Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/539/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709207496
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1709207496.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: E. Y., Y. M. XX, Y., zastúpeného:
SP&R, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Maróthyho 6, Bratislava, proti žalovaným: X/ M. U., Y.
I. XX, Y., X/ E. Y., Y. B. XX, H. G., X/ M.. Š. Y., Y. B.U. XX, H. G., X/ O. Y.Z., E. Š. XX, H. G., X/ D.. D.
Y., Y. Y. XX, H. G., žalovaní 1/ až 4/ zastúpení Mgr. Milanom Bednárom, bytom Bratislavská 40, Svätý

Jur, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa
09. mája 2013 č. k. 8C 143/2009 - 167, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaní 1/ až 5/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia,
že je vlastníkom pozemku parc. č. XXX o výmere 403 m2, ostatné plochy nachádzajúceho sa v okrese
Pezinok, obec H. G., katastrálne územie H. G. zapísaný na LV č. XXXX. Vykonaným dokazovaním mal

za preukázané, že žalovaní sú v súčasnosti zapísaní na LV č. XXXX ako podieloví spoluvlastníci parc.
č. XXX, o výmere 403 m2, druh pozemku - ostatné plochy, nachádzajúcej sa v katastrálnom území H.
G., A. H. G., okres Pezinok. Ako titul nadobudnutia je na predmetnom liste vlastníctva uvedené Osvedč.
P. XX/XX, P. XX/XX, čo znamená, že žalovaní, resp. ich právni predchodcovia, boli na predmetnom
liste zapísaní na základe osvedčenia o vydržaní. Ďalej mal za preukázané, že žalobca je výlučným
vlastníkom susedných nehnuteľností, t. j. parc. č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 309 m2, parc. č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 327 m2, a
rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území H. G., A.
H. G., okres Pezinok. Zo zápisnice rady Miestneho národného výboru konanej dňa. 13. mája 1959 zistil,
že vo veci E. Y. a jeho žiadosti o povolenie skultivovania neplodnej pôdy bolo vydané uznesenie, na
základe ktorého rada Miestneho národného výboru povolila E. Y. skultivovať neplodnú pôdu, ktorá sa
nachádza v blízkosti jeho dvora vo výmere asi 5 árov. Z uznesenia vyplýva, že žiadateľ má veľmi malý
dvor a týmto si rozšíri plochu svojho dvora a taktiež prispeje k okrášleniu okolia jeho

bydliska. Výsluchmi strán mal za preukázané, že žalobca v súčasnosti obhospodaruje
a obrába časť parcely (nie celú) č. XXX o výmere 403 m2, druh pozemku - ostatné plochy, pričom
medzi stranami zostala sporná otázka vlastníckeho práva k predmetnej parcele. Uviedol,
že žalobca svoje vlastnícke právo odvodzuje jednak od postavenia susedného pozemku a súčasne od
uznesenia Miestneho národného výboru vo H.X. G. zo dňa 13. 05. 1959, kedy mu týmto bolo umožnené
rozšírenie vlastného pozemku, pričom podľa jeho názoru týmto momentom sa chopil držby a predmetnú

nehnuteľnosť dobromyseľne užíva od uvedeného času a z toho dôvodu nadobudol k nej vlastnícke právo
vydržaním. Zistený skutkový stav posúdil podľa ustanovení § 80 písm. c/ O. s. p., § 460,
§ 129 ods. 1, 2, § 130 ods. 1, 2, 3, § 134 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, poukázal najmä naprávny dôvod držby, t. j. titul, o ktorý sa musí opierať oprávnená držba. Uviedol, že oprávnená držba sa
nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby tu bol domnelý právny dôvod, teda ide o
to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí.

