Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 23, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/119/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8198899974
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8198899974.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcov 1) W.. W. Y., I.. XX.XX.XXXX, Z.
B., I. L. XX, 2) Ing. Z. Y., I.. XX.XX.XXXX, Z. B., G. XX, obaja zastúpení JUDr. Petrom Arendackým,
advokátom so sídlom v Bratislave, Železničiarska 13, proti žalovanej K. Y., I.. XX.XX.XXXX, Z. B., V.
Z. XX, zastúpená JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, o
určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 14C/9/1998-1156 zo dňa 4.2.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom povinným spoločne a nerozdielne
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v poradí tretím, rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol a rozhodol, že o trovách
konania a trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
V prejednávanej veci žalobcovia žiadali, aby súd určil, že dôvody vydedenia žalobcov v 1/ a 2/ rade
ich otcom MUDr. V. Y., zomrelým XX.X.XXXX, ktoré sú uvedené v listine, (závete) zo dňa 9.12.1993,

sú dané, resp. splnené. Uplatnili si trovy konania. Tvrdili, že táto listina o vydedení obsahuje množstvo
rozporov, je neopodstatnená a v nej uvedené dôvody vydedenia neobstoja.
Ďalším podaním, ktoré sa nachádza v spisovom materiáli na čl. 15 súdneho spisu, žiadali, aby súd
zmenil petit. Toto podanie označili už ako podanie vo veci určenia neplatnosti závetu a listiny o vydedení.
Žiadali pripustiť zmenu petitu, podľa ktorého žiadali určiť, že závet vlastnoručne napísaný poručiteľom
W.. V. Y.T. dňa 9.12.1993 je v celom rozsahu neplatný. Ďalej žiadali určiť, že listina o vydedení, ktorá je
súčasťou vlastnoručne napísaného závetu zo dňa 9.12.1993 je neplatná.

V tomto podaní žalobcovia tvrdili, že majú naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože sú
neopomenuteľní dedičia po nebohom W.. V. Y., ktorý je ich otcom.
Na pojednávaní dňa 24.6.1998 žalobca v 2/ rade tvrdil, že túto listinu otec nenapísal a namietal pravosť
podpisu otca. Navrhol vo veci nariadiť grafologické skúmanie.
Prvoinštančný súd bez toho, aby skúmal skutkové tvrdenia žalobcov vo vzťahu k uplatnenému nároku
v žalobe a neskôr aj v rozšírenom podaní a bez toho, aby bol pripustil rozšírenie návrhu na začatie
konania o ďalší uplatnený nárok, o tomto nároku bez ďalšieho konal.

Prvoinštančný súd sa týmto svojim opomenutím síce dopustil vady konania, ktorá však nespôsobila
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku - procesného predpisu
platného v tom čase) a tak na tieto okolnosti konania prvoinštančného súdu nie je možné prihliadať.Keďžeprvoinštančnýsúdvovecikonalužotaktorozšírenomnároku,dňa29.4.2002rozsudkomč.k.14C
9/1998-367 rozhodol tak, že určil, že závet napísaný poručiteľom W.. V. Y. dňa 9.12.1993 je neplatný.
Ďalej určil, že listina o vydedení, ktorá je súčasťou napísaného závetu zo dňa 9.12.1993 je neplatná.

Po tom, čo bolo podané odvolanie žalovanou, odvolací súd rozsudkom č.k. 2Co 413/2002-419 zo dňa
18.12.2002 potvrdil prvoinštančný rozsudok vo výroku o určení, že listina o vydedení z 9.12.1993 je
neplatná.
Zrušil rozsudok vo výroku o určení, že závet napísaný poručiteľom W.. V. Y. dňa 9.12.1993 je neplatný
a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z uvedeného vyplýva, že týmto rozsudkom odvolacieho súdu sa správoplatnil uplatnený nárok žalobcov
na určenie neplatnosti listiny o vydedení zo dňa 9.12.1993 sa stal právoplatným a bolo určené, že táto
listina je neplatná.
Rozsudok prvoinštančného súdu, ktorý následoval po zrušujúcom rozsudku odvolacieho súdu č.k. 2Co
413/2002-419 sa zaoberal už len určením, či závet vlastnoručne napísaný poručiteľom W.. V. Y. zo dňa
9.12.1993 je neplatný z dôvodu, že boli žalobcovia v tomto testamente opomenutí ako dedičia a ďalej,

či tento testament je platný s poukazom na to, že žalobca v 2/ rade namietal, že tento testament napísal
poručiteľ a ani ho nepodpísal.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 14C 9/1998-72 zo dňa 26.11.2007 bolo rozhodnuté, že závet
vlastnoručne napísaný poručiteľom W.. V. Y. dňa 9.12.1993 je neplatný v časti týkajúcej sa žalobcov W..
W. Y., I.. XX.X.XXXX a R.. Z. Y., I.. X.XX.XXXX v rozsahu 1/2-ice ich dedičského podielu zo zákona. V

prevyšujúcej časti žaloba bola zamietnutá a bolo rozhodnuté o trovách strán sporu a trovách štátu.
Výrokourčení,žezávetjeneplatnývrozsahu,vktoromboliporučiteľomvtestamenteopomenutíplnoletí
synovia poručitelia, sa stal právoplatným, pretože proti tomuto výroku prvoinštančného rozsudku nikto
nepodal opravný prostriedok.
Opravný prostriedok podala proti tomuto rozsudku žalovaná aj žalobcovia, pričom odvolanie sa dotýkalo

výroku, kde v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Žaloba bola zamietnutá vo zvyšnej časti
týkajúcej sa uplatneného nároku na určenie neplatnosti testamentu z dôvodu, že tento nebol napísaný
poručiteľom a nebol podpísaný poručiteľom.
Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co 71/2008-747 zo dňa 26.6.2008 bol tento výrok rozsudku
prvoinštančného súdu č.k. 14C 9/1998-702 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie.
V ďalšom konaní bola predmetom konania už len okolnosť, ktorá by preukázala, či testament, ktorý je
predmetom sporu spísal poručiteľ vlastnoručne a či tento aj vlastnoručne podpísal.
Prvoinštančný súd rozsudkom, ktorý je predmetom tohto odvolacieho konania pod č.k. 14C 9/1998-1156
zo dňa 4.2.2016 v tejto časti uplatnený nárok žalobcov zamietol a rozhodol, že o trovách konania a

