Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 1, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616204561
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2616204561.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. Y., nar.
XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Senica, dieťa rodičov: matka - Ing. D. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom B. L. E. č. XXX, zastúpená
JUDr. Ľubicou Sopkovou, advokátkou, Pribinova 3, Malacky a otec - Ing. E. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom

K. XXXXX/XH, J., o návrhu navrhovateľky M. Y., rod. T., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, J., na úpravu
styku starej matky s maloletým, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky dieťaťa proti
uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 29.júla 2016, č.k. 2P/54/2016-29, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancie mení tak,ženávrhstarejmatkynanariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie upravil styk navrhovateľky (starej matky) s
maloletým C. tak, že táto je oprávnená stýkať sa s maloletým každú párnu nedeľu v čase od 13.30 hod.
do 15.30 hod. v prítomnosti matky, pričom matka je povinná maloleté dieťa na styk so starou matkou
riadne pripraviť v mieste bydliska maloletého dieťaťa. Súčasne súd uložil navrhovateľke, aby v lehote
30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia podala na súd návrh na začatie konania o úpravu styku starej
matky s maloletým.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 2 ods. 1 a § 395 CMP, § 325 ods. 1, § 325
ods. 2 písm. d) a § 332 ods. 1 CSP, ako aj § 25 ods. 5 Zákona o rodine, keď na základe preskúmania
obsahuspisovéhomateriáludospelkzáveru,ževdanomprípadebolisplnenépodmienkyprenariadenie
neodkladného opatrenia. Z návrhu navrhovateľky vyplynulo, že až do septembra 2015 mali s maloletým
C. vytvorený veľmi pekný vzťah, v čase keď matka maloletého bývala u nich, stará matka pomáhala v

starostlivosti o maloletého, chodila s ním na prechádzky, hrali sa spolu, až následne v septembri 2015
nastal zvrat a odvtedy už stará matka s maloletým C. nemá žiadny kontakt. Podľa vyjadrenia matky od
incidentu v septembri 2015 je maloletý C. traumatizovaný, rozrušený, strháva sa zo sna, plače a začal
sa pocikávať, trpí fóbickou-úzkostnou a ďalšími poruchami, v dôsledku ktorých užíva antidepresíva.
Tiež trpí syndrómom periodickej horúčky, v dôsledku čoho si vyžaduje špeciálny prístup a starostlivosť.
Nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd upraví styk starej matky s maloletým dieťaťom má len

dočasný charakter a až v konaní vo veci samej súd posúdi všetky kritériá a zásady, splnenie podmienok
pre úpravu styku, musí však predovšetkým skúmať záujem maloletého dieťaťa. Na druhej strane je
potrebné zdôrazniť, že ak sa stará matka s maloletým dieťaťom dlhší čas nestretáva, nepodieľa sa na
jeho výchove, môže nastať nezvrátiteľný stav, ktorý má za následok vzájomné odcudzenie starej matky
a dieťaťa, nehovoriac o absencii výchovných prvkov aj zo strany starej matky. Každý z rodičov, ako aj
starých rodičov, má vo vzťahu k dieťaťu nezastupiteľné miesto. Vzhľadom na uvedené aj stará matka

má právo na styk s dieťaťom, ktorý by sa mal uskutočňovať na základe vzájomnej dohody starej matky
a matky maloletého dieťaťa, ak to však nie je možné, je potrebné, aby styk upravil súd a to aspoň vminimálnom rozsahu, aby neprišlo k úplnému pretrhnutiu vzájomných väzieb medzi maloletým a jeho
starou matkou. Súd upravil styk starej matky s maloletým C. každú párnu nedeľu v čase od 13.30 hod.
do 15.30 hod, teda v menšom rozsahu, ako žiadala stará matka a rovnako tiež za prítomnosti matky, a to

