Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, December 1, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 1T/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216010421
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Szabóová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1216010421.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Szabóovou v trestnej veci

obžalovaného Ing. V. Z. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. d)
Trestného zákona k § 140 písm. b) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.12.2016
v Bratislave takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Ing. V. Z., nar. XX.XX.XXXX v Š., trvale bytom O., ul. J. XXXX/XX, ženatý, zamestnaný v spol. W., s. r. o.

s a u z n á v a v i n n ý m, že

dňa 29.06.2015 v čase o 14:20 hod. v Bratislave na Sabinovskej 16 v sídle Bratislavského
samosprávneho kraja ( ďalej len „BSK“ ) v kancelárii č. 325 vedúceho právneho oddelenia na III.
poschodí, podišiel k poškodenému JUDr. Q. Š. so slovami“... prečo sa naváža do jeho manželky?...“,
zobral mu obed a hodil ho po ňom a následne ho fyzicky napadol tým spôsobom, že ho udrel päsťou do

pravej časti hlavy a po uvedenom fyzickom ataku sa mu začal verbálne vyhrážať „ ... že dnes sa domov
nedostane, že už sa na tom pracuje, aby si dával pozor kadiaľ chodí, nakoľko má na neho nachystaných
ľudí!...“, pričom mu svojim konaním podľa záverov znaleckého posudku spôsobil pomliaždenie hlavy v
pravejspánkovejoblastibezpoškodeniakožnéhokrytuapodkožnývýronzpravejčelospánkovejoblasti,
v dôsledku čoho bol dočasne práceneschopný od 30.06.2015 do 07.07.2015,

teda

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal z
osobitného motívu - z pomsty,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona k § 140 písm.
b) Trestného zákona.

Za to sao d s u d z u j e:

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody
vo výmere 6 ( šesť ) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obvinenému výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje obvinenému skúšobnú dobu v trvaní 1 ( jeden ) rok.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obvinenému ukladá nahradiť škodu poškodému JUDr. Q. Š.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXXX/XX, O. v sume 160,01 eura.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného Ing. V. Z., výsluchom
svedka poškodeného JUDr. Q.U. Š., výsluchom svedkýň Mgr. X. W., Mgr. A. Š. a Mgr. P. Z., prečítaním
výpovede znalca MUDr. Y. W., MPH. z prípravného konania, prečítaním znaleckého posudku z odboru

zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia, ako aj oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú
súčasťou spisového materiálu. Po dôkladnom vyhodnotení dôkazov v intenciách ustanovenia § 2 ods.
12 Trestného poriadku súd ustálil skutkový stav veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Obžalovaný Ing. V. Z. v prípravnom konaní spáchanie skutku poprel a uviedol, že má za to, že obvinenie
vychádza výlučne z výpovede poškodeného a nezakladá sa na pravde, pretože on poškodeného
nenapadol a ani sa mu nevyhrážal. Na hlavnom pojednávaní urobil obžalovaný vyhlásenie, že sa cíti byť
nevinný zo spáchania skutku, teda vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku. Ku skutku uviedol, že nesúhlasí s tým, ako to popísal poškodený. Tiež uviedol, že dňa

29.06.2015 po telefonáte s manželkou, musel manželku odviesť na lekárske vyšetrenie, potom ju
odviezol domov a ešte predtým išiel odniesť PN do manželkinej práce. Prišiel na úrad, odniesol PN na
personálne oddelenie. Následne išiel na právne oddelenie po nejaké manželkine veci a potom išiel za
poškodenýmoznámiťmu,žemanželkaostávaPN.Obžalovanýďalejvypovedal,žeprišielnasekretariát,
zaklopal, vošiel k poškodenému do kancelárie, oznámil mu, že manželka ostáva PN a opýtal sa ho,