Dospel k záveru, že vydané uznesenie Miestneho národného výboru zo dňa 13. mája 1959, na základe
ktorého rada Miestneho národného výboru povolila E. Y. - žalobcovi skultivovať neplodnú pôdu, ktorá
sa nachádza v blízkosti jeho dvora o výmere asi 5 árov, a to z dôvodu, že žiadateľ má veľmi malý dvor
a týmto činom si rozšíril plochu svojho dvora, nie je dostatočným podkladom pre uchopenie sa držby a
následne dobrej viery. Poukázal na to, že z predmetného uznesenia rady MNV nie je možné ustáliť vo

vzťahu k akej parcele sa rozšírenie dvora žalobcu týka, keď z uvedeného nie je zrejmé, že ide o spornú
parcelu č. XXX, a taktiež povolenie skultivovať neplodnú pôdu neznamenalo bez ďalšieho pridelenia
do vlastníctva, resp. do práva osobného užívania predmetného pozemku v prospech žalobcu. Takéto
povolenie sa vzťahovalo iba k užívaniu predmetnej nehnuteľnosti, a nie k nadobudnutiu vlastníckeho
práva, a preto z uvedeného nebolo možné dôvodiť titul pre uchopenie sa držby. Žalobca od počiatku
vedel, že uvedenú pôdu mu povolili skultivovať a užívať za účelom obrobenia a nikdy mu nebola daná

do vlastníctva, resp. do osobného užívania. Ustálil preto, že v danom prípade absentuje titul, o ktorý
sa musí opierať oprávnená držba. Z výsluchu strán mal ďalej za preukázané., že žalobca už od roku
1994 vedel, že žalovaní sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti, a preto od
roku 1994 nemožno hovoriť o dobromyseľnosti (dobrej viere) žalobcu a súčasne od
roku 1959 do roku 1994 absentuje titul pre uchopenie sa držby a súčasne absentuje aj z uvedeného

titulu odvodená dobrá viera (objektívna) s ohľadom ku všetkým okolnostiam. Dospel preto k záveru, že
žalobca nepreukázal podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej parcele vydržaním.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému 5/ náhradu trov konania sume 19,53 eur, ktoré mu vznikli titulom cestovných výdavkov
a žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ náhradu trov konania nepriznal podľa § 151 ods. 2 O. s. p. s odôvodnením,

že si trovy konania nevyčíslili v lehote troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia rozsudku a zo spisu
im žiadne trovy nevyplývali.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej
inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na nesprávnosť zistenia súdu o tom, že
právnym dôvodom držby bolo vydané uznesenie Miestneho národného výboru zo dňa 13. mája 1959, na
základe ktorého rada MNV povolila žalobcovi skultivovať neplodnú pôdu, ktorá sa nachádza v blízkosti
jeho dvora. Namietal, že predmetné uznesenie sa týkalo úplne inej parcely, ktorá nie je predmetom tohto
sporu, a aj súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že nie je možné ustáliť, že akej parcely sa toto uznesenie

týka a taktiež žalovaní zhodne potvrdili tento fakt. Uviedol, že toto uznesenie predložil ako dôkaz, ktorým
chcel poukázať na skutočnosť, že daná oblasť zahŕňa pozemky, ktoré svojou povahou nemohli byť a ani
neboli vnesené do JRD, a to z dôvodu, že išlo o neplodnú pôdu a týmto iba vyvrátil tvrdenia
žalovaných, resp. právnych predchodcov žalovaných, že predmetná nehnuteľnosť bola vnesená do JRD
v roku 1958, ako to uviedli v notárskej zápisnici o osvedčení vyhlásenia vydržania nehnuteľnosti

č.P.XX/XX,P.XX/XXpopriiných,vnejuvedených,nepravdivýchskutočnostiach.Stotožnilsasnázorom
súdu prvej inštancie, že oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, pretože
postačí, aby tu bol domnelý právny dôvod, pričom držiteľ bol dobromyseľný v tom, že mu takýto titul
prislúchal. Uviedol, že jeho právni predchodcovi nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
s parc. č. XXX, XXX už v roku 1937 a s parc. č. XXX, XXX J. U.. Ú.. H. G. už v roku 1939, na základe

