Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 14, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515206894
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2515206894.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: G. D.,
nar. X.X.XXXX, H. D., nar. XX.X.XXXX, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Piešťany, deti rodičov: Z. E., trvale bytom Q. XX/X, C., právne zastúpená JUDr. Vierou Cakovou,
advokátkou, Rázusova 6 a Z. D., trvale bytom P. A. XXX/XX, N. E., o zvýšenie výživného, o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 4. novembra 2016, č.k. 13P/283/2015-130, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že výživné matky sa zvyšuje za
obdobie od 26.10.2015 do 30.9.2016 na mal. G. zo sumy 70 eur na 120 eur mesačne a na mal. H. z 50

eur na 70 eur mesačne a následne s účinnosťou od 1.10.2016 sa výživné znižuje na mal. G. zo sumy
120 eur na 70 eur mesačne a na mal. H. zo sumy 70 eur na 50 eur mesačne, čím sa mení rozsudok
Okresného súdu Piešťany,č.k. 5P/19/2012-548 zo dňa 30.5.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trnave, č.k. 23CoP/99/2013-596 zo dňa 25.11.2013 v časti výšky výživného pre maloleté deti.

II. V časti nedoplatku na zročnom výživnom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ruší a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zvýšil výživné matke k maloletému G., nar.

X.X.XXXX, z doterajších 70 eur mesačne na 120 eur mesačne za obdobie od 1.10.2015 do 29.2.2016
a k maloletej H., nar. XX.X.XXXX, z doterajších 50 eur mesačne na 70 eur mesačne za obdobie od
1.10.2015 do 29.2.2016. Vo zvyšnej časti návrh otca zamietol, zároveň určil dlh na výživnom za obdobie
od 1.10.2015 do 29.2.2016 pre maloletého G. vo výške 250 eur a maloletú H. vo výške 100 eur, ktorý
povolil matke splácať popri bežnom výživnom v splátkach po 10 eur mesačne, na každé dieťa až do
úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého
plnenia. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany, č.k. 5P/19/2012-548 zo dňa 30.5.2013, v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 23CoP/99/2013-596 zo dňa 25.11.2013 v časti o
výživnom pre maloleté deti. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na
ich náhradu nárok. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že otec maloletých detí žiadal, aby súd zvýšil
výživné matke a to na maloletého G. na sumu 130 eur mesačne a maloletú H. na sumu 100 eur mesačne
od 1.9.2015. Matka s návrhom nesúhlasila. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že naposledy bolo
výživného zo strany matky určené v roku 2013. Maloletý G. bol štvrták na základnej škole, maloletá H.
prváčka na základnej škole. Matka iné vyživovacie povinnosti nemala, bola nezamestnaná a evidovaná

na úrade práce. Mala príležitostné príjmy z predaja spotrebičov 100 eur mesačne. Mala v tom čase
rodinný dom v BSM s otcom detí a vo výlučnom vlastníctve trojizbový byt v C., ktorý prenajímala za
720 eur mesačne, z čoho úhrady za byt mala vo výške 350 eur mesačne. Otec maloletých v tej dobe
bol zamestnaný, dosahoval príjem v priemere 1.426 eur mesačne a rodinné prídavky na dve deti.Iné vyživovacie povinnosti nemal. V súčasnosti maloletý G. má 12 rokov, navštevuje siedmu triedu
základnej školy, navštevuje rybársky krúžok, kde mesačný poplatok neuhrádza, sú tu však spojené
zvýšené výdavky na zakúpenie udice, krmiva a pod., ročne približne 200 eur. Maloletá H. má 9 rokov,

navštevuje štvrtú triedu základnej školy, navštevuje tenisový krúžok, mesačne sa zaň uhrádza 20 eur,
tiež turistický krúžok, kde sú spojené výdavky s výletmi a začala chodiť v októbri 2016 na doučovanie
angličtiny, kde mesačne uhrádza 80 eur. Obe deti zdravotné problémy vážneho charakteru nemajú.
Matka maloletých od 24.9.2015 do 18.1.2016 bola práceneschopná, za september 2015 mala čistú
mzdu od zamestnávateľa G. SK, s.r.o., vo výške 429,61 eur a za 7 dní práceneschopnosti 60,64 eur. Od