že prečo bola jeho manželka v takom zlom stave, t.j. bola dezorientovaná, uplakaná, bola v psychickom
šoku, nevedela súvisle rozprávať, nevedela obžalovanému nič vysvetliť. Poškodený bol prekvapený čo
robí obžalovaný u neho v kancelárii a obžalovaného sa opýtal, čo tam hľadá, ako sa tam dostal a
vôbec mu neodpovedal na to, čo sa ho obžalovaný pýtal. Obžalovaný tiež vypovedal, že poškodený mal
na stole položený obed a pritom ako gestikuloval sa týmto obedom aj postriekal. Potom to poškodený

vystupňoval tak, že na obžalovaného kričal, že ho dá odtiaľ vyviesť, vyhrážal sa, že na obžalovaného
zavolá políciu a volal na kolegyne z vedľajšej kancelárie. V podstate sa prekrikovali. Trvalo to celé asi
minútu. Obžalovaný tiež uviedol, že pochopil, že to nemá význam, tak sa dal na odchod. Pri odchode
poškodený stál pri stole, obžalovaný stál pri dverách a ako vychádzal, vo dverách stretol kolegyne
poškodeného. Obžalovaný tiež vypovedal, že pri svojom odchode povedal obžalovanému niečo také

„že to tak nenecháme“ a odišiel. Poškodený bol podľa obžalovaného neprimerane arogantný, pričom
je od neho o 15 rokov mladší. Na otázku prokurátora obžalovaný uviedol, že pri výmene názorov a aj
celú dobu, čo bol v kancelárii stál pri dverách, po poškodenom nehodil obed v plastovej nádobe a medzi
poškodeným a obžalovaným nedošlo k žiadnemu fyzickému kontaktu. Obžalovaný tiež uviedol, že si
nevie vysvetliť zranenia poškodeného.

Svedok poškodený JUDr. Q. Š. v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 29.06.2015 v čase okolo
14:00 hod. do jeho kancelárie počas toho, ako poškodený obedoval a telefonoval s manželkou, vošiel
obžalovaný ( manžel vtedajšej zamestnankyne svedkyne Z. ), kedy potom, ako sa rozleteli vstupné
dvere, ktoré obžalovaný následne za sebou zavrel so slovami „ Prečo sa navážaš do mojej manželky?“,

pristupoval obžalovaný k poškodenému, následne chytil obed v plastovej dóze, ktorý obžalovaný hodil
po poškodenom a vzápätí obišiel stôl a päsťou poškodeného udrel do pravej spánkovej časti hlavy, v
dôsledku čoho, poškodeného hodilo do sedadla, na ktorom sedel. Vtedy poškodený zakričal na svoje
asistentky, aby zavolali políciu, ktoré na to otvorili dvere do kancelárie. Následne sa obžalovaný dal
na odchod z kancelárie poškodeného, pričom počas toho uviedol, že dnes sa už domov nedostane,

že má na neho nachytaných ľudí, že už sa na tom pracuje. Poškodený tiež vypovedal, že toto mohlipočuť aj jeho asistentky, ktoré v tom čase už otvorili dvere jeho kancelárie, a ktoré videli dôsledky
konania obžalovaného. Obžalovaný následne priestory kancelárie poškodeného opustil, pričom jedna
z asistentiek telefonovala dole na vrátnicu pracovníkom SBS a druhá skutok oznámila na polícii.

Poškodený tiež uviedol, že celý incident netrval dlhšie ako minútu. Na hlavnom pojednávaní poškodený
vypovedal zhodne, pričom dodal, že bol to bežný pracovný deň, ale nakoľko mal viac pracovných
povinností, tak si nechal od kolegýň priniesť obed. Ako obedoval, popritom aj telefonoval s manželkou,
počul za dverami nejaký hurhaj. Vtom sa rozleteli dvere, vstúpil dovnútra obžalovaný, dvere za sebou
rázne zavrel a išiel k poškodenému ako sedel za stolom. Pritom obžalovaný hovoril, že čo sa naváža

