Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/164/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513202211
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8513202211.5

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: V. O., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom W. Y. XX, XXX XX W. Y., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter
Rybár, s.r.o. so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: Rapid life
životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpeného

Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o. so sídlom Užhorodská 21, 040 01 Košice, IČO: 47 231
785, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C/23/2013-256 zo dňa 10.03.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozsudky rozhodcovského súdu Arbitrážneho
súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, IČO: 44 325 452, vydaných v konaniach vedených pod sp. zn.
2C/1297/2012, 2C/1399/2013 a 2C/1296/2012, všetky zo dňa 19.01.2012. Vyslovil, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.358,89 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. V odôvodnení uviedol, že uzneseniami č.k. 5C/23/2013-87 zo dňa 27.01.2014, č.k.

5C/24/2013-87 zo dňa 27.01.2014 a č.k. 5C/25/2013-122 zo dňa 27.01.2014 rozhodol o odklade
vykonateľnosti sporných rozhodcovských rozsudkov do právoplatného skončenia konania o ich
zrušenie. Uznesením zo dňa 26.02.2014 rozhodol o spojení veci vedených pod sp. zn. 5C/23/2013,
5C/24/2013 a 5C/25/2013, ktoré boli vedené vo veci zrušenia rozhodcovských rozsudkov na spoločné
konanie pod sp. zn. 5C/23/2013. Po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. §§ 40 ods. 1, písm. c/, j/,
ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účinnom do 31.12.2014 a § 40 ods. 1 až 4,

§ 43 ods. 1 a § 54b ods. 1 zák. o rozhodcovskom konaní účinnom od 01.01.2015, §§ 52 ods. 1 -
3, 53 ods. 1, 2, 4, § 54 ods. 1, 2 OZ, § 53 ods. 2 a § 879j OZ účinného od 01.01.2008, § 36 ods.
2 prvá veta Exekučného poriadku účinného do 31.12.2014 a § 243d ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch v znení od 01.01.2015, s poukazom na čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie a s poukazom na Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 a to čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods.
1, 3 a čl. 6 ods. 1 poukazujú na rozsudky Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000,

vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006, vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 a vo veci C-40/08 zo dňa
06.10.2009 zistil, že dňa 08.06.2007 žalobca so žalovaným uzatvoril poistné zmluvy č. XXXXXXXXXX,
č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Žalobca zmluvy podpísal na žalovaným vopred pripravených
tlačivách. Okrem textu zmlúv podpísal aj VPP v dvoch kolónkach vyhradených pre podpis poistníka. Dňa
14. 06. 2011 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o zrušenie poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX a
č. XXXXXXXXXX. Listom zo dňa 15. 06. 2011 žalovaný žalobcovi oznámil, že poistné zmluvy v zmysle

§ 800 Občianskeho zákonníka zaniknú počnúc dňom 09. 08. 2011. V oznámení o zániku poistenia bol
ako konečný stav finančného plnenia poistnej zmluvy uvedený preplatok v sume 261,87 eur a v sume325,60 eur. Žalovaný dňa 04. 01. 2012 doručil Arbitrážnemu súdu v Košiciach návrh na začatie konania
o zaplatenie 52,54 eur, dňa 4. 1. 2012 návrh na začatie konania o zaplatenie 148,21 eur a dňa 04.
01. 2012 návrh na začatie konania o zaplatenie 41,70 eur. Arbitrážny súd Košice vydal dňa 19. 01.

2012 rozhodcovský rozsudok sp. zn. 2C/1399/2012, ktorým zaviazal žalobcu na úhradu sumy 41,70 eur
a trov rozhodcovského konania vo výške 276,- eur; dňa 19. 01. 2012 rozhodcovský rozsudok sp. zn.
2C/1296/2012, ktorým zaviazal žalobcu na úhradu sumy 148,21 eur a trov rozhodcovského konania
vo výške 276,- eur a dňa 19. 01. 2012 rozhodcovský rozsudok sp. zn. 2C/1297/2012, ktorým zaviazal
žalobcu na úhradu sumy 52,54 eur a trov rozhodcovského konania vo výške 276,- eur. Rozhodcovské

