Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 3, 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 27C/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616205818
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zaťková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1616205818.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou, v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska
kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: Q., o zaplatenie sumy
523,67 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 257,08 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05 %
ročne zo sumy 257,08 € od 12.12.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 07.07.2016 doručil žalobca Okresnému súdu Malacky žalobný návrh, ktorým sa voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 523,67 € s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy od
12.12.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb, poplatkov a náhrady
škody. V návrhu uviedol, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pripojení č. I. a I., ktorých neoddeliteľnou
súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv vypožičal žalovanému 2ks SIM kartu
za účelom umožnenia využívania telekomunikačných služieb žalobcu, keď SIM karte bolo pridelené

účastníckeč.XXXXXXXXXXX,XXXXXXXXXX.Žalobousiuplatnilnároktitulomspôsobenejškody,ktorá
mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné Samsung Galaxy Tab 2 7.0 vo výške 106,12
€ a Samsung Galaxy S III grey vo výške 160,47 € a to vo výške 160,47 €, keď škoda predstavuje
rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, ktorú škodu mu žalovaný
spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, pričom porušil zmluvný
záväzok používať jeho služby a riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby po dobu viazanosti. Ďalej
uviedol, že žalovaný si bol v zmysle dodatku k zmluve o pripojení vedomý ceny predávaného mobilného

telefónu ako rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že sa
služby zaviazal užívať po dohodnutú dobu, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo vznik škody
(minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónneho zariadenia). Pri výpočte
spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia
dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Výpočet škody,
ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil je nasledovný: akciová cena 1 €, 79 €, predajná cena 329 €, 545 €,
uplatnená škoda 106,12 € a 160,47 €. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých

služieb za obdobie 2014/07 - 2014/09, uplatnil si voči nemu žalobca nárok na zaplatenie sumy 320,72 €
titulom neuhradených služieb. Po zaslaní pokusu o pokonávku zo dňa 27.11.2014 bola časť pohľadávky
vo výške 63,64 € odpísaná a preto si ju žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Jeho pohľadávka voči
žalovanému ku dňu podania návrhu na súd pozostáva z neuhradených služieb v sume 257,08 € a znároku na zaplatenie sumy 266,59 € uplatnenej titulom náhrady škody, spolu 523,67 €, keď si uplatňuje
úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne odo dňa 12.12.2014 (odo dňa nasledujúceho po uplynutí
lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku) do zaplatenia.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ho súd na vyjadrenie k žalobe vyzval, výzvu súdu spolu so
žalobou a poučením o procesných právach prevzal 20.12.2016.

3. Podľa § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd na prejednanie

sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom
pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej

stránke súdu dňa 24.02.2017.

5. Súd mal za osvedčený skutkový stav listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu: výpisom zo systému
žalobcu, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 11.11.2012, dodatkom zo dňa 11.11.2012,
Zmluvou o pripojení zo dňa 17.08.2010, dodatkom zo dňa 11.11.2012, pokusom o pokonávku, faktúrou

č. 5268066228, 5264139442, 5264170874, 5260425217, 5260335442, všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, pričom zistil:

6. Zo Zmluvy č. I. (ďalej len „zmluva o pripojení č. 1“) súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako
poskytovateľom na jednej strane a žalovaným ako zákazníkom na strane druhej podľa § 44 a nasl.

zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov; žalovaný túto
zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému ako
užívateľovi tzv. SIM kartu, ktorej bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX. K uvedenej zmluve o
pripojení bol dňa 11.11.2013 medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola
dohoda o predaji koncového telekomunikačného zariadenia zn. Samsung Galaxy Tab 2 7.0, so zľavou

zo spotrebiteľskej ceny potom kúpna cena predstavovala 1 € (bod 1.2 dodatku), pričom žalovaný sa
zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3
a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM Karty z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty
(bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a
ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy

alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku
ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve o pripojení (bod 2.3 c/ dodatku), bude mať na SIM karte
aktivovaný účastnícky program a nedôjde k porušenou záväzku žalovaný uvedeného v bode 2.2 (bod
2.3 d/ dodatku); v prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä
ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 článku,

jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie
úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či
naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti strany) dojednali povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi
zmluvnúpokutuvsume 328€,pričomzaplatenímzmluvnejpokutynemalozaniknúťprávoposkytovateľa
nanáhraduškody,ktorejvýškapresahujevýškudohodnutejzmluvnejpokuty,zmluvnúpokutujeúčastník

povinný uhradiť bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá zostáva do uplynutia doby zmluvnej viazanosti (bod 2.5
dodatku); v dodatku bolo dojednané, že dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení (bod.
3.6 dodatku).

7. Zo Zmluvy č. I. (ďalej len „Zmluvy o pripojení č. 2“) súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako

poskytovateľom na jednej strane a žalovaným ako zákazníkom na strane druhej podľa § 43 a nasl.
zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorej
bola žalovanému pridelená SIM karta s telefónnym číslom XXXXXXXXXX; k uvedenej zmluve o pripojení
bol dňa 11.11.2012 medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o
predajikoncovéhotelekomunikačnéhozariadeniazn.SamsungGalaxySIII,sozľavouzospotrebiteľskej

ceny potom kúpna cena predstavovala 49 € (bod 1.2 dodatku), pričom žalovaný sa zaviazal, že po dobu
viazanosti 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o
vypojenie SIM Karty z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí
sa takého konania a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základektorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany
nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v
zmluve o pripojení (bod 2.3 c/ dodatku), bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program a

nedôjde k porušenou záväzku žalovaný uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku); v prípade porušenia
niektorej z povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej
ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti
zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu
platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho

platnosti strany) dojednali povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 496
€, pričom zaplatením zmluvnej pokuty nemalo zaniknúť právo poskytovateľa na náhradu škody, ktorej
výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty, zmluvnú pokutu je účastník povinný uhradiť bez
ohľadu na dĺžku doby, ktorá zostáva do uplynutia doby zmluvnej viazanosti (bod 2.5 dodatku); v dodatku
bolo dojednané, že dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení (bod. 3.6 dodatku).

8. Súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby faktúrou č.
5268066228 splatnou 16.10.2014 na sumu 26,83 €, faktúrou č. 5264139442 splatnou 14.09.2014 na
sumu 106,26 €, faktúrou č. 5264170874 splatnou 14.09.2014 na sumu 17,48 €, faktúrou č. 5260425217
splatnou 14.08.2014 na sumu 55,15 EUR, faktúrou č. 5260335442 splatnú 14.08.2014 na sumu 127,02
€. Súčet vyúčtovaných služieb predstavuje sumu 332,74 €. Za poskytnuté služby si však žalobca uplatnil

sumu 320,72 €.

9. Žalobca však uviedol, že z uvedeného si neuplatňuje sumu 63,64 €, teda žiadal od žalovaného zaplatiť
257,08 €.

10. Pokusom o pokonávku zo dňa 27.11.2014 žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky z titulu
neuhradenýchelektronickýchkomunikačnýchslužieb(320,72€)azmluvnejpokuty(596,67€),najneskôr
do 11.12.2014.

11. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších

predpisov, Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej
telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné
podmienky a tarifa.

12. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších

predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 351/2011 Z. z.), Podnik má
právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

13. Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. Podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní
verejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,akniejedôvodnajejodmietnutie

podľa odseku 1 písm. c).

14. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. Zmluvou o poskytovaní verejných služieb
sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať
príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy.

Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná;38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej

forme.

15. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.16. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17.Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

19. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

21. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

23. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania
je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná v
časti uplatnenej náhrady škody.