kúpy, ku ktorým nehnuteľnostiam vlastníctvo nadobudli zápisom do pozemkovej knihy. Tieto pozemky sú
bezprostredne susediace s predmetnou nehnuteľnosťou parc. č. XXX a teda sa domnievali, že kúpnou
zmluvou kúpili aj túto časť nehnuteľnosti. Poukázal na pomer plochy nadobudnutej nehnuteľnosti, t.
j. 1920 m2 a skutočnej plochy držanej nehnuteľnosti, t.j. 403 m2, ktorý pomer je jedným z hľadísk
na posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa a na skutočnosť, že celá plocha nehnuteľnosti bola

niekoľkokrát vymeriavaná nanovo a rozdeľovaná na dielčie parcely, išlo o konzistentný tvar pozemkov a
ich umiestnenie bolo v značne svahovitom teréne a namietal, že právni predchodcovia žalobcu, ako aj
samotný žalobca boli po celú dobu dobromyseľní a bez akéhokoľvek obmedzenia nehnuteľnosť užívali
nerušene až po súčasnosť. Aj keď od roku 1994 sú právni predchodcovia žalovaných alebo žalovaní
zapísaní v katastri nehnuteľností ako spoluvlastníci sporného pozemku, podľa jeho názoru nadobudol

on vlastnícke právo vydržaním, keďže bol oprávneným, dobromyseľným držiteľom contra tabulas, t.j.
oprávneným držiteľom pozemku, ktorý je v katastri nehnuteľnosti zapísaný v prospech inej osoby, a to
s ohľadom na okolnosti, za ktorých bola držba uchopená a vzhľadom na skutočnosť, že pozemok parc.
č. XXX J. U.. Ú.. H. G. drží a užíva vyše 50 rokov v dobrej viere. S poukazom na rozhodnutie NS ČRz 20. 04. 2004 spisovej značky 32O do 1047/2003 namietal, že ak by odvolací súd potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie, konal by tak v rozpore s dobrými mravmi, pretože jemu vzniklo vlastníctvo k spornej
nehnuteľnosti vydržaním, z dôvodu že držba bola oprávnená a nepretržitá počas celej zákonom

ustanovenej doby a so zreteľom na všetky okolnosti bol žalobca dobromyseľný a jeho dobromyseľnosť
nebola nikdy narušená ani spochybnená na rozdiel od žalovaných. Namietal, že súd prvej inštancie
žiadnym spôsobom nevzal do úvahy najmä kúpnu zmluvu ale aj tvrdenia žalobcu, resp. jeho právneho
zástupcu a svedka p. Y.. Za nesprávne považuje aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti,
v ktorej žalovanému v 5. rade priznal náhradu trov konania v sume 19,53 eur. Pokiaľ ide o náhradu

cestovných výdavkov priznanú žalovanému v 5. rade, namietal, že úkon 09. 05.
2013 je uvedený duplicitne a za úkony dňa 22. 11. 2012 a 07. 03. 2013, žalovanému v 5. rade
neprináleží náhrada trov z dôvodu, že pojednávanie bolo odročené, a to z dôvodu, že žalobca požiadal
o ospravedlnenie a odročenie pojednávania a svoju žiadosť doložil dôležitým dôvodom, pre ktorý žiadal
odročenie pojednávanie.
3. Žalovaní vo svojom vyjadrení navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdiť a uviedli, že nesúhlasia s nadobudnutím vlastníctva k predmetnému pozemku žalobcom
v dobrej viere, keď od roku 1994 a neskôr bol žalobca opakovane upovedomený viacerými vlastníkmi
o tom, že predmetný pozemok je vo vlastníctve žalovaných, a že bol žalobcom zabratý neoprávnene.
Za užívanú časť pozemku parc. č. XXX žalobca neplatil ani daň z pozemku a vzhľadom na uvedené
nemožno hovoriť o držbe v dobrej viere. Poukázali na to, že uznesenie národného výboru zo