rozsudky sp. zn. 2C/1297/2012, sp. zn. 2C/1296/2012 a sp. zn. 2C/1399/2012 boli žalobcovi doručené
dňa 15. 04. 2013. K námietke žalovaného o potrebe žalobu zamietnuť aj z dôvodu zmeny právnej
úpravy v exekučnom poriadku v dôsledku ktorej rozhodcovské rozsudky prestali účastníkov zaväzovať
v zmysle § 243d ods. 1 Exekučného poriadku ustálil, že z dôvodu právnej istoty je potrebné vyriešenie
sporu zrušením rozhodcovských rozsudkom z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, čo nie je
konečným rozhodnutím, lebo zo zákona sa musí pokračovať v konaní o rozsahu žalôb podaných na

rozhodcovský súd a bude rozhodnuté, či žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku alebo nie. Ďalším
dôvodom je posilnenie postavenia spotrebiteľov v zamedzení obchodných praktík žalovaného. Žalovaný
v nejednom prípade si uplatnil nároky v rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktoré
boli v mnohých konaniach súdom vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku a v dôsledku toho
neplatnú. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobcu na zrušenie rozhodcovských

rozsudkov je dôvodný. Žalovaný, ako veriteľ je osobou, ktorá pri uzatváraní poistnej zmluvy konala
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti tak, ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra a z
poznatkov rozhodovacej činnosti súdu (t. j. žalovaný vystupuje v pozícii dodávateľa) a žalobca, ako
dlžník, je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení poistnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (t. j. žalobca vystupuje v pozícii spotrebiteľa). Uzatvorená

poistná zmluva zároveň spadá pod výpočet spotrebiteľských zmlúv svojím charakterom odplatnosti
a tým, že je upravená v ôsmej časti OZ a zároveň, že jej zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ (žalovaný) a na strane druhej spotrebiteľ (žalobca), ktorý nemohol individuálne ovplyvniť
obsah žalobcom ako dodávateľom vopred pripraveného návrhu na jej uzavretie. Uvedená poistná
zmluva teda musí spĺňať zákonom stanovený rámec podmienok tak, ako sú tieto vymedzené v

ustanovení § 52 a nasl. OZ.
2. Súd prvej inštancie v ďalšom podrobil kontrole, či účastníkmi konania predložené rozhodcovské
rozsudky vydal rozhodcovský súd oprávnený prejednať vzniknuté spory. Rozhodcovský súd svoju
právomoc rozhodovať vo veci odvodil z rozhodcovskej doložky osobitne upravenej v časti XV.VPP. Črtou
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 OZ je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený

priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Poistné zmluvy uzatvorené so žalobcom túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou poistnej zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností aj VPP, ktoré žalobca
ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre neurčitý počet spotrebiteľov.
3. Hlavným cieľom rozhodcovskej zmluvy je zmluvné prenesenie a zároveň obmedzenie právomoci
občianskoprávnehosúdunanesúdnyorgán-rozhodcuakonasúkromnúosobu.Vporovnanísostatnými

zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky singulárny, pretože v sporových
situáciách arbiter rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový
kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak v zmluvnom vzťahu nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, resp. doložky, v súlade s právnym poriadkom, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a
v takom prípade ani nebol oprávnený o spore rozhodnúť. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že ak

rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom dojednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a
teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je
prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste.
4. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ uvedená generálna klauzula má povahu kogentnej právnej normy. Tá
dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také dojednania, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. S účinnosťou od
01. 01. 2008 je medzi neprijateľnými podmienkami výslovne uvedená i tá, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky spory s dodávateľom riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní.
Občiansky zákonník s neprijateľnými podmienkami spája sankciu absolútnej neplatnosti, pôsobiaci
priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadať ex offo. V zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS

je vnútroštátny súd, rozhodujúci o nútenom výkone práva priznaného rozhodcovským rozsudkom,
vydaným aj za neúčasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej zmluvy,
na základe ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť. Ochrana spotrebiteľa
je tak kladená nad nečestné zmluvné podmienky na úroveň pravidiel, na ktorých musí štát bezvýhradnetrvať. Poukázal na ustanovenie § 53 ods. 2 OZ, v znení účinnom od 01. 01. 2008, podľa ktorého za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Po zohľadnení tohto ustanovenia

súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za individuálne
dojednanú. Je totiž zrejmé z celého znenia VPP, že aj keď na ich konci je osobitný odsek, ktorý
odkazuje na akceptovanie rozhodcovskej doložky upravenej v časti XV. VPP, túto doložku nemohol
žalobca žiadnym spôsobom ovplyvniť. Osobitné zmluvné dojednania, podobne ako celé VPP, sú písané
malým, husto písaným textom, čo sťažujú ich čítanie. Usporiadanie rámčekov na podpis navodzuje

dojem, že ten hlavný či dôležitejší podpis na konci VPP je až ten za osobitnými dojednaniami, no
tvrdenie žalobcu o tom, že podľa pokynov sprostredkovateľa poistnej zmluvy treba VPP podpísať
dvakrát,pričomklientniejeoboznámený,čopodpisuje,vyhodnotilakopravdivé.Zosobitnýchzmluvných
dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobcom mala stratiť platnosť tiež časť XV. VPP,
týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej
zmluve žiadnym spôsobom nemožno vyvodiť záver, že z neho vyplýva, že by žalobca bol poučený

o rozhodcovskej doložke a jej prípadných následkoch, ako to tvrdil žalovaný. Tento záznam sa týka
výslovne potrieb klienta v súvislosti s uzavretím poistnej zmluvy a jediná zmienka o rozhodcovskom
konaní je len v tom zmysle, že v prípade sporov je možné využiť rozhodcovské konanie na riešenie
sporov (kým podľa VPP už nejde o možnosť, ale de facto o povinnosť). Rozhodcovská zmluva, resp.
doložka uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí

byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá
ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie o rozdieloch
medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú.
5. Podľa súdu prvej inštancie, žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky nemôže zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona

neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto princípu
v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej
miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak
to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v
konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp

jeho ochrany. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života,
a teda aj zo zdravého rozumu, požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany
spotrebiteľa odporuje vyššie uvedenému princípu jeho ochrany. Neinformovanosť spotrebiteľa, resp.
jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu preto nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne
významným nepreukázal, aby žalobcovi poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená

výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Zo žiadnych listinných dôkazov nevyplýva, aby
sprostredkovateľom poistenia bolo poskytnuté riadne vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej
doložky. Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že žalobcovi neboli poskytnuté žiadne informácie
o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej
doložky. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci nebola žalobcom

osobitnej vyjednaná, táto splýva s ostatnými štandardnými podmienkami a žalobca mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť VPP a teda i rozhodcovskému konaniu.
6. Ďalej poukázal na to, že Občiansky zákonník od 01. 01. 2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení
§ 53 ods. 4 písm. r/ považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Občiansky zákonník

s takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 spája sankciu neplatnosti. Rozhodcovskú
doložku upravená v znení, ako je uvedená v čl. XV.VPP, súd prvej inštancie považoval za neprijateľnú
podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to z nasledovných dôvodov: Rozhodcovská doložka je upravená vo VPP,

ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť. Táto je vopred naformulovaná dodávateľom a neumožňuje
spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie o prípadnom spore na všeobecnom súde. Ak by spotrebiteľ aj
chcel riešiť spor na rozhodcovskom súde, z uvedenej rozhodcovskej doložky nie je možné zistiť, ktorému
súdu by mal žalobu adresovať, keďže rozhodcovský súd v zmysle časti XV. bodu 2 bude podľa potreby
vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými poisťovňou, teda žalovaným,

pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho
rozhodcovského súdu, resp. pokiaľ sama poisťovňa nezriadi stály rozhodcovský súd. Poisťovňa
pritom má vydať štatút rozhodcovského súdu. Takýto spôsob zloženia, resp. určenia rozhodcovského
súdu, je podľa názoru súdu ukážkovým príkladom neprijateľnej podmienky, keďže by malo ísť o súdvytvorený žalovaným ako dodávateľom, resp. osobou poverenou žalovaným, teda vyvstávala by tu veľká
pochybnosť o objektívnosti takéhoto súdu. Z takto formulovanej rozhodcovskej doložky nakoniec ani
nemôže súd vyvodiť iný záver ako ten, že ide o rozhodcovskú doložku šitú priamo na mieru odporcovi