4.10.2015 poberala nemocenské približne od 316 do 350 eur mesačne. V mesiaci november 2015 jej
zamestnávateľ vyplatil odmenu vo výške 488 eur. Od 19.1.2016 do 3.10.2016 matka poberala materské
vovýške približne430eur.Odoktóbra2016poberárodičovskýpríspevokvovýške203,20eurmesačne,
prídavok na syna Z., s ktorým je na materskej dovolenke vo výške 23,52 eur mesačne. Z prenájmu
nehnuteľnosti za rok 2015 mala príjem vo výške 6.458 eur, výdavky 5.121 eur, spolu má matka tri
vyživovacie povinnosti k maloletým deťom G., H. a k maloletému Z. E., nar. XX.X.XXXX, ku ktorému

otcovstvo doposiaľ nie je určené. Matka má vo vlastníctve dva byty, byt v C., ktorý prenajíma za 600 eur
mesačne, náklady naň má 300 eur mesačne, ďalej má vo vlastníctve byt vo N. E. od júna 2014, v ktorom
býva. Auto nevlastní, používa auto svojej matky. Býva sama so synom, náklady na bývanie má mesačne
185 eur. Otec maloletých detí okrem maloletého G. a maloletej H. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Stále
pracuje u zamestnávateľa Z. SK, s.r.o., s priemerným čistým mesačným zárobkom v roku 2015 1.541

eur, v roku 2016 vo výške 1.700 eur. Poberá rodinné prídavky na dve deti 47,04 eur. S deťmi, ktoré
má zverené vo svojej starostlivosti býva sám v rodinnom dome, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, na
bývanie uhrádza mesačne sumu 120 eur. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 62, § 75, § 78
Zákona o rodine. Pri rozhodovaní prihliadol na odôvodnené potreby detí ako aj na možnosti, schopnosti
a majetkové pomery oboch rodičov. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko

úsilie na to, aby v rámci svojich možností, schopností, dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť
výživné pre maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Matke detí
súd v súlade s ustanovením § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine zvýšil vyživovaciu povinnosť k
maloletému G. z doterajších 70 eur na 120 eur mesačne za obdobie od 1.10.2015, t.j. od mesiaca, v
ktoromotecpodalnávrhnazvýšenievýživnéhodo29.2.2016,t.j.zaobdobie,kedymatkadetímalaspolu

dve vyživovacie povinnosti, jej príjem za predmetné obdobie sa zvýšil oproti príjmu, ktorý dosahovala
v čase posledného rozhodovania o výživnom o sumu 295 eur, pričom od posledného rozhodovania o
výživnom došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého G., ktorý navštevuje druhý stupeň na
základnejškole.Príjemotcadetísaodposlednéhorozhodovaniaovýživnomzvýšil.NamaloletúH.zvýšil
súd výživné z doterajších 50 na 70 eur mesačne taktiež len za obdobie od 1.10.2015 do 29.2.2016,

pričom skonštatoval, že maloletá je staršia, dochádza u nej priebežne s poukazom na to, že je vekovo
staršia, fyzicky vyspelejšia k nárastu potrieb, ktoré rastú úmerne s jej vekom. Súd dospel k záveru, že
bolo v možnostiach a schopnostiach matky detí prispievať na výživu maloletého G. a H. za predmetné
obdobie od 10/2015 do konca 02/2016 uvedenými sumami. Na strane tak matky ako aj otca detí došlo k
zmene pomerov od posledného rozhodovania o výživnom v tom, že matka detí si zakúpila do výlučného