do jeho manželky, prišiel si to vybaviť. Vtedy obžalovaný prišiel k poškodenému ako sedel pri stole,
prevrátil na neho obed, ktorý mal poškodený v plastovom obale. Prevrátil mu obed na hlavu, jedlo mal
všade a vtom dostal poškodený ranu do pravej časti spánkovej oblasti hlavy. Poškodený tiež vypovedal,
že pri tom sedel na stoličke, ale nebol opretý o operadlo. Poškodený zakričal na kolegyne, aby zavolali
políciu, na to došli jeho kolegyne dovnútra a obžalovaný kričal: „dávaj si na seba pozor, kadiaľ pôjdeš
dnes domov, dnes sa domov nedostaneš, mám na teba nachystaných ľudí...“. Bolo to niečo v tomto

význame. Vtedy už boli kolegyne vnútri, teda jedna bola v kancelárií a jedna pred dverami. Obžalovaný
odišiel, potom prišla polícia. Poškodený tiež uviedol, že kolegyňa odfotila hrču, ktorú mal poškodený na
čele a nakoľko poškodený dva krát zvracal, išiel do nemocnice na lekárske vyšetrenie. Diagnostikovali
mu ľahký otras mozgu. Na otázku prokurátora poškodený uviedol, že sa bál, že obžalovaný naplní svoje
vyhrážky už len preto, ako sa dostal do budovy. Obžalovaný totiž volal kolegyni cez vrátnicu, aby ho

pustila, nakoľko prišiel pre manželkine veci. Oni majú v budove vrátnika, ktorý pustí návštevu len v
sprievode, alebo so súhlasom zamestnancov. Tak isto sa nedostane ani k nim na 3. poschodie, iba
keď niekto príde otvoriť. Tiež uviedol, že mal obavu, že obžalovaný naplní svoje vyhrážky a bál sa, už
vzhľadom na to, že bol obžalovaným inzultovaný. Poškodený to nečakal, a tiež uviedol, že keď ho potom
viezla manželka, tak aj ju upozorňoval, či ju niekto nesleduje.

Svedkyňa Mgr. X. W. v prípravnom konaní vypovedala, že dňa 29.06.2015 v čase okolo 14:20 hod. sa
u nich na právnom oddelení zastavil obžalovaný, ktorý prišiel v sprievode JUDr. Č. s tým, že priniesol
doklad o PN svojej manželky. Potom, ako obžalovaný doniesol doklad o PN, neskôr vzal nejaké veci z
chladničkya následnesapresunulnasekretariát,kdesvedkyňapracujeajskolegyňou-svedkyňouŠ.,a

cez ktorý sa vchádza do kancelárie poškodeného. Obžalovaný sa ich opýtal „či je tam „, s tým, že mal na
myslipoškodeného,anáslednebeztoho,abypočkalnaichodpoveď,vošieldokanceláriepoškodeného.
Hneď na to obžalovaný zavrel za sebou dvere, na čo svedkyňa s kolegyňou počuli buchot a kričanie
poškodeného „Čo to robíš, ty chrapúň?“, načo kolegyňa otvorila dvere do kancelárie poškodeného.
Svedkyňa tiež uviedla, že v tom čase bol obžalovaný už na odchode a poškodenému adresoval slová:

„Dnes už domov nepôjdeš, už sa na tom pracuje“ a z kancelárie odišiel. V kancelárii poškodeného
bol neporiadok po obede, ktorý v tom čase poškodený obedoval a poškodený mal na pravej strane
spánkovej časti hlavy hrču. Medzitým svedkyňa telefonovala dole na vrátnicu pracovníkom SBS, aby
obžalovaného zastavili a kolegyňa Š. telefonoval na políciu. Svedkyňa tiež uviedla, že uvedenému
konfliktu predchádzal zlý vzťah poškodeného s manželkou obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní

svedkyňa vypovedala zhodne a tiež dodala, že v ten deň jej volala JUDr. Č. a to z kuchynky, že prišiel
obžalovaný a priniesol PN svojej manželky. JUDr. Č. jej volala, lebo videla, že obžalovaný je nahnevaný.
Obžalovaného pustili dovnútra, išiel do kancelárie svojej manželky, zobral jej veci. Potom si položil tašku
pri dverách manželkinej kancelárie a rozbehol sa k poškodenému do kancelárie s tým, že mu na to
nestihli ani nič povedať, že tam nemôže ísť, lebo poškodený obedoval. Obžalovaný zatvoril za sebou

dvere. Potom počuli z kancelárie buchot a poškodeného ako hovorí: „Čo to robíš ty chrapúň?“. Na to
ako počuli ten buchot, kolegyňa Š. išla do kancelárie a vtedy ako už boli otvorené dvere, počuli ako
obžalovaný hovorí poškodenému: „Dnes sa domov nedostaneš, už sa na tom pracuje.“ Poškodený im
kázal, aby volali políciu, preto kolegyňa volala políciu a svedkyňa volala SBS, aby zastavili obžalovaného
dole na vrátnici, ale ten už medzičasom opustil budovu.

Svedkyňa Mgr. A. Š. v prípravnom konaní vypovedala, že ich kolegyňa a právnička JUDr. P. Z. dňa
29.06.2015 dostala písomné upozornenie za nekvalitné plnenie pracovných úloh. Toho istého dňa sa
na oddelenie dostavil manžel JUDr. Z. - obžalovaný, ktorý prišiel v sprievode ďalšej kolegyne JUDr.
Č. s tým, že priniesol doklad o PN svojej manželky. Obžalovaný sa najprv zastavil v kancelárii svojej

manželky, vzal nejaké veci z chladničky a následne sa presunul na sekretariát, cez ktorý sa vchádza
do kancelárie vedúceho právneho oddelenia - poškodeného. Svedkyňa bola v tom čase na sekretariáte
spolu so svedkyňou W., pričom obžalovaný sa ich spýtal, či je tam, pričom mal na mysli poškodeného.
Následne, obžalovaný bez toho, aby mu stihli odpovedať, nahnevaný, celý červený v tvári, vošiel dokancelárie poškodeného. Obžalovaný za sebou zabuchol dvere a hneď na to počuli výkrik poškodeného,
ktorý kričal: „Čo robíš , ty chrapúň. X. volaj policajtov.“. Na to svedkyňa otvorila dvere do kancelárie
poškodeného, kedy uvidela, že obžalovaný je na odchode a pritom poškodenému hovoril: „ ty sa už dnes

domov nedostaneš.“. Následne ako z kancelárie obžalovaný odišiel, si svedkyňa všimla, že poškodený
je špinavý od obeda a na pravej strane spánkovej časti hlavy má hrču. Svedkyňa tiež uviedla, že
potom volala políciu a svedkyňa W. volala pracovníkom SBS. Svedkyňa tiež po príchode polície zaviezla
poškodeného do Nemocnice s Poliklinikou Ružinov na lekárske ošetrenie. Svedkyňa tiež v prípravnom
konaní uviedla, že má za to, že obžalovaný konal na popud svojej manželky, ktorá mala pracovne

negatívny vzťah s poškodeným. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa vypovedala zhodne a dodala, že
bolo o okolo 14,00hod., prišiel obžalovaný s kolegyňou Č., nakoľko povedal, že si prišiel pre veci svojej
manželky. Obžalovaný išiel do manželkinej kancelárie, oproti na ľavo od ich kancelárie. Keď obžalovaný
odtiaľ zobral nejaké veci, prišiel k nim do kancelárie, tam si tieto veci položil. Opýtal sa, či je tam, ale ani
mu nestihli odpovedať, otvoril si dvere a vošiel k poškodenému do kancelárie. Dvere za sebou zatvoril
a po chvíli počuli ako poškodený kričí: „Čo robíš ty chrapúň“ a „X. volaj políciu.“. Svedkyňa následne

pristúpila ku dverám a otvorila ich a videla, ako už obžalovaný odchádza a popritom hovoril: „Ty sa dnes
domov nedostaneš, na tom sa už pracuje.“. Poškodený mal na hlave a na oblečení obed, aj všade okolo,
a zároveň mal hrču na pravej strane čela.

