Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 17, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/304/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816206816
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816206816.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobkyne U. T., narodená XX.XX.XXXX,
bytom X. XXX/XX, M., právne zastúpená JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A,
Lučenec proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 792 752, právne zastúpený AK JUDr. Cviková, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, o

určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 13. júna 2016, č.k. 17C/50/2016-103, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, ž e u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy
zo dňa 11.03.2014, ktorú žalobkyňa uzavrela so žalovanou spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia ako
dlžník č. 8400061760 j e n e p l a t n á .

Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa žalobkyňa voči žalovanému
domáhala, aby súd určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že touto dohodou bol
zabezpečený hlavný záväzok, ktorý je absolútne neplatný a dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy je
neprijateľnou zmluvou podmienkou. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil
ust. § 80 písm. c/ O.s.p., ďalej § 39 OZ, § 9 ods. 2 písm. j/ zák.č. 129/2010 Z.z., ďalej ust. § 457 OZ a
§ 551 OZ ako aj § 131 ods. 1 Zákonníka práce. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetom

zmluvy uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bolo poskytnutie úveru
vo výške 870,- eur za odplatu spočívajúcu v zaplatení úroku v sadzbe 70,01% ročne. Okrem toho
zmluva obsahovala dojednanie, podľa ktorého mala žalobkyňa zaplatiť žalovanému odplatu 129,49
eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu troch splátok, pričom táto odplata bola splatná dňom
uzavretia zmluva, čo žalovanému umožnilo to, že v skutočnosti jej neposkytol úver vo výške 840,- eur,
ale len 740,50 eur. Vychádzajúc z týchto dojednaní dospel súd k záveru, že zmluva uzavretá medzi
účastníkmi je neplatná a to z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom a obchádza zákon. Je v rozpore s

dobrými mravmi, ak je v zmluve o úvere dohodnuté také dojednanie, ktoré veriteľovi umožňuje nevyplatiť
dlžníkovi celý úver na základe dojednania, podľa ktorého sa bezprostredne po uzavretí zmluvy stal
splatný záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za službu, ktorej podstatou je odloženie splatnosti
troch z 36 splátok úveru, keďže ide o odplatu za simulovanú službu, ktorá je bez akéhokoľvek významu
pre záujmy dlžníka, ktorému je poskytovaný úver a výška tejto odplaty predstavuje 15% dohodnutého
úveru. Okrem toho takéto ustanovenie v zmluve obchádza ustanovenia zákona o konkrétne § 9 ods. 2

písm. j/ zák.č. 129/2010 Z.z., podľa ktorých musí byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere vyjadrená ročná
percentuálna miera nákladov. Je zrejmé, že takáto odplata výrazným spôsobom deformuje správnosť
zmluvyvyjadrenejročnejpercentuálnejmierynákladov,ktorájevyjadrenávzmluvena68,44%.Žalovanýžalobkyni poskytol 740,51 eur ako úver, pričom zrážkami zo mzdy zaplatila žalobkyňa čiastku 889,02
eur, čím si voči žalovanému splnila svoje povinnosti podľa § 457 OZ. Preto súd dospel k záveru, že z
tejto zmluvy nemá žalobkyňa voči žalovanému žiadne povinnosti a jej zamestnávateľ nie je oprávnený

vykonávať z jej mzdy žiadne ďalšie zrážky v prospech žalovaného.

2. Žalobkyňa sa nesprávne domnieva, že určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je výlučným
prostriedkom na zabránenie zrážok zo mzdy. V takejto situácii nie je jedinou obranou žalobkyne to, že si
podánávrhnaurčenieneplatnostidohodyozrážkachzomzdy.Jejobranoubudeto,žezamestnávateľovi

oznámi, že dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečená pohľadávka zanikla. Iba v tom prípade, ak
zamestnávateľ odmietne akceptovať jej právne posúdenie a bude jej hroziť vykonávaním alebo ďalej
vykonávať zrážky zo mzdy bude možné dospieť k záveru, že žalobkyni hrozí ujma neoprávneného
vykonávania zrážok. Keďže žalobkyňa tvrdí, že uzavretá dohoda je neprijateľná zmluvná podmienka,
ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v jej neprospech, keďže umožňuje siahnuť na jej majetok bez toho,
aby bolo možné zamedziť zamestnávateľovi vykonávať zrážky, keďže žiaden súd postihnutie jej majetku

