Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 4, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/251/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203330
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7813203330.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudkýň

JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom v Prahe,
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej F. B., D.. XX. XX. XXXX,
N. S. F., F. N. XX, za účasti Spolku právnej ochrany spotrebiteľa (SPOS), o zaplatenie 420,00 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 29. februára 2016 č.k.
4C/343/2013-95

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu a Spolku právnej ochrany spotrebiteľa (SPOS) nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej iba „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Rozhodol, že nepriznáva trovy konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného. Žalobcu zaviazal uhradiť
Spolku právnej ochrany spotrebiteľa (SPOS) trovy konania vo výške 90,45 eur, pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia, úhradou u právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Jána Dorkina, v lehote

do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o návrhu na uplatnenie pohľadávky v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), ktorým sa žalobca domáhal vyššie uvedených nárokov. Žalovaný
v súlade s článkom 5 Nariadenia nedoručil súdu odpoveď na tlačivo C a pripojenú žalobu. Žalovaný na
výzvu súdu, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu ohľadom listinného dôkazu a k čiastočnému späťvzatiu

žaloby, nereagoval.

3. Žalobca vzal späť žalobu v časti zmenkového úroku 0,19% denne a v tejto časti navrhol konanie
zastaviť.

4. Do konania vstúpil ako vedľajší účastník do 1. 7. 2016 Spolok právnej ochrany spotrebiteľa (SPOS)
na strane žalovaného a navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že dohoda o vypĺňacom práve zmenky

predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto nemôže byť platná ani zmenka. Zároveň vzniesol
námietku premlčania. Po doručení žaloby a zmenky sa vedľajší účastník vo veci vyjadril tak, že namietal
neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu neprijateľnosti podmienok, namietal nedodržanie § 4 ods.
6 zákona č. 258/2001 Z.z., namietal neplatnosť zmenky, uplatnil si trovy konania vo výške 90,45 €a k čiastočnému späťvzatiu žaloby uviedol, že súhlasí so zastavením konania v tejto časti. Poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach 2Co/41/2015. Súd uznesením 4C/343/2013-48 zo dňa
09.01.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach 1Co/249/2014-57 zo dňa 21.10.2014

v spojení s uznesením NS Slovenskej republiky 8Cdo/154/2015 zo dňa 14.10.2015 pripustil vstup
vedľajšieho účastníka do konania.

5. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol v súlade s § 115a ods. 2 OSP v spojení s článkom 5 bod 1
nariadenia ES č. 861/2007 bez nariadenia pojednávania.

6. Z originálu zmenky predloženej žalobcom súd zistil, že listina je označená ako zmenka, vystavená v
Rožňave dňa 11. 03. 2010 s textom: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť s.r.o.,
IČO:35807598, Pribinova 25, 81109 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri OS Bratislava I, Oddiel:
s.r.o., vložka č. 23636/B“. Do zmenky bola vpísaná suma 420,00 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne
od 25. 07. 2010, splatné: Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, bez protestu, na platenie

predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Vystaviteľom bol žalovaný k číslu zmluvy, ku ktorej
sa zmenka vzťahovala (číslu zmluvy XXXXXXX). Na rube zmenky je uvedené: Namiesto nás na rad
CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 030 00 Praha, Česká republika, IČO: 26429705,
Pohotovosť s.r.o., Jaroslav Fuchs, konateľ a nečitateľný podpis. Zo Zmluvy o úvere č. 705800319
uzavretej medzi Pohotovosť s.r.o. Bratislava, IČO: 35807598 a žalovaným dňa 11.03.2010 vyplýva,

že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 200,00 eur a žalovaný sa zaväzuje zaplatiť požičanú
sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 196,00 eur, spolu 396,00 eur v 12 mesačných splátkach
po 33,00 eur počnúc od 20.04.2010. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN. V
článku 12 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je konštatované, že tretina poplatku predstavuje
dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy a zmluvy

o úvere. V článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je uvedená dohoda o vyplnení zmenky,
podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto
úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú
sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý

dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradil včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradil len časť
splátok, alebo neuhradil včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude
pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu
vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním
bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

7. Súd prvej inštancie poukazujúc na § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase vystavenia zmenky, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 2, 4
písm. k/ a ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 1 až 3, § 11, § 33 ods. 1, 2, §

48 ods. 1, § 75, § 77 ods. 1 až 3 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový a mal za to,
že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu, pričom v rozsudku
Európskeho súdneho dvora sp.zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti Geraldovi
Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci
skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v

danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera,
je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je
obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda jej obsah a ani konkrétne znenie
nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. Samotné dojednanie v čl. 14 VOP, podľa ktorého
„zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,

ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky“, je v priamom rozpore s ustanovením § 4 ods. 6
z. č. 258/2001 Z. z. V zmysle zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom 0,25 % denne
odo dňa, kedy sa stal v zmysle čl. 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru splatný celý dlh. K
samotnému vyplneniu zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej súvislosti so zosplatnením
celého dlhu, pričom k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov zo strany

spotrebiteľa. Dojednanie dohody o vyplnení zmenky súd považuje za podmienku, ktorá je v zmysle
čl. 2 písm. a) v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) smernice 93/13/EHS výslovne nekalá,
nakoľko ide o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany
spotrebiteľa neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne. Zmluvnédojednanie - dohodu o vyplnení zmenky súd považuje za také dojednanie, ktoré umožňuje v rozpore
s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka požadovať od spotrebiteľa neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takéto zmluvné dojednanie predstavuje

neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve. Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne
predstavuje 91,25 % ročne, čo je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi. Svojou podstatou
ide teda o sankčné plnenie, k plynutiu ktorého dochádza výlučne na základe (následkom) porušenia
zmluvných povinností zo strany dlžníka. Podľa právnej úpravy účinnej v SR od 15.01.2009, konkrétne
ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy

a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva, t.j. zákonnej výšky úrokov z omeškania stanovenej nariadením vlády SR
č. 87/1995 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že pri vystavení neúplnej zmenky s úrokom 0,25 % denne, ide
o obchádzanie uvedeného zákonného ustanovenia so zámerom získať v prípade porušenia zmluvných
povinností dlžníka sankčné plnenia v neprimeranej výške. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že
dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, je právnym

úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný a
preto sankčný úrok vpísaný v zmenke vo výške 0,25 % denne spôsobuje neplatnosť zmenky. Záverom
uviedol, že úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. h), i), j), k) zákona
č. 258/2001 Z.z., nakoľko v zmluve absentuje ročná úroková sadzba a RPMN, priemerná hodnota RPMN
a rozpis splátok a preto v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. sa považuje úver za bezúročný

a bez poplatkov. Z toho vyplýva, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. Bratislava mala nárok na vrátenie
úveru vo výške 200,00 eur a nie sumy 396,00 eur. Preto nemohla byť ani uvedená správna dlžná
suma na zmenke vo výške 420,00 eur. Navyše zmenka je v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z.z., nakoľko príslušenstvo v zmenkovej sume môže byť vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru a teda maximálna výška zmenkovej sumy môže byť v sume 260,00 eur, pričom

v zmenke je až 420,00 eur. Preto je takáto zmenka neprípustná a veriteľ ju nesmie prijať.

8. Výrok o čiastočnom zastavení konania o zmenkovom úroku odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 96
ods. 1 OSP. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

9. Vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov konania vo výške trov právneho zastúpenia za dva úkony a
to prevzatie zastúpenia zo dňa 25.10.2013 a písomné vyjadrenie vo veci z 09.12.2013, hodnota jedného
úkonu je 29,88 eur + 7,81 eur RP + 20 % DPH = 90,45 eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je
potrebné priznať trovy konania vedľajšiemu účastníkovi, nakoľko na rozdiel od pasívneho žalovaného
vstúpil do konania, podal písomné vyjadrenie vo veci, kde namietal platnosť spotrebiteľskej zmluvy,

namietal zmenku v súvislosti s § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z., vyjadril sa k čiastočnému späťvzatiu
žaloby a teda aktívne vystupoval na ochranu práv žalovaného ako spotrebiteľa. Preto mu patrí právo na
náhradu trov, ktoré boli uplatnené v súlade s vyhláškou 655/2004 Z.z.

10. Proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby podal včas odvolanie žalobca, z dôvodov podľa
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., § 205 ods. 2
písm. b) O.s.p. a f/ O.s.p. a navrhol odvolaciemu súdu zmeniť rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie
pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že
prvostupňový súd (ďalej iba súd) vykonal dokazovanie listinami, pričom účastníci takéto dokazovanie

nenavrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, voči forme a obsahu
ktorej zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by
odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Neboli tak splnené
podmienky pre vykonanie iných dôkazov než navrhnutých účastníkmi konania v zmysle ustanovenia §
120 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej

príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom pre vydanie rozsudku bolo výlučne predloženie
originálu zmenky. Žalovaná mohla vzniesť námietky voči zmenke na základe článku 5 ods. 3 a ods.
6 Nariadenia, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom na
uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Súd sám nemôže vznášať voči zmenke námietky
za žalovanú. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, preukazujúce charakter žalovaného ako