s poukazom na skutočnosť, že najmä zo začiatku súd považuje čas dvoch hodín na postupné rozvíjanie
vzťahu starej matky a maloletého za dostatočné. Styk sa má uskutočňovať za prítomnosti matky, čo má
namaloletéhopôsobiťukľudňujúco,nakoľkosamaloletýbudenachádzaťvblízkostiabezpečímatkyaaj
v prípade náhleho zhoršenia jeho zdravotného stavu súvisiaceho s jeho diagnózou periodickej horúčky
mu bude samotná matka schopná ihneď poskytnúť potrebnú starostlivosť. Postupom času, po prehĺbení

vzájomného vzťahu a dôvery medzi maloletým a starou matkou, bude možné tento styk predlžovať a
následne uskutočňovať aj bez prítomnosti matky. Zároveň súd zdôrazňuje, že matka ako rodič, ktorému
je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je povinná usmerňovať dieťa nielen vo vzťahu k
otcovi, ale aj k starej matke a v rámci prípravy styku vytvárať pre dieťa optimálne podmienky na jeho
realizáciu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd v zmysle § 325 ods. 1 písm. d) CSP s poukazom na
§ 25 ods. 5 Zákona o rodine vydal neodkladné opatrenie v takom rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia. Súd v zmysle ust. § 336 ods. 1 CSP s poukazom na skutočnosť, že neodkladné
opatrenia má len dočasný charakter, uložil starej matke povinnosť, aby v lehote 30 dní od vykonateľnosti
rozhodnutia podala na súd návrh na začatie konania o úpravu styku starej matky k maloletému C. Y..

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa, ktorá

navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a návrh starej matky na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnuť. Mala za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne a skutkovo posúdil, nakoľko dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, a teda rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Rovnako podľa jej názoru z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, o aké osvedčené
právne skutočnosti, presne označené, súd prvej inštancie oprel potrebu dočasne upraviť pomery medzi

účastníkmi konania. Pripustila, že starí rodičia sú prirodzene blízkymi osobami dieťaťa, avšak súd môže
upraviť styk dieťaťa so starými rodičmi len za súčasného splnenia dvoch základných podmienok, t.j. že
takáto úprava súdnym rozhodnutím musí byť v záujme dieťaťa a zároveň to musia vyžadovať pomery v
rodine. Podľa jej názoru len púha obava z prehĺbenia konfliktu medzi nimi, spôsobená predovšetkým jej
súčasnými nezhodami s manželom, ktoré sú spojené so strachom o zdravie maloletého a skutočnosťou,

že ich manželstvo je v kríze, nemôže byť dôvodom pre určenie práva styku so starou matkou, ktorí
sa za posledné dva roky stretli s maloletým maximálne dva alebo trikrát. Sám maloletý si v spojitosti
so starou matkou vybavuje len „únos“ zo septembra 2015, nemá k nej vytvorený žiadny pozitívny
citový vzťah, nikdy ju nespomína a absolútne sa nedožaduje stretnutia s ňou, práve naopak, tento si
so starými rodičmi z otcovej strany spája len negatívne zážitky a strach a akýkoľvek kontakt s nimi

úplne odmieta. Mala za to, že práve naopak zákaz styku by prospel zdravému vývinu maloletého, čo
prevyšuje právo starých rodičov, resp. starej matky stretávať sa s maloletým. Bola presvedčená, že
stará matka dosiahla nariadenie neodkladného opatrenia na základe klamlivých informácií, z ktorých
súd vychádzal. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére pokoja, šťastia, lásky,
porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju

jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu
rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva. Iba ak by styk s rodičom, resp. starým rodičom negatívne
vplýval na záujem dieťaťa alebo tu existovala aspoň odôvodnená obava z tohto negatívneho vplyvu, súd
po tomto zistení obligatórne obmedzí alebo zakáže styk maloletého dieťaťa so starým rodičom. Podľa
jej názoru je potrebné v prvom rade zastabilizovať výchovné prostredie a zdravotný stav maloletého tak,

ako to uvádzajú vo svojich doporučeniach viacerí lekári, a to vytvoriť dieťaťu bezpečné, neohrozujúce
domáce prostredie a chrániť dieťa od stresov. Bola presvedčená, že úprava styku je v tomto konkrétnom
prípade nevhodná, pretože nie je v záujme maloletého, ktorý nemá v tomto veku dostatok vedomostných
mechanizmov na zvládanie prípadného napätia a strachu maloletého z otca a jeho rodičov, a s tým
súvisiace ich absolútne odmietanie zo strany maloletého a v neposlednom rade psychický nátlak otca