neschválil a určenie neprijateľnosti dohody je výlučným prostriedkom na zabránenie zrážok zo mzdy,
s takýmto právnym posúdením súd prvej inštancie nesúhlasil, pretože je v rozpore s ust. § 551 OZ.
Z tohto ustanovenia je zrejmé, že uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo
mzdy, pričom tieto zrážky nesmú byť vyššie ako pri výkone rozhodnutia a podmienkou nadobudnutia
práva veriteľa je predloženie dohody platiteľovi mzdy veriteľom. Zákon žiadnym spôsobom nestanovuje

ingerenciu súdu ako podmienku pre výkon zrážky zo mzdy. Na určení toho, že dohoda je neplatná nie
je naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p.. Žalobkyni nič nebráni v tom, aby svoje práva
vykonávala takým spôsobom, že žalovanému zaplatí len to, o čom je presvedčená, že mu je povinná
zaplatiť a nič jej nebráni v tom, aby svoje právo voči žalovanému vykonala tak, že nezaplatí to, o čom
si je vedomá, že mu nie je povinná zaplatiť. Pre prípad toho, že by žalovaný nebol rovnakého právneho

presvedčenia ako žalobkyňa a uplatnil si svoje právo na zaplatenie na súde, žalobkyni nič nebráni v
tom, aby sa svojho právneho presvedčenia o neplatnosti zmluvy domáhala v takomto súdnom alebo
rozhodcovskom konaní. To, že naliehavý právny záujem nerozlišuje medzi navrhovateľom spotrebiteľom
a iným navrhovateľom vyplýva z toho, že aj spotrebiteľ si môže uplatniť svoje práva ako každý iný
účastník. Pripustenie naliehavého právneho záujmu v takomto prípade by viedlo k absurdnému záveru

o tom, že súdy by museli vecne preskúmavať platnosť akýchkoľvek a teda všetkých spotrebiteľských
právnych vzťahov bez ohľadu na to, či si dodávatelia vôbec chceli uplatňovať svoje práva, resp. či by
dojednania týchto podmienok bolo významné povinnosti zmluvných strán.

3. Rovnako mal súd prvej inštancie za to, že naliehavý právny záujem nebolo možné vyvodiť z toho,

že úver je zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy, keďže žalobkyni nebráni nič v tom, aby svojho
zamestnávateľa vyzvala k svojim hmotnoprávnym úkonom na to, aby sa po zaplatení jej dlhu voči
žalovanému zdržal ďalšieho vykonávania zrážok zo mzdy. Ak tak odmietne urobiť, bude jej právom
domáhať sa na súde proti zamestnávateľovi zdržania sa výkonu zrážok zo mzdy. Určovacia žaloba
teda nie je jediným nástrojom na zabránenie toho, aby zamestnávateľ nevykonával zrážky zo mzdy.

Naliehavý právny záujem žalobkyne tiež nie je aj daný z toho dôvodu, že domáha sa určenia neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy len voči žalovanému ako veriteľovi a nie aj voči zamestnávateľovi, ktorému
z tejto dohody má vyplývať povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy. V prípade, ak by súd vyhovel návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia a následne by došlo k vyhoveniu návrhu vo veci samej po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej by zaniklo nariadené predbežné opatrenie a hmotnoprávne

konanie zamestnávateľa by sa znova stalo neobmedzeným súdnym rozhodnutím tak, ako je v tom čase
pred vydaním predbežného opatrenia. Aj z tohto dôvodu mal za to, že žalobkyňou v požadovanom
určení nie je naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. a preto žalobu zamietol. Vo vzťahu k
trovám konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., kedy úspešnému žalovanému náhradu trov konania
nepriznal podľa § 150 ods. 1 O.s.p., pričom dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tom, že žalobkyňa

