách matky momentálne nie je uzatvoriť s otcom dohodu o styku, tak ako tomu bolo v
minulosti. Matka má záujem, aby celá vzniknutá situácia bola riešená v záujme maloletých detí, preto s
nimi navštívila psychologickú poradňu T. I., O. XX, Bratislava, kde deti vyjadrili záujem bývať u matky
a s otcom tráviť čas.
Z obsahu správy Súkromnej psychologickej poradne - T. súd zistil, že obe deti boli vyšetrované v auguste

2016. Deti boli v striedavej starostlivosti oboch rodičov. Mal. S. pred psychologičkou uviedol, že mu
model striedavej starostlivosti po týždni nevyhovuje, chcel by byť viac s matkou. Y. má pozitívne väzbyna oboch rodičov, viac sa jej ale páči u matky, za otcom jej býva niekedy smutno. K otcovi chodí rada,
ale keď má isť k nemu na dlhšie, za maminou plače a vtedy ju otec nechá u matky. Psychológ v závere
skonštatoval, že aktuálne sa striedavá starostlivosť javí ako nevhodné riešenie, nakoľko popri pozitívnej

väzbe detí na oboch rodičov sú deti silnejšie naviazané na matku.
Podľa §1 Civilného mimosporového poriadku, podľa tohto zákona súdy prejedávanú a rozhodujú veci
ustanovené v tomto zákone.
Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez
návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese
a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou

úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní
nastať.Prinariaďovaníneodkladného opatreniaprevládapožiadavkyrýchlostinadpožiadavkouúplnosti
skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný)
charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním
konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani
nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329
ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku). Prenariadenie neodkladného opatreniajepostačujúce,pokiaľsú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.
Preukázanie alebo osvedčenie skutočností

odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu
pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava
(§ 326 ods. 1, 2 CSP, § 329 ods. 1, 2, 3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu
neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.
Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie nedôkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho

súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.
Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas.
Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
Súd v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté detí je povinný dbať, aby bolo rešpektované právo

dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa
na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa , záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľaustanovenia§62ods.4Zákonač.36/2005Z.z.orodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnosti
súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť o domácnosť.Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba vzal.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac zistené okolnosti súd dospel k záveru, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne opodstatnený, keďže rodičia maloletých detí
nežijú v spoločnej domácnosti a nevedia sa dohodnúť na výkone ich rodičovských práv a povinností.
Súd prihliadnuc na vyjadrenie maloletých detí pred psychológom dočasne zveril deti do starostlivosti
matke a otcovi určil styk podľa návrhu matky. Súdu sa javí ako potrebné, aby sa situácia medzi rodičmi
ukľudnila, stabilizovala, aby deti neboli traumatizované neustálymi zmenami v trávení času s rodičmi.

V konaní o rozvod manželstva bude potom vykonané dokazovanie , na základe ktorého bude môcť súd
jednoznačne ustáliť ktorý z rodičov má lepšie predpoklady zabezpečovať starostlivosť o deti a aký
bude optimálny rozsah styku detí s druhým rodičom, resp., či by prichádzala do úvahy striedavá osobná
starostlivosť oboch rodičov.
Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa 366 CSP je rozsah výživného, ktorý sa

zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere, a
je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce,
že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V posudzovanom prípade prihliadnuc na
hore uvedené zásady, mal súd preukázanú existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej
sa plnenia vyživovacej povinnosti otca k deťom a považoval za primeranú výšku výživného 100 eur

na každé dieťa, ktorú sumu bude otec povinný predbežne platiť a táto suma aspoň čiastočne pokryje
náklady na odôvodnené potreby maloletých detí. Matka napokon v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nezdôvodnila žiadnym spôsobom požadované výživné 170 eur na mal. S. a 150 eur na mal.
Y..
V prevyšujúcej časti požadovanej sumy výživného súd návrh matky zamietol, pretože až dokazovaním

v konaní o veci samej budú spoľahlivo zistené osobné a majetkové pomery rodičov maloletých detí,
na základe čoho bude stanovené výživné v končenej výške.
Súd dáva obom rodičom do pozornosti, že predmetné rozhodnutie je len dočasnou úpravou výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozhodnutia vo veci samej. Obaja rodičia
majú možnosť pokúsiť sa o dohodu, ktorá bude vyhovovať obom rodičom, aj ich maloletým deťom.

Rodičia svojim správaním vplývajú na deti, sú ich vzorom a láskou k dieťaťu, pokojným prostredím a
komunikáciou vytvárajú deťom priestor pre ich zdravý psychický a fyzický vývin a rast.
Uznesenie nadobúda vykonateľnosť dňom doručenia (§ 331 ods. 1 CSP).
O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti uzneseniu prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých
5

59P/123/2016
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie mu inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).