s cieľom na jednej strane zabezpečiť si v prípade potreby rozhodnutie súdu, ktorý mu bude priznávať
požadované nároky a na druhej strane dosiahnuť stav, keď si spotrebiteľ nebude uplatňovať prípadné
svoje nároky, pretože podľa rozhodcovskej doložky si ich môže uplatňovať iba v rozhodcovskom konaní,
ale podľa rozhodcovskej doložky nevie ani nemôže vedieť, na akom rozhodcovskom súde si ich má
uplatniť. Na neprijateľnosti uvedenej rozhodcovskej doložky podľa názoru súdu nič nemení to, že v

konečnom dôsledku si žalovaný uplatnil svoje nároky na rozhodcovskom súde, ktorý už je zriadený, teda
nezriaďoval ho sám, resp. nepoveril niekoho na jeho zriadenie, pretože už skutočnosť, že podmienka je
objektívnespôsobilápoškodiťspotrebiteľa,postačujenato,abybolaneprijateľná.Vopačnomprípadeby
bolo ťažké, ak nie priam nemožné, dosiahnuť cieľ sledovaný aj Smernicou 93/13/EHS, teda zabezpečiť,
aby spotrebitelia neboli viazaní neprijateľnými podmienkami, keďže by bolo ich možné obísť podobne,
ako to v tomto prípade urobil žalovaný a obranou takisto ním použitou, že rozhodcovský súd, ktorý

nakoniec reálne konal, je nezávislý od žalovaného. Neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a názoru,
že jej cieľom je hlavne dosiahnutie rozhodnutia, ktoré by mohlo byť exekučným titulom, bez toho, aby
sa vecou zaoberal všeobecný súd, nasvedčuje aj rokovací poriadok rozhodcovského súdu a sadzobník
poplatkov. Rozhodcovské konanie, ktoré by bolo založené skutočnou dohodou zmluvných strán o
rozhodcovskej doložke, musí v prípade spotrebiteľských zmlúv a sporov z nich vyplývajúcich dosahovať

štandardy minimálne na úrovni, aké sú zaručené podľa Občianskeho súdneho poriadku a v súvisiacich
predpisoch.
7. Súd prvej inštancie preto poukazujúc na ust. § 53 OZ ustálil, že ak dojednaná podmienka ukladajúca
spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konania vyvolanému dodávateľom je pre neprijateľnosť
neplatná,vrozhodcovskomkonaníuplatnenýnárokrozhodcovskýmsúdomvôbecnemalbyťprejednaný

a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže rozhodovať len vtedy, ak je platná rozhodcovská zmluva. K
námietke žalovaného s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3MCdo/14/2011 poznamenal, že v
ňom bola iná situácia. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel a rozhodcovské rozsudky pre neplatne
uzavretú rozhodcovskú doložku zrušil.
8. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal

náhradutrovkonaniapozostávajúcichztrovprávnehozastúpeniavychádzalzozákladnejsadzbytarifnej
odmeny po 60,07 eur v konaní sp. zn. 5C/23/2013 pred spojením v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“)) a odmenu priznal za tieto
úkony právnej služby 1./ za úkon prevzatie a príprava zastúpenia vrátane 1. porady s klientom zo dňa 02.
05. 2013 - § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 06. 2013, 2./ za úkon písomné podanie

na súd vo veci samej zo dňa 02. 05. 2013 - § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 06. 2013,
3./ za úkon písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 21. 02. 2014 - § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. v
znení účinnom od 01. 07. 2013, 4./ za úkon účasť na konaní pred súdom zo dňa 26. 02. 2014 - 13a ods.
1 písm. d) cit. vyhl. v znení účinnom od 01. 07. 2013 (spolu za úkony právnej služby 240,28 eur). Ďalej
súd priznal náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa § 16

ods. 3 cit. vyhl. v sume 2 x 7,81 eur, 2 x 8,04 eur (spolu režijný paušál 31,70 eur), cestovné za účasť na
konaní pred súdom zo dňa 26. 02. 2014 Košice - Stará Ľubovňa a späť podľa § 16 ods. 4 cit. vyhl. /(spolu
200 km x 1,445 eur za liter PHM x 6,2 litra priem. spotreba vozidla) : 100 + (0,183 ako základná náhrada
podľa opatrenia č. 632/2008 Z. z. za 1 km x 200 km)/ (spolu cestovné 54,52 eur), náhrady za stratu času
za účasť na pojednávaní zo dňa 26. 02. 2014 Košice - Stará Ľubovňa a späť podľa § 17 ods. 1 cit. vyhl.