a starých rodičov zo strany otca. Bola presvedčená, že starí rodičia nemajú úprimný záujem o vnuka,
ale z ich strany sa jedná len o akt osobnej pomsty voči nej a takýmto spôsobom sa snaží navrhovateľka
zabezpečiť otcovi dieťaťa širší styk s maloletým, ako mu to umožňuje uznesenie Okresného súdu Senica
zo dňa 30.5.2016, č.k. 5P/15/2016-50. Vynútený styk maloletého so starými rodičmi proti vôli dieťaťa
by ho nepochybne sekundárne traumatizoval, a preto podľa jej názoru nemožno styk so starou matkou,

resp. starými rodičmi v žiadnom prípade vynucovať. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
(neodkladného opatrenia) nie sú okrem iného žiadnym spôsobom uvedené podmienky dôvodnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, v čom stará matka vidí naliehavú potrebudočasnej úpravy medzi účastníkmi, či existuje a v čom vidí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy.

4. K odvolaniu matky dieťaťa sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a
predbežne upraviť jej styk s maloletým v zmysle pôvodného návrhu, a to bez prítomnosti matky každý
druhý párny víkend od soboty 9.00 hod. do nedele 19.00 hod. Uviedla, že je nepochybné, že maloletý zo
zdravotného hľadiska je na tom neporovnateľne horšie, keď sa stará o neho výhradne matka, a preto je
otázny záujem matky o zdravý vývoj dieťaťa. Podľa jej názoru je v záujme maloletého, aby mal kontakt

so starými rodičmi. Podľa jej názoru sa matka najviac obáva toho, že počas pobytu dieťaťa v ich rodine
ho budú spracovávať proti nej tak, ako robí ona. Maloletého údajný stav nie je spôsobený nimi a ani
otcom, ale výhradne matkou, nakoľko je v jej výhradnej starostlivosti.

5. K odvolaniu matky dieťaťa sa písomne vyjadril otec maloletého, ktorý navrhol neodkladným opatrením
upraviť styk starej matky s dieťaťom v zmysle nimi podaného návrhu. Podľa jeho názoru je v záujme

maloletého, aby mal kontakt so starými rodičmi. Jeho údajný stav nie je spôsobený starými rodičmi alebo
ním, ale výhradne matkou, nakoľko je v jej výhradnej starostlivosti, a to bez kontaktu so starými rodičmi,
prastarou matkou, priateľmi a rodinou.

6. K odvolaniu matky dieťaťa sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý súhlasil s vyjadrením matky,

že stará matka má upravený širší styk s maloletým ako otec a je potrebné, aby uvedené bolo upravené
podľa rodinných vzťahov k dieťaťu. Uviedol, že maloleté dieťa má rovnaké právo na starých rodičov
z oboch strán, či otca alebo matky. Uviedol, že maloletý bol v pravidelnom kontakte s navrhovateľkou
od svojho narodenia, a matka svojim postojom a správaním vo veci styku so starou matkou odopiera
maloletému toto právo, čím dieťa prežíva významnú stratu väzby na starú matku.

7. Matka dieťaťa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky opätovne navrhla napadnuté
uznesenie zmeniť a návrh starej matky na úpravu styku s maloletým v celom rozsahu zamietnuť a
súčasne rozhodnúť o zákaze styku starej matky s dieťaťom. Zdôraznila, že samotný maloletý C. je
ten, kto jednoznačne opakovane odmieta akýkoľvek kontakt s otcom, starou matkou z otcovej strany a

jej manželom. Namietla pravdivosť tvrdení otca a starej matky o údajnom zhoršení zdravotného stavu
maloletého, čo nakoniec potvrdzuje i ošetrujúca lekárka maloletého MUDr. I. v lekárskej správe zo dňa
9.9.2016, z ktorej správy vyplýva, že zdravotný stav maloletého vo vzťahu k frekvencii periodických
horúčok je rovnaký ako po minulé roky. Poukázala na to, že všetky psychologické a psychiatrické
vyšetrenia dieťaťa zhodne uvádzajú, že dieťa spontánne verbalizuje strach z prítomnosti otca, vyjadruje