dňa 13. 05. 1959 žalobca sám na prvom pojednávaní uvádzal ako hlavný argument a teraz ho neguje a
zrazu tvrdí, že sa týkalo inej parcely, i keď v uznesení nie je uvedená žiadna parcela. Na pojednávaniach
žalobca ani neuviedol, že celá plocha nehnuteľnosti, pričom nie je zrejmé, o akej ploche hovorí,
bola niekoľkokrát vymeriavaná a nanovo rozdeľovaná a k tomuto tvrdeniu nepredložil žiadne doklady.
Predložená mapa z katastra jednoznačne zobrazuje predmetný pozemok a aj susedné pozemky a je z

nej zrejmé, že pozemok je pokračovaním k pozemku parc. XXX. K žalobcom namietanej náhrade
cestovných výdavkov uviedli, že tieto si okrem pojednávania dňa 15. 02. 2011, za ktoré vyúčtovanie bolo
zaslané dňa 16. 02. 2011, uplatnil za pojednávanie dňa 17. 05. 2012, 22. 11. 2012, 07. 03. 2013 a
09. 05. 2013. Uviedli, že pojednávanie dňa 22. 11. 2012 a dňa 07. 03. 2013 sa nekonalo z dôvodov na
strane žalobcu, pričom žalovanému v 5. rade odročenie pojednávania nebolo oznámené s

dostatočným časovým predstihom pred pojednávaním. Nezrovnalosti uvedené v odôvodnení rozsudku
súdu prvej inštancie žiadali opraviť.
4. Odvolacísúd;spoukazomna§470ods.1,2 zákonač.160/2015Z.z.,Civilnýsporovýporiadok(ďalej
len "CSP") účinného od 01. 07. 2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích
dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny.
5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
zistenie skutočností potrebných pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia,

že je vlastníkom pozemku parc. č. XXX o výmere 403 m2, ostatné plochy ,nachádzajúceho sa v okrese
Pezinok,obecH.G.,U.Ú.V.H.G.,zapísanýnaLVč.XXXX,akoajnaposúdenieopodstatnenostitvrdení,
ktoré uviedli žalovaní na svoju obranu, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní,
keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočností, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových
strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto; v súlade so zásadou voľného dokazovania;

správne vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správny
právny záver, že u žalobcu absentuje titul pre uchopenie sa držby a z neho odvodená dobrá viera, z
ktorých dôvodov nebolo preukázané splnenie podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu
k predmetnej parcele vydržaním. Svoje úvahy vedúce k zamietnutiu žaloby žalobcu súd prvej inštancie
aj v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., resp. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, keď s

poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu (príslušné ustanovenie Občianskeho zákonníka) uviedol
dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej, tak aj po
právnej stránke a jeho odôvodnenie je dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v
odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov.
6. Z ustanovení § 79 ods. 1 O.s.p. (§ 132 ods. 1 CSP) vyplýva povinnosť žalobcu už v žalobe uviesť

pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie. Taktiež
z ustanovení § 101 ods. 1 O.s.p. (§ 150 ods. 1 CSP) vyplýva povinnosť strán pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.7. Z ustanovenia § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nadobudnúť vlastníctvo vydržaním
môže za splnenia ďalších zákonom stanovených predpokladov pre nadobudnutie vlastníctva, len držiteľ
oprávnený, ktorým je v zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľ, ktorý je so zreteľom na

všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Pre posúdenie oprávnenosti
alebo neoprávnenosti držby je okrem iného rozhodujúce aj to, ako držiteľ vec nadobudol, keďže zákon
pre vydržanie vlastníctva vyžaduje existenciu dobrej viery na strane držiteľa po celú vydržaciu dobu,
pričom pri posudzovaní dobrej viery nemožno vychádzať z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa,
ale existenciu dobrej viery je potrebné posudzovať z hľadiska objektívneho, a to podľa toho, či držiteľ

pri normálnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať nemal a nemohol mať pochybnosti,
že mu právo patrí. Dobrá viera držiteľa sa preto musí vzťahovať aj na objektívne okolnosti týkajúce sa
právneho dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Správne súd prvej inštancie
konštatoval v odôvodnení napadnutého rozsudku, že oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o
existujúci právny dôvod, držiteľ však musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že jeho
držba sa o taký titul opiera a teda, že mu takýto právny titul svedčí.

