Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 21, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/107/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116210602
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116210602.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, práv. zast.: JUDr. Ján
Šoltés, advokát, so sídlom : Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y. XXXX/XX, Ž., o zaplatenie 485,85 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 185,73 eur s úrokom z omeškania vo výške :
- 8,50 % ročne zo sumy 61,91 eur od 21.05.2013 do zaplatenia,
- 8,50 % ročne zo sumy 61,91 eur od 21.06.2013 do zaplatenia,
- 8,50 % ročne zo sumy 61,91 eur od 21.07.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

Vo zvyšku žalobu zamieta.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Pôvodný žalobca - spol. Consumer Finance Holding, a.s. sa žalobou zo dňa 22.04.2016 domáhal
rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 485,85 eur s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne z tejto sumy od 20.05.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodný žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 23.11.2012 zmluvu o
pôžičke č. 11356964, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 597 eur. Podľa
zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 8 mesačných splátkach po 69,88 eur.
Žalovaný uhradil len sumu 123,60 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať
pôžičku riadne a včas, pôvodný žalobca listom zo dňa 11.05.2013 vyzval žalovaného na okamžitú
úhradu všetkých splátok jednorazovo. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil.

3. Uznesením č.k. 13C/107/2016-38 zo dňa 08.12.2016 súd, z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky
po začatí konania, pripustil zmenu žalobcu tak, že do konania na miesto pôvodného žalobcu spol.
Consumer Finance Holding a.s., so sídlom: Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130,
vstúpil ako žalobca spol. Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom: Karadžičova 8, 821 08 Bratislava,
IČO: 35 831 154.

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, v konaní ostal nečinný.

5. Podľa § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku (CSP), súd na prejednanie sporu nariadi
pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právnehoposúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1 000 eur.

6.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil
verejne rozsudok dňa 21.02.2017, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 13.02.2017.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa
v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Súd mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že zmluvou pôžičke č. 11356964 zo dňa 23.11.2012
uzatvorenou medzi spol. Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
poskytol veriteľ žalovanému pôžičku - spotrebiteľský úver na nákup notebooku VAIO. Výška poskytnutej
istiny spotrebiteľského úveru v zmluve nie je konkrétne uvedená. V zmluve sa uvádza len toľko, že

celková cena tovaru na splátky je 495,28 eur, akontácia je 53,72, celková výška spotrebiteľského úveru
s poistením je 559,04 eur, výška splátky s poistením je 69,88 eur, počet splátok je 8, konečná splatnosť
je 07/2013. Ročná úroková sadzba bola 28,36%, RPMN 28,36% a priemerná hodnota RPMN 40,60%.
Ďalej boli k zmluve predložené obchodné podmienky.

10. Žalovaný bol listom zo dňa 11.05.2013 vyzvaný zo strany právneho predchodcu žalobcu na
úhradu celej dlžnej sumy vo výške 510,13 eur jednorazovo v lehote 3 dní od doručenia výzvy. Súdu
bola predložená doručenka k tejto listine adresovaná úplne inej osobe, ako žalovanému, a to Milanovi
Kapustovi, Lieskovany 34, Markušovce.

11. Žalovaný podľa platobnej histórie uhradil akontáciu v sume 53,72 eur a 1 splátku vo výške 69,88
eur, spolu sumu 123,60 eur, čo korešponduje s tvrdením žalobcu.

12. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi spol. Consumer Finance Holding, a.s. ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 19.09.2016 žalobca v zmysle prílohy k zmluve nadobudol

pohľadávku voči žalovanému uplatňovanú v tomto konaní, v dôsledku čoho súd aj uznesením zo dňa
08.12.2016 pripustil zmenu žalobcu, ktorý sa v dôsledku postúpenia pohľadávky stal novým veriteľom.

13. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 2 písm. a), b), d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.Podľa § 11 ods. 1 zákona, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

14. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že

predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým
spôsobom. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri
uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri
zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona
č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi zmluvy na
základe zmluvy uzavretej dňa 23.11.2012 je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať

ustanovenia tohto zákona.

15. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená so žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z., súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má
všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona.

16. Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/,
g/, k/ cit. zákona, a to konečnú splatnosť úveru, celkovú výšku úveru a výšku, výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

17. V zmluve nie je uvedený údaj o termínoch splatnosti jednotlivých splátok, nakoľko zmluva obsahuje
len údaj o výške jednotlivých splátok (69,88 eur ) a počte splátok (8). Údaj o tom, na ktorý konkrétny
deň v kalendárnom mesiaci pripadá splatnosť jednotlivých splátok, zmluva neobsahuje, pričom nie
je postačujúce, ak by túto informáciu obsahovali len podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky,
pretože zákon vyslovene vyžaduje, aby uvedené povinné náležitosti boli obsiahnuté priamo v zmluve o

spotrebiteľskom úvere a nepripúšťa sa obsiahnutie náležitostí v akýchkoľvek vedľajších dokumentoch.