vlastníctva byt vo N. E., avšak od mája 2014 už nevlastní podiel na rodinnom dome, v ktorom v čase
posledného rozhodovania o výživnom bývala. Otec maloletých má vo výlučnom vlastníctve rodinný dom,
ktorývčaseposlednéhorozhodovaniaovýživnommalsmatkoudetívBSM,takžematkaiotecsivyriešili
v roku 2014 svoje bývanie, v dôsledku čoho sa aj zadĺžili z dôvodu, že si zobrali úvery. Na strane matky
detí došlo od posledného rozhodovania o výživnom k výraznej zmene pomerov, keď dňa 11.3.2016 sa

jej narodil syn Z., ku ktorému otcovstvo doposiaľ nie je určené a vzhľadom na jej príjem od marca
2016 ako i pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti dospel súd k záveru, že nie je v jej možnostiach a
schopnostiachprispievaťodmarca2016navýživudetívyššímisumamiakobolostanovenérozvodovým
rozsudkom a to na G. sumou 70 eur a maloletú H. 50 eur mesačne, preto aj vo zvyšnej časti návrh otca
na zvýšenie výživného zamietol. Súd zvýšil matke detí výživné s účinnosťou od 1.10.2015 a nie spätne

od 1.9.2015 ako žiadal otec, keď mal za to, že otec v danej veci súdu nepreukázal skutočnosti, ktoré by
mu bránili v tom, aby si podal skôr návrh na zvýšenie výživného k maloletým, poukazujúc na § 77 ods.
1 Zákona o rodine. Za obdobie od 1.10.2015 do 29.2.2016 vznikol dlh na výživnom pre maloletého G.
vo výške 250 eur a maloletú H. 100 eur, ktorý povolil splácať matke v mesačných splátkach po 10 eur
na každé dieťa spolu s bežným výživným. O náhrade trov rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec maloletých.
Uviedol, že sa nestotožňuje s výškou, dobou a povolením splátok výživného určených súdom u obidvoch
maloletých detí. Súd dobu zvýšeného výživného ohraničil, z toho vyplýva, že od 1.3.2016 matka mápovinnosť platiť na maloletého G. sumu 70 eur a H. 50 eur mesačne. Keďže výživné zvýšil len na určitú
dobu, z toho vyplýva, že síce maloletým deťom sa zvýšili ich odôvodnené potreby ale vzhľadom na
to, že matke sa narodilo ďalšie dieťa, tak nárok na zvýšenie zo strany matky jej ďalším dvom deťom

už nepatrí. Súd týmto chráni a zvýhodňuje matku a jej ďalšie dieťa na úkor jej detí maloletého G.
a H.. Pribudnutie vyživovacej povinnosti ešte predsa neznamená, že jej predchádzajúca vyživovacia
povinnosť sa pomerne k tomu upraví. Súd pri ochrane matky neprihliadol na jej nezodpovedný prístup k
jej novonarodenému dieťaťu. Dieťa, ktoré má 8 mesiacov, nemá v matrike zapísaného otca. Je logické,
že každé dieťa má mať aj otca a tento má mať vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu. Nie je

správne, aby za nezodpovedné správanie - neurčené otcovstvo a neupravené práva a povinnosti k
novonarodenému dieťaťu trpeli ďalšie deti matky. Súd vôbec nezohľadnil náklady, ktoré sú nevyhnutné
vynakladať na zabezpečenie odôvodnených potrieb obidvoch maloletých detí. Pri výživnom 70 eur
mesačne vychádza suma 2,33 eur na deň, z toho tri krát denne strave vychádza 0,77 eur na jedno jedlo.
Pri sume 50 eur mesačne táto suma vychádza na 0,55 eur na jedlo. Toto sú náklady len na stravu trikrát
denne, kde sú ešte náklady na desiatu, olovrant, pitný režim. Obaja maloletí navštevujú základnú školu.