trovách štátu bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Prvoinštančný súd skúmal, či testament spísal poručiteľ vlastnou rukou a či tento testament aj poručiteľ
podpísal. Prvoinštančný súd vo veci doplnil dokazovanie a zistil, že nebohý W.. V. Y., otec žalobcov
a manžel žalovanej, spísal dňa 9.12.1993 listinu, ktorú označil ako závet. V tejto listine vydedil svoju
bývalú, prvú manželku W. N., rod. B. a ďalej vydedil svojich dvoch synov z prvého manželstva, teda

žalobcov, ich manželky a ich deti, vnučky a tiež pravnukov. Za univerzálnu dedičku ku dňu smrti do
budúcna určil jeho druhú manželku, žalovanú K. Y.Č.. Závet podľa listiny, ktorá bola prvoinštančnému
súdu predložená, podpísala okrem poručiteľa aj O. K. a S. Š..
Po poručiteľovi prebieha dedičské konanie evidované pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn.
D 1817/97, Dnot 274/97, pričom v priebehu dedičského konania po oboznámení dedičov notárom

s touto listinou žalobcovia prehlásili, že nie je dôvod na vydedenie na základe tohto testamentu a
testament zrejme nepodpísal poručiteľ. Po tom, čo zomrel brat poručiteľa dňa X.X.XXXX, sa poručiteľ
rozhodol zriadiť testament. K spísaniu testamentu si pozval O. K. a S. Š.. O. K. bola vypočutá pred
prvoinštančným, ako aj odvolacím súdom a potvrdila, že ju poručiteľ oslovil, či by bola ochotná prísť k
nemu na jeho požiadanie, s čím svedkyňa O. K. súhlasila. Svedkyňa išla ku poručiteľovi autobusom,

v priebehu trestného konania uviedla, že túto jej účasť sprostredkovala svokra poručiteľa, teda matka
žalovanej.Žalobcoviapovažovalivyjadreniesvedkynespornépodľažalobcovto,žesvedkyňaneuviedla,
kde mala byť poručiteľom k nemu pozvaná, spochybňuje jej výpoveď.
Svedkyňa K. ďalej uviedla, že u poručiteľa už stretla S. Š.. Po tom, ako ju nebohý privítal, zaviedol ju do
pracovne, kde už mal niečo pripravené s tým, že im povedal, že to musí napísať v ich prítomnosti. A tak

niečo opisoval. Keď to dokončil, dal to svedkyni prečítať. Svedkyňa si listinu prečítala, pozastavila sa
nad niektorými vecami, pýtala sa poručiteľa na tieto veci. Komentoval to len slovami, že sa musí o seba
postarať a nemá dôveru k svojej rodine. Následne, po prečítaní listinu, podpísala svedkyňa K. a potom
aj S. Š.. Svedkyňa uviedla, že podpisovali dve listiny. Pri podpisovaní listiny bol len nebohý poručiteľa svedkyňa O. K. a S. Š.. Manželka poručiteľa bola vo vedľajšej miestnosti. Svedkyňa K. podpisovala
listinu perom, ktorým lúštila krížovku a S. Š. podpisovala závet iným perom, ktoré bolo na stole.
Svedkyňa takto zhodne vypovedala aj pri výsluchu odvolacieho súdu a opätovne pri výsluchu súdu

prvého stupňa. Uviedla, že po jej podpise poručiteľ už nič na listinu nedopisoval. Závet bol spísaný a
ňou podpísal v roku 1993.
Syn S. Š., ktorý bol vypočutý pred prvoinštančným súdom uviedol, že od matky mal vedomosť o tom, že
bola prítomná pri spisovaní závetu poručiteľa. Oznámila mu to sama, keď sa spolu rozprávali určitý čas
po spísaní závetu. Bližšie informácie synovi neuviedla. Svedkyňa S. Š. v čase prvoinštančného konania

bola nebohá.
Prvoinštančný súd vo veci vypočul aj svedkyňu F. W., ktorá uviedla, že bola v byte nebohého, bola jeho
susedkou. Videla, že mal porozkladané papiere. Keď sa ho pýtala, čo ide robiť, mimo iného povedal,
že ide robiť závet pre K., teda manželku. Mal ju osloviť, že keď to bude robiť, či mu príde ako svedok.
Bolo to niekedy v roku 1993.
V priebehu prvoinštančného konania bol vypočutý aj svedok K., ktorý najskôr pri svojej výpovedi zo dňa

24.2.1998 uviedol, že právna zástupkyňa žalovanej od neho nežiadala, aby mal vo veci ako svedok
klamať.Tentosvedokbolvypočutýajvtrestnomkonaní,kdepredložilstrojomnapísanépodanie,ktorésa
týkalo vzťahov poručiteľa so synmi a ich vzťahu k žalovanej. Toto podanie mu skoncipoval a napísal pán
Z.. Vtedy uviedol, že žalovaná spolu s právnou zástupkyňou ho mala presviedčať k tomu, aby vypovedal,
že bol pri spísaní závetu, čo odmietol. Taktiež i právna zástupkyňa mala presviedčať s tým, že to nebude

zadarmo, pričom na pojednávaní dňa 27.9.2009 svedok K. uviedol, že mu bola sľúbená 20.000 Sk, alebo
30.000 Sk, čo však odmietol.
Prvoinštančný súd však vo veci vypočul aj vtedajšiu právnu zástupkyňu žalovanej JUDr. Kuchárovú,
ktorá uviedla, že chcela od svedka K. zistiť, či má o čom svedčiť, avšak pri ich stretnutí v byte žalovanej
javil známky požitia alkoholu a z pohľadu tejto svedkyne svedecká výpoveď svedka K. nemala význam.