v sume 9 polhodín x 13,40 eur (spolu náhrady za stratu času 120,60 eur).Trovy právneho zastúpenia
žalobcu v konaní sp. zn. 5C/23/2013 pred spojením predstavujú spolu sumu 447,10 eur. Priznané trovy
tak aj pozostávajúce z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny po
60,07 eur v konaní sp. zn. 5C/24/2013 pred spojením v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004
Z. z. v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“)), a to za tieto úkony právnej služby

1./ za úkon prevzatie a príprava zastúpenia vrátane 1. porady s klientom zo dňa 02. 05. 2013 - § 14
ods. 1 písm. a) cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 06. 2013, 2./ za úkon písomné podanie na súd vo veci
samej zo dňa 02. 05. 2013 - § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 06. 2013, 3./ za úkon
písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 21. 02. 2014 - § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. v znení
účinnom od 01. 07. 2013, 4./ za úkon účasť na konaní pred súdom zo dňa 26. 02. 2014 - 13a ods. 1

písm. d) cit. vyhl. v znení účinnom od 01. 07. 2013 (spolu za úkony právnej služby 240,28 eur). Ďalej súd
priznal náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa § 16 ods. 3
cit. vyhl. v sume 2 x 7,81 eur, 2 x 8,04 eur (spolu režijný paušál 31,70 eur). Trovy právneho zastúpenia
žalobcu v konaní sp. zn. 5C/24/2013 pred spojením predstavujú spolu sumu 271,98 eur. Priznané trovyv konaní sp. zn. 5C/25/2013 pred spojením pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške
základnej sadzby tarifnej odmeny po 60,07 eur v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. za tieto úkony
právnej služby 1./ za úkon prevzatie a príprava zastúpenia vrátane 1. porady s klientom zo dňa 02. 05.

2013 - § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 06. 2013, 2./ za úkon písomné podanie na
súd vo veci samej zo dňa 02. 05. 2013 - § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 06. 2013,
3./ za úkon písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 21. 02. 2014 - § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl.
v znení účinnom od 01. 07. 2013, 4./ za úkon účasť na konaní pred súdom zo dňa 26. 02. 2014 - 13a
ods. 1 písm. d) cit. vyhl. v znení účinnom od 01. 07. 2013 (spolu za úkony právnej služby 240,28 eur).

Ďalej súd priznal náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa §
16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 2 x 7,81 eur, 2 x 8,04 eur (spolu režijný paušál 31,70 eur). Trovy právneho
zastúpenia žalobcu v konaní sp. zn. 5C/25/2013 pred spojením predstavujú spolu sumu 271,98 eur. Po
spojení všetkých uvedených konaní priznané trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobcu vo
výške základnej sadzby tarifnej odmeny po 60,07 eur resp. polovice základnej sadzby tarifnej odmeny
po 30,04 eur v konaní sp. zn. 5C/23/2013 v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. za tieto úkony právnej

služby 1./ za úkon vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu ak nejde o rozhodnutie vo veci samej zo dňa
27. 02. 2014 - § 13a ods. 2 písm. b) cit. vyhl. v znení účinnom od 01. 07. 2013, 2./ za úkon písomné
podanie na súd vo veci samej zo dňa 07. 03. 2014 - § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl. v znení účinnom od
01. 07. 2013, 3./ za úkon účasť na konaní pred súdom zo dňa 10. 03. 2016 - 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl.
v znení účinnom od 01. 07. 2013 + 20 % DPH za úkon 2./ (spolu za úkony právnej služby 162,19 eur).