25. Súd mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o pripojení v znení dodatku k
zmluve, na základe ktorej mu poskytoval elektronické komunikačné služby v ním zvolených programoch
služieb. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o pripojení súd posúdil ako
občianskoprávny vzťah, žalovaný uzavrel zmluvu o pripojení ako fyzická osoba bez oprávnenia na
podnikanie. Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaný využíval služby žalobcu, cenu poskytovaných

služieb fakturoval žalobca žalovanému spolu celkom vo výške 320,72 €, ktorú cenu žalovaný riadne a
včas neuhradil. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že po pokuse o pokonávku bola časť pohľadávky vo
výške 63,64 € odpísaná, preto si ju žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Preto súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 257,08 € (320,72 - 63,64 = 257,08) ako neuhradenú cenu za
poskytnuté elektronické komunikačné služby. Nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného

dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v sume 8,05 % (právny vzťah
vznikol pred 31.01.2013) ročne zo sumy 257,08 € od 12.12.2014 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov
z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu
12.12.2014 predstavovala 0,05 % ročne (0,05 % + 8% = 8,05 %), žalobcovi tak vzniklo právo na úroky
z omeškania vo výške 8,05 % ročne.

26. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol z nižšie uvedených dôvodov.27. Je zrejmé, že zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovanú
je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je

potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.
spotrebiteľskézmluvynepredstavujúosobitnýzmluvnýtypaplikovateľnýlennaobčianskoprávnevzťahy,
naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny

vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené
vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej
časti).

28. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že náhradu škody v sume 266,59 € neuplatnil
žalobca dôvodne. Uplatnená škoda predstavuje podľa žalobcu rozdiel medzi predajnou cenou

odpredaného mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia (1 €, 79 €) a jeho akciovou cenou
(545 €, 329 €). V prejednávanej veci je tento rozdiel 328 € a 466. Žalobca si ako náhradu škody
uplatnil len výšku 266,59 € (106,12 € + 160,47 €) pričom túto považuje žalobca za škodu vzniknutú
porušením povinnosti žalovaného. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že neplnením záväzku viazanosti
zo strany žalovaného mu vznikla škoda v sume uvedeného rozdielu medzi predajnou cenou mobilného

telefónu a jeho akciovou cenou. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody teda
vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom
vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne a včas za
poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej

občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť
medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za
škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv.
zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených
povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho

zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj
mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie
všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť
za škodu nie je daná. Z dokazovania nevyplýva, že žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom
vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o pripojení nevyplýva

povinnosť žalovaného splatiť žalobcovi zľavnenú akciovú cenu mobilného telefónu, preto podľa názoru
súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Pokiaľ ide ďalší predpoklad
vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to samotný vznik škody, podľa § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník
priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala

(prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom,
t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím
peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré
bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na
pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou
cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keď žalovaný nezotrval s žalobcom v zmluvnom
vzťahu počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody žalobcu podľa názoru súdu nedošlo.

Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky
žalobca predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný žalobcom podanou
žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi
predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného,
ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže

byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania,
ktorédozmluvnéhovzťahusožalovanýmvkladal.Kprotiprávnemuzmenšeniumajetkužalobcunedošlo,
pretože tento za mobilný telefón dostal dojednanú kúpnu cenu. Podľa názoru súdu nemožno v dôsledku
tvrdeného porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas prehodnocovaťpredtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením povinnosti musí škoda vzniknúť,
teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie skôr uzavretých zmluvných
dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku

zodpovednosti žalovaného za škodu, a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom
škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku
po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol
tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným, v rámci ktorej žalobca dostal od žalovaného
dojednanú kúpnu cenu.

29. Na základe uvedeného súd žalobu v časti žalovanej sumy 266,59 € ako nedôvodnú zamietol.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, a to tak, že žiadnej zo strán právo na
náhradu trov konania nepriznal. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal len z uplatnenej

istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 523,67 € s príslušenstvom, žalobca bol úspešný v
časti o zaplatenie sumy 257,08 € s príslušenstvom, t.j. 49,09 %, žalovaný v časti o zaplatenie sumy
266,59 € s príslušenstvom, t.j. 50,91 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Pomer úspechu
a neúspechu strán je tak 1,82%, čo je nepatrný rozdiel. Preto súd využil možnosť, ktorú mu dáva § 255
ods. 2 CSP a náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).