spotrebiteľa, pričom žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku
nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Súd teda dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a
práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkomakéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je pritom platná, je samostatným abstraktným záväzkom
neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke
uvedené.Namietal,žesúdsaaplikáciouzákonač.191/1950Sb.nezaoberal,hocipredmetomkonaniaje

výlučnezmenkaanieinýzáväzkovýprávnyvzťah.Predovšetkýmignorovalustanovenie§17citovaného
zákona, v zmysle ktorého žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky
voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak
nemôže urobiť žalovaný, tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaný vznesie námietky, je na
ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom a

nie je možné ho preniesť na žalobcu. Nesúhlasil s nepriznaním zmenkového úroku v plnej výške,
pričom je zrejmé, že v rozpore s dobrými mravmi nemôže byť každý úrok, ale iba neprimerane
vysoký. Argumentoval rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Banskej Bystrici.
Nesúhlasil so záverom súdu, že dohoda o vypĺňacom práve blanko zmenky by mala predstavovať
neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných (správne spotrebiteľských - poznámka
odvolacieho súdu) úverov. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby

na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška
zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zákon zároveň nelimitoval použitie
iba istého druhu zmeniek, a teda prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko
zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Z uvedeného je zrejmé, že dohoda
o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v

prostredíspotrebiteľskýchúverov,keďžeprávnaúpravaexplicitnepripúšťalapoužívanieblankozmeniek.
Napokon tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred
súdom.

11. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Občianske združenie Spolok právnej ochrany

spotrebiteľa SPOS k odvolaniu žalobcu uviedlo, že sa plne stotožňuje s prvostupňovým rozhodnutím,
ktorým žalobu žalobcu zamietol a žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne.
Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania za podané vyjadrenie.

12. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP),

ktorý platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1). Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti zostávajú zachované (§ 470
ods. 2).

13. Odvolanie žalobcu bolo podané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Vychádzajúc

zo zásady zachovania účinkov procesných úkonov (§ 470 ods. 2 CSP) posudzoval odvolací súd
odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti a z hľadiska existencie uplatnených odvolacích dôvodov podľa
ustanovení O.s.p.

14. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016,

ďalej len „CSP“) procesne prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže na
jeho nariadenie neboli dôvody uvedené v ust. § 385 ods. 1 CSP a verejne vyhlásil rozsudok dňa 04. mája
2017, preskúmal rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z pohľadu uplatnených
odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je

nedôvodné. Rozsudok je vo výroku o zamietnutí žaloby vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Žalobca namieta existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust.
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd dospel k záveru, že
namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

16. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.,
z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na
zistenýskutkovýstavaplikovalustanoveniasprávnychpredpisovatietoajsprávnevyložil,pričomnebolazistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo by bola dôvodom
na zrušenie rozhodnutia podľa § 389 CSP.

17. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o
zamietnutí žaloby okrem iného na zistení, že zmenka bola vyplnená v zjavnom rozpore s ustanovením §
4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z., pretože právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský
úvervovýške200,00eurazmenkovásumauvedenánazmenkebola420,00eur,čojeviacakozákonom
dovolené prípustné navýšenie o 30%. Preto žalobca takúto zmenku nesmel prijať a ak ju prijal, konal v

rozpore so zákonom. S týmto záverom odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí a v tejto časti sa stotožňuje
s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich vecnú správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Ďalej súd prvej
inštancie správne skúmal zmenku až po úroveň dohody o vyplnení zmenky. Na zdôraznenie správnosti
tohto záveru odvolací súd uvádza nasledovné:

18. Dňa 20.10.2015 bolo prijaté spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu SR k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo
zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93 v nasledujúcom znení:

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu

procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu

posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

19. Zo stanoviska jednoznačne vyplýva, že ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, čo bolo nepochybne
preukázané aj v prejednávanej veci, je možné zmenku skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom

práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. V danom prípade
ide o zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. V zmysle ust. § 4 ods. 6
tohto zákona v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia

je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

20. Ako už odvolací súd konštatoval v bode 17. odôvodnenia, zmenka, z ktorej žalobca uplatňuje v tomto
konaní nárok, je v rozpore s citovaným ustanovením.

21. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

22. Súd prvej inštancie vykonával dokazovanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Podľa ust.
§ 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,ktorézoznačenýchdôkazovvykoná.Súdmôževýnimočnevykonaťajinédôkazyakonavrhujúúčastníci,
ak ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

23. V sporovom konaní v zásade platí, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, súd však pri aplikácii uvedeného ustanovenia nebol obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba na
dôkazy navrhnuté účastníkmi, ale mohol sám vykonať aj ďalšie dôkazy a ak to bolo pre rozhodnutie
vo veci nevyhnutné tieto si aj sám zabezpečiť. V prejednávanej veci bol takýto postup nevyhnutný pre
rozhodnutie vo veci, a to aj s ohľadom na bod I.1 citovaného Stanoviska č. 93/2015, podľa ktorého

bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku
so zreteľom na možnú absolútnu neplatnosť úkonu, v ktorom má zabezpečovať nároky zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Jeho postup tak bol v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., keď si zabezpečil listinné
dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkonu, v ktorom má uplatňovaný nárok základ (úverovej
zmluvy), ale aj platnosť dohody o vyplnení zmenky, ktorá bola podkladom pre vyplnenie zmenky ako
jediného dôkazu predloženého žalobcom na preukázanie jeho nároku.

24. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. v
tom zmysle, že hoci žalovaný nemohol vzniesť kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd
sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľovi
neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Prijatie výkladu

smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky
a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ
zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinností na
spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný. V prípade
záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah

spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť
zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o
porušenie zásady efektivity (viď odôvodnenie vyššie citovaného stanoviska č. 93/2015).

25. Napriek skutočnosti, že žalovaný v konaní výslovne nenamietal neplatnosť zmenky, súd správne

skúmal jej platnosť, vychádzajúc z názoru, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí bdelým)
v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je
ochrana práv spotrebiteľa. Rovnaký názor opakovane prezentoval vo svojich rozhodnutiach Najvyšší
súd Slovenskej republiky (napr. uznesenia sp. zn. 6MCdo/9/2012, 6Cdo/1/2012, 5Cdo/61/2012).
Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života odporuje

požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec sa
vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o
spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a
dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť

na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže
dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,
ktoré sú v neprospech spotrebiteľa.

26. Ustanovenie § 17 zák. č. 191/1950 Sb. neurčuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale

kedy ich uplatňovať nemôže. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva
len a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96). Citované
ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležitá
aj z hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor sa vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa výkladu
smernice 93/13/EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v

spotrebiteľskýchzmluváchexoffo,neskôrvyslovil,žeichmusískúmaťexoffoažeodporujeeurópskemu
právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch
musínárodnýsúdvykladaťnárodnéprávokonformnesprávomEÚ.AnisamotnéNariadenieneobsahuje
ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie
je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí, že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá

rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo
skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky.27. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil aj zákon č.
191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. Podľa novelizovaného znenia ust. § 17
ods. 2 zák. 191/1950 Sb. v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej

povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa ods. 1 ktoré by ten, kto je žalovaný zo
zmenkymoholuplatniť,akjehozaviazanosťzozmenkyvzniklavsúvislostisospotrebiteľskouzmluvou.V
prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek je podľa novej právnej úpravy povinnosťou súdu ex offo prihliadať
na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto
povinnosť je súdu určená zákonom, pričom citované ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo

upravuje procesnú činnosť súdu a vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia k úprave účinnej od
23.12.2015 je potrebné vychádzať z toho, že sa vzťahuje aj na konania začaté na súde pred účinnosťou
zák. 438/2015 Z.z. Procesná norma pôsobí na všetky prebiehajúce spory odo dňa nadobudnutia svojej
účinnosti, pokiaľ zákon neurčuje osobitný (intertemporálny) režim.

28. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie

námietky žalobcu sú nedôvodné a preto potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. §
387 ods. 1 CSP vo výroku o zamietnutí žaloby v spojení s výrokom o trovách konania.

29. Vecne správny je aj výrok o priznaní práva na náhradu trov konania občianskemu združeniu

z dôvodu, že v prejednávanom spore bol žalobca neúspešný a vznikla mu tým povinnosť nahradiť
trovy konania protistrane (§ 255 ods. 1 CSP). Úkony právnej služby právneho zástupcu občianskeho
združenia, vykonané v období do 30.6.2016, kedy vystupovalo v konaní ako vedľajší účastník, prispeli
k procesnému úspechu žalovaného, na strane ktorého občianske združenie vystupovalo ako vedľajší
účastník do 30.6.2016 v spore, t.j. boli nevyhnutné pre účelné bránenie práva žalovaného a poskytnutie

týchto právnych služieb malo vplyv na rozhodnutie súdu v prospech žalovaného.

30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj v napadnutom
výroku o priznaní plnej náhrady trov konania občianskemu združeniu Spolok právnej ochrany

spotrebiteľa SPOS podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 396 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov

odvolacieho konania, občianske združenie bolo v odvolacom konaní úspešné, ale trovy odvolacieho
konania mu nevzniklo, nakoľko vyjadrenie občianskeho združenia k podanému odvolaniu nemalo vplyv
na rozhodnutie odvolacieho súdu, kedže bolo len všeobecného charakteru.

32.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciach pomeromhlasov3:0(§393ods.2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).