sa v zásade domáhala toho, čo je správne a k zamietnutiu jej návrhu došlo len v dôsledku nedostatku
naliehavého právneho záujmu, pričom je zrejmé, že základnou príčinou nezhôd medzi účastníkmi sú
formulárové zmluvy žalovaného, ktoré sú vedome pripravované v rozpore s hmotným právom.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá považovala rozhodnutie súdu prvej

inštancie založené na nesprávnom právnom posúdení veci s tým, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázala na tú skutočnosť, že jej
bol poskytnutý úver reálne vo výške 740,51 eur a s prihliadnutím na to, že napriek tej skutočnosti, že
dlh v tejto výške riadne splnila, dochádza prostredníctvom inštitútu zrážok zo mzdy ku zrážaniu súm,na ktoré neexistuje právny titul a teda k preukázateľným zásahom do majetkovej sféry žalobkyne. Vo
vzťahu k naliehavému právnemu záujmu mala za to, že tento je vo veci daný. Poukázala na postavenie
žalobkyne ako spotrebiteľa s tým, že žalovaný začal s realizáciou zrážok zo mzdy, ktorými súčasne došlo

k zásahom do jej majetkovej sféry nad rámec pohľadávky, na ktorú existoval právny titul. Používanie
dohody o zrážkach zo mzdy vytvára pre dodávateľa priestor na získanie plnenia, ktoré je v rozpore
s ustanoveniami zákona a umožňuje dodávateľom obchádzať ex offo súdnu kontrolu neprijateľných
zmluvných podmienok. Dohodou o zrážkach zo mzdy je zabezpečený hlavný záväzok zmluva o úvere,
ktorá je absolútne neplatná a nemôže byť teda platný akcesorický právny vzťah. Zároveň dohoda o

zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku s tým, že primárne veriteľovi umožňuje
ex oficio kontrolu jeho nároku s tým, že uzavretím takejto dohody je spotrebiteľ nútený kedykoľvek
počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky bez súdnej kontroly.
V čase podpisu zmluvy o úvere zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ukladal žalovanému
povinnosť nekonať v rozpore s dobrými mravmi, ktorú povinnosť zrejme pri uzatváraní zmluvy porušil.
Tu je potrebné poukázať na skutočnosť, že ak chce žalovaný dosiahnuť, aby mu žalobkyňa plnila

pohľadávku zo zmluvy o úvere, je potrebné, aby o výške tohto plnenia rozhodoval jedine príslušný súd s
tým, že dohoda nezohľadňuje základné právne princípy inštitútu zabezpečenia pohľadávok zrážkou zo
mzdy. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné a nemôžu
spôsobiť žiadne právne účinky. V súvislosti s absolútnou neplatnosťou zmluvy o úvere, ktorú je potrebné
vyhodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi spôsobuje, že dohoda

o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok, ktorý je záväzkom akcesorickej povahy nemohla
platne vzniknúť. Iba výrok súdu o určenie neplatnosti predmetnej dohody môže zabrániť tomu, aby
žalovaný veriteľ zneužil v budúcnosti zabezpečovací prostriedok na získanie bezdôvodného obohatenia.
Žiadala v konečnom dôsledku, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobe
vyhovel, alternatívne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila si náhradu trov

konania pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom.

5. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na tú skutočnosť, že dohoda o
zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zapečenia pohľadávky v zmysle § 551 OZ a pre jej uplatnenie
sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nepredpokladá a ani nevyžaduje. Ak vnútroštátna úprava

upravuje spôsob zabezpečenia, pričom logicky nemôže ísť o neprijateľnú podmienku. Tvrdenia žalobcu
odporujú aj poslednej novele zákona 129/2010 Z.z. pokiaľ ide o prípustnosť tejto formy zabezpečenia.
Žalobca tvrdí, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, lebo je neplatná úverová zmluva, avšak
žalobca sa nikdy rozhodnutia o neplatnosti úverovej zmluvy nedomáhal. Ak by žalobca svoj dlh z
úverovej zmluvy splnil, dlh by zanikol splnením a dohoda o zrážkach zo mzdy sa potom nestáva

neplatnou, ale neuplatniteľnou. Popieral preto žalovaný dôvodnosť podaného odvolania a žiadal, aby
odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a uplatnil si náhradu trov odvolacieho
konania.