8. V prejednávanej veci z obsah spisu vyplýva, že žalobca za titul nadobudnutia držby spornej
nehnuteľnosti považoval uznesenie Miestneho národného výboru vo H. G. V. dňa 13. 05. 1959, ktorým
mu bolo umožnené rozšírenie vlastného pozemku, keď už v žalobe v rámci opisu rozhodujúcich
skutočností uviedol, že týmto uznesením mu bolo udelené povolenie na skultivovanie pozemku a to
parc. č. XXX J. U.. Ú.. H.Ä. G. a tým umožnené rozšírenie vlastného pozemku, vydaním tohto uznesenia

nadobudol pozemok parc. č. XXX J. U.. Ú.. H. G. do dobrovoľnej držby a tento pozemok parc. č. XXX
H. G. užíva od roku 1959 až doposiaľ. Ďalej v žalobe uviedol, aj keď od roku 1994 boli žalovaní 1/
až 4/ spolu s G. Y., P.. XX. XX. XXXX, zapísaní v katastri nehnuteľností ako spoluvlastníci pozemku
parc. č. XXX J. U.. Ú.. H.X. G., podľa jeho názoru nadobudol vlastnícke právo vydržaním, pretože bol
oprávneným, dobromyseľným držiteľom contra tabulas, t. j. oprávneným držiteľom pozemku, ktorý je v

katastri nehnuteľnosti zapísaný v prospech inej osoby, a to s ohľadom na okolnosti, za
ktorých bola držba uchopená a vzhľadom na skutočnosť, že pozemok parc. č. XXX
užíva skoro 50 rokov v dobrej viere.
9. Súd prvej inštancie preto správne pri posudzovaní dôvodnosti žaloby žalobcu a skúmaní splnenia
zákonom stanovených podmienok pre nadobudnutie jeho vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti

vychádzal zo žalobcom uvedených rozhodujúcich skutkových tvrdení v žalobe a správne aj dokazovanie
zameral na preukázanie týchto tvrdení. Na základe vykonaného dokazovania, a to najmä žalobcom
predloženým uznesením Miestneho národného výboru zo dňa 13. 05. 1959 a po vyhodnotení tohto
dôkazu z hľadiska preukázania žalobcom tvrdených rozhodujúcich skutočností, keď konštatoval, že z
predmetného uznesenia rady Miestneho národného výboru nie je zrejmé, akej parcely sa týka, a tiež z

hľadiska jeho obsahu, ktorým bolo žalobcovi povolené len skultivovanie neplodnej pôdy a jej užívanie,
a nie pridelenie do vlastníctva alebo do práva osobného užívania, správne dospel k záveru, že žalobca
od počiatku vedel, že mu bolo povolené len skultivovať pôdu a užívať ju za účelom obrobenia, avšak
nebola mu daná do vlastníctva, resp. do osobného užívania, a preto toto uznesenie nemožno považovať
za dostatočný titul pre uchopenie sa držby žalobcom v dobrej viere, že mu nehnuteľnosť patrí, a teda

za titul zakladajúci dobromyseľnosť žalobcu ako držiteľa.
10. Nedôvodne preto žalobca namieta v odvolaní nesprávnosť zistenia súdu, že právnym dôvodom
držby bolo vydané uznesenie Miestneho národného výboru zo dňa 13. 05. 1959, a že
toto sa týkalo úplne inej parcely, keď žalobca v žalobe sám uviedol, že predmetným uznesením mu bolo
povolené skultivovanie parc. č. XXX J. U.. Ú.. H. G. a z obsahu predloženého uznesenia