Ďalej súd priznal náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa §
16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 1 x 7,81, 1 x 8,04 eur, 1 x 8,58 eur + 20 % DPH za režijný paušál 8,58 eur
(spolu režijný paušál 26,15 eur), cestovné za účasť na konaní pred súdom zo dňa 10.03. 2016 Košice
- Stará Ľubovňa a späť podľa § 16 ods. 4 cit. vyhl. /(spolu 200 km x 1,144 eur za liter PHM x 6,2 litra
priem. spotreba vozidla) : 100 + (0,183 ako základná náhrada podľa opatrenia č. 632/2008 Z. z. za 1 km

x 200 km)/ (spolu cestovné 50,79 eur), náhrady za stratu času za účasť na pojednávaní zo dňa 26. 02.
2014 Košice - Stará Ľubovňa a späť podľa § 17 ods. 1 cit. vyhl. v sume 9 polhodín x 14,30 eur (spolu
náhrady za stratu času 128,70 eur). Trovy právneho zastúpenia žalobcu v konaní sp. zn. 5C/25/2013 po
spojení predstavujú spolu sumu 367,83 eur. Trovy právneho zástupcu žalobcu predstavujú po sčítaní
spolu sumu 1 358,89 eur.

9. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. V odvolaní
uviedol, že za nesprávny a nezákonný v celom rozsahu. Ako dôvod odvolania uviedol § 205 ods. 2 písm.
a/ až f/ O.s.p., lebo napadnutý rozsudok, ako aj postup súdu považuje za nesprávny z dôvodov uvedený
v § 205 ods. 2 O.s.p. Navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť alebo zmeniť tak, že žalobu
zamietne. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že prípadné chýbajúce náležitosti

odvolania spočívajúce v bližšej konkretizácii odvolacích dôvodov doplní po postupe súdu podľa § 209
ods. 1 veta prvá O.s.p.
10. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.
11. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zák. č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP,
bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu a internete dňa 23.11.2016 a zistil, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.
12. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie,

na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a správne naň subsumoval príslušné právne
predpisy. Odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a obmedzuje sa na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti rozhodnutia uvádza, že účastníci konania
uzavreli poistné zmluvy č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX a to dňa 08.06.2007,

predmetom ktorých bolo životné poistenie s obsahom špecifikovaným v predmetných zmluvách.
Jednoznačne je možné konštatovať, že predmetné zmluvy sú zmluvami spotrebiteľskými. Rovnako je
správny záver súdu prvej inštancie, že v uvedených zmluvách nebolo individuálne dohodnuté, že spory
medzi účastníkmi konania budú riešené rozhodcovským súdom a je tiež správny záver súdu prvej
inštancie, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rovnako správne súd prvej

inštancie preto ustálil potrebu vyhovenia žalobe a to zrušenie konkrétnych rozhodcovských rozsudkov,
vydanýchnazákladeneplatnejrozhodcovskejzmluvynapriektomu,žetátomalabyťosobitnevyjednaná
podľa tvrdenia žalovaného. Ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie sa osobitne
vyjadril v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a poukazuje naň.13. K tvrdeným odvolacím dôvodom uvedeným v § 205 ods. 2 O.s.p. odvolací súd uvádza, že v konaní
nebolo preukázané naplnenie zákonných dôvodov ust. § 221 ods. 1 O.s.p., a to aby vec nepatrila
do právomoci súdov, aby účastníci nemali spôsobilosť byť účastníkmi konania, aby nemali procesnú

spôsobilosť, aby vo veci bolo už prvšie právoplatne rozhodnuté alebo začaté konanie, konanie sa viedlo
na základe návrhu podaného žalobcom, účastníkom sa postupom súdu neodňala možnosť konať pred
súdom, vo veci nerozhodoval vylúčený sudca, súd prvej inštancie správne vec právne posúdil. Nebolo
preukázané, aby konanie malo inú vadu majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej
inštancie úplne zistil skutkový stav, vo veci neboli navrhnuté ďalšie dôkazy. Súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Nie sú tu ďalšie skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho
právneho posúdenia veci. Odvolací súd preto má za to, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
v dostatočnom rozsahu pre zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle ust. §
132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver.

14. Napadnutý rozsudok je náležite odôvodnený, preto ho odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil ako vo výroku vecne správny a to spolu aj s výrokom o trovách konania. 15.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1, 2
CSP v spojení s § 251 a § 262 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bola priznaná plná
náhrada trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasovu3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 písm. a) CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.