Svedkyňa Mgr. P. Z. v prípravnom konaní vypovedala, že dňa 29.06.2015 v dopoludňajších hodinách

sa jej riaditeľ úradu pokúsil doručiť upozornenie, čo však svedkyňa odmietla prevziať. Následne išla
svedkyňa za podpredsedníčkou úradu, ktorej vysvetlila vzniknutú situáciu, pričom ju opakovane žiadala
opreradeniezprávnehooddelenianainéoddelenie,kdenebudedehonestovanájejpráca,akdenebude
pod vplyvom a vedením poškodeného. Ďalej svedkyňa uviedla, že od podpredsedníčky očakávala
porozumenie a podporu, ktorej sa nedočkala, preto pravdepodobne u nej došlo k stavu úzkosti a miernej

amnézii. Svedkyňa tiež uviedla, že z práce odišla značne dezorientovaná, našiel ju až jej manžel -
obžalovaný na konečnej zastávke električiek v Ružinove, ktorý ju následne odviezol k lekárke, ktorá jej
vystavila doklad o práceneschopnosti. Obžalovaný potom išiel odniesť doklad o PN do jej vtedajšieho
zamestnania a tiež vziať jej osobné veci. Po príchode domov, obžalovaný svedkyni uviedol, že potom,
ako prišiel do sídla BSK, požiadal o vysvetlenie poškodeného, t. j. čo predchádzalo zlému psychickému

stavu svedkyne, na čo však poškodený začal reagovať podráždene, pričom pri vehementnej gestikulácii
na seba poškodený prevrátil obed. Viac ku skutku svedkyňa uviesť nevedela, nakoľko sa uvedenej
komunikácii nezúčastnila. Uviedla však, že s poškodeným mala v minulosti osobné konflikty. Na hlavnom
pojednávaní svedkyňa uviedla, že nebola priamym svedkom údajného incidentu. V ten deň ráno prišla
na pracovisko, ale v priebehu dňa sa psychicky zrútila a následne odišla z pracoviska. Tiež vypovedala,

že v ten deň mala amnéziu, vôbec si to nepamätá. Bola aj uznaná za práce neschopnú. Vie iba to, že
obžalovaný bol odniesť jej PN - ku. Svedkyňa zároveň uviedla, že na ňu boli vyvíjané tlaky, aby odišla
z úradu, bolo jej vytýkané, že má neznesiteľnú povahu, prečo nejde do dôchodku a na pracovisku bola
šikana, mobbing a bossing.

Za súhlasu okresnej prokuratúry a obžalovaného bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký
posudok znalca MUDr. Y. W. MPH. z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia. Zo
znaleckého posudku vyplýva, že poškodený utrpel pomliaždenie hlavy v pravej spánkovej oblasti
bez poškodenia kožné krytu, podkožný krvný výron v pravej čelospánkovej oblasti, pričom znalec
stanovil dobu pracovnej neschopnosti poškodeného na dobu 7 dní. Uvedené poranenia vznikli jedným

úderom tupohranatým predmetom na pravú spánkovočelovú oblasť na nekrytú hlavu strednej intenzity
bez poškodenia kostí lebky a kožného krytu hlavy, pričom zo znaleckého posudku tiež vyplýva,
že mechanizmus vzniku týchto zranení mohol byť spôsobný tak, ako to uviedol vo svojej výpovedi
poškodený.