18. Okrem toho v súvislosti s náležitosťou uvedenou pod písm. k/ súd uvádza, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami

zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci bolo
tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej
úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana)
potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona, ktorý každý z atribútov
vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže

ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť,
teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto
nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu,
aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). Nemôže preto stačiť,
ak je v zmluve uvedená len celková výška splátky pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov. V splátke

by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. Podľa
zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným
ustanovenímsplnenápretonieje. Uvedeniečasti,ktorázkaždejsplátkypripadánasplatenievyčerpanej
istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ
nemal možnosť celú zaplatenú splátku (teda 100% z nej) použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov).

Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci žalovaný spláca spotrebiteľský úver, istina
prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú v celom rozsahu
na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je
presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu príslušenstva,
je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť splátky započítavané na úhradu dlžného

spotrebiteľského úveru s príslušenstvom.

19. V súvislosti s tým, že nie je uvedený termín splatnosti splátok, teda keďže nie je uvedené, na
ktorý konkrétny deň v kalendárnom mesiaci pripadá splatnosť splátok, potom nebola dostatočne určitovymedzená ani náležitosť podľa písm. f/ zákona, a síce konečná splatnosť. V zmluve sa uvádza že
termín konečnej splatnosti je 07/2013, teda pripadá na júl 2013, avšak v ktorý deň v tento mesiac sa
stane splatnou posledná splátka, zo zmluvy nevyplýva. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej

forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho
spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Bez uvedenia dňa splatnosti poslednej splátky, len údaj o
mesiaci a roku jej splatnosti tak podľa súdu nepostačuje na to, aby bolo možné konštatovať, že údaj o
konečnej splatnosti bol uvedený presne a určito.

20. Okrem toho súd konštatuje, že zmluva neobsahovala vymedzenie toho, v akej výške bol
spotrebiteľský úver žalovanému vlastne poskytnutý podľa § 9 ods. 2 písm. g/ zákona. Zmluva obsahuje
údaj o celkovej výške pôžičky, čo bolo 543,28 eur bez poistenia alebo 559,04 eur s poistením, ale tieto
údaje vymedzujú nie to, aká bola výška poskytnutej istiny úveru (koľko reálne žalovaný čerpal), ale to,
koľko má žalovaný celkovo splatiť ( 8 splátok x 67,91 eur ako splátka bez poistenia je 543,28 eur, resp.
8 splátok x 69,88 eur ako splátka s poistením je 559,04 eur). Okrem toho zmluva vymedzuje údaj o cene

tovarunasplátky495,28eur,aleztohoniejejasné,čivtejtosumežalovanýúverčerpal,resp.čihodostal
v nejakej inej nižšej či vyššej sume. Dá sa jedine prepočtom dospieť k sume istiny úveru (teda k sume,
ktorá bola žalovanému reálne poskytnutá), a to tak, že od celkovej výšky, ktorú mal žalovaný zaplatiť
bez poistenia ako nepovinnej služby (543,28 eur) sa odčítajú celkové náklady spotrebiteľa v sume podľa
zmluvy (48,- eur), a tak dostaneme zrejme istinu úveru vo výške 495,28 eur. Toto je vzhľadom na všetky

okolnosti sumy istiny úveru, ktorú žalovaný dostal od veriteľa. Avšak výška úveru musí byť zo zmluvy
jednoznačne zrejmá, nemôže byť vyčíslená až z akýchkoľvek prepočtov a rozdielov a nič nehovoriaci
je aj údaj o cene tovaru na splátky, ktorá cena síce v prejednávanej veci je zhodná s výškou istiny úveru,
ale údaj o cene tovaru nemá vo vzťahu k povinnej náležitosti o výške úveru žiaden vzťah a nemôže ho v
žiadnom prípade nahrádzať. Podľa názoru súdu práve výška poskytnutého úveru je tá najzákladnejšia

náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úveru, ktorú musí každá zmluva jednoznačne uvádzať, pretože
základom je vedieť, aká bola výška žalovanému poskytnutého úveru. O tom, že nie je jednoznačné, v
akej výške žalovaný úver čerpal, svedčí aj fakt, že sám žalobca v žalobe uvádza, že žalovanému bola
poskytnutá suma 597,- eur, ktorý údaj nekorešponduje so žiadnym údajom uvedeným v zmluve.