6. K podanému vyjadreniu sa ďalej písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá poukázala na tú skutočnosť,

že fakt, že vnútroštátna právna upravuje dohodu o zrážkach zo mzdy ako jeden zo spôsobov zo
zabezpečenia pohľadávky veriteľa a pripúšťa na zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy
ešte samo o sebe neznamená a nie je garanciou, že v rovine konkrétneho prípadu bude právny úkon,
teda dohoda po právnej stránke úkonom perfektným a platným. Odvolala sa na ust. § 37 OZ ako aj
rozhodnutie KS v Košiciach 1Co 517/2013 Z.z.. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu poukázala

na rozsudok NS SR sp.zn. 8Cdo 483/2014, kedy vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu poukázala
na tú skutočnosť, že v prejednávanej veci nie je relevantné, že zatiaľ neuplatnila žalovaná iné kroky
ako exekučné alebo súdne konanie, práve naopak pohľadávka pred súdom by mohla byť vyčíslená
v zákonnej výške, čo sa žalovaný snaží dohodou o zrážkach zo mzdy obísť a preto je na mieste
takáto určovacia žaloba. Práve určovacou žalobou je jedine možné odstrániť stav neistoty, v ktorom

sa žalobkyňa nachádza a len vyslovením neplatnosti predmetnom dohody pred súdom možno zabrániť
veriteľovi, aby vykonával zrážky zo mzdy žalobkyne. Určením neplatnosti dohody sa napĺňajú ciele
Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských v zmluvách s cieľom zabrániť
používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky.

7. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP z nasledovných dôvodov:8. V prvom rade je nutné konštatovať, že s účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák.č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zák.č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP platí, že Civilný sporový poriadok

sa použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú
zachované.

9. Preto s prihliadnutím na vyššie uvedené potom posudzoval odvolací súd daný právny vzťah podľa

ustanovení Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v čase rozhodovania pred súdom prvej
inštancie a to s prihliadnutím najmä na tú skutočnosť, že pôvodné ust. § 80 písm. c/ O.s.p. nebolo
transformované v pôvodnom znení do nového ust. § 137 CSP a preto pre posúdenie daného právneho
vzťahubolopotrebnépoužiťpráveust.§80písm.c/O.s.p.priposudzovaníotázkynaliehavéhoprávneho
záujmu, na ktorom je založený rozsudok súdu prvej inštancie.

10. Z hľadiska skutkového zistenia v tomto smere odvolací súd preberá v celom rozsahu skutkové
zistenia súdom prvej inštancie, kedy v prejednávanej veci je z vykonaného dokazovania nesporné a
medzi účastníkmi nepochybné, že účastníci uzatvorili dňa 11.03.2014 zmluvu o úvere, na základe ktorej
mal žalovaný poskytnúť žalobkyni úver vo výške 870,- eur, pričom žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť mu
36 splátok po 49,39 eur za úrok 70,01% ročne s ročnou percentuálnou mierou nákladov 68,44% s tým,

že v zmluve bolo zároveň dohodnuté, že žalovaný poskytne žalobkyni službu spočívajúcu v možnosti
odkladu troch splátok za odplatu 129,49 eur, čo viedlo k tomu, že žalovaný poskytol žalobkyni úver len
vo výške 740,51 eur. V tento istý deň zároveň účastníci uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy v rámci,
ktorej bolo dojednané, že zamestnávateľ žalobkyne je povinný vykonávať v prospech žalovaného zrážky
vo výške 49,39 eur mesačne.