Za súhlasu okresnej prokuratúry a obžalovaného bola na hlavnom pojednávaní prečítaná aj výpoveď
znalca MUDr. Y. W., MPH. z prípravného konania. Znalec v prípravnom konaní vypovedal, že
poškodenému mohlo byť spôsobené zranenie - pomliaždenie hlavy v pravej spánkovej oblasti pravou
rukou obžalovaného, keby poškodený pootočil, resp. vykonal obranný pohyb pootočením hlavy doľava.
Znalec však uviedol, že v akej polohe sa nachádzal poškodený, resp. ktorou rukou mal obžalovaný

útočiť, nebolo nijakým spôsobom zadokumentované v čase znaleckého skúmania. Na otázku, či mohlo
zranenie poškodeného vzniknúť napr. pádom, resp. nárazom hlavy poškodeného o zem, prípadne o
nejaký tvrdý predmet ( stôl, stolička a podobne ) znalec uviedol, že v prípade, ak by sa poškodený udrel
o nejakú hranu, určite by došlo k poraneniu pokožky.Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového
materiálu, a to najmä lekárske potvrdenie a potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti poškodeného,

fotodokumentáciu od poškodeného, vyčíslenie straty na zárobku poškodeného, doklady doložené
obžalovaným, správami na obžalovaného a odpisom registra trestov.

Z potvrdenia Bratislavského samosprávneho kraja vyplýva, že poškodený bol práceneschopný od
30.06.2015 do 07.07.2015, t. j. 8 pracovných dní, pričom celková strata na zárobku poškodeného za

neodpracované dni v období trvania pracovnej neschopnosti predstavuje 160,01 eura.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo,
ako aj ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel bez dôvodných
pochybností k záveru a presvedčeniu, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku a dopustil sa ho obžalovaný Z.. Súd v predmetnej veci vykonal dôkazy, po vyhodnotení ktorých
nemal žiadne pochybnosti o relevantných skutkových okolnostiach a priebehu skutku a tieto ustálil v
zhode s obžalobou.

Obžalovaný v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku a tvrdil,

že dňa 29.06.2015 išiel odniesť PN do manželkinej práce, prišiel na úrad, odniesol PN na personálne
oddelenie. Následne išiel na právne oddelenie po nejaké manželkine veci a potom išiel za poškodeným
oznámiť mu, že manželka ostáva PN. Prišiel na sekretariát, zaklopal, vošiel k poškodenému do
kancelárie, oznámil mu, že manželka ostáva PN a opýtal sa ho, že prečo bola jeho manželka v
takom zlom stave. Poškodený bol prekvapený čo robí obžalovaný u neho v kancelárií a obžalovaného

sa opýtal, čo tam hľadá, ako sa tam dostal a vôbec mu neodpovedal na to, čo sa ho obžalovaný
pýtal. Poškodený mal na stole položený obed a pritom ako gestikuloval sa týmto obedom aj postriekal.
Poškodený na obžalovaného kričal, že ho dá vyviesť, vyhrážal sa, že na obžalovaného zavolá
políciu a volal na kolegyne z vedľajšej kancelárie. V podstate sa prekrikovali. Trvalo to celé asi minútu.
Obžalovaný pochopil, že to nemá vyznám, tak sa dal na odchod. Pri svojom odchode obžalovaný

povedal obžalovanému niečo také „že to tak nenecháme“ a odišiel. Obžalovaný po poškodenom
nehodil obed v plastovej nádobe a medzi poškodeným a obžalovaným nedošlo k žiadnemu fyzickému
kontaktu. Obžalovaný tiež uviedol, že si nevie vysvetliť zranenia poškodeného. Súd však jeho obhajobe
neuveril a považoval ju za účelovú, prednášanú v snahe zbaviť sa zodpovednosti za spáchaný trestný
čin. Obhajoba obžalovaného bola vyvrátená predovšetkým výpoveďou svedka poškodeného Š., ktorý

podrobne popísal skutok spáchaný obžalovaným, a o ktorej pravdivosti nemá súd pochybnosť, ale aj
výpoveďami svedkýň W. a Š., ktorých výpoveď korešponduje s výpoveďou poškodeného, a ktoré počuli
vyhrážkyobžalovanéhoadresovanépoškodenému,akoaj znaleckýmposudkomzodboruzdravotníctvo
odboru chirurgia a traumatológia, a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu. V konaní
vypovedala aj svedkyňa Mgr. P. Z., ktorá ku skutku nevedela nič uviesť, avšak uviedla, že mala s

poškodeným Š. ako vedúcim právneho oddelenia konflikty, boli na ňu vyvíjané tlaky, aby odišla z úradu,
bolo jej vytýkané, že má neznesiteľnú povahu, ako aj to, prečo nejde do dôchodku a na pracovisku bola
šikana, mobbing a bossing.