Okrem zabezpečovania školských potrieb je nutné hradiť aj aktivity poriadané školou, čo by malo byť
tiež premietnuté do výšky výživného. Je názoru, že otec by nemal byť zaťažený suplovaním vyživovacej
povinnosti za matku. Ak aj má vyšší príjem, nemyslí si, že by sa mal na nákladoch spojených s výchovou
a výživou detí podieľa vo vyššej miere než ich matka. Len on zabezpečuje osobnú starostlivosť o deti,
stará sa o ne po všetkých stránkach. Len zabezpečiť deti počas školských prázdnin je skutočne finančne

náročné. Matka s týmto starosť nemá. Jej jediná povinnosť ako matky je, že poukáže na výživu svojich
detí mesačne smiešnu sumu. Vlastní dva trojizbové byty, jeden z nich v C., ktorý prenajíma. Tiež
nesúhlasístým,abydlžnévýživnébolopovolenématkesplácaťvsplátkach.Tentodlhjejvôbecnemusel
vzniknúť. Žijú v jednej obci, sama vidí ako deti rastú, majú záujmy ako všetky ostatné deti v ich veku,
preto mohla na ne sama posielať vyššie výživné. Nerozumie, prečo súd určil zvýšenie výživného až

od podania návrhu, keď ho žiadal upraviť od 1.9.2015 teda od momentu, keď deti nastúpili do školy a
tým došlo aj k výraznej zmene pomerov. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu v
Piešťanoch a zvýšil výživné od 1.9.2015 na sumy 130 eur a 100 eur mesačne.

3. Opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že pri určení výšky výživného súd

vychádzal z príjmu oboch rodičov, ich možností a schopností, majetkových pomerov a predovšetkým z
potrieb detí, preto súdu odporúča rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4. Matka k odvolaniu otca v písomnom vyjadrení uviedla, že nie je pravdou, že súd neprihliadol na
nezodpovedný prístup matky k jej novonarodenému dieťaťu. To nie je problém otca v tomto konaní, či

má matkine dieťa otca zapísaného v matrike. Práve otec detí všetkými dostupnými prostriedkami a
klamstvami zničil rolu matky, cieľavedome vypestoval nenávisť detí k matke, potrel jej rolu nepravdivými
obvineniami, chcel dosiahnuť trestné stíhanie matky, poosočoval ju, zničil právo detí na vzťah s oboma
rodičmi a dnes je následkom nemorálneho a účelového správania otca to, že matka si musí dobre
zvážiť ako sa rozhodne ďalej, keď dieťa sa nenarodilo v manželstve. K svojim dvom deťom si plní svoju

vyživovaciu povinnosť riadne a včas. Na určenie otcovstva k narodenému dieťaťu má lehotu tri roky a
určite túto nezmešká. Je na materskej dovolenke, pribudla jej vyživovacia povinnosť. Jediným zdrojom
príjmusúdávkyvmaterstveaznájmubytu,čímpokrývasvojezákladnévýdaje,bývanie,strava,hygiena,
výživné na maloleté deti. Otec uvádza v odvolaní čo všetko musí pre deti robiť a zabezpečiť. Pre každú
matku je to samozrejmé. V úvode svojho krivého obvinenia vzneseného proti matke zabudol, že deti sú

aj starosť. Súd správne odôvodnil aj výšku výživného v bode 30 a to dôvod účinnosti zvýšenia v bode 31
aj splátky v bode 32. Odvolanie otca je nedôvodné, jeho príjem je v čase rozhodovania niekoľkokrát vyšší
ako matky, a preto aby deti dosahovali jeho životnú úroveň, musí sa podieľať aj príspevkom vyššieho
výživného, keď matkina životná úroveň je pri tejto úprave nižšia. Navrhla rozsudok potvrdiť.