11. Vo vzťahu ku konštatovaniu súdu prvej inštancie o tom, že predmetná zmluva o úvere je absolútne
neplatným právnym úkonom, nakoľko je v rozpore s ust. § 39 OZ, keďže sa prieči dobrým mravom
a obchádza zákon sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v tomto kontexte poukazuje na
vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktorý sa otázkou samotnej platnosti

zmluvy riadne zaoberal. Jedná sa teda o typovú, formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej znenie bolo
vopred pripravené zo strany veriteľov s tým, že v tomto kontexte následne neobstojí tvrdenie súdu
prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu na strane žalobkyne o určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.. Vo zvyšku preto odvolací súd poukazuje
na vnútornú rozpornosť v rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý na jednej strane hovorí o absolútnej

neplatnosti hlavného záväzku a následne poukazuje na tú skutočnosť, že žalobkyňa nemá naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti akcesorického záväzku pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu a to napriek tej skutočnosti, že evidentne žalovaný v súčasnosti vykonáva zrážky zo mzdy
žalobkyne a to na rozsah zákonom stanovenej povinnosti v zmysle § 457 OZ, kedy každý účastník je
povinný si na základe neplatnej zmluvy vrátiť to druhému všetko čo podľa nej dostal. V prejednávanej

veci pokiaľ teda vychádzame z absolútnej neplatnosti samotnej zmluvy o úvere, kde evidentne žalobkyni
bola vyplatená len čiastka 740,51 eur, ktorá je ku dňu rozhodovania pred súdom prvej inštancie v celom
rozsahu zaplatená, neobstoja tu právne závery zo strany súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého
právneho záujmu vo vzťahu k určeniu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

12. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na
subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže
mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia
súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmavanie práve z dôvodu
nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ochrana pred nekalými

podmienkami sa má poskytnúť obdobne, ako to vyžaduje vnútroštátne pravidlá verejného poriadku.
Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou
neprijateľnejzmluvnejpodmienkyvprávnomvzťahukdodávateľoviavtomslovazmysleniejerozhodné,
či dochádza aj k uplatneniu práva na plnenie alebo či sa spotrebiteľ priamo obrátil na súd so zreteľom
na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto

dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčí.

13. Zo samotného zákonného ustanovenia § 53 OZ vyplýva priamo právny záujem žalobcu ako
spotrebiteľa na určenie neplatnosti zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postaveníúčastníkov tohto konania. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou
93/13/EHS v myšlienke, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti a táto situácia

ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na
ich obsah. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát
zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od
samotných zmluvných strán.

14. V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný
prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS, teda zabránenie tomu,
aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného
v čl. 7 Smernice, pretože takéto preskúmavanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu
užívania nekalých podmienkach v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľom.

15. V bode 26 rozsudku Oceano gruppo a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že účel čl. 6 Smernice
93/13/EHS, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa
záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto
podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu náklady na služby advokáta

prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa proti
uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné
pravidlá jednotlivcovi umožňujú, aby sa obhajoval v takých sporoch sám, existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu nevedomosti spotrebiteľa na nekalý charakter jemu predložených
podmienok nepoukáže. Účinnú obranu spotrebiteľa tak možno dosiahnuť len, ak vnútroštátnemu súdu

prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky.

16. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä, ak existuje

nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach
zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej
ochrany, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C - 106/77 Simmenthal).

17. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom dohody o zrážkach

zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej účinku. Preto v konečnom dôsledku aplikovanie
tak významného zabezpečovacieho inštitútu akým je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorý dodávateľovi
umožňuje svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa
vo formulárovej zmluve, hodnotí odvolací súd ako zlý úmysel, ktorému za žiadnych okolností sa nemôže
poskytnúť právna ochrana.

18. Preto v tomto kontexte považoval odvolací súd v celom rozsahu za dôvodné odvolacie námietky
zo strany žalobkyne a na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k tomu právnemu záveru, že naliehavý
právny záujem na požadovanom určení v prejednávanej veci je skutočne daný. V tomto kontexte je
potrebné poukázať aj na rozsudok NS SR 8Cdo 483/2014, v ktorom sa konštatuje, že určovacia žaloba

v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. má preventívny charakter a jej účelom je spravidla poskytnúť ochranu
právam žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, pričom určovací návrh nie je
vo všeobecnosti opodstatnený tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste
návrh na splnenie povinností. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takého návrhu musí byť
naliehavý, pričom naliehavosť je charakterizovaná aspektami žalovanou je popieraná existencia práva,

či právneho pomeru žalobcu a je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je
sporný.