Vzhľadom na obranu obhajoby poukazujúcu na absenciu materiálnej stránky trestného činu súd

skúmal, či konaním, ktorého sa obžalovaný dopustil, naplnil všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty
žalovaného trestného činu, tak po stránke formálnej ako aj materiálnej. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil
s právnou kvalifikáciou skutku ako prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
d) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. b) Trestného zákona, teda tak, ako ho kvalifikovala
obžaloba.

Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní mal teda súd za nepochybne a bez
akýchkoľvek dôvodných pochybností za preukázané, že obžalovaný svojim zavineným úmyselným
protiprávnym konaním naplnil všetky obligatórne pojmové znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty
uvedeného prečinu, tak po stránke objektívnej, ako aj subjektívnej, pričom kvalifikačný znak „z

osobitného motívu“, ktorý bol dôvodom prísnejšej právnej kvalifikácie jeho konania, súd ustálil na
základe tej skutočnosti, že obžalovaný sa konania, ktoré mu je kladené za vinu, dopustil z pomsty. Vo
vzťahu k tomuto kvalifikačnému znaku súd uvádza, že pomstou sa rozumie odveta za predchádzajúce
konanie inej osoby s cieľom, aby sa toto odvetné konanie dotklo osoby, ktorej sa chce páchateľ pomstiť.Objektom pomsty obžalovaného v danom prípade bol poškodený Š., ako vedúci právneho oddelenia
Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý bol nadriadeným manželky obžalovaného, s ktorou mal
poškodený v minulosti konflikty, a ktorá z dôvodu zlého psychického stavu vyvolaného nepochopením,

zlých vzťahov a konfliktov na pracovisku ( podľa tvrdenia svedkyne Z. ), musela v deň spáchania
skutku vyhľadať lekársku pomoc. Pomsta predstavuje špecifický a z hľadiska závažnosti nebezpečnejší
motív, pretože je živená negatívnou emóciou páchateľa, ktorej pôvod pochádza k predchádzajúceho
konania inej osoby, ktorého dôsledky páchateľ subjektívne vníma ako krivdu a tento stav ho vedie
ku potrebe spôsobiť takejto osobe ujmu, ktorá by bola kompenzáciou jeho negatívnych pocitov a

zároveň by upokojila jeho hnev. Priame úmyselné protiprávne konanie obžalovaného vedené z pomsty
voči poškodenému Š. z dôvodu konfliktov a zlých vzťahov manželky obžalovaného na pracovisku,
spočívajúce vo vyhrážkach smrťou ( dnes sa domov nedostane, už sa na tom pracuje, aby si dával
pozor kadiaľ chodí, nakoľko má na neho nachystaných ľudí ) spôsobom uvedeným vo výrokovej
časti tohto rozsudku, bolo v priamej príčinnej súvislosti s trestnoprávne relevantným následkom tohto
konania, ktorým bola nielen objektívna možnosť vzbudenia obavy, ale aj reálny vznik dôvodnej obavy u

poškodeného ( ktorý mal obavu z naplnenia vyhrážok obžalovaným z dôvodu inzultácie obžalovaným,
pričom poškodený aj manželku upozorňoval, aby si dávala pozor, či ju niekto nesleduje ). V tejto
súvislosti na námietku obhajoby vo vzťahu k otázke naplnenia znakov skutkovej podstaty prečinu
nebezpečného vyhrážania ( vzniku dôvodnej obavy poškodeného ) súd uvádza, že pre naplnenie
tejto skutkovej podstaty sa vyžaduje konanie - vyhrážanie, ktoré je spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu.