5.Otecmaloletýchvpísomnomvyjadreníkvyjadreniuopatrovníkauviedol,žeopatrovníkbolustanovený
maloletým deťom za tým účelom, aby ich v konaní pred súdom zastupoval, hájil ich práva a oprávnené
záujmy. Podľa kolízneho opatrovníka je výživné určené súdom 70 eur a 50 eur mesačne také, ktoré
pokrýva potreby maloletých detí vo veku 13 a 10 rokov. Opatrovníkovi nevadilo, že matka má dlžné
výživné splácať v 10 eurových mesačných splátkach, čo predstavuje pre každé dieťa na deň zhruba 30

centov. Takéto rozhodnutie určite nie je v záujem maloletých detí. Na pojednávaní opatrovník navrhol,
aby súd návrhu otca na zvýšenie výživného vyhovel a keď návrh na zvýšenie výživného do budúcna súd
zamietol, tak navrhuje tento výrok ako vecne správny potvrdiť. Opatrovník v tomto konaní vystupoval
čisto formálne, bez zjavného záujmu hájiť práva maloletých detí.6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie otca bolo podané
včas, oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho
odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce, bez
ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia
dokazovania ( §68CMP) a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné a napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 13P/283/2015 je zvýšenie
výživného matky na maloletého G., nar. X.X.XXXX, na sumu 130 eur mesačne a na maloletú H., nar.
XX.X.XXXX, na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2015.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorým zvýšil výživné matky na maloletého G. zo sumy 70 eur na 120 eur a na maloletú H.
zo sumy 50 eur na 70 eur za obdobie od 1.10.2015 do 29.2.2016 a od 1.3.2016 návrh na zvýšenie otca
zamietolazároveňurčilnedoplatoknazročnomvýživnomnamaloletéhoG.250eur,maloletúH.100eur,
ktoré povolil matke uhradiť v mesačných splátkach po 10 eur na každé dieťa spolu s bežným výživným.

9. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zvýšenie výživného , keď prvoinštančný
súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na jeho základe dospel k správnym skutkovým
zisteniam,nesprávnevšakdospelkzáveru,žeurčenávýškaaobdobiezvýšenéhovýživnéhozodpovedá
schopnostiam a možnostiam matky.

10. Podľa § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sazmeniapomery,okremvýživnéhopremaloletédieťaajzmenaalebozrušenievýživnéhomožnolenna
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa, za uplynulý čas spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

11. Zmenou pomerov odôvodňujúcou zmenu vyživovacej povinnosti podľa citovaného ustanovenia musí
byť podstatná zmena okolností v čase rozhodovania o zmene v porovnaní s časom rozhodným pri
predchádzajúcom rozhodnutí. K záveru o tejto zmene možno dospieť len zistením rozhodných kritérií v
čase pôvodného rozhodovania a v čase rozhodovania o zmene a to v celom časovom úseku medzi nimi,

ich vzájomným porovnaním a ich komplexným zhodnotením. Až na základe takéhoto postupu si súd
vytvorí záver o tom, či sú dané predpoklady pre rozhodnutie o zmene, ak áno, v akom smere a rozsahu
(odkedy a v akej výške). Inak sa pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú
zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného. Konkrétna výška výživného je
ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane

oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú
mieru povinností rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba stravovanie ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými,
odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností
živiť sa sám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné

poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež
starostlivosť o dieťa, jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti,
teda nielen faktické príjmy ale i na jeho možnosti teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s
ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné
skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch

povinných rodičov.

12. V konaní bolo nesporne preukázané, že na strane maloletých detí došlo k zmene pomerov tým,
že od posledného rozhodnutia o výživnom obe maloleté deti vyrástli, v dôsledku čoho sa úmerne
veku zvýšili náklady spojené s ich výživou. Takisto správne súd skonštatoval, že k zmene pomerov

na strane otca došlo tým, že sa mu zvýšil príjem, pričom počet jeho vyživovacích povinností zostal
nezmenený. Na strane matky maloletých detí súd takisto správne skonštatoval, že došlo k zmene
pomerov. V čase pôvodného rozhodovania súd vychádzal z príjmu matky 470 eur (720 eur mesačne
za nájom bytu, 100 eur za predaj spotrebičov, z ktorej sumy súd odrátal výdavky súvisiace s bytomvo výške 350 eur mesačne). V tej dobe matka iné vyživovacie povinnosti nemala. V roku 2015 mala
matka čistý mesačný príjem 429 eur, počas svojej práceneschopnosti dosahovala približne do 350
eur mesačne, od 19.1.2016 poberala materskú vo výške okolo 430 eur mesačne a to do 3.10.2016.