Taktiež aj na pojednávaní pred prvoinštančným súdom nebolo možné svedka vypočuť, pretože nebol
schopný komunikácie, čo potvrdil aj žalobca v 2/ rade a navrhol opakovať jeho svedeckú výpoveď.
Prvoinštančný súd v záujme zistenia skutočností, či testament poručiteľ spísal vlastnoručne a či podpis
na testamente je poručiteľov, vo veci nariadil znalecké dokazovanie, oboznámil sa aj so znaleckými
posudkami ako listinami vyhotovenými v rámci trestného konania.Zo znaleckého posudku znalkyne

B.. W. W. vyplýva, že znalkyňa zistila s porovnávanými dokumentmi početné zhody v znakoch písma
s testamentom na všeobecnej aj špecifickej rovine, pričom použila porovnávací materiál podpisov
poručiteľa z roku 1959 - 1997. Pre rozpor v morfológii záverečného ťahu a adjustácie v spornom
podpiseaporovnávanýchpodpisov,ajnapriekveľkémumnožstvuposúdenýchpodpisovztejtoexpertízy
znalkyňa nenašla dostatočné vysvetlenie. Preto znalkyňa skonštatovala, že nie je možné určiť, či podpis

na listine je pravý alebo nepravý. Súd skonštatoval, že táto znalkyňa úlohu súdu nesplnila.
Následne bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom R.. Z.. V. W., ktorý zistil, že písmo nebohého
W.. V. Y., napísané v závete nekorešponduje so žiadnym rukopisom v rozmedzí rokov 1993 - 1997.
Znalec pritom použil porovnávací materiál z roku 1963 - 1997. Pisateľom a autorom celého riadku
pri podpise O. K. nie je osoba O. K. a takisto podpis druhej svedkyne S. Š. pravdepodobne nie je

podpisom S. Š.. Znalec skonštatoval, že podľa jeho záverov poručiteľ napísal závet v stave a dobe,
ktorá nezodpovedá žiadnemu obdobiu jeho života, s výnimkou posledných mesiacov, teda približne máj
až jún 1997 a podpis, nachádzajúci sa na listine o vydedení a závete nebohého W.. V. Y.U.N. zo dňa
9.12.1993, jednoznačne nie je pravým podpisom menovaného.
Vo vyšetrovacom spise ČVS: OUV-300/30-PO-98 je založený znalecký posudok znalca B.. X. Q., znalca

z odboru grafológie. V tomto konaní sa vedie vyšetrovanie na základe podnetu žalobcov na neznámeho
páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzích práv. Znalec B.. X. Q. v
tomto konaní vypracoval znalecký posudok a z jeho záverov vyplýva, že podpis na závete z 9.12.1993
je s najväčšou pravdepodobnosťou nepravým podpisom. Aj keď znaky nižšej a vyššej komplexity sú
vo všetkých rovinách zhodné, vzhľadom na zjednodušený podpis a významné morfologické rozdiely

v závere tohto podpisu, najmä záverečná ľavobežná koncová adjustácia svedčí o nepravosti podpisu
poručiteľa.
V priebehu prvoinštančného konania však znalec bol vyzvaný na doplnenie odborného vyjadrenia, ktoré
vypracoval dňa 10.3.1999. V tomto odbornom vyjadrení uviedol, že originál závetu je vlastnoručným
písmom W.. V. Y. okrem podpisu na závete a taktiež podpisu O. K., ktorý je pravým podpisom menovanej.

Na základe týchto nezrovnalostí v rámci trestného konania bol pribratý ako znalec Kriminalistický a
expertízny ústav policajného zboru v Bratislave. Tento ústav v závere posudku konštatuje, že pisateľom
skúmaného sporného závetu je nebohý W.. V. Y., až na podpisy svedkov. Menovaný vyhotovil aj zápisy,
ktorénasledujúpospornompodpise.Spornýpodpisporučiteľaskúmaliavyhodnotilipriporovnaní,žemávysokohodnotné a podobné a zhodné znaky s porovnávacím materiálom. Jediným rozdielnym znakom
je výskyt slučky v koncovom ťahu sporného podpisu. Tento ústav nepripisuje zistenému rozdielnemu
znaku takú hodnotu, na základe ktorej by bolo možné spochybniť pravosť sporného podpisu. Tento

zistený rozdielny znak môže byť vysvetlený situáciou, v ktorej sporný podpis vznikol, ako aj tendenciou
pisateľa obohacovať kurzívne písmo, najmä pri tvarovaní diakritických znamienok kľučkami, resp.
malými slučkami. Sporný podpis patrí W.. V. Y. a vznikol skôr, než textové zápisy pod sporným podpisom.
Ústav nerozporoval ani podpisy svedkov O. K. a S. Š..
V rámci trestného konania žalobca v 1/ rade namietal, že kolegyňa poručiteľa, pani T. mala vidieť

žalovanú, ako za poručiteľa podpisuje určité veci, dokonca mala upozorňovať žalovanú na nesprávny
koniec podpisu a že podpis nesprávne falzifikuje. Pani T. toto tvrdenie žalobcu v rámci trestného konania
poprela. Uvedené tvrdenia sa nezakladajú na pravde.
Ústav sa zaoberal aj rozdielnymi závermi v znaleckom posudku R.. Z.. V. W., keď tento znalecký
posudok spochybnil, pretože znalec si sám zabezpečoval od probantov skúšky písma, resp. podpisy
a iný porovnávací materiál, čo je neprípustné. Písmo poručiteľa vykazuje tak individuálne hodnotné

identifikačné znaky v porovnaní s nesporne pravými ukážkami písma nebohého, že spochybnenie tejto
pravosti je vážnym dôvodom pochybovať o odbornosti ktoréhokoľvek znalca, ktorý by bol dospel k
inému záveru. Znalec R.. W. spochybnil pravosť podpisu poručiteľa a pravosť podpisov oboch svedkýň.
Ústav uviedol, že pokiaľ by falšovateľ takmer identicky sfalšoval podpis poručiteľa, je otázne, prečo by
nezvládol práve koncovú časť sporného podpisu, čo je ďaleko najjednoduchšie a ľahšie napodobiteľná

koncová časť podpisu. Ani jeden posudok nesvedčí o tom, že by došlo k falšovaniu, napodobňovaniu
a ani jeden posudok neuvádza také identifikačne hodnotené rozdielne znaky, ktoré sú základným
predpokladom pre vyslovenie súdu o nepravosti rukopisu a podpisov obsiahnutých v spornom závete.
V priebehu prvoinštančného konania prvoinštančný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom
V.. R. I., ktorý uviedol, že testament je napísaný písmom nebohého V.. V. Y.. V rámci päťstupňovej