Dôvodnou obavou sa pritom rozumie vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, negatívneho prejavu, ktorým
sapáchateľvyhráža.Kutvrdeniuobhajoby,žezávažnosťkonaniaobžalovanéhojenepatrnásúduvádza,
že v danej veci dôsledne skúmal materiálnu stránku vyhrážania obžalovaného, aby bolo možné odlíšiť
nebezpečné vyhrážanie vykazujúce znaky trestného činu od takých prejavov, kedy dôjde ku použitiu
„silných slov“ bez konkrétneho obsahu a zmyslu. Pritom sa nie je možné obmedziť len na vlastný obsah

slovného vyhlásenia páchateľa, ale výroky je potrebné hodnotiť v spojení s ďalším konaním páchateľa.
Záver, či ide o vyhrážky spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia, je nutné posudzovať na
základe komplexného posúdenia situácie. V danom prípade zo zistených okolností však jednoznačne
vyplýva, že vyhrážanie obžalovaného malo závažnejší charakter, nakoľko poškodený obžalovaného
fyzicky napadol a spôsobil mu podľa znaleckého posudku ľahké zranenia - pomliaždenie hlavy v pravej

spánkovej oblasti bez poškodenia kožného krytu a podkožný výron z pravej čelospánkovej oblasti, v
dôsledku čoho bol dočasne práceneschopný od 30.06.2015 do 07.07.2015, do kancelárie poškodeného
sa dostal pod zámienkou odovzdania dokladu o pracovnej neschopnosti manželky, čo mohlo teda pre
svoju závažnosť objektívne vzbudiť dôvodnú obavu, a v danom prípade u poškodeného obavu z
realizácie týchto vyhrážok aj jednoznačne vzbudilo.

Z takto vykonaného dokazovania a zhodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomnom súhrne mal súd
preukázanú vinu obžalovaného Ing. V. Z.
- pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona k § 140
písm. b) Trestného zákona, keďže je nepochybné, že sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že

to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal z osobitného motívu - z pomsty.

Súd pri rozhodovaní o treste, majúc na zreteli základné zásady ukladania trestov uvedené v § 34
Trestného zákona, prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z výpisu z registra priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ tri krát priestupkovo prejednávaný,
a to prevažne pre dopravné priestupky. Z odpisu registra trestov obžalovaného súd zistil, že bol doposiaľ
jeden krát súdne trestný, pričom sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Pri zisťovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností uvedených v § 36 a § 37 Trestného zákona, súd
nezistil ani poľahčujúcu, ani priťažujúcu okolnosť.

Súd má za to, že pre preventívny a výchovný účel trestu v danom prípade postačuje aj trest, ktorý nie je
spojený s obmedzením osobnej slobody. Súd teda nadobudol presvedčenie, že u obžalovaného bude

účel trestu splnený aj uložením trestu odňatia slobody o výmere 6 ( šesť ) mesiacov, ktorého výkon
podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 ( jeden ) rok. Súd má za to, že takto uložený trest postačí na
nápravu a prevýchovu obžalovaného, ako aj zabezpečenie ochrany spoločnosti.O otázke náhrady škody súd rozhodol v súlade so zákonným ustanovením § 287 ods. 1 Tr. por., keďže
poškodený JUDr. Q. Š., riadne a včas uplatnil svoj nárok a teda nič nebránilo rozhodnutiu v zmysle
uloženia povinnosti nahradiť spôsobenú škodu vo výške 160,01 eura.

S poukázaním na odôvodnenie je súd toho presvedčenia, že znenie skutkovej vety, ako aj výroky
o vine, treste a náhrade škody plne zodpovedajú výsledkom náležitého zhodnotenia všetkých
okolností predmetného prípadu, pomerov obžalovaného, možností jeho nápravy, ako i otázky potreby
zabezpečenia ochrany spoločnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajší súd.