Miestneho národného výboru vo H. G. zo dňa 13. 05. 1959 nie je zrejmé, ktorej parcely
sa týka, a teda toto uznesenie nepreukazuje ani tvrdenie žalobcu o tom, že sa týka inej parcely, ktorá
nie je predmetom tohto sporu. Ďalej žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že jeho právni predchodcovia
nadobudli vlastnícke právo k susediacim nehnuteľnostiam, a to parc. č. XXX N. XXX už v roku 1937
a parc. č. XXX, XXX J. U.. Ú.. H. G. už v roku 1939 na základe kúpy a mali za to, že kúpnou zmluvou

kúpili aj túto časť nehnuteľnosti, t. j. susediacu časť parc. č. XXX. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom
nepreukázal, že už jeho právni predchodcovia by boli dobromyseľnými držiteľmi spornej nehnuteľnosti,
a to na základe kúpy susediacich pozemkov, toto jeho tvrdenie je v rozpore s jeho
tvrdeniami uvedenými v žalobe a ani v odvolaní neuviedol konkrétne, či už jeho právni predchodcovia
mali nadobudnúť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržaním, a kedy a ku ktorej časti spornej

parcely, keď vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalobca užíva len časť predmetnej parcely a
nie celú, prípadne, či sú splnené zákonom stanovené podmienky pre započítanie doby oprávnenej
držby jeho právnymi predchodcami v prospech žalobcu a neuviedol ani na základe akého iného
právneho dôvodu by sa stal dobromyseľným držiteľom sporného pozemku, od ktorého by bolo možnépočítať aj plynutie zákonom stanovenej doby oprávnenej držby. Pre preukázanie zákonom stanovených
podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním nepostačuje len samotné tvrdenie žalobcu,
že sporný pozemok drží a užíva vyše 50 rokov v dobrej viere. Nedôvodne preto žalobca poukázal aj na

pomer plochy nadobudnutej nehnuteľnosti a skutočne držanej plochy nehnuteľnosti a v tejto súvislosti
na rozhodnutie Najvyššieho súd ČR spis. zn. 22 Cdo 301/2000, keď v danom
prípade nebol preukázaný žiadny taký titul nadobudnutia držby spornej nehnuteľnosti žalobcom, ktorý by
zakladal jeho dobromyseľnosť a žiadnym spôsobom v konaní nebola preukázaná ani dobromyseľnosť a
skutočnádržbaspornejnehnuteľnostiprávnymipredchodcamižalobcuzhľadiskaobjektívnychokolností

týkajúcich sa nadobudnutia ich vlastníckeho práva k susediacim nehnuteľnostiam.
11. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol aj v časti, v ktorej
žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 5/ náhradu trov konania, ktoré mu vznikli cestovnými
výdavkami, pretože i keď v odôvodnení napadnutého rozsudku nesprávne uviedol dátum pojednávania
09. 05. 2013 duplicitne, táto nesprávnosť nemá za následok vecnú nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia v časti náhrady trov konania žalovaného 5/, pretože z obsahu spisu je nesporné, že

žalovaný 5/siuplatnilnáhraducestovnýchvýdavkovzacestunapojednávaniadňa17.05.2012,ktorého
sa podľa zápisnice o pojednávaní aj zúčastnil, a preto má nárok na náhradu cestovných výdavkov za
toto pojednávanie. Správne súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu cestovných výdavkov aj
za pojednávania dňa 22. 11. 2012 a 07. 03. 2013, ktoré boli odročené, keďže na tieto pojednávania sa
žalovaný 5/ na základe predvolania riadne dostavil a bez ohľadu na to, že pojednávania boli odročené,

vznikli mu cestovné výdavky cestou na toto pojednávanie. Odvolací súd preto posúdil ako nedôvodné
aj námietky žalobcu, týkajúce sa náhrady trov konania žalovaného 5/.
12. Odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť
záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom
uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo

dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych
záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.
14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 a § 255 ods.

1 CSP tak, že žalovaní 1/ až 5/, ktorí mali úspech v odvolacom konaní, majú nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§
421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmena)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa,aleboakjedovolateľvsporoch sochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).