škály záverečného hodnotenia určil prvý stupeň, teda jednoznačnosť tohto tvrdenia. Znalec uviedol, že
podpis na závete W.. Y. je vlastnoručne podpísanie nebohého W.. V. Y., a určil jednoznačnosť podpisu
poručiteľa. Vo vzťahu k O. K. taktiež znalec jednoznačne určil, že ide o vlastnoručný podpis tejto osoby
a vo vzťahu k S. Š.R. určil, že ide pravdepodobne o vlastnoručný podpis S. Š..
Žalobca v 2/ rade v priebehu prvoinštančného konania so závermi znalca nesúhlasili. Žiadali vo veci

nariadiť ďalší znalecký posudok. Prvoinštančný súd v prejednávanej veci nariadil znalecké dokazovanie
aj znalcom B.. R. Q., ktorý určil, že sporný rukopis s vysokou mierou pravdepodobnosti hraničiacou s
istotou nemohol byť napísaný tesne pred smrťou poručiteľa. Mohol byť napísaný kedykoľvek predtým
dozadu, od začiatku roku 1997, ale nie dopredu. Charakter rukopisu by musel niesť podstatnejšie
grafopatologické zmeny a známky vyplývajúce z tak rýchle progredujúceho smrteľného onemocnenia

poručiteľa. Najskôr poručiteľ napísal podpis na testamente a až následne až text pod týmto podpisom.
Podpis poručiteľa je jednoznačne pravým podpisom a autentickým a dátum na závete je časovo
napísaný v tom istom období, teda v čase, kedy bol napísaný aj podpis. Znalec uviedol, že text
testamentu je napísaný dobrým členením, sú dodržiavané odstavce, očíslované strany, podčiarknutý
nápis s charakteristikami poručiteľa. Niektoré riadky do seba zasahujú, ale to badá znalec aj u iných

súvislých textov z minulosti. Obsahovo sa v spornom závete nevyskytujú podstatné nezrovnalosti.
Píšuci udrží niť myšlienok, ktoré majú prirodzený spád a zmysel a logicky a zmysluplne na seba
nadväzujú. Gramaticky a štylisticky takisto nemožno testamentu nič podstatné vytknúť. Niektoré dielčie
gramatické chyby, ako napríklad vynechanie písmena, dĺžka, čiarka, korekcia písmen, sa objavujú
sporadicky a výnimočne, v tak dlhom texte nie sú žiadnym patologickým znakom a najmä ich možno

spozorovať aj v jeho iných písaných textoch, napr. v pohľadnici z roku 1991, ale aj v ďalších textoch,
pričom ide o písomnosti z ešte dávnejších rokoch. Znalec uviedol, že z chorobopisu je zrejmé, že
posledné týždne bol poručiteľ zoslabený, prijímal len kašovitú stravu. Z toho možno odôvodnene
dedukovať, že v tomto období vôbec nebol schopný niečo napísať, inak písmo by muselo mať podstatne
zásadnejšie a vypuklejšie patologické známky, než je tomu v tomto konkrétnom prípade. Museli by byť

prítomné výrazné trasy, písmo by muselo byť rozkúskované, oveľa ťažkopádnejšie a oveľa pomalšie,
s výraznejšími opravami, ktoré by sa nedarili a boli by oveľa väčšie deformácie jednotlivých písmen a
spôsobu spájania.
Prvoinštančný súd nariadil doplniť aj znalecký posudok vyhotovený V.. R. I. podľa pokynov odvolacieho
súdu. Ostatné znalecké posudky podľa pokynov odvolacieho súdu nebolo možné doplniť. Znalkyňa W.

a W. už zapísaní v zozname znalcov v tom čase neboli, pretože R.. V. W. bol vyčiarknutý zo zoznamu
znalcov a B.. W. bola odvolaná z funkcie znalkyne.
Pri doplnení dokazovania boli znalcovi predložené porovnávacie materiály nepochybne vyhotovené
poručiteľom. Tento materiál odsúhlasili žalobcovia ako 100 % vyhotovený poručiteľom a súhlasila stým aj žalovaná. V tomto doplnení znalec uviedol, že sporný podpis na testamente má morfológiu,
teda tvarovanie zhodné s desiatkami pravých porovnávacích podpisov poručiteľa, ktorých koncovka
podpisu je zakončená zvislou výraznou základnou čiarou smerom dole. Z niekoľkých desiatok takýchto

napísaných koncoviek podpisu znalec v posudku č. 8/2005 vybral práve 8 tých porovnávacích podpisov.
Podľa znalca ide o veľkú skupinu podpisov s takouto koncovkou podpisu. Druhú skupinu pravých
porovnávacích podpisov poručiteľa tvorí niekoľko desiatok podpisov, ktoré majú odlišné tvarovanie
koncovky podpisu. Charakteristickým grafickým prejavom tejto koncovky podpisuje veľká, široká a plytká
arkáda, ktorá tvorí záver podpisu. V podstate ide o akýsi skrátený podpis. Sám znalec uviedol, že nie

je možné akceptovať tvrdenie žalobcov, že podpis poručiteľa na závete nie je pravým, predovšetkým
pre jeho záverečnú časť, ktorá sa v čase podpísania závetu, ale aj predtým a potom pri podpise
nevyskytovala. Znalec uviedol, že pri skúmaní nezistil, že by poručiteľovi podpisy niekto napodobňoval,
resp. falšoval. Tento znalec v závere znaleckého posudku uviedol, že podpis Y. na holografickom závete
z 91.12.1993 je vlastnoručným podpisom poručiteľa W.. V. Y.. Závet bol spísaný dňa 9.12.1993, teda v
deň, ktorý je uvedený v záveti.