19. K otázke naliehavého právneho záujmu ďalej odvolací súd dodáva, že tento je v prejednávanej veci
daný, pretože takouto žalobou sa môže odstrániť stav právnej neistoty, v ktorej sa žalobkyňa nachádza,

pretože len deklarovaním vyslovenia neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať
vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jej mzdy. Navyše určenie
neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorej vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona.Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách, z čoho tiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Tento výklad je potom v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou

je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

20. Pokiaľ následne súd prvej inštancie deklaroval, že základným zmluvný vzťah, t.z. zmluva o úvere
uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je absolútnej neplatným právnym úkonom, nemôže byť
následne platným právnym úkonom samotná dohoda o zrážkach ako záväzok akcesorický k záväzku

hlavnému.

21. Z predloženej dohody o zrážkach zo mzdy je nesporné, že ide o formulárovú dohodu, do ktorej
sa rukou vpísali identifikačné údaje dlžníka, číslo zmluvy o revolvingovom úvere, suma získaná
predmetným úverom, ktorá sa však následne vzhľadom na absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy o
samotnom úvere ukázala ako nepravdivá, spolu s výškou dohodnutej mesačnej zrážky zo mzdy. Ďalej

medzi zmluvnými stranami mala byť dohodnutá mesačná zrážka zo mzdy v rovnakej výške ako je výška
splátky revolvingového úveru, čo nasvedčuje tomu, že výška mesačnej splátky úveru sa automaticky bez
uzatvorenia dohody preklopila do výšky prípadnej zrážky zo mzdy. Hrubá nerovnováha v postavení strán
vneprospechspotrebiteľamôženastaťajvtedy,akveriteľvymáhapohľadávkuvočispotrebiteľoviformou
zrážky zo mzdy a takto vymožené prostriedky značne prekračujú sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný

zaplatiť pri dodržaní ustanovení spotrebiteľských vzťahov. Pokiaľ následne si žalovaná v pozícii veriteľa
uplatnila svoje právo a požiadala zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážky zo mzdy bez určenia
neplatnosti tejto dohody by s prihliadnutím na absolútnu neplatnosť samotnej zmluvy o revolvingovom
úvere a vzájomnú povinnosť strán vrátiť si to, čo podľa zmluvy skutočne dostali stalo neistým.

22. Preto s prihliadnutím na vyššie uvedené na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel odvolací
súd k záveru, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a preto
v konečnom dôsledku dospel odvolací súd k záveru, že rovnako predmetná dohoda o zrážkach zo
mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a súvisí aj s neprijateľnosťou zmluvných podmienok podľa
ustálenej judikatúry Súdneho dvora, ktorá sa týka nekalých podmienok v spotrebiteľských veciach

ohľadne povinnosti vnútroštátneho súdu preskúmavať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách, čo je významným prvkom ochrany spotrebiteľa v práve EÚ. Napokon,
ak by vnútroštátne právo umožnilo veriteľovi obísť takéto preskúmavanie prostredníctvom dohody o
zrážkach zo mzdy, a to vo všetkých štádiách tak v čase uzavretia, ako aj po jeho uzavretí, išlo by o
zbavenie užitočného účinku Smernice 93/13/EHS. Preto je daná dohoda o zrážkach zo mzdy zmluvnou

podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a v povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a
jepretovrozpores§53OZ.Vnáväznostinatútoskutočnosťpotomrozsudoksúduprvejinštanciezmenil
a určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

23. O náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom bolo rozhodnuté
podľa § 396 ods. 1, 2 CSP, kedy v prípade, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku
na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Preto s prihliadnutím na ust. § 255 ods. 1 CSP za
použitia ust. § 262 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodol tak, že v spore v celom rozsahu úspešnej
žalobkyni priznal celkovú náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý úspech vo veci nemal s tým,

že o samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).