Okrem toho k jej príjmu treba prirátať príjem z nájmu v sume 300 eur mesačne, takže správne súd
prvej inštancie skonštatoval, že v tomto období sa matke zvýšil príjem. Od septembra 2016 poberá
rodičovský príspevok vo výške 203 eur mesačne a stále má príjem z prenájmu bytu v C. v sume 300 eur
mesačne. Pribudla jej vyživovacia povinnosť k maloletému Z. E., nar. XX.X.XXXX, ku ktorému doposiaľ
nie je určené otcovstvo a o ktorého sa osobne stará. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že je

dôvodné zvýšenie výživného matke za obdobie od podania návrhu, nesprávne však súd prvej inštancie
určil koniec obdobia, počas ktorého bolo dôvodné zvýšenie výživného a to dňom 29.2.2016. Odvolací
súd tu mal za to, že až do mesiaca október 2016, kedy začala matka maloletých poberať rodičovský
príspevok vo výške 203,20 eur mesačne, bol jej mesačný príjem vo zvýšenej výške, oproti pôvodnému
rozsudku( cca 700 eur oproti 470 eur),z ktorého príjmu bolo dôvodné zvýšiť výživné na maloleté deti a
to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že matka mala od marca 2016 ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Iná

situácianastalaod1.10.2016,kedyzačalamatkamaloletýchpoberaťrodičovskýpríspevokvovýške203
eur mesačne, v dôsledku čoho sa jej príjem znížil, takže v súčasnosti dosahuje príjem 203 eur mesačne
rodičovský príspevok a 300 eur z prenájmu bytu, čo je spolu 503 eur. Z uvedenej sumy nie je dôvodné
platiť zvýšené výživné s prihliadnutím na skutočnosť, že toto je príjem jediný, ktorý je matka schopná
dosahovať, z tohto príjmu musí vyživiť seba i maloletého Marka, ku ktorému jej pribudla vyživovacia

povinnosť. Preto od 1.10.2016 je dôvodné zvýšené výživné znížiť a to na sumy 70 eur a 50 eur mesačne.
Je pravdou, že potreby maloletých detí sa zvýšili, avšak pri zvýšení a určení výživného nie sú podstatné
len odôvodnené potreby oprávneného, ale aj schopnosti a možnosti povinného rodiča. Schopnosti a
možnosti matky ako povinného rodiča momentálne pokiaľ poberá rodičovský príspevok nie sú spôsobilé
na zvýšenie výživného, i keď odôvodnené potreby maloletých detí vzrástli. Súd správne skonštatoval

pokiaľ sa týka účinnosti zvýšenia výživného, že otec nepreukázal dôvody hodné osobitného zreteľa
pre spätné zvýšenie výživného v súlade s ust. § 77 ods.1 ZR, keď nepreukázal, čo mu bránilo podať
návrh v čase zvýšených potrieb detí, teda 1.9.2015. Nárok na zvýšenie tak vznikol odo dňa začatia
súdneho konania, čo bolo podaním návrhu dňa 26.10.2015 a nie 1.10.2015 ako nesprávne určil súd
prvej inštancie.

13. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
časti zvýšenia výživného podľa § 388 CSP zmenil a výživné zvýšil a následne znížil tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

14. Keďže odvolací súd zmenil obdobie, za ktoré je matka povinná platiť zvýšené výživné a zo spisu

nie je zrejmé, aké platby na výživnom matka za toto obdobie zaplatila odvolací súd v časti nedoplatku
na zročnom výživnom prvoinštančný rozsudok podľa ust. §389 ods.1 písm. c) CSP zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd zistí výšku nedoplatku na zročnom výživnom a o tomto opätovne
rozhodne, pričom zároveň rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania ( §396ods.3 CSP).

15. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).