21. Súd pre úplnosť poukazuje na to, že nemohol vec posúdiť vo svetle rozsudku Súdneho dvora
EÚ C -42/15 z 09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a v zmysle ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala
splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok a v zmysle ktorého, nie je

nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala rozčlenenie splátok v podobe amortizačnej tabuľky na
istinu, úroky či iné poplatky. Pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu (ktorý
konflikt zrejme vyplýva z obsahu tohto rozhodnutia ako konflikt medzi uvedenou smernicou a zákonom
č. 129/2010 Z.z. a pred jeho platnosťou aj zákonom č. 258/2001 Z.z. prijatým za účelom implementácie
tejto smernice v SR), musí vnútroštátny súd v prvom rade skúmať, či môže smernici priznať priamy

účinok (možnosť smernicu aplikovať priamo a bezprostredne na prípad, ktorý súd rieši). Nakoľko v
sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátny súd musí
skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon o spotrebiteľských
úveroch vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice (eurokonformný výklad zákona)
však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa

jednaloovýkladcontralegemarovnakotakeurokonformnýmvýkladomnemožnoporušiťústavnýprincíp
právnej istoty. To znamená, že pokiaľ aj zo smernice vyplýva, že absencia určitých náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere nemá spôsobovať bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, nemožno v tomto
svetle vykladať zákon č. 129/2010 Z.z., ktorý vyslovene hovorí, že práve absencia tých istých náležitostí
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru spôsobuje. Takýmto výkladom by došlo k neprípustnému výkladu

contra legem. Súčasne, ak by aj súd v tejto veci postupoval tak, že by použil výklad načrtnutý v
predmetom rozsudku Súdneho dvora, má za to, že by došlo k nedôvodnému narušeniu ústavného
princípu právnej istoty a nedôvodného odklonu od ustálenej súdnej praxe. Uvedené je neprípustné aj
s poukazom na č.l 2 ods. 2 CSP, podľa ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych

autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. I napriek uvedenému, keby aj absencia náležitosti - výška, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a konečnej splatnosti nemala spôsobiť bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru, neuvedenie výšky poskytnutého úveru by aj tak spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, a to aj podľa výkladu rozsudku Súdneho dvora EÚ C -42/15 z 09.11.2016, pretože
tento v bode 69, 70 a 72 prakticky konštatoval to, že porušenie takej povinnosti veriteľa, ktorá má
podstatný význam v kontexte smernice 2008/48, môže byť sankcionované podľa vnútroštátnej právnej

úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na úroky a poplatky. Takýto podstatný význam má povinnosť
uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako je ročná percentuálna miera nákladov, resp. bezúročnosť
a bezpoplatkovosť by spôsobila absencia takej náležitosti, ktorá svojou povahou môže mať vplyv na
schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku. Údaj o výške poskytnutého úveru (istiny úveru), ktorý
v zmluve absentoval, je nepochybne takým údajom, ktorý má vplyv na schopnosť spotrebiteľa posúdiť

rozsah svojho záväzku, keďže tento pri uzavretí zmluvy nevie, koľko finančných prostriedkov dostáva,
vie len to, koľko má vrátiť, čiže na to, aby mohol posúdiť svoj záväzok, musí matematicky odčítavať od
sumy, ktorú má zaplatiť sumu celkových nákladov, aby sa takto pracne dopočítal k výške úveru. Toto súd
považuje za neprípustné. Čiže aj keby súd povedal, že splátka nemusí byť rozčlenená na istinu, úroky
a poplatky a že konečná splatnosť nemusí byť určená dátumom, stále by bol úver bezúročný a bez
poplatkov, pretože v zmluve chýbajú iné náležitosti, ktoré aj vo svetle predmetného rozsudku Súdneho

dvora EÚ bezúročnosť a bez poplatkovsť úveru spôsobujú, pretože bez týchto ostatných náležitostí
spotrebiteľ len ťažko môže posúdiť rozsah svojej povinnosti voči veriteľovi.

22. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa preto považuje z dôvodu
absencie uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov, pričom už len absencia čo i len jednej

z týchto náležitostí spôsobuje uvedený následok. Vzhľadom na uvedené, je možné žalobcovi priznať
len čistú nesplatenú istinu bez úrokov a poplatkov po odčítaní úhrad. Z istiny možno priznať však len
to, čo nebolo premlčané.

23. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

24. Súd v súlade s cit. ustanovením zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti skúmal, či záväzok
žalovaného vyplývajúci z uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je premlčaný, nakoľko v danom
prípade ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy
o spotrebiteľskom úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný túto

zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej
zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. V predmetnej veci ide o
spotrebiteľskú, typovú, zmluvu, a z tohto dôvodu súd skúmal prioritne existenciu prípadného premlčania
pohľadávky žalobcu a uplatnenej z tejto zmluvy. Predmetná vec je o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je
regulovaná osobitnou právnou úpravou. Ide o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorý prijíma

spotrebiteľský úver na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah, preto súd použil ustanovenia
občianskeho práva upravujúce premlčanie. Pri spotrebiteľských zmluvách má totiž vždy z hľadiska
aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník.

25. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
26.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
27. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.
28. Žalobcovi je možné priznať len čistú nepremlčanú istinu bez úrokov a poplatkov. Žalovaný mal
splatiť8splátoksplatnýchvždyk20.dňuvmesiacipodľabodu6.2všeobecnýchobchodnýchpodmienok,
počnúc od decembra 2012 do júla 2013. Žalovaný uhradil celkovo 123,60 eur, z toho 53,72 eur na
akontáciu a sumu 69,88 eur na prvú splátku splatnú 20.12.2012. Teda nezaplatené ostali (a predmetom

konania teda sú) splátky č. 2 až 8 splatné 20.01.2013, 20.02.2013, 20.03.2013, 20.04.2013, 20.05.2013,
20.06.2013 a 20.07.2013. Žaloba bola podaná dňa 25.04.2016, premlčané sú teda všetky splátky (a v
rámci nich istina) splatné spätne 3 roky pred podaním žaloby, teda všetky splátky splatné do 25.04.2013.
Premlčané sú potom 4 splátky, a to splátky č. 2 až 5 splatné dňa 20.01.2013, 20.02.2013, 20.03.2013 a20.04.2013. Nepremlčané sú teda 3 splátky splatné 20.05.2013, 20.06.2013 a 20.07.2013. Žalovanému
bola poskytnutá istina vo výške 495,28 eur (ku ktorej sa súd dopočítal tak, ako odôvodnil v odseku 20
odôvodnenia rozsudku), ktorú mal splatiť v 8 splátkach, potom v jednej splátke istina činila 61,91 eur

(495,28/8). Priznať možno teda len 3 nepremlčané splátky a v rámci nich len istinu vo výške 61,91 eur,
čo pri troch splátkach činí celkovo sumu 185,73 eur. Keďže nebolo preukázané, že by žalovanú túto
sumu uhradil, súd žalobe v tejto časti vyhovel a vo zvyšku žalovanej sumy žalobu ako nedôvodnú pre
bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru a pre premlčanie časti nároku zamietol.
29. Súd konštatuje pre úplnosť ešte to, že pri počítaní plynutia premlčacích dôb vychádzal zo splatnosti

jednotlivých splátok podľa zmluvy a nie od okamihu mimoriadneho zosplatnenia úveru, keďže predčasné
zosplatnanenie úveru žalobca nepreukázal. Síce predložil list zo dňa 11.05.2013, ktorým vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru, ale nepreukázal, že by túto listinu vôbec doručoval žalovanému. Predložil
totiž doručenku adresovanú osobe menom J. X. bytom J., čiže žalobca nepreukázal, že by sa oznámenie
o mimoriadnom zosplatnení záväzku dostalo do dispozičnej sféry žalovaného a dôkaz na preukázanie
tejto skutočnosti ani nenavrhoval vykonať, preto súd nemal preukázané účinné vyhlásenie predčasnej

splatnostispotrebiteľskéhoúveru,atedatrebauzavrieť,žejednotlivésplátkysastalisplatnýmivlehotách
splatnosti podľa zmluvy.
30. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

32. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Súd zároveň priznal žalobcovi aj úroky z omeškania s poukazom na nepreukázanie vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti z každej jednej z troch omeškaných splátok istiny, až odo dňa nasledujúceho po
dniichsplatnosti.Kprvýmdňomomeškaniasadzbaúrokovzomeškaniapredstavovala8,50%ročneako
základná úroková sadzba ECB (0.50%) + 8% podľa cit. ust. § 10c a § 3 ods. 1 nariadenia 87/1995 Zb,
nakoľkozáväzkovývzťahmedzistranamibolzaloženýzmluvouzodňa23.11.2012.Vozvyškužiadaných
úrokov z omeškania súd vzhľadom na zamietnutie časti istiny žalobu tiež zamietol.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 485,85 eur s príslušenstvom, pričom mu súd priznal len sumu
185,73 eur s úrokom z omeškania, čo predstavuje úspech žalobcu v rozsahu 38,23%. Vo zvyšku bol
úspešný žalovaný, pričom jeho úspech je 61,77%. Z uvedeného je zrejmé, že úspešnejším bol žalovaný,
ktorý by mal nárok na pomernú náhradu trov konania. Žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil
a ani zo spisu mu nevyplývajú žiadne trovy. Žalovaný súdne poplatky neplatil, konania sa osobne

nezúčastnil, nebol právne zastúpený, súdu nedoručoval žiadne podania, čiže žiadne hotové výdavky
mu nevznikli a do úvahy neprichádzajú ani trovy právneho zastúpenia. Súd preto žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.