Prvoinštančný súd na daný právny vzťah aplikoval ust. § 476 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a §
476a Občianskeho zákonníka. Aplikoval ďalej ust. § 37 ods. 1, 2, 3 OZ, § 38 ods. 1, § 39 Občianskeho
zákonníka, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 479 Občianskeho zákonníka. Z procesného predpisu
aplikoval ust. § 132 O.s.p.
Prvoinštančný súd vyhodnotil, že vzhľadom na rozpory v svedeckej výpovedi svedka K.F. nepovažoval

jeho výpoveď za dôveryhodnú, keďže jeho v výpovedi sa objavili rozpory predovšetkým v tom, že svedok
tvrdil, že mu boli núkané peniaze za krivú svedeckú výpoveď a v inej výpovedi zase tvrdil, že nebol
navádzaný na krivú svedeckú výpoveď, resp. peniaze mu núkané neboli.
Prvoinštančný súd však za podstatné považoval závery znalca B.. R. Q. a V.. I., kde v doplnení
znaleckého posudku znalec najmä V.. I. uviedol, že podpis Y. na holografickom závete dňa 9.12.1993

je vlastnoručným podpisom poručiteľa a že testament, resp. závet bol spísaný dňa 9.12.1993, teda v
deň určený v závete a ktoré znalecké posudky V.. I. a B.. R. Q. považoval za dôležité v súvislosti s
spravodlivým rozhodnutím v prejednávanej veci. Uviedol, že tieto znalecké posudky boli rozporované
žalobcami, pretože nekorešpondovali s predstavou žalobcov. Spochybňovali znalecké posudky, ktoré
im nevyhovovali aj z dôvodu nevhodného porovnávacieho materiálu, keď znalec použil porovnávací

materiál, ktorý nemohol so 100 % istotou byť listinou, ktorú podpisoval poručiteľ a že porovnávací
materiál bol z obdobia, ktoré nekorešpondovalo s obdobím, v ktorom mal byť závet spísaný. Znalecké
posudky, ktoré žalobcom vyhovovali, boli postihnuté rovnakou „vadou“, žalobcovia však túto okolnosť
nijako nenapádali, ako napríklad znalec B.. X.F. Q. a znalci W. a W., ktorí taktiež použili porovnávací
materiál dávno predtým vyhotovený, než bol závet spísaný.

Skutočnosť, že prvoinštančný súd upustil od znaleckého dokazovania, je výlučne na úvahe súdu. V
priebehu konania prvoinštančný súd zistil, že takéto ďalšie znalecké dokazovanie nie je dôvodné. Toto
však žiadnym spôsobom nespochybňuje závery predchádzajúcich znaleckých posudkov.
Prvoinštančný súd nezistil, že by určité dokumenty za poručiteľa podpisovala žalovaná, porovnávací
materiál pre znalecké dokazovanie bol výlučne porovnávací materiál vyhotovený z podpisov poručiteľa.

Samotní žalobcovia potvrdili, že text závetu písal nechybne ich otec. Prvoinštančný súd skonštatoval, že
vzhľadomnasilnúosobnosťichotcanebolomožnéhoprinútiťknapísaniutakrozsiahlehotextubeztoho,
aby s tým pisateľ, teda poručiteľ, naozaj súhlasil. Znalec B.. R. Q. mal z to, že aj drobné chyby v písaní
nepreukazujú, že by bol text písaný tesne pred smrťou poručiteľa. V tom prípade text by bol písaný s
oveľaväčšímichybami,pomalšieasväčšímtrasom.Obdobnéchybyakovtextetestamentusavyskytujú

aj v súkromnej korešpondencii poručiteľa zo skoršieho obdobia a chyby v testamente nepreukazujú, že
by text testamentu mal byť napísaný neskôr, ako v roku 1993.
Prvoinštančný súd poukázal ďalej aj na výpovede svedkýň, ktoré boli pri podpise závetu a ktoré tento
závet zároveň aj podpísali. Nevidel rozpor vo výpovedi svedkyne K., ktorú žalobcovia spochybňovali v
tom, že na stretnutie ju mal volať poručiteľ, resp. jeho svokra, keďže svedkyňa uviedla vo svedeckej

výpovedi, že ju volal poručiteľ prostredníctvom svojej svokry. Prvoinštančný súd v tomto tvrdení nevidel
nič rozporné a nie je dôvodné spochybňovať výpoveď tejto svedkyne. Prvoinštančný súd drobné rozdiely
vo výpovedi svedkyne pripisuje dlhému času medzi výpoveďami a spísaním závetu a aj veku a
zdravotnému stavu svedkyne. Pre potreby prvoinštančného súdu bolo zásadné, že svedkyňa uviedla, že
bola prítomná v čase spísania tohto vlastnoručného (holografického) závetu. Videla, ako nebohý závet

prepisuje z konspektu. Tento závet následne spolu s nebohou svedkyňou S. Š. aj vlastnoručne podpísala
a nakoniec pravosť podpisu potvrdili aj znalci. Len znalec W. tento podpis spochybnil. Prvoinštančný
súd však vyhodnotil tento znalecký posudok za nedôveryhodný vzhľadom na to, že získaný porovnávací
materiál obstarával si znalec sám.Prvoinštančný súd riadený predchádzajúcim právnym názorom odvolacieho súdu vyjadrený ešte v
rozsudku odvolacieho súdu č.k. 2Co 413/02-419 vyhodnotil pri spornosti viacerých znaleckých posudkov
pravosť podpisu aj v závislosti od svedeckej výpovede svedkyne K. ako jeden z rozhodujúcich dôkazov

preukazujúcich napísanie závetu v čase, aký je v uvedený a preukazujúci, že ide o podpis napísaný
poručiteľom.
Skutočnosť, že závet bol podpísaný ešte v roku 1993 nakoniec potvrdila aj svedkyňa W.. Prvoinštančný
súd skonštatoval, že ide o holografický závet vlastnoručne zapísaný, pre ktorého platnosť poručiteľ
nepotrebuje prítomnosť dvoch svedkov. Napriek tomu prítomní svedkovia pri spísaní závetu len potvrdili,