voči otcovi negatívne postoje atď. Zdravotný stav maloletého sa vždy po návšteve otca a starej matky,
ktorí chodia vždy spolu a niekedy aj v sprievode manžela starej matky, prípadne otcovej starej matky
a vynucovaní styku (častokrát za prítomnosti polície), zhorší. Poukázala na to, že z lekárskych správ
vyplýva, že je potrebné dieťa nevystavovať stresovým situáciám aj v rodinnom prostredí pri kontakte
s otcom.

8. K vyjadreniu matky dieťaťa zaslali písomné stanovisko navrhovateľka i otec dieťaťa, ktorí konštatovali,
že vyjadrenie matky sa nezakladá na pravde, pretože maloletý bol u nich od narodenia do roku 2015
veľmi šťastný, ľúbil svojich starých rodičov a bol u nich aj v chorobe, bez prítomnosti rodičov a bol vždy
v poriadku. Uviedli, že k žiadnemu stretnutiu s maloletým nikdy neprišlo, o čom má vedomosť Okresný

súd Senica a kolízny opatrovník, a k vynucovaniu styku s políciou nedochádza. Matka účelovo klame,
a tým potvrdzuje ich obavy o tom, že straší, démonizuje a vytvára psychickú nepohodu maloletému
bezbrannému dieťaťu.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba - matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez
ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky dieťaťa
je dôvodné.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie a upravený styk starej matky s maloletým C.
tak, že stará matka je oprávnená stýkať sa s maloletým každú párnu nedeľu v čase od 13.30 hod. do15.30 hod. v prítomnosti matky, pričom matka je povinná maloleté dieťa na styk so starou matkou riadne
pripraviť v mieste bydliska maloletého dieťaťa a súčasne súd uložil starej matke, aby v lehote 30 dní
od vykonateľnosti rozhodnutia podala na súd návrh na začatie konania o úpravu styku starej matky s

maloletým.

11. Pokiaľ išlo o inštitút predbežných opatrení a v súčasnosti pokiaľ ide o inštitút neodkladných opatrení,
je potrebné uviesť, že ich možno nariadiť aj pred začatím konania vo veci samej a sú prípustné aj
počas konania vo veci. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva účastníkov ani tretích osôb a svoje

opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu.
Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, aby nebolo
vážnejších pochybností o potrebe dočasnej úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných
opatreniach v konaní starostlivosti o maloleté deti je potrebné uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou
neodkladného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia.
Inštitút neodkladného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách,

keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove dieťaťa, ktoré je inštitútom hmotného
práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

12. Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.

13. Blízkou osobou v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka je pritom príbuzný v priamom rade,
súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe
navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú
ujmu. Príbuznými v priamom rade súd pritom priami predkovia a priami potomkovia, teda i starí rodičia.

14. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Prijatím Dohovoru o právach dieťaťa sa jednotlivé štáty zaviazali, že ich činnosť bude v súlade
s najlepším záujmom dieťaťa a ostatnými článkami Dohovoru. Deti na rozdiel od dospelých, nemajú
možnosť za svoje práva bojovať, svoje práva uplatňovať a vyžadovať žiadnymi legitímnym spôsobom,
preto deti potrebujú ochranu a špeciálnu starostlivosť.

16. Citované zákonné ustanovenia tak umožňujú súdu upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi
osobami za splnenia dvoch podmienok, a to vtedy, ak je preukázané, že takáto úprava bude v záujme
dieťaťa a zároveň si to vyžadujú pomery v rodine.

17. Pojem záujem dieťaťa nie je možné chápať zužujúco len ako záujem zdravia dieťaťa, ale záujem

dieťaťa je potrebné chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo
v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala
k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému,
duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach
dieťaťa, ako aj v iných predpisoch.

18. V záujme dieťaťa bude, aby sa mohlo stýkať s blízkymi osobami, ku ktorým prechováva najmä
citový vzťah a vzhľadom na pomery v rodine sa starými rodičom (iným blízkym osobám) styk s dieťaťom
neumožňuje, resp. priamo zabraňuje.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu nebola v prejednávanej veci dostatočne osvedčená danosť práva a
rovnako boli pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy pomerov spôsobom navrhnutým navrhovateľkou.
Z obsahu spisového materiálu, ako aj predmetu a obsahu odvolacích konaní, ktoré boli vo veci
starostlivosti súdu o maloletého C. vedené na odvolacom súde (sp. zn. 26CoP/34/2016, 11CoP/64/2016
a 24CoP/34/2016), vyplýva, že rodičia maloletého C. spolu nežijú, pričom v súčasnosti na Okresnom

súde Bratislava II prebieha konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého (sp. zn. 27P/158/2015).
V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 27P/133/2015 bol na základe návrhu
otca na nariadenie predbežného opatrenia upravený styk otca s maloletým, a to uznesením č.k.
27P/133/2015-14 zo dňa 6.10.2015, ktoré uznesenie bolo Krajským súdom v Bratislave uznesením č.k.11CoP/2/2016-87 zo dňa 4.2.2016 zrušené a vec bola vrátená Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie
konanie. Matka dieťaťa vo všetkých konaniach týkajúcich sa maloletého, ako aj predmetného konania,
argumentovala tým, že nie je v záujme maloletého upraviť styk maloletého s otcom dieťaťa, ako aj so

starou matkou, keď to zdravotný stav maloletého nedovoľuje a tento sám odmieta akýkoľvek kontakt, či
už s otcom, alebo so starou matkou zo strany otca. Zo správy Doc. MUDr. W.T., CSc., prednostu Kliniky
detskej psychiatrie na Kramároch zo dňa 30.8.2016 vyplynulo, že je potrebné zabrániť reevokáciam
konfliktných zážitkov v maloletom (otec i stará matka si styk vynucujú proti vôli maloletého) a pre
zjavnú fixáciu dieťaťa na matku a nedoriešené sociálno-právne okolnosti odporučil starostlivosť u matky,

pričom maloletý negatívne emočne reaguje na možnosť kontaktu s otcom a jeho rodinou pravdepodobne
aj pri forme asistovaného styku, a preto zatiaľ styk s otcom neodporučil. Otec dieťaťa namietol
správnosť záverov obsiahnutých v tejto lekárskej správe a na základe jeho návštevy u lekára, tento
vydal lekársku správu zo dňa 14.9.2016, v ktorej bolo poukázané na účelovosť konania matky, pričom
posúdenie reálnosti takéhoto konania je podľa názoru lekára úlohou orgánov sociálnej práce a súdov,
pričom považoval za nutné zobjektivizovať všetky údaje, najlepšie formou hospitalizácie maloletého

na pedopsychiatrii a poukázal i na plauzibilné určenie miery ovplyvnenia príznakov poruchy rodičmi
a blízkym okolím a odporučil súdnoznalecké psychiatrické vyšetrenie oboch rodičov a prehodnotenie
záverov v predošlej správe o nedoporučení styku maloletého s otcom.

20. S prihliadnutím na uvedené mal odvolací súd pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy pomerov

neodkladným opatrením - úpravou styku starej matky s maloletým, keď v tomto štádiu konania s
prihliadnutím na vykonané dokazovanie v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nebolo možné dospieť k jednoznačnému záveru, či okolnosti daného prípadu odôvodňujú
potrebu dočasnej úpravy neodkladným opatrením, či by nariadené neodkladné opatrenie nebolo v
rozpore so záujmami maloletého C., keď na posúdenie vyššie uvedeného bude potrebné v konaní

vykonať rozsiahlejšie dokazovanie a až na základe jeho výsledkov bude možné vo veci rozhodnúť tak,
aby rozhodnutie bolo v súlade s ust. § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ako aj ustanoveniami Dohovoru o
právach dieťaťa.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388

CSP zmenil a návrh starej matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

22. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).