že bol závet napísaný v roku 1993 a nebol napísaný a podpísaný tesne pred smrťou poručiteľa, ako
to tvrdili v priebehu konania žalobcovia. Tieto okolnosti nakoniec potvrdili aj svedkyňa K., W., znalecký
posudok B.. R. Q. a doplnok znaleckého posudku znalca V.. I..
Všetci znalci sa zhodli na tom, že v podstatnej časti podpis poručiteľa pod testamentom je nepochybne
pravým podpisom. Rozporná je len záverečná koncovka podpisu. Prvoinštančný súd vychádzal z
toho, že aj pri porovnávacom materiáli poručiteľa existujú rozdiely v podpisoch poručiteľa, dokonca

tieto rozdiely pri podpise sa vyskytovali ešte v čase, kedy žalovaná s poručiteľom nespolupracovala,
resp. sa ani nepoznali. V tom čase nemohla napodobňovať podpis poručiteľa. Znalci vysvetlili, že
zistený rozdielny znak pri podpise závisí od situácie, v ktorej sporný podpis vznikol a ďalej aj od
tendencie pisateľa obohacovať kurzívne písmo, najmä pri tvarovaní diakritických znamienok kľučkami,
resp. malými slučkami. Falšovanie podpisu poručiteľom nebol preukázané a s poukazom na náročnosť

podpisu poručiteľa by bolo otázne, prečo falšovateľ nezvládol koncovú časť sporného podpisu. Logický
výklad koncovky podpisu poručiteľa na testamente je vysvetliteľný tým, že poručiteľ aký dokument práve
spísal a aký význam mu chcel dať, tak vyhotovil podpis a záver podpisu zdôraznil práve netypickou
koncovkou.
Prvoinštančný súd práve tejto koncovke a zistenému rozdielnemu znaku nepripísal takú hodnotu, na

základe ktorej by bolo možné spochybniť pravosť sporného podpisu.
Keďže testament spĺňa náležitosti, ktoré má mať vlastnoručne napísaný závet v súlade s Občianskym
zákonníkom, ktorý napísal W.. V. Y. podľa § 37 Občianskeho zákonníka slobodne, vážne, určite a
zrozumiteľne, v čase spísania podľa § 38 Občianskeho zákonníka bol osobou spôsobilou na právne
úkony, nekonal v duševnej poruche, závet spísal v zákonom stanovenej forme a bol podpísaný

poručiteľom, je platný. Prvoinštančný súd neprihliadal na závery znaleckého posudku znalkyne W., ktorá
nesplnila znaleckú úlohu a nezodpovedala na uložené otázky zo strany súdu.
Prvoinštančný súd zamietol návrhy na doplnenie znaleckého dokazovania, ktoré navrhovali žalobcovia,
pretože doteraz ozrejmené závery z doteraz vypracovaných znaleckých posudkov dostatočne
osvedčujú, že nárok žalobcov vo vzťahu k určeniu neplatnosti testamentu z dôvodu, že tento nenapísal

poručiteľ ako holograf a tento testament nepodpísal, nie sú dôvodné.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. a rozhodnutie o trovách konania
odložil s poukazom na náročnosť a dĺžku konania na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti tohto
rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia. Namietali, že výrok prvoinštančného rozsudku je
koncipovaný tak, že rozhoduje aj o tých častiach žaloby, o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté.
Ďalej namietali, že aj ak by výrok rozsudku bol správny a rozhodol by súd len o zvyšku žaloby,
rozhodnutie by nemalo oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd nevykonal riadne dokazovanie na tú
skutočnosť, či závet bol podpísaný dňa 9.12.1993 alebo v inom čase. Poukazovanie na znalecké

posudky W.. R. Q. a V.. I. je účelovým krokom. V priebehu konania vzniesli námietky voči znaleckým
posudkom W.. R. Q. a V.. I.. Jediný znalec, ktorý kvalifikovane posúdil uplatnený nárok žalobcov, bol
B.. X. Q., ktorý bol prvoinštančným súdom najskôr ustanovený za znalca, neskôr prvoinštančný súd
nariadené znalecké dokazovanie zrušil.
Žalobcovia namietali pochybenie prvoinštančného súdu v tom, že prvoinštančný súd nariadil

vypracovanie znaleckých posudkov nie v súlade s požiadavkami odvolacieho súdu. Rozpornosť
znaleckých posudkov súd vyriešil s poukazom na výpoveď svedkyne K.. Súd však opomenul uviesť, na
ktorú výpoveď sa odvoláva. Výpoveď svedkyne spochybnili, pretože táto uvádzala pri výsluchu na polícii,
že k spísaniu závetu ju pozvala mama žalovanej a v konaní pred prvoinštančným súdom už uvádzala,
že ju pozval poručiteľ. Svedkyňa neuviedla ani hodinu, na ktorú bola pozvaná do bytu poručiteľa. Ďalej

svedkyňa uviedla, že pri spísaní závetu bola prítomná aj matka žalovanej, čo pri svojich doterajších
výpovediach neuvádzala. Na požiadanie súdu, aby túto rozpornosť vysvetlila, nevedela tak urobiť.
Ďalej žalobcovia spochybňovali výpoveď svedkyne, keď nevedela presne uviesť, kde bola prítomná pri
spisovaní testamentu, keď uviedla, že byt bol na druhom poschodí a pri výsluchu na polícii uvádzala,že išlo len o pár schodov do bytu. Tieto okolnosti spochybňujú hodnovernosť tvrdenia svedkyne. Preto
žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

3. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že vo svojom odvolaní žalobcovia
neuviedli žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala, aby odvolací súd postupoval podľa
ich odvolacieho návrhu. Prvoinštančný súd vec správne právne posúdil a s odôvodnením rozsudku
prvoinštančného súdu sa stotožnila. Poukázala na závery znaleckého dokazovania B.. R. Q. a znalca

V.. I. a na výsluch svedkýň K. a W.. Žiadala, aby napadnutý rozsudok bol potvrdený.

4. Rozsudok súdu prvého stupňa bol vydaný v čase, keď základným procesným predpisom pre konanie
pred súdom bol Občiansky súdny poriadok. Občiansky súdny poriadok bol zrušený zák. č. 160/2015 Z.z.
a nahradený novým procesným predpisom, Civilným sporovým poriadkom, a to zákonom č. 160/2015
Z.z. Tento zákon v prechodných ustanoveniach uvádza, že podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením preto platí princíp okamžitej aplikability nového
procesného predpisu, čo znamená, že nový procesný predpis je potrebné aplikovať aj na konania
prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších zrušených predpisov. Princíp justifikácie účinkov
procesných úkonov znamená, že procesné úkony subjektov civilného súdneho konania vykonané počas

platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu, sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou
pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. Teda platí, že všetky úkony, ktoré
boli stranami sporu, ako aj súdom vykonané počas platnosti a účinnosti starého procesného predpisu,
pokiaľ vyhovovali v tom čase platnému procesnému predpisu, sú platné, účinky nastali a je na tieto úkony
potrebné takto prihliadať aj počas účinnosti nového procesného predpisu, ktorý nová procesná úprava

napríklad s takýmito účinkami už nepočíta.

5. Preto odvolací súd v rámci kompetencií, ktoré vyplývajú z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý
rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. Civilného sporového
poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie je správne. Prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav, správne vo veci rozhodol a závery
prvoinštančného súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania, náležite zistenému
skutkovému stavu. S týmito závermi prvoinštančného súdu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje,
v celom rozsahu na tieto závery poukazuje. Odvolacie námietky žalobcov sú nedôvodné a sú namietané
okolnosti, s ktorými sa všetkými prvoinštančný súd podrobne vysporiadal.

6. Žalobcovia namietali, že im nie je dostatočne zrejmý rozsah, o ktorom nároku prvoinštančný súd
rozhodol, teda že rozhodoval aj o tých častiach žaloby, o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté.
Pri odpovedi na túto námietku je potrebné poukázať na úvodnú časť toho rozsudku odvolacieho
súdu. Zo strany prvoinštančného súdu došlo k pochybeniu, keď si neozrejmil podľa vtedy platných

procesných predpisov predmet konania a to, že zo žaloby nemal jasne zistený skutkový stav, a
ani po tom, čo táto žaloba bola doplnená, skutkový stav vôbec neskúmal. Až v priebehu výsluchu
žalobcov pred prvoinštančným súdom dochádzalo k tvrdeniu skutkových okolností, ktoré priebežne boli
žalobcamirozširované.Nakoniecjemožnéustáliťskutkovéajprávnedôvodyuplatnenéhonárokutak,že
žalobcovia žiadali určiť neplatnosť listiny o vydedení, ktorá bola súčasťou testamentu a ďalej neplatnosť

testamentu v celom rozsahu, pričom v podaní, ktoré sa nachádza na čl. 15 tvrdili, že ide o vlastnoručne
napísanýtestamentporučiteľom(poznámkaodvolaciehosúdu-vzneníuplatnenéhozmenenéhopetitu).
Preto bolo potrebné zo strany prvoinštančného aj odvolacieho súdu postupne pristupovať k riešeniu
jednotlivých dielčich procesných aj hmotnoprávnych nárokov žalobcov. Takémuto postupu by sa bolo
dalo vyhnúť, pokiaľ by žaloba bola podaná kvalifikovane, resp. pokiaľ by prvoinštančný súd dostatočne

aplikoval v tom čase platný procesný predpis a požiadavky na riadnu žalobu.
7. Je bezpochyby jednoznačne zistené, že prvoinštančný súd právoplatne rozhodol o listine o vydedení,
že je neplatná. Ďalej rozhodol o tom, že žalobcovia sú neopomenuteľní dedičia.V poslednom rade bolo potrebné rozhodnúť, či namietaný testament je tento testament napísaný vo
forme holografu poručiteľom a či poručiteľ tento testament aj podpísal. Tieto požiadavky vyplývajú
priamo z ustanovení § 476 a § 476a Občianskeho zákonníka. V priebehu prvoinštančného konania

bolo vypracovaných niekoľko znaleckých posudkov, boli vypočutí veľmi podrobne všetci svedkovia, ktorí
mali vedomosť o zriaďovaní testamentu poručiteľom. Prvoinštančný súd veľmi podrobne vysvetlil, prečo
znalecký posudok B.. W. W., ktorá nezodpovedala na otázky súdu a znalecký posudok R.. Z.. V. W.
nemohol vyhodnotiť v prospech žalobcov, keď napríklad R.. Z.. V. W. získaval porovnávací materiál
vlastnou činnosťou, materiál nemal jednoznačne objektívny pôvod. Závery Ing. Z.. V. W. v znaleckom

posudku sú v rozpore s napríklad znaleckým posudkom B.. X. Q., vykonanom v trestnom konaní,
kde síce znalec tvrdil o nepravom podpise poručiteľa pod testamentom, avšak odbornom vyjadrení
zo dňa 10.3.1999 uviedol, že závet je vlastnoručným písmom W.. V. Y.. To, akým spôsobom súd
vyhodnotil objektívne testament poručiteľa, vychádza zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického
aexpertíznehoústavuPolicajnéhozboruvBratislave,ktorýpotvrdilpravosťpodpisuporučiteľa.Znalecký
ústav vyhodnotil, či podpis poručiteľa so zakončením arkády smerom hore, resp. smerom dole je

pravým podpisom poručiteľa a kde tento ústav okrem zhodných znakov v podpise nepripísal tejto
záverečnej časti podpisu vážnosť, ktorá by mohla ostatné podstatnejšie znaky podpisu vyhodnotiť tak,
že v celkovom kontexte by bol podpis len kvôli záverečnému ťahu poručiteľa za neplatný. Tento znalecký
ústavjednoznačnepotvrdil,žeideopodpispravý,patriaciW..V.Y.,naviacvyhodnotilajspornosťzáverov
znaleckého posudku R.. Z.. W., kde tento znalecký posudok bol spochybnený kvalitatívne a odborne.

V priebehu prvoinštančného konania prvoinštančný súd doplnil znalecké dokazovanie znalcom V.. R. I.,
ktorý taktiež podpis poručiteľa v testamente jednoznačne vyhodnotil ako podpis patriaci a vyhotovený
poručiteľom a z obsahu znaleckého posudku, resp. doplnku vychádza aj okolnosť, že pri hodnotení
odsúhlaseného porovnávacieho materiálu oboma sporovými stranami je možné v predchádzajúcom
období nájsť podpisy poručiteľka vyhotovené so zakončením so smerom hore, ale aj smerom dole, takže

tento znak jednoznačne nespochybňuje pravosť podpisu poručiteľa. V priebehu konania nebolo zistené,
že by podpis poručiteľa bol falšovaný a znalec V.. I. potvrdil nielen pravosť podpisu poručiteľa, ale aj
okolnosť, že závet bol podpísaný dňa 9.12.1993, teda v deň, ktorý je uvedený v záveti.
Ku momentu podpísania testamentu podal znalecký posudok znalec B.. R. Q., ktorý bez akýchkoľvek
ďalších okolností, vzhľadom na výsledky skúmania, jednoznačne posúdil, že poručiteľ napísal testament

pred rokom 1997, teda ešte v čase, keď netrpel vážnou chorobou, pretože jeho písmo zodpovedalo
jeho zdravotnému stavu a okolnostiam, za ktorých bol testament písaný. Keďže poručiteľ v roku 1997
trpel vážnym ochorením, ktoré malo vplyv aj na schopnosť poručiteľa písať, absolútne vylúčil, že by bol
poručiteľ spísal testament pred smrťou v roku 1997. Taktiež potvrdil podpis poručiteľa ako autentický,
ako aj čas podpísania testamentu, ktorý bol totožný s jeho napísaním a podpísaním.

8. Prvoinštančný súd veľmi podrobne vyhodnotil aj výpoveď svedkýň, a to K. a W., ktoré potvrdili
spisovanie testamentu v roku 1993, dokonca svedkyňa Hurajtová priamo bola prítomná pri úkone
spisovania testamentu poručiteľom. Skutočnosť, že svedkyňa vzhľadom na odstup času, zdravotný stav
a vzhľadom na opakovanú výpoveď nielen pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ale ja v civilnom

procese, nevedela presne a jednoznačne zopakovať niektoré časti svedeckej výpovede, najmä kým bola
pozvaná do bytu poručiteľa, alebo na akom poschodí bol byt, resp. ako sa išlo do bytu poručiteľa, je vo
vzťahu priamo k skutočnosti, že sa zúčastnila pri písaní, dátumovaní a podpise testamentu poručiteľa,
nevýznamná. Pre platnosť testamentu je dôležité, že videla ako poručiteľ spisuje testament, videla ako
ho poručiteľ podpisuje a datuje. Jej podpis nebol spochybnený znalcami, jedine znalcom R.. Z.. V. W..

Ostatní znalcovia nespochybnili podpis tejto svedkyne, a preto bola jedinou priamo svedkyňou, ktorá
bola prítomná pri tvorbe spísaného testamentu. Všetky iné okolnosti, ktoré súviseli s jej dostavením sa
na miesto spísania testamentu vo vzťahu k platnosti testamentu sú právne aj skutkovo bezvýznamné.

9. V priebehu konania bolo zistené, že testament bol napísaný skôr, ako v roku 1997. Zhodne znalec

Q. a I., spolu so svedkyňou W. a K. potvrdili, že to bolo v roku 1993, nie je preto dôvod pochybovať
o tom, že testament bol spísaný v deň, ktorý je označený v origináli holografu. Je bezvýznamné,
aby prvoinštančný súd vo veci nariaďoval ďalšie znalecké dokazovanie, resp. znalecké dokazovanie
na okolnosti, ktoré sú pre posúdenie veci už bezvýznamné. Všetky podstatné okolnosti odôvodňujúce
nedôvodnosť uplatneného nároku boli preukázané a s každou jednou okolnosťou sa prvoinštančný súd

veľmi podrobne vysporiadal.
Nakoniec aj vzhľadom na to, že žalobcovia nejednoznačne stanovili skutkový stav, od ktorého odvodzujú
uplatňované nároky v priebehu konania nie je možné donekonečna rozširovať o ďalšie sporné okolnosti
odôvodňujúce neplatnosť testamentu a skutkovo tvrdiť ďalšie a ďalšie okolnosti, ktoré by bolo potrebnépreskúmať. Testament je jednoznačne spísal poručiteľ, spísal ho podľa výsluchu svedkov v roku
1993, dátum, je uvedený v písomnom vyhotovení testamentu, testament poručiteľ aj podpísal. Preto v
rozsahu platnosti tohto testamentu nad rámec nárokov neopomenuteľných dedičov je platný a žalobu

prvoinštančný súd správne zamietol.
Preto aj odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 CSP ako vecne správny
potvrdil.

10. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1

CSP a priznal úspešnej žalovanej v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešným žalobcom, ktorých postavenie v tomto spore je spoločné